Brutálna nálož v čele s Devourment už onedlho v Bratislave!
aug02

Brutálna nálož v čele s Devourment už onedlho v Bratislave!

Zverejnené v aug 2, 2022

Nadávali ste na teplo na festivaloch? Tak to si užijete klubový koncert. A to počítame všetci s tým, že to bude veľmi intenzívny koncert. Predsa len bájny Devourment naposledy aspoň na skok nakukli na starý kontinent pred zhruba tromi rokmi a do slovenského vnútrozemia pred dvanástimi rokmi, konkrétne do Žiliny. Takže celkom doba. Medzitým stihli vydať album Obscene Majesty, ktorý im prinavrátil korunu kráľov najbrutálnejšieho štýlu (v podstate im ju nikdy nikto nezobral). Samozrejme behom koncertu zabrdnú do histórie a my sa budeme môcť tešiť na rokmi overené šlágre z albumov Molesting the Decapitated, Butcher the Weak, Unleashed the Carnivore, či Conceived in Sewage. To na čo sa nebudeme môcť tešiť, je bubenícka hra Brada Finchera, ktorý sa tohto turné nezúčastní a nahradí ho Lille Gruber z Defeated Sanity. Brutalitu tohto večera dotvoria aj ďalšie bandy. Z USA sa okrem Devourment vo veľkom štýle dovalia taktiež nemenej kultoví Pathology, z Holandska výborní Korpse (nedávno ste ich mohli vidieť na Flesh Party), z Bieloruska neskutočne uši publika drviaci Extermination Dismemberment a domácu scénu budú zastupovať rokmi ošľahaní Craniotomy a nová krv na poli technickejšieho death metalu Cranial Void. 14. 8. 2022, Randal Club, Bratislava Začiatok: 18:30 Vstup: predpredaj 25€ https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/slaughter-farm-vol2/?fbclid=IwAR1_OWFBP416e4Hb2yhkNH0PDQkR2Og9Ih-wjPVViAkwFbEDp4nzjmMy7gc na mieste 30€ FB...

Čítaj ďalej
Joe Petagno: Viac ako len dvorný umelec Motorhead
aug02

Joe Petagno: Viac ako len dvorný umelec Motorhead

Zverejnené v aug 2, 2022

Meno Joe Petagno je samozrejme detailne známe najmä fanúšikom Lemmyho celoživotného diela, teda Motorhead. Už na ich debutový album im vytvoril kultového maskota menom Snaggletooth a spolupráca medzi nimi trvala až po album Kiss of Death z roku 2006. O stvorení tejto kultovej postavičky povedal pred rokmi toto: „Snaggletooth bol vytvorený v roku 1975, do nie na neho veľmi pripraveného sveta. Mier a lásku nahradila nenávisť a vojna. Išiel som do knižnice v Chelmsforde, porozhliadnuť sa po nejakých zvieracích lebkách. Vytvoril som hybrid gorilej a vlčej lebky s nadrozmernými diviačími klami. Keď kapela uvidela výsledok, tak ich to vydesilo. Verte, alebo nie, ale v tých časoch ste nemohli dostať napríklad slušnú hotelovú izbu v tričku s týmto motívom. Značilo to totižto problémy.“ Joe Petagno sa narodil hneď 1. januára 1948 v americkom Portlande. Hovorí o sebe ako o samoukovi, aj keď navštevoval aj umeleckú školu v Los Angeles. Svoje diela tvorí old schoolovými technikami (akvarel, akryl, olej… v kombinácií s airbrushom). Do práce s rôznymi grafickými programami sa veľmi nehrnie, ale berie ich skôr ako nutné zlo. Dovtedy, kým sa stretol s Lemmym a svoj život posunul skôr smerom ku pomaličky nastupujúcej metalovej vlne, stihol vytvoriť niekoľko diel pre Led Zeppelin, Nazareth, či Hawkwind. No a my si tu zas a opäť rozoberieme desiatku albumov, vybraných mojim subjektívnym pohľadom. Nič viac dodávať netreba, poďme na to. Abominator – Subversives for Lucifer (2001) Túto kapelu si pamätám niekedy dávno zo Sparku, keď sa dal ten časopis čítať a bol pre mňa hlavným zdrojom informácií. Ešte si pamätám, že boli na dvojstránke so štýlovo spriaznenými Nemcami Mystic Circle (alebo to boli Bestial Mockery, už si nie som istý). Tam moje spomínanie končí. Abominator dal v roku 1994 dokopy bývalý bubeník Destroyer 666 Chris Volcano (a.k.a. Chris Broadway) a do dnešných dní v kapele funguje s parťákom menom Adrew Undertaker (a.k.a. Andrew Gillon). Teda funguje… Kapela je aktuálne uložená v hibernačnom spánku a hudobníci sa skôr venujú iným projektom. Cez Abominator sa prehnala celá plejáda hudobníkov s podivne drsnými pseudonymami (to ste si už asi stihli všimnúť). Stvorili päticu albumov (plus nejaké tie demá a kompilačky) a tým najvýraznejším je pravdepodobne práve Subversives for Lucifer z roku 2001. https://www.youtube.com/watch?v=ZdXH0k2d4TM     Angelcorpse – The Inexorable (1999) Už neexistujúca kultovka a čo je smutné, tak trochu na nich začína padať tieň zabudnutia. Aspoň teda mne to tak príde. Ja ich mám však vo svojom rebríčku riadne vysoko. Reč je o bájnych Angelcorpse. Kapela zavesila svoje logo po tretíkrát na klinec v roku 2017 a vyzerá to tak, že tentoraz naposledy. Zostali tu po nich štyri albumy a nebudeme klamať, jeden lepší ako druhý....

Čítaj ďalej
Report – Obscene Extreme Festival 2022 – 13.-17. 7. 2022 – Bojiště, Trutnov
júl30

Report – Obscene Extreme Festival 2022 – 13.-17. 7. 2022 – Bojiště, Trutnov

Zverejnené v júl 30, 2022

Prešiel rok, opäť nejaké tie lockdowny, stresu tak na tri životy, ale nejakým zázrakom sme sa opäť dopracovali do Trutnova a odtlačili sme tenisky do posvätnej červenej pôdy na Bojišti. A tentokrát už v plnej paráde. Už nie v takej uskromnenej verzií, ako tomu bolo minulý rok. Čakala nás teda zostava, ktorá bola pôvodne naplánovaná na rok 2020. Bolo viac ako jasné, že nejaké zmeny lineup postihnú, ale veľmi drastické neboli (teda akurát vyznávači brutal death mohli šomrať, pretože postupne vypadli Vomit Remnants, Internal Bleeding, Origin a Pyrexia, ale čo sa dá robiť, niekedy nabudúce teda). A hneď na začiatku by som chcel dodať, že Obscene Extreme si ja užívam ako dovolenku, preto nemám síl sledovať každú jednu kapelu, nechodím sem s vysloveným cieľom písať report a preto ani nežiadam akreditácie. Takže nejaké detailne rozpitvané pohľady veľmi nečakajte. Takže kalendár ukazoval dátum 13. júla, v práci pochopili, že ukecávať ma, či som si to s dovolenkou nerozmyslel nemá zmysel a tak sa môj ruksak naplnil festivalovo prepotrebnými vecami a kakaovými venčekmi. Tentokrát sme sa do samochodky poskladali pekne z viacerých kútov Slovenska – ja od mesta miest, kde mosty nepálime, ale necháme ich takmer spadnúť do Váhu (reč je samozrejme o Hlohovci) a po jednom kuse z Liptova, Nitry a Bratislavy. Takáto multi kulti spoločnosť na slovenský spôsob teda vyrazila v ústrety niekoľkodňovému hluku. Zábavné je, že na OEF chodím od 2017 (ak dobre rátam), ale nikdy som sa tam nedostal po tej istej ceste. Takže spoznávanie českého vnútrozemia sme mali na programe aj tentokrát. Akurát nás potešil nový úsek diaľnice, ktorý nám značne osekal nekonečnú cestu. Našli sme si teda nejaké miesta na kopci, kde uhol nebol až taký, že máte v noci pocit, že spíte postojačky a postavili sme naše obydlia z údajne nepremokavých materiálov. Naše stavebné zručnosti viac rozmazávať nechcem a po tejto epizóde sme sa urýchlene vybrali smer areál. Všetky ústredné body ako stánky s jedlom, pitím, merchom atď. zostávajú na svojich pôvodných miestach, takže nič nebolo treba nanovo hľadať. Utešene sa akurát rozrastá vegánska ulička smerom hore ku grind marketu. A taktiež sa rozšírila chillout zóna. Súťaže na Freak Feste som opäť nestihol, ale hore na pódiu sa už pomaly zvučil úvodný akt festivalu a to kapela Masáž. A pretože streda niesla názov Festival of Weird Riffs, tak sme sa rôznych ujetostí vcelku nasýtili. No len povedzte, čakali ste niekedy, že budete počuť niečo ako akustický grind? A v podaní členov Gride? Ako povedal sám Áďa, tak by mohli vystupovať aj na folkových festivaloch, len ich tam nikto nevolá. Nasledujúca porcia kapiel Chlad, Vole a Morbid Evils ma nechala vcelku chladným (ono, keď vám...

Čítaj ďalej
Recenzia – Acid Row – Afterglow – 2022
júl28

Recenzia – Acid Row – Afterglow – 2022

Zverejnené v júl 28, 2022

Ak vám niečo hovoria mená Nick Oliveri a Brant Bjork, tak teraz zbystrite pozornosť. Pražská kapela Acid Row s albumom Afterglow cieli na všetkých, ktorí si stoner radi okorenia punkovou drzosťou. A v horúcom lete ťažko vychutnať vysoké teploty lepšie ako skrz stoner rockové nahrávky, pri ktorých púštny piesok škrípe medzi zubami. Pražská kapela Acid Row, teda trio Alexej Fonar, Dominik Klesa a Radek Bacík, má v diskografii debutové EP Bad Delivery z roku 2016, album Spikes z 2018 a v tomto roku pribudol recenzovaný druhý album Afterglow. Kapela na svojich stránkach uvádza, že ich stoner rock je dochutený punkom, doom metalom, psychedelickým rockom, noise rockom a grungeom. Niektoré z týchto ingrediencií cítim viac, iné menej, prípadne takmer vôbec, v každom prípade je Afterglow hodne pestrá nahrávka. Ak niekto nikdy nepočúval stoner rock a potreboval by odporučiť nejaký album na úvod, pokojne by mohol byť takýmto úvodom aj Afterglow. Jasné, pravdepodobne by som siahol po niečom zásadnejšom a legendárnejšom, ale aj tento album by poslúžil. Má základné charakteristiky žánru, je zábavný, pestrý a chytľavý, v podstate jednoduchý na počúvanie. Síce s postupujúcim hracím časom pritvrdzuje a záverečná desaťminútovka je už pri pokročilejších, stále funguje na výbornú. Základom každej skladby je nadupaný gitarový riff a vokál ako zo stoner učebnice. Vďaka tomu vynikne, že každá skladba je hlavne dobrá pieseň, ktorá uviazne v hlave prakticky hneď na prvýkrát. Niektoré riffy sú čistý Kyuss, ale komu to vadí? Acid Row okrem svižného šlapavého stoneru vedia aj poriadne spomaliť a ozvláštniť skladbu zmenou tempa a nálady. Práve tam sa prejaví vplyv doom metalu, nejakú temnotu a depresiu tu však nehľadajte. Album pomaly zvyšuje náročnosť, prvá trojica Devils dance floor, White, rich and beautiful a Get life sú energické hitové kúsky, Hot rod super soul atmosféru zahustí a pripraví pôdu na poslednú kompozíciu, ktorá sa najviac odlišuje od zvyšku. Záverečná No Church On Sunday je dlhá zasnená vec a zároveň akýsi fadeout albumu. Afterglow má luxusný zvuk, nahrával Venca Zlo v Rail Way Production, mastroval Amak Gold v Golden Hive Studio. Zaujme aj grafika od Divé Báry, psychokoláž s dieťaťom (údajne Charlesom Mansonom za mladi) sediacim na hyene ako rímskej vlčici by som síce priamo peknou nenazval, ale originálnou a zaujímavou jednoznačne. Leto je ideálnym obdobím na počúvanie stoner rocku, vysoké teploty pridávajú albumom ďalší rozmer. Afterglow spĺňa všetky atribúty na výbornú žánrovú nahrávku, ktorej sa oplatí venovať čas. Stoner rock má čoraz silnejšiu pozíciu v našom gitarovom podzemí a Acid Row to potvrdzujú! Kontakt: https://acidrow.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/acidroww Hodnotenie: 8/10 Afterglow by Acid...

Čítaj ďalej
Report – Hrobár – Black Light – Abortion – Kulturák, Bratislava – 23.07.2022
júl26

Report – Hrobár – Black Light – Abortion – Kulturák, Bratislava – 23.07.2022

Zverejnené v júl 26, 2022

Počas týchto teplých dní a v období letných festivalov sa uskutočnil v bratislavskom Kulturák klube komornejší koncert s účasťou troch slovenských kapiel. Pôvodne mali odohrať až štyri, ale na poslednú chvíľu kvôli chorobe zrušila svoju účasť skupina Old Hammer. Trochu ma táto správa zamrzela, pretože práve oni mi už zopár rokov unikajú a nemala som ich možnosť vidieť. Kvôli pretrvávajúcim horúčavám sa koncert začal až okolo deviatej hodiny. Na pódiu sa pri mojom príchode už chystali Hrobár. Hneď som si povšimla, že je ich nejako menej. Bass gitarista sa žiaľ nemohol zúčastniť z osobných dôvodov, takže tento koncert odohrali iba vo dvojici. Po krátkych prípravách sa teda mohlo ísť na vec. Pred pódiom sa zhromaždilo celkom slušné množstvo ľudí. Hrobár sa v našich končinách už dávnejšie nezastavil, takže niektorí fanúšikovia sa určite potešili ich prítomnosti. V predných radoch bolo vidieť niekoľko ľudí v ich tričkách. Hrobári sa s tým veľmi nepárajú. Svoj set si rozdelili do troch sekcií, pričom každá mala približne štyri, max. 5 minút. Odzneli už notoricky známe skladby z ich debutu „Rýchla smrť“, no prišlo aj na Speak Bratislavsky or Zomri, či Toxická maskulinita. Zvukovo nemám žiadne výhrady, nakoniec zvučil človek, ktorý je s Kulturákom a jeho zvukom zžitý. Výhoda Hrobárov je v tom, že počas ich približne 20 minútového setu sa nemáte šancu nudiť. Ich rýchly thrash so slovenskými textami, ktoré sa ľahko vryjú do hlavy, takže si ich zapamätáte. Po dohratí posledného štvorminútového bloku sme si vypýtali ešte repete. Ešte mi nedá nespomenúť aj image kapely, ktorý som mala možnosť vidieť až v tomto roku na Flesh Party Open Air (predsa len, bola tu pandémia). Hrobári momentálne vystupujú do pol pása holí so špeciálnymi, nazvem to turbo okuliarmi, ktoré môžete vidieť na fotkách. Po úvodnej nakladačke od Hrobárov sa na pódiu pomaly poskladala košická kapela Black Light. Túto kapelu sledujem viac menej od ich začiatkov, keď sa im podarilo vydať u Support Underground svoj debutový album. Chalani už v svojich začiatkoch veľa koncertovali a je vidieť, že dnes už je to sebavedomá kapela, ktorá nemá vôbec problém ani so svojou stage performance. Dnes sa na pódiu objavujú so záskokom na poste gitaristu. Ten sa stihol v krátkom čase naučiť songy pre tento koncert, za čo mu kapela aj náležite poďakovala. V minulom roku kapela vydala podľa môjho názoru zatiaľ svoje asi najlepšiu nahrávku vo svojej histórii. Na pódiu sa vynímal predovšetkým bass gitarista, ktorý zvolil letnú košieľku výrazných farieb. Kapela sršala počas celého svojho vystúpenia energiou a opäť som ocenila podľa môjho názoru dobrý zvuk. Čo sa týka set-listu, bol to mix ich doterajšej diskografie a z posledného EP zahrali ústrednú sklabu Firestealer. V rámci vystúpenia došlo aj k...

Čítaj ďalej
Recenzia – Besna – Zverstvá – 2022
júl13

Recenzia – Besna – Zverstvá – 2022

Zverejnené v júl 13, 2022

Ani som si neuvedomil, že od vydania EP Besna a teda aj momentu, keď som videl Besna prvýkrát naživo už ubehli štyri roky. Medzitým vyšiel ešte split s Nemcami Abyss a tento rok konečne vychádza aj oficiálne prvý dlhotrvajúci album Zverstvá. Kapela si postupne buduje meno a nahrávky zbytočne netlačí, čo je dobre, nič nie je horšie ako nadprodukcia. Jednou z vecí, ktoré si najviac cením na kapelách je to, že majú vlastnú tvár a ich produkciu po pár sekundách prípadne desiatkach sekúnd bez problémov identifikujem. A Besna túto vlastnosť majú, už v predchádzajúcej recenzii na split (tu) som písal o charakteristických melodických postupoch a vokálnych linkách. Paradoxne, melodický vokál na novom albume nenájdete, čo som spočiatku aj ľutoval, ale nakoniec mi takmer nechýba. Napriek tomu, že stále mám Besnu zaškatuľkovanú ako kapelu, ktorá stavia na black metalovom základe, tak pri pozornom počúvaní toho blacku až tak veľa nie je. Na metalových archívoch je zaradená ako post-black/progressive, čo je pomerne ťažko uchopiteľné, ale v podstate výstižné. Zhustene a zjednodušene by sa dal štýl popísať ako post-black metalový základ s chytľavými blackgaze riffmi a mixom melodeath postupov, opethovských polámaných gitár a jemnejších rockových motívov. Zverstvá majú poetický charakter, či už sa pozriem na texty, kde je myšlienka často hlboko skrytá za metafory a rôzne obrazy, alebo na spôsob plynutia albumu. Kompozične členité, s prudko sa meniacim rytmom a náladou, na ktorej budovanie sa kladie veľký dôraz s tým, že sa nikam netreba ponáhľať. Z prudkej melodickej víchrice sa v momente dostanete do jemného dažďa s presvitajúcimi lúčmi slnka a krehkou melódiou. A takto sa mení v skladbe viackrát, ale nie zbrklo, ale každý motív náležite vyznie. Ako som spomenul vyššie, tentoraz sa Besna zaobišli bez melodického spevu, ale okrem zrozumiteľného škreku sa nájde miesto aj pre recitál a šepkané časti. Všetky nástroje pôsobia pestro a sympaticky sa nenechajú zbytočne zväzovať žánrovými konvenciami, preto voči použitiu pojmu progressive nemám výhrady. Jemná nevýhoda albumu je v tom, že pri komplikovanosti chýba trochu hitovosti a lepšej zapamätateľnosti aspoň v refrénoch a ľahko sa v skladbách stratíte. Ak sa však vyžívate v rozpletaní a objavovaní hudobných zákutí s plným nasadením a koncentráciou, tak si celkom užijete. Celkovo poskytujú Zverstvá výdatný materiál na počúvanie. Pamätáte si recyklovaný ručne robený obal na prvom EP? Aj tentoraz pokračuje kapela v nastavenom smere, krásny minimalistický eko-obal je doplnený malou „knižkou“ s textami, ktoré sú v niektorých prípadoch v skratke vysvetlené alebo inak uvedené. Len si treba dávať pozor, aby ste obal nedochytali a nepokrčili. Album bol nahratý v zostave Samuel Dudlák (gitara, vokály), Martin Pinter (gitara, sprievodné vokály), Timotej Jurášek (basa, sprievodné vokály) a Gabriel Gorasz (bicie) v...

Čítaj ďalej