Recenzia – Тишина (Tishina) – Увод… (Uvod…) – Hypnotic Dirge Records – 2022
okt12

Recenzia – Тишина (Tishina) – Увод… (Uvod…) – Hypnotic Dirge Records – 2022

Zverejnené v okt 12, 2022

Pamätáte si pôvodne srbskú kapelu Bane? Kvalitne urobený melodický black/death metal, ale už o nich nebolo veľmi dlho počuť. Možno je to aj tým, že hlavná postava kapely Branislav Panić sa presťahoval do Kanady, kde síce obnovil činnosť Bane s novou zostavou, ale výsledkom je len jeden radový album Esoteric Formulae z roku 2018. A ako s tým súvisí kapela, resp. projekt Тишина (Tishina)? Je to sólo dielo Branislava, ktorý tu predstavuje svoju víziu, ako by mal vyzerať melodický death/doom. Svoje kontakty v strednej Európe neprerušil a keď nám napísal o svojom novom projekte s ponukou na recenziu, tak som sa pozornejšie započúval. Nahrávka Увод… (Uvod…) má síce polhodinový hrací čas, avšak aj vzhľadom na žáner je označená ako EP. Päť alebo šesť skladieb (posledná položka je len minúta ticha – teda tishina), z toho jedna krátka medzihra, takže z čisto praktického hľadiska 4 skladby. Hudobne ide bez nejakých rozsiahlejších debát o typický death/doom s charakteristickou náladou, melódiami aj vokálmi. Slušný žánrový štandard je doplnený veľmi premyslenou a do najmenšieho detailu vyladenou kompozíciou. Bicie určujú pomalé, ale nie funerálne tempo, basa je naproti tomu často nezvykle hravá, gitara v niekoľkých vrstvách vytvára melancholické nálady. Netrpíme žiadnymi ťažkými depresiami, naopak, Увод… (Uvod…) vykúzli príjemný pocit ľahkého jesenného dažďa, sivej oblohy, farebných stromov a padajúcich listov. Nahrávka pôsobí hodne kompaktne, niekto by možno povedal jednotvárne, ale to záleží od toho, ako sa do nej ponoríte. Tempo je pomalé, ale nedá sa povedať, že by sa nemenilo. Veľmi pekné nosné melódie občas pripomenú velikánov ako My Dying Bride (a mnohých ďalších), ale k melodickým vokálom sa nedostaneme, všetko zaisťuje prísny hlboký growl. Ešte ďalšie meno som mal pri počúvaní na mysli a to slovenskú kapelu Distant Shapes. Tí sú však oproti Тишина (Tishina) komplikovanejší a temnejší. Zvuku z Hellsound Studia od Honzu Kapáka sa nedá nič vyčítať, celkom oceňujem aj nezvyčajný obal od Aleksandry Panić, doom často skĺzne do dosť gýčových sfér a toto je príjemná výnimka. EP vyšlo ako spolupráca troch vydavateľstiev, konkrétne Hypnotic Dirge Records, Satanath Records a The End of Time Records. Тишина (Tishina) a Branislav Panić na prvom EP Увод… (Uvod…) hrajú kvalitný melodický death/doom metal, ktorý fanúšikov žánru poteší, ale nič nové neprinesie. Remeselne veľmi dobre zvládnuté, avšak ak nie ste úplný maniak, tak aj zameniteľné. V konečnom dôsledku to však nevadí, počúvanie je veľmi príjemné. A na jeseň to platí dvojnásobne. Kontakt: https://tisinaofficial.bandcamp.com/ Hodnotenie: 7/10 Увод… by...

Čítaj ďalej
Recenzia – Jablká & Doom Vol.3 (kompilácia) – Jablká ďaleko od stromu – 2022
okt04

Recenzia – Jablká & Doom Vol.3 (kompilácia) – Jablká ďaleko od stromu – 2022

Zverejnené v okt 4, 2022

Už tretí diel kompilácie Jablká & Doom Vol.3 spojenej s blogom Jablká ďaleko od stromu opäť mapuje okrajové končiny českého a slovenského podzemia, v ktorých gitary vyludzujú nekonečné steny riffov a tempo je veľmi rozvážne. Osmička kapiel a projektov je zatiaľ možno hudobne najpestrejšia z doterajších dielov, ale stále zostáva verná pôvodnému zámeru. Recenzie na prvý a druhý diel kompilácie nájdete tu a tu. Začína sa z ostra, Mushrooms of Yuggoth vrstvia krásne špinavé riffy, v ktorých počuť vplyv napr. aj Eyehategod, len vokál je menej škrabľavý a celkovo je to menej drásavé. Pestrý, ale zároveň temný je post-HC metal Lvmen, kapely, ktorá existuje už od roku 1995. Skvelá práca so samplami, striedanie jemnejších melodickejších pasáží s brutálnymi, skladba je premenlivá a dejovo bohatá. Trochu oddychu doprajú Olaf Olafsonn and the Big Bad Trip, ale žiadna presvetlená idyla to nie je. Močiar, jemne folková atmosféra, akustické nástroje dopĺňa príjemne tajomná atmosféra. Tú prudko rozoženú Bongsilisk so svojím zadymeným riffovým inštrumentálnym buldozérom. Repetitívna ťažká gitara, pomalé tempo, pomalý, ale zaujímavý vývoj skladby, a vďaka tomu veľmi dobrý stoner doom. Ďalší Return of Pluto pôsobia na jednej strane veľmi hitovo v prípade grunge / rockových melodických častí s výborným spevom, ku ktorým tvoria kontrast ťažké riffové pasáže s growlom. Pestré a zaujímavé! Prísne sludge metalový Nikander pomerne svižne riffujú, ale nekompromisný vrieskaný vokál a inštrumentálny tlak a ťažoba robia svoje, skladba sa nepočúva ľahko. Čiže kvalitný materiál, sludge sa samozrejme nemá ľahko počúvať. Ďalšie uvoľnenie prinesie Blooming Stones. Gitara maľuje zaujímavé zvukové plochy, skôr kompozícia ako pieseň, ale je zaujímavé sledovať, kam sa dá s takýmto minimalizmom dôjsť. Záver tradične patrí dlhej skladbe. 0N0 sú už celkom známe meno, a ich komplikovaná, členitá hudba predstavuje pre mňa celkom výzvu. Kombinácia extrémnych žánrov zachádzajúca až do dronu si žiada svoj čas. A tu kompilácia končí. Z ôsmich interpretov som hudobne poznal len troch, takže päť nových mien. Jablká & Doom majú dobré skóre, stále pre mňa prinášajú nové podnety. A musím pochváliť veľmi dobrú dramaturgiu, teda poradie skladieb tohto výberu. Fyzicky opäť vychádza len na kazete, ale v troch verziách: biela Glass Walls of Limbo venovaná kapele Type O Negative, čierna Covid-19 Sex Orgies, ktorej názov hovorí za všetko, a modro-žltá Defenders of Mariupol, ktorá zdobí aj moju zbierku. Sympatická pocta Ukrajine, zisk z nej putuje organizácií Človek v ohrození. Kompilácia Jablká & Doom Vol.3 je výborný študijný materiál na objavovanie nových kapiel. Aj keď ich už poznáte, tak tento prierez svetom žánrov ako doom, stoner, sludge atď. si zaručene užijete. Veľmi dobrý počin! Kontakt: https://jablkadaleko.blogspot.com/ https://jablkadalekoodstromu.bandcamp.com/album/jablk-doom-vol-3 Hodnotenie: bez hodnotenia Jablká & Doom Vol.3 by Jablka daleko od...

Čítaj ďalej
Recenzia – Dvota – Antichiromantia – 2022
sep29

Recenzia – Dvota – Antichiromantia – 2022

Zverejnené v sep 29, 2022

Slovenská podzemná scéna má skôr tradičnejší charakter a niektoré trendy, ktoré otrasú metalovým svetom sa prejavia neskoro alebo vôbec nie. Aj keď takýto pocit samozrejme môže byť spôsobený aj tým, že dané kapely nikdy nevydajú album a nedozviem sa o nich. Dnes sa budem venovať práve spolku, ktorý som si virtuálne zaradil do šuplíka s kapelami, ktoré hrajú moderne a skúšajú niečo nové. Meno Dvota asi bude poznať málokto, album Antichiromantia je ich debutový, nenašiel som žiadne informácie o demonahrávkach alebo niečom podobnom. Rok vzniku je 2020, hudobníci nehrajú v ďalších x projektoch, takže skutočne úplne nová kapela? Pozornosť pritiahne nezvyčajný obal a aj jemne šialená promo fotka kapely, teda dua Lucas a Pekka, ktorí si medzi sebou rozhodili všetky nástroje, plus hlavný vokál druhý menovaný. Antichiromantia bola pre mňa spočiatku ťažko uchopiteľný album a sčasti taký ostal aj po mnohých vypočutiach. Moderný death metal, djentová alebo ak chcete Meshuggah chladná gitara, hodne groovy rytmika, vokál extrémny aj melodický, silné kontrasty medzi pokojnými a divokými časťami v rámci jednej skladby. Toto všetko tu nájdete a zmeny prebiehajú svižne, našťastie plynulo. Páni to na žiadnu žánrovú čistotu nehrajú, skúšajú, čo všetko znesiete a nechýba im nadhľad. Kto má rád smrteľne vážne braný metal, Antichiromantia nie je to pravé. Pri počúvaní som si niekoľkokrát spomenul na šialeného Kanaďana Devina Townsenda. Dokonca na všetky jeho hudobné obdobia, ak nerátam ambient a elektronické veci. Zvuk je samozrejme iný, ale nepredvídateľnosť spojená s množstvom nápadov a kvalitnými inštrumentálnymi výkonmi tu proste je. A v poslednej Tyresta sa ocitnete na brehu mora za zvuku čajok a spenených vĺn. Hudba je vrstevnatá a pestrá, často sa mnoho vecí deje pod povrchom, zaujímavé sú aj klávesové linky (a/alebo sample?). Basgitara má zvuk ako natiahnuté oceľové laná, často ide bláznivo svoje a nepozerá okolo. Ak si budete myslieť, že vás už nič nezaskočí, príde takmer bluesová časť v štvrtej oKKo. Niekedy je toho na mňa priveľa a bez chytľavejších častí, ktoré zaseknú svoj háčik v mozgu, sa ťažko orientujem. To môže mať dva následky: na jednej strane sa album neopočúva, na druhej to môžem vzdať a ďalej neriešiť. Zatiaľ aj v rámci prípravy na recenziu prevláda prvý prípad, ale albumu ešte niečo chýba, aby sa viac vzdialil tej druhej možnosti. Odporúčam prečítať si slovenské texty. Niečo budete rozumieť aj priamo, ale určite nie všetko. Skvelo poskladané veľmi nápadité šialené vízie, ktorým síce úplne nerozumiem, ale nevadí. Slovenčina do hudby sedí, žiadna trápnosť ani nič podobné. Jedny z najlepších slovenských textov! Produkcia, mix a master robil Simone Pietroforte v Divergent Studios v talianskom Bari, artwork pripravil Tomáš Hlavatý. K atmosfére albumu sa dobre hodia a dotvárajú jeho nepredvídateľnosť a...

Čítaj ďalej
Recenzia – Depresy – Psycold – Metal Age Productions – 2022
aug09

Recenzia – Depresy – Psycold – Metal Age Productions – 2022

Zverejnené v aug 9, 2022

Kapelu Depresy určite netreba predstavovať, ich história sa začala písať začiatkom 90tych rokov a úplne zaslúžene môžeme hovoriť o kultovej kapele. Síce ich diskografia nie je príliš rozsiahla, ale čo nie je v množstve, to je v kvalite. Donedávna posledný radový album Morph – Near Death Experiences vyšiel v roku 2009 a zdalo sa, že kapitola sa uzavrela. Občas bol nejaký koncert, prípadne reedícia A Grand Magnificence v Slovak Metal Army. V roku 2018 sa však štúdiovo pripomenuli EP MMXVIII a tento rok prišlo k veľkej udalosti – k vydaniu štvrtého radového albumu Psycold. Melodický death/black metal v podaní Depresy je hudba pre pokročilejšieho poslucháča. Aspoň ja som to vždy tak vnímal. Ak by sa niekto dal zlákať nálepkou „melodický“ a čakal jednoduchý chytľavý nárez, bol by veľmi prekvapený a možno aj sklamaný. Hudbe Depresy treba venovať čas aj pozornosť, preniknúť do nej nie je vždy jednoduché. Silnou zbraňou Depresy je vytváranie veľmi sugestívnej nálady a následná práca s ňou. Každá skladba má svoju atmosféru a postupom času sa dostane do hlavy natoľko, že budete podľa nej rozlišovať jednotlivé položky. Stačí sa pozrieť na začiatok: titulná Psycold, ktorá pôsobí ťaživo a negatívne, a oproti nej dvojka Escapism s priateľskou gitarou na úvod a takmer romantickou náladou. Krásny kontrast! Ak mávate pri počúvaní niektorých albumov pocit, že napriek silnému riffu a motívu plynie skladba príliš „rovno“ a jednoducho, tak v prípade Psycold zaručene takéto myšlienky mať nebudete. Áno, základom každej skladby je charakteristický riff aký vedia len Depresy, ale následne sa kompozícia rozvinie a rozkošatí do prekvapivej šírky. Významnú úlohu majú klávesy, niekedy black metalovo deväťdesiatkové žblnkotavé, niekedy klasický klavír, baví ma sledovať ich premeny a vplyv na budovanie nálady. Album výrazne nakopáva spoľahlivá rytmika, najmä energické bicie, ktorých živelnosť a dravosť poháňa jemnú akademickosť ostatných nástrojov. Vokál sa nesie vo viacerých polohách, je dostatočne extrémny a silný, zároveň pestrý a neskĺza do monotónnosti. Psycold bol nahraný v zostave Dirrt (gitary), Michael (gitary), Vesper (vokál), Gabriel (basa), Fear (klávesy) a Hoyas (bicie) v GM Studio Jablunkov, master bol robený v Studio Petrovice. Zo zvuku som bol spočiatku zmätený, z CD na veži najmä bicie trochu splývali a príliš duneli, ale cez slúchadlá to znie perfektne, takže asi len moja hudobná zostava nie je úplne kompatibilná. Na albume sú aj hostia, konkrétne Ivoš a Prcek z Ador Dorath. Veľkú pozornosť si zaslúži obal, ktorý urobil Jan Vitko. Ceruzkou kreslený motív v rámci celého digipacku je krásny a aj vďaka nemu sa mať fyzický nosič určite oplatí. Tiež sa tak dostanete k textom a ďalším podrobnostiam. V dávnych dobách, keď bol (môj) svet ešte mladý, kúpil najlepší kamarát originál CD A Grand...

Čítaj ďalej
Pharmacist – Flourishing Extremities on Unspoiled Mental Grounds – Bizarre Leprous Production, 2022
aug04

Pharmacist – Flourishing Extremities on Unspoiled Mental Grounds – Bizarre Leprous Production, 2022

Zverejnené v aug 4, 2022

Letné horúčavy, lesné požiare, sucho… Kde sa dá najlepšie pred všetkým týmto skryť? Predsa v mrazivom objatí oddelenia patológie. Smrad formaldehydu, precízna dezinfekcia všade naokolo a chlad. To znie ako rajská hudba pre všetky vaše zmysly. K tomu roztiahnuté záhradné kreslo, naliaty drink (vychladený ako inak, než v mraziacom boxe v ľadovom stisku nebožtíka) a túto idylickú atmosféru dotvárajúca hudba. Sú to zhruba dva roky, čo sa mi dostal do rúk debutový album kapely Pharmacist, ktorá sa obrátila v čase a priestore a zamierila si to niekam do Liverpoolu (resp. Ostravy) konca osemdesiatych rokov a začala vzývať staré nahrávky Carcass (resp. Pathologist). Prvý album Medical Renditions of Grinding Decomposition bol pre mňa ako zjavenie a točil som ho v tom čase neustále. Kapela rozhodne nezaspala (večným spánkom) na vavrínoch a v medzičase vychrlila šesticu splitiek (medzi inými aj s Expurgo, Fluids, či Golem of Gore) a nejaké to EP. Plnohodnotného nasledovníka sme sa dočkali až teda teraz v roku 2022 a moje nadšenie vzrastalo viac a viac, ako sa približoval dátum jeho vydania. Som z neho tak namäkko ako z jeho predchodcu? Odpoveď na to dajú nasledujúce riadky. Musím sa priznať, že všetky tie splitká som nepočúval a tak som nevedel kam a či vôbec sa kapela nejako pohne na svojej púti potemnelými chodbami, kde preblikujú rozbité neónky a na dverách na konci chodby visí nápis pathological goregrind. Istú indíciu mohol dať už obal, ktorý nezdobí iba jednoduchá koláž, ako tomu bolo minule (po vzore Reek of Putrefaction). Trošku sa s tým viac pohrali a ostatky nejakých neborákov uložili podľa trochu viac úhľadnejšieho a estetickejšieho vzorca. Dostala sa do podobných mantinelov aj samotná hudba? Keď na vás vybehnú úvodné tóny Accelerating Suppuration, tak si poviete, že všetko zostalo na pôvodnom mieste. Lenže chyba lávky, drahí pozostalí. To basové sólo som popravde nečakal (asi nejaký joeydemaiomanowarovský votrelec v štúdiu). Podobné prekvapenia pokračujú aj ďalej. Skoro až heavy metalové postupy a gitarové sóla (v Corpus Sonica ešte dajme tomu, ale to v Necromorph smrdí až pomaly Dream Theater) vcelku ozvláštňujú a tak nejako nadľahčujú celý goregrindový korpus (asi ako keď vmiešate do cesta bielkový sneh… hm, áno, to prirovnanie je presné). The Great Contractor zase drží pokope niečo ako pochodový rytmus. Titulná skladba odhaľuje aj čistý vokál (teda no, zbavený efektu, ale chrčí sa na spôsob Jeffa Walkera). Peroxide Engagement je zase pre zmenu akustická vybrnkávačka s melódiou nie nepodobnou zlovestnému úvodu South of Heaven od Slayer. Album uzatvára Nursery Aesthetics, ktorá na mňa pôsobí ako dve skladby v jednom. Zhruba do polovice sa drží goregrindu ako čert kopyta. Potom sa zlomí do svojej melodickejšej podoby a ja si nie som...

Čítaj ďalej
Recenzia – Acid Row – Afterglow – 2022
júl28

Recenzia – Acid Row – Afterglow – 2022

Zverejnené v júl 28, 2022

Ak vám niečo hovoria mená Nick Oliveri a Brant Bjork, tak teraz zbystrite pozornosť. Pražská kapela Acid Row s albumom Afterglow cieli na všetkých, ktorí si stoner radi okorenia punkovou drzosťou. A v horúcom lete ťažko vychutnať vysoké teploty lepšie ako skrz stoner rockové nahrávky, pri ktorých púštny piesok škrípe medzi zubami. Pražská kapela Acid Row, teda trio Alexej Fonar, Dominik Klesa a Radek Bacík, má v diskografii debutové EP Bad Delivery z roku 2016, album Spikes z 2018 a v tomto roku pribudol recenzovaný druhý album Afterglow. Kapela na svojich stránkach uvádza, že ich stoner rock je dochutený punkom, doom metalom, psychedelickým rockom, noise rockom a grungeom. Niektoré z týchto ingrediencií cítim viac, iné menej, prípadne takmer vôbec, v každom prípade je Afterglow hodne pestrá nahrávka. Ak niekto nikdy nepočúval stoner rock a potreboval by odporučiť nejaký album na úvod, pokojne by mohol byť takýmto úvodom aj Afterglow. Jasné, pravdepodobne by som siahol po niečom zásadnejšom a legendárnejšom, ale aj tento album by poslúžil. Má základné charakteristiky žánru, je zábavný, pestrý a chytľavý, v podstate jednoduchý na počúvanie. Síce s postupujúcim hracím časom pritvrdzuje a záverečná desaťminútovka je už pri pokročilejších, stále funguje na výbornú. Základom každej skladby je nadupaný gitarový riff a vokál ako zo stoner učebnice. Vďaka tomu vynikne, že každá skladba je hlavne dobrá pieseň, ktorá uviazne v hlave prakticky hneď na prvýkrát. Niektoré riffy sú čistý Kyuss, ale komu to vadí? Acid Row okrem svižného šlapavého stoneru vedia aj poriadne spomaliť a ozvláštniť skladbu zmenou tempa a nálady. Práve tam sa prejaví vplyv doom metalu, nejakú temnotu a depresiu tu však nehľadajte. Album pomaly zvyšuje náročnosť, prvá trojica Devils dance floor, White, rich and beautiful a Get life sú energické hitové kúsky, Hot rod super soul atmosféru zahustí a pripraví pôdu na poslednú kompozíciu, ktorá sa najviac odlišuje od zvyšku. Záverečná No Church On Sunday je dlhá zasnená vec a zároveň akýsi fadeout albumu. Afterglow má luxusný zvuk, nahrával Venca Zlo v Rail Way Production, mastroval Amak Gold v Golden Hive Studio. Zaujme aj grafika od Divé Báry, psychokoláž s dieťaťom (údajne Charlesom Mansonom za mladi) sediacim na hyene ako rímskej vlčici by som síce priamo peknou nenazval, ale originálnou a zaujímavou jednoznačne. Leto je ideálnym obdobím na počúvanie stoner rocku, vysoké teploty pridávajú albumom ďalší rozmer. Afterglow spĺňa všetky atribúty na výbornú žánrovú nahrávku, ktorej sa oplatí venovať čas. Stoner rock má čoraz silnejšiu pozíciu v našom gitarovom podzemí a Acid Row to potvrdzujú! Kontakt: https://acidrow.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/acidroww Hodnotenie: 8/10 Afterglow by Acid...

Čítaj ďalej