Recenzia – Besna – Zverstvá – 2022
júl13

Recenzia – Besna – Zverstvá – 2022

Zverejnené v júl 13, 2022

Ani som si neuvedomil, že od vydania EP Besna a teda aj momentu, keď som videl Besna prvýkrát naživo už ubehli štyri roky. Medzitým vyšiel ešte split s Nemcami Abyss a tento rok konečne vychádza aj oficiálne prvý dlhotrvajúci album Zverstvá. Kapela si postupne buduje meno a nahrávky zbytočne netlačí, čo je dobre, nič nie je horšie ako nadprodukcia. Jednou z vecí, ktoré si najviac cením na kapelách je to, že majú vlastnú tvár a ich produkciu po pár sekundách prípadne desiatkach sekúnd bez problémov identifikujem. A Besna túto vlastnosť majú, už v predchádzajúcej recenzii na split (tu) som písal o charakteristických melodických postupoch a vokálnych linkách. Paradoxne, melodický vokál na novom albume nenájdete, čo som spočiatku aj ľutoval, ale nakoniec mi takmer nechýba. Napriek tomu, že stále mám Besnu zaškatuľkovanú ako kapelu, ktorá stavia na black metalovom základe, tak pri pozornom počúvaní toho blacku až tak veľa nie je. Na metalových archívoch je zaradená ako post-black/progressive, čo je pomerne ťažko uchopiteľné, ale v podstate výstižné. Zhustene a zjednodušene by sa dal štýl popísať ako post-black metalový základ s chytľavými blackgaze riffmi a mixom melodeath postupov, opethovských polámaných gitár a jemnejších rockových motívov. Zverstvá majú poetický charakter, či už sa pozriem na texty, kde je myšlienka často hlboko skrytá za metafory a rôzne obrazy, alebo na spôsob plynutia albumu. Kompozične členité, s prudko sa meniacim rytmom a náladou, na ktorej budovanie sa kladie veľký dôraz s tým, že sa nikam netreba ponáhľať. Z prudkej melodickej víchrice sa v momente dostanete do jemného dažďa s presvitajúcimi lúčmi slnka a krehkou melódiou. A takto sa mení v skladbe viackrát, ale nie zbrklo, ale každý motív náležite vyznie. Ako som spomenul vyššie, tentoraz sa Besna zaobišli bez melodického spevu, ale okrem zrozumiteľného škreku sa nájde miesto aj pre recitál a šepkané časti. Všetky nástroje pôsobia pestro a sympaticky sa nenechajú zbytočne zväzovať žánrovými konvenciami, preto voči použitiu pojmu progressive nemám výhrady. Jemná nevýhoda albumu je v tom, že pri komplikovanosti chýba trochu hitovosti a lepšej zapamätateľnosti aspoň v refrénoch a ľahko sa v skladbách stratíte. Ak sa však vyžívate v rozpletaní a objavovaní hudobných zákutí s plným nasadením a koncentráciou, tak si celkom užijete. Celkovo poskytujú Zverstvá výdatný materiál na počúvanie. Pamätáte si recyklovaný ručne robený obal na prvom EP? Aj tentoraz pokračuje kapela v nastavenom smere, krásny minimalistický eko-obal je doplnený malou „knižkou“ s textami, ktoré sú v niektorých prípadoch v skratke vysvetlené alebo inak uvedené. Len si treba dávať pozor, aby ste obal nedochytali a nepokrčili. Album bol nahratý v zostave Samuel Dudlák (gitara, vokály), Martin Pinter (gitara, sprievodné vokály), Timotej Jurášek (basa, sprievodné vokály) a Gabriel Gorasz (bicie) v...

Čítaj ďalej
Recenzia – Damato – Triumf smrti – 2022
jún23

Recenzia – Damato – Triumf smrti – 2022

Zverejnené v jún 23, 2022

Osem hodín v práci rozmýšľam, kedy pôjdem konečne domov. Frustrujúca nudná robota, ktorá neprináša žiadnu spokojnosť ani radosť. Len nutné prostriedky na život. Potom prídem domov a hovorím si, či v práci predsa len nebolo lepšie a nemal som radšej ostať dlhšie. Situácia a pocity aspoň čiastočne dôverne známe mnohým. V tomto prípade môžem odporučiť niečo, čo síce nepomôže, ale presne vystihne náladu. A tým niečím je nahrávka Triumf smrti od Bratislavčanov Damato. V tvrdej hudbe populárna maľba od Pietera Bruegela staršieho zdobí obal albumu. Nie príliš originálne, ale názov je totožný, tak prečo nie. A obraz je to krásny a zaujímavý, dá sa sledovať dlhé minúty a nachádzať nové detaily. Ale oproti temnote a depresívnosti hudby Damato pôsobí paradoxne až príliš farebne. To berte ako kompliment. Necelých 18 minút, päť nekompromisných úderov, ale veľmi výživné počúvanie. Prísne HC so sludge metalovým zvukom a rôznymi ďalšími vplyvmi. Blackmetalový tremollo riff, crustový tlak, death metalová špina, všetko čo mám rád je naservírované v koncentrovanej forme. Hneď v prvej Monument márnosti hosťuje Weva a vďaka dvom vokálom má skladba poriadny spád. Tlak ako Adacta alebo starý Čad, paráda. Striedanie rýchlych nasypaných častí s pomalou ťažobou, bez dlhého váhania priamo na vec. Také sú aj titulná Triumf smrti, Môj chrám strachu a Do osudového dňa. Dokonca sú v nich zapracované aj gitarové sóla! Skladby majú výborne urobené temné depresívne texty, môj favorit je jednoznačne Do osudového dňa. Brutálny text v spojení so skvelým úvodným riffom a pestrou gitarou vytvárajú monumentálny dojem strachu, beznádeje a znechutenia. Posledná vec s textom v maďarčine Az erőszakról je najviac zameraná na budovanie nálady a najmenej nátlaková. Postupne sa však rozbehne a tvorí ideálny záver albumu. Môžem počúvať opäť od začiatku… Triumf smrti by DAMATO V zostave Kristián Serczel (vokál), Tomáš Dobi (bicie), Filip Potrok (gitara), Matej Takáč (gitara, vokál) a Andrej Lencsés (basa, vokál) sa nahrávalo u Jakuba Hríbika v bratislavskom Pulp Studio, master robil Brad Boatright v Audiosiege, Portland, Oregon. Tomu zodpovedá perfektný zvuk, hustý so správnym pomerom špiny a prehľadnosti. Damato v rámci žánrovo pomerne obmedzených prostriedkov vytvorili pútavú a zaujímavú nahrávku, ktorú často dokola počúvam. Najmä keď mi nie je dobre, album Triumf smrti je chápavý spoločník. Nič by som nemenil, úprimná nahrávka, keď sa do nej dostaneš, tak už nepustí. Kontakt: https://www.facebook.com/DamatoHC/ https://damatohc.bandcamp.com/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Obšar – Počornily horŷ, počornily lisŷ – Void Wanderer Productions – 2022
máj31

Recenzia – Obšar – Počornily horŷ, počornily lisŷ – Void Wanderer Productions – 2022

Zverejnené v máj 31, 2022

Melodický folk black metalisti zo Svidníka Obšar sú pomerne novou kapelou, existujú od roku 2016 a album Počornily horŷ, počornily lisŷ je druhý v poradí, debut R.U.N.E. vyšiel v roku 2018. V zostave kapely, kde sú jednotliví hudobníci označení len písmenami hlaholiky (čerpám z metalových archívov), sa skrývajú aj známe mená. Černorog (tu ako Ⱍ) so svojimi Ancestral Volkhves zanechal nezmazateľnú stopu v slovenskom podzemí, bicie má na starosti Bubo (Ⰱ), ktorý hrá mimo iného aj v zaujímavých black crustových Drugs. Zostavu dopĺňajú Ⱑ a Ⱂ. Ak sa niekomu spája pojem folk s nejakými bojovníkmi v kožušinách a pitím piva z rohov, tak Obšar sa v tejto oblasti vôbec nepohybujú. Ich black metal je nasiaknutý atmosférou východoslovenských lesov, divej prírody a tajomných príbehov, pričom folklórne motívy sú zapracované nenápadne a citlivo, často si ich na prvé počutie ani neuvedomíte. Prvá skladba Album sa začína majestátnou tremollo víchricou, ktorú dopĺňajú jednoduché, ale dôležité klávesové podkresy. Zaujme nezvyčajný zvuk, niekedy „nahalovaný“, niekedy „ako zo suda“, ale prekvapivo to funguje perfektne. V ďalších skladbách sa rozvíja opojne tajomná atmosféra, ktorá je navodená bez gýču a klišé. Melódie sa vyvíjajú nečakaným a prekvapivým smerom, gitara sa nebojí ani čiernemu kovu cudzích končín. Blackové sypačky sa striedajú s pomalšími a jemnejšími motívmi, napríklad so ženským vokálom a klavírom, v siedmej Anti je použitý aj mužský spev. Folkové elementy často hrajú veľmi dôležitú rolu, niekde však ustúpia do pozadia. Oplatí sa sledovať hru z mixom jednotlivých nástrojov a liniek, ako získavajú na dôležitosti, aby onedlho ustúpili do pozadia a uvoľnili priestor pre iný motív. Silnou stránkou albumu je to, že všetky ingrediencie sú dávkované citlivo a nič sa nepoužíva prehnane. Takže aj keď niečo nesadne, rýchlo na to pri ďalšom pokračovaní zabudnete. Pozitívnym dôsledkom je veľká pestrosť, v danom žánri veľmi nezvyklá, vďaka ktorej je nahrávku radosť počúvať. Nie je príliš čo vyčítať, lebo veci zapadajú na svoje miesto. Zvuk Počornily horŷ, počornily lisŷ mi pri prvých zoznámeniach nesedel. Zdal sa mi málo prierazný a nevýrazný, neostrý. Keď sa však ponoríte do počúvania opakovane, zistíte, že to vôbec nie je problém, keďže agresívne a „zlé“ prvky tu nie sú dôležité. Obšar aj napriek celkovému melodickému vyzneniu nehrajú poslucháčsky prívetivú hudbu. Na prvý dojem by som ju hodnotil ako nevyraznú, bez silných chytľavých motívov a divným zvukom. Krásy očornily horŷ, počornily lisŷ sa vynárajú postupne, predsa len je hudobný les tmavý a hmlistý. Keď sa poprechádzate po okraji, nič zvláštne nenájdete. Keď sa však do tajomného lesa vydáte hlbšie, objavíte krásne zákutia, ktoré si určite obľúbite. Na bandcampe nájdete aj sympatickú podporu Ukrajine v podobe novej skladby Živŷj mertvomu neviryt. Kontakt: https://obshar.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/obsharband Hodnotenie: 8/10 Počornily...

Čítaj ďalej
Recenzia – Gospel Of The Future – Blowtorch Mankind – Epidemie Records – 2022
máj13

Recenzia – Gospel Of The Future – Blowtorch Mankind – Epidemie Records – 2022

Zverejnené v máj 13, 2022

Nemám taký prehľad, aby som mohol povedať, že Gospel Of The Future boli prvá česká sludge doom metalová kapela, ale minimálne k priekopníkom žánru v strednej Európe určite patria. V čase ich pôsobenia v rokoch 2003 až 2011 som ich bažinatý lomoz oceniť ešte príliš nevedel, ale som rád, že mi poskytli možnosť reparátu a novinku si môžem naplno vychutnať. V obmenenej zostave Jiří „Ultra“ Spurný (gitara, vokál), Aleš Meduna (bicie), Jiří Kos (basa) a Lukáš Benešovský (gitara) nahrali tretí radový album Blowtorch Mankind na značke Epidemie Records. Len pripomeniem, že predchádzajúci The Eclipse vyšiel ešte v roku 2010, bezmenný debut v roku 2007. Blowtorch Mankind je pomalý a často ešte pomalší album. Jemné zrýchlenia sú len nenápadným korením v monotónnom nekonečnom riffovaní. Ani tých riffov nie je veľa, každý si vychutnáte a vstrebete do poslednej kvapky. Bezútešný vokál nad nástroje nevyčnieva, vyskytujú sa dlhé pasáže bez neho. Áno, takto má znieť prísny sludge doom. Riffy majú ten správny groove a kilá, basa má krásne zahusťujúci zvuk, ale občas sa stráca, čo je škoda. Celý album sú len štyri skladby, hlavne sa nikam neponáhľať a žiadne zbrklé zmeny. Kompozične je album v podstate jednoduchý, ale výsledný efekt je maximálny. Chlap na obale je Kanaďan Roch Thériault, inšpirácia pre texty a náladu albumu, vodca doomsday sekty, poeticky a milo nazvanej Ant Hill Kids. Ako sa patrí na správnu náboženskú sektu, nechýba despotizmus a sadizmus vodcu, veľa sexu a detí, ktoré mal so svojimi ovečkami. Keď k tomu ešte pripočítame zaujímavý koníček, akým boli amatérske operácie s bežným domácim náčiním, nemôžete pochybovať o charizme tohto chlapíka. Kto by do jeho skupiny nechcel patriť? Už aj článok na wikipedii je celkom drsné čítanie… Gospel Of The Future nehrajú priateľskú a ľahko počúvateľnú hudbu, ktorú by som odporúčal bežnému (metalovému) poslucháčovi. Ponoriť sa do pomalého bahna vyžaduje odvahu aj skúsenosti. Znalci žánru, prípadne fanúšikovia rôznych plesnivých death metalov a podobných nepríťažlivých žánrov však Blowtorch Mankind ocenia. 35 minút zla a zúfalstva čaká na vypočutie. Ešte doplním, že album nahral, mixoval a mastroval Amak Gold v Golden Hive Studio, a obal ilustroval Marald van Haasteren. Ak by bola stupnica, kde na jednom konci je tvrdenie „Matt Pike je frajer a Black Sabbath sú veční“ a na opačnom konci niečo ako „Powerwolf a Sabaton sú najlepší“, tak hudba Gospel Of The Future je veľmi blízko prvému tvrdeniu. A ak to máte podobne, nad vypočutím si Blowtorch Mankind nie je dôvod váhať. Blowtorch Mankind by GOSPEL OF THE FUTURE Kontakt: https://gospelofthefuture.bandcamp.com/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Svardenvyrd – Scarred Lands – 2021
apr28

Recenzia – Svardenvyrd – Scarred Lands – 2021

Zverejnené v apr 28, 2022

Kapela Svardenvyrd vznikla na začiatku tisícročia, ale po pár rokoch fungovania a jednom albume Obyčej slunovratu prišiel koniec. A po ešte dlhšej dobe sa ukázalo, že to nebol koniec definitívny, ale len dočasný. V roku 2020 začal Svardenvyrd opät vykazovať známky života zavŕšené druhým radovým albumom, tentoraz s anglickým názvom Scarred Lands. V dvojčlennej zostave ho Einskaldir (bicie, vokál) a Typhon (gitara, basa, klávesy) nahrali v štúdiu Shaark v Bzenci. V rámci prípravy na recenziu som si vypočul aj ich prvý album Obyčej slunovratu a neznel vôbec zle. Pre fanúšikov českého black metalu zaujímavý počin, aj keď nijak zásadný. Obrátené kríže v logu boli zbytočné aj vtedy, a na Scarred Lands sa skvie už logo nové. Spolu so zmenou textov z českých na anglické sa zmenili aj pohanské prírodné témy na oveľa ťažšie a závažnejšie. Album Scarred Lands má veľmi smutnú atmosféru. Pozor, nie melancholickú, to je v podstate príjemný pocit. Tento smútok je beznádejný, zúfalý, pohlcujúci a bezvýchodiskový. Mnohé pohrebné doomové kapely by mohli závidieť. Z tohto dôvodu to nie je nahrávka, ktorú budete počúvať často, lebo príliš chuti do života a radosti vám nedodá. Previazanie konceptu nahrávky a hudby je veľmi silné. A teda o čom presne sú texty? Na stránkach kapely sa dozviete viac, ja to stručne zhrniem. Osudy bežných ľudí v Poľsku, Ukrajine, Bielorusku a Pobaltí v priebehu rokov 1925-1953 boli často tragické a brutálne. Totalitné ideológie, ktoré jednotlivec nezaujímal, vojny, obete rasového, politického a etnického teroru. Na toto by sa nemalo nikdy zabudnúť. To je hlavné posolstvo Scarred Lands, dnes ešte aktuálnejšie, keď vidíme, čo dokáže urobiť jeden zakomplexovaný šialenec, ktorý má moc a prostriedky. Melodický black metal s hrdzavým krákavým vokálom využíva rozsiahlu časovú plochu (6 skladieb na 53 minút hracieho času), kde sa jednotlivé motívy rozvíjajú, prelievajú a často dlho opakujú. Niečo funguje lepšie, niekde to trochu zaškrípe. Dlhé skladby vedia pohltiť a človek to zúfalstvo a smútok v hudbe naozaj prežíva. Ale prídu aj momenty, kedy si poviete, že je to už príliš dlhé a chcelo by to pohnúť sa ďalej. Melódie nie sú natoľko výrazné, aby ohromili a utiahli taký štedrý hrací čas. Zaujímavé sú bicie, ktoré sa vyhýbajú náklepom a často idú nečakane komplikovaný rytmus. Na výbornú funguje prvá titulná skladba so zaujímavými gitarami a množstvom dobrých nápadov. Takmer osem minút je naplnených pútavým materiálom, pri ktorom si ten čas ani neuvedomíte. Druhá Memories will keep us alive zaujme úvodom a silnou strednou časťou, ale v druhej polovici stráca silu. Podobne aj v ďalších skladbách, ak sa vyskytne slabší moment, väčšinou nie preto, že by bol motív slabý, ale že trvá príliš dlho. Našťastie, výsledný dojem to zásadne nekazí....

Čítaj ďalej
Recenzia – Blasfeme – Fuck Your Starving Planet – 2021
mar24

Recenzia – Blasfeme – Fuck Your Starving Planet – 2021

Zverejnené v mar 24, 2022

Drvivá väčšina nahrávok, ktorú na našom webe recenzujeme je slovenských a českých, len občas sa objaví nejaká výnimka. V prípade Blasfeme prepojenie s našou scénou existuje, napriek tomu, že ide o anglickú black metalovú kapelu, konkrétne z prístavného Bristolu. Podľa metalových archívov má momentálne kapela štvorčlennú zostavu, ale EP Fuck Your Starving Planet bolo nahrané vo Woodcroft Audio v Cardiffe ešte v zložení Moord (vokály, gitara, basa) a Striga Hell (bicie, klávesy). A práve Striga Hell je Slovák, momentálne aktívny na ostrovnej hudobnej scéne vo viacerých kapelách. Diskografia Blasfeme obsahuje EP Path Of Despair (2017), radový album Iniquity in Salvation (2020) a recenzované EP Fuck Your Starving Planet (2021). Hneď pri pohľade na obal a logo je žánrové smerovanie jasné, tu nejde o avantgardu ani moderné odnože čierneho kovu. Zaujímavé je modré ladenie celého nosiča, ktoré korešponduje s krásne modrou oblohou za štýlovo ohodenými členmi kapely na obale. Tri skladby na ploche približne štvrťhodinky ubehnú rýchlo, ale na vytvorenie si obrazu o kapele stačia. Obskúrny podzemný black s nepriateľskou aurou disponuje kvalitným aj keď trochu plochým zvukom, ktorý balansuje medzi dávkou špiny a dostatočnou čitateľnosťou. Blasfeme sú tradicionalisti, ale nevracajú sa do lo-fi zverských začiatkov žánru ani nepopierajú vývoj žánru. Úvodná svižná Death Prayer je priamočiara mardukoidná záležitosť, nijako objavná, ale dobre urobená. Dvojka Nothing Bleeds Forever spomalí, zahustí atmosféru a zároveň ponúkne komplikovanejší príbeh. Názov pripomenie kultový slovenský horor o mocnom upírovi z Všehradu. Podobne pokračuje aj titulná trojka, pestrejšia kompozícia, temná atmosféra, tých takmer 6 minút pri obidvoch skladbách je vyplnených kvalitným materiálom. Fuck Your Starving Planet by Blasfeme Keď EP porovnám s predchádzajúcim radovým albumom, tak nový smer sa mi páči viac, Iniquity in Salvation bolo príliš tradičné. Fuck Your Staving Planet nie je zásadne originálne, ale znie naozaj blackmetalovo: nepriateľsky, obskúrne a podzemne. Vhodné najmä pre black metalových maniakov, poslucháčovi mimo žáner nemá príliš čo ponúknuť. Ale ak máte len 15 minút a chcete ich užitočne vyplniť, tak Blasfeme sú veľmi dobrá voľba. Kontakt: https://blasfemeuk.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/blasfemeband Hodnotenie:...

Čítaj ďalej