Reportáž – Gothoom open air fest 2022 – Očami Fotografa!
Tento príspevok nebude zahŕňať hodnotenie kapiel, ale celkový dojem z festivalu Gothoom open air z pohľadu matky fotografky. Gothoom je pre nás ako rodinný festival, kde sme si všetci blízky. Dva roky sa bohužiaľ kvôli korone nekonal. Rozhodla som sa, ako čerstvá mamička, tento festival navštíviť aj s mojou malou dcérkou. Ako mnohých, ani nás horúčavy neodradili sa festivalu zúčastniť. Gothoom open air 2022, ročník, na ktorý sme sa všetci po dvojročnej pauze veľmi tešili, sa nakoniec napriek problémom s areálom uskutočnil. Festival Gothoom open air už vystriedal niekoľko rôznych miest. Posledné 3 ročníky sa konali v malebnom prostredí Revištského podzámčia, ktoré bolo pre náš obľúbený festival priam ideálne. Bohužiaľ, areál počas veľkých búriek zaplavilo. Voda narobila značné škody a bolo potreba veľa opráv. Nakoniec tento areál prebral iný majiteľ a ako to už býva zvykom, voči mierumilovným, srdečným a láskyplným metalistom, nie sú poväčšine bežný ľudia chápaví a zhovievaví. Preto sa musel festival zase sťahovať. Veľké poďakovanie teda patrí Peťovi Betkovi a jeho rodine, že to s festivalom napriek komplikáciám nevzdali. Neviem si ani predstaviť, aké náročné muselo byť nájsť pre Gothoom nový areál. Obdivujem, ako za tak neskutočne krátky čas dokázali tento areál rozvrhnúť a postaviť. Boli to presne 3 mesiace pred otvorením festivalu, keď Peťo Doomas Betko slávnostne oznámil, že sa festival konať bude, a to na letisku v Tekovskom hrádku. Už len slovo letisko, mohlo značnú časť fanúšikov odradiť. Nejde však o veľkú betónovú plochu, ako by sme si mohli myslieť. Letisko v Tekovskom hrádku je malým súkromným letiskom, ktoré pripomína viac veľkú lúku a tak sa zdá byť pre festival celkom ideálnym miestom. Veľa skalným fanúšikom, zvyknutým na luxus Revištského areálu, môže toto miesto pripadať nedostatočné. Nemáme tu rieku priamo v areáli, ani alej stromov, reštauráciu, či tieniace hory. No nič z toho festivalu neuberá na hodnote. Veď prioritou sú predsa kapely, a ľudia, ktorí vytvárajú dokonalú atmosféru festivalu. Na Gothoome nechýbali ani stánky s oficiálnym merchom, Pařát stánok, ručne vyrábané kožené predmety, či keramika od Mara Kadrliaka a iné. Napojiť sme sa mohli v nejednom pivnom stánku. Čapovalo sa české pivo Radegast, ktoré si medzi mnohými našlo svoju obľubu. Nechýbali ani kvalitné jedlá. Bubeník z Depresy Hoyas tu mal vegánsky stánok s obľúbenými nakladanými syrmi a rôznymi bezmäsitými pochutinami. Už len tu vidieť, ako si nás Gothoom rozmaznáva. Obsadenie kapiel prekonalo snáď všetky minulé ročníky. Okrem domácich kapiel sme sa mohli tešiť aj na Suffocation, Draconian, Mglu, poľskú Arkonu, veľkého headlinera festivalu Kataklysm a mnoho iných úžasných kapiel. Každý si určite prišiel na svoje. Osobne ma veľmi prekvapila kapela Moribund Oblivion, ktorých som doteraz nepoznala, no svojim hudobným vystúpením sa mi zapísali do...
Recenzia – Depresy – Psycold – Metal Age Productions – 2022
Kapelu Depresy určite netreba predstavovať, ich história sa začala písať začiatkom 90tych rokov a úplne zaslúžene môžeme hovoriť o kultovej kapele. Síce ich diskografia nie je príliš rozsiahla, ale čo nie je v množstve, to je v kvalite. Donedávna posledný radový album Morph – Near Death Experiences vyšiel v roku 2009 a zdalo sa, že kapitola sa uzavrela. Občas bol nejaký koncert, prípadne reedícia A Grand Magnificence v Slovak Metal Army. V roku 2018 sa však štúdiovo pripomenuli EP MMXVIII a tento rok prišlo k veľkej udalosti – k vydaniu štvrtého radového albumu Psycold. Melodický death/black metal v podaní Depresy je hudba pre pokročilejšieho poslucháča. Aspoň ja som to vždy tak vnímal. Ak by sa niekto dal zlákať nálepkou „melodický“ a čakal jednoduchý chytľavý nárez, bol by veľmi prekvapený a možno aj sklamaný. Hudbe Depresy treba venovať čas aj pozornosť, preniknúť do nej nie je vždy jednoduché. Silnou zbraňou Depresy je vytváranie veľmi sugestívnej nálady a následná práca s ňou. Každá skladba má svoju atmosféru a postupom času sa dostane do hlavy natoľko, že budete podľa nej rozlišovať jednotlivé položky. Stačí sa pozrieť na začiatok: titulná Psycold, ktorá pôsobí ťaživo a negatívne, a oproti nej dvojka Escapism s priateľskou gitarou na úvod a takmer romantickou náladou. Krásny kontrast! Ak mávate pri počúvaní niektorých albumov pocit, že napriek silnému riffu a motívu plynie skladba príliš „rovno“ a jednoducho, tak v prípade Psycold zaručene takéto myšlienky mať nebudete. Áno, základom každej skladby je charakteristický riff aký vedia len Depresy, ale následne sa kompozícia rozvinie a rozkošatí do prekvapivej šírky. Významnú úlohu majú klávesy, niekedy black metalovo deväťdesiatkové žblnkotavé, niekedy klasický klavír, baví ma sledovať ich premeny a vplyv na budovanie nálady. Album výrazne nakopáva spoľahlivá rytmika, najmä energické bicie, ktorých živelnosť a dravosť poháňa jemnú akademickosť ostatných nástrojov. Vokál sa nesie vo viacerých polohách, je dostatočne extrémny a silný, zároveň pestrý a neskĺza do monotónnosti. Psycold bol nahraný v zostave Dirrt (gitary), Michael (gitary), Vesper (vokál), Gabriel (basa), Fear (klávesy) a Hoyas (bicie) v GM Studio Jablunkov, master bol robený v Studio Petrovice. Zo zvuku som bol spočiatku zmätený, z CD na veži najmä bicie trochu splývali a príliš duneli, ale cez slúchadlá to znie perfektne, takže asi len moja hudobná zostava nie je úplne kompatibilná. Na albume sú aj hostia, konkrétne Ivoš a Prcek z Ador Dorath. Veľkú pozornosť si zaslúži obal, ktorý urobil Jan Vitko. Ceruzkou kreslený motív v rámci celého digipacku je krásny a aj vďaka nemu sa mať fyzický nosič určite oplatí. Tiež sa tak dostanete k textom a ďalším podrobnostiam. V dávnych dobách, keď bol (môj) svet ešte mladý, kúpil najlepší kamarát originál CD A Grand...
Pharmacist – Flourishing Extremities on Unspoiled Mental Grounds – Bizarre Leprous Production, 2022
Letné horúčavy, lesné požiare, sucho… Kde sa dá najlepšie pred všetkým týmto skryť? Predsa v mrazivom objatí oddelenia patológie. Smrad formaldehydu, precízna dezinfekcia všade naokolo a chlad. To znie ako rajská hudba pre všetky vaše zmysly. K tomu roztiahnuté záhradné kreslo, naliaty drink (vychladený ako inak, než v mraziacom boxe v ľadovom stisku nebožtíka) a túto idylickú atmosféru dotvárajúca hudba. Sú to zhruba dva roky, čo sa mi dostal do rúk debutový album kapely Pharmacist, ktorá sa obrátila v čase a priestore a zamierila si to niekam do Liverpoolu (resp. Ostravy) konca osemdesiatych rokov a začala vzývať staré nahrávky Carcass (resp. Pathologist). Prvý album Medical Renditions of Grinding Decomposition bol pre mňa ako zjavenie a točil som ho v tom čase neustále. Kapela rozhodne nezaspala (večným spánkom) na vavrínoch a v medzičase vychrlila šesticu splitiek (medzi inými aj s Expurgo, Fluids, či Golem of Gore) a nejaké to EP. Plnohodnotného nasledovníka sme sa dočkali až teda teraz v roku 2022 a moje nadšenie vzrastalo viac a viac, ako sa približoval dátum jeho vydania. Som z neho tak namäkko ako z jeho predchodcu? Odpoveď na to dajú nasledujúce riadky. Musím sa priznať, že všetky tie splitká som nepočúval a tak som nevedel kam a či vôbec sa kapela nejako pohne na svojej púti potemnelými chodbami, kde preblikujú rozbité neónky a na dverách na konci chodby visí nápis pathological goregrind. Istú indíciu mohol dať už obal, ktorý nezdobí iba jednoduchá koláž, ako tomu bolo minule (po vzore Reek of Putrefaction). Trošku sa s tým viac pohrali a ostatky nejakých neborákov uložili podľa trochu viac úhľadnejšieho a estetickejšieho vzorca. Dostala sa do podobných mantinelov aj samotná hudba? Keď na vás vybehnú úvodné tóny Accelerating Suppuration, tak si poviete, že všetko zostalo na pôvodnom mieste. Lenže chyba lávky, drahí pozostalí. To basové sólo som popravde nečakal (asi nejaký joeydemaiomanowarovský votrelec v štúdiu). Podobné prekvapenia pokračujú aj ďalej. Skoro až heavy metalové postupy a gitarové sóla (v Corpus Sonica ešte dajme tomu, ale to v Necromorph smrdí až pomaly Dream Theater) vcelku ozvláštňujú a tak nejako nadľahčujú celý goregrindový korpus (asi ako keď vmiešate do cesta bielkový sneh… hm, áno, to prirovnanie je presné). The Great Contractor zase drží pokope niečo ako pochodový rytmus. Titulná skladba odhaľuje aj čistý vokál (teda no, zbavený efektu, ale chrčí sa na spôsob Jeffa Walkera). Peroxide Engagement je zase pre zmenu akustická vybrnkávačka s melódiou nie nepodobnou zlovestnému úvodu South of Heaven od Slayer. Album uzatvára Nursery Aesthetics, ktorá na mňa pôsobí ako dve skladby v jednom. Zhruba do polovice sa drží goregrindu ako čert kopyta. Potom sa zlomí do svojej melodickejšej podoby a ja si nie som...
Brutálna nálož v čele s Devourment už onedlho v Bratislave!
Nadávali ste na teplo na festivaloch? Tak to si užijete klubový koncert. A to počítame všetci s tým, že to bude veľmi intenzívny koncert. Predsa len bájny Devourment naposledy aspoň na skok nakukli na starý kontinent pred zhruba tromi rokmi a do slovenského vnútrozemia pred dvanástimi rokmi, konkrétne do Žiliny. Takže celkom doba. Medzitým stihli vydať album Obscene Majesty, ktorý im prinavrátil korunu kráľov najbrutálnejšieho štýlu (v podstate im ju nikdy nikto nezobral). Samozrejme behom koncertu zabrdnú do histórie a my sa budeme môcť tešiť na rokmi overené šlágre z albumov Molesting the Decapitated, Butcher the Weak, Unleashed the Carnivore, či Conceived in Sewage. To na čo sa nebudeme môcť tešiť, je bubenícka hra Brada Finchera, ktorý sa tohto turné nezúčastní a nahradí ho Lille Gruber z Defeated Sanity. Brutalitu tohto večera dotvoria aj ďalšie bandy. Z USA sa okrem Devourment vo veľkom štýle dovalia taktiež nemenej kultoví Pathology, z Holandska výborní Korpse (nedávno ste ich mohli vidieť na Flesh Party), z Bieloruska neskutočne uši publika drviaci Extermination Dismemberment a domácu scénu budú zastupovať rokmi ošľahaní Craniotomy a nová krv na poli technickejšieho death metalu Cranial Void. 14. 8. 2022, Randal Club, Bratislava Začiatok: 18:30 Vstup: predpredaj 25€ https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/slaughter-farm-vol2/?fbclid=IwAR1_OWFBP416e4Hb2yhkNH0PDQkR2Og9Ih-wjPVViAkwFbEDp4nzjmMy7gc na mieste 30€ FB...
Joe Petagno: Viac ako len dvorný umelec Motorhead
Meno Joe Petagno je samozrejme detailne známe najmä fanúšikom Lemmyho celoživotného diela, teda Motorhead. Už na ich debutový album im vytvoril kultového maskota menom Snaggletooth a spolupráca medzi nimi trvala až po album Kiss of Death z roku 2006. O stvorení tejto kultovej postavičky povedal pred rokmi toto: „Snaggletooth bol vytvorený v roku 1975, do nie na neho veľmi pripraveného sveta. Mier a lásku nahradila nenávisť a vojna. Išiel som do knižnice v Chelmsforde, porozhliadnuť sa po nejakých zvieracích lebkách. Vytvoril som hybrid gorilej a vlčej lebky s nadrozmernými diviačími klami. Keď kapela uvidela výsledok, tak ich to vydesilo. Verte, alebo nie, ale v tých časoch ste nemohli dostať napríklad slušnú hotelovú izbu v tričku s týmto motívom. Značilo to totižto problémy.“ Joe Petagno sa narodil hneď 1. januára 1948 v americkom Portlande. Hovorí o sebe ako o samoukovi, aj keď navštevoval aj umeleckú školu v Los Angeles. Svoje diela tvorí old schoolovými technikami (akvarel, akryl, olej… v kombinácií s airbrushom). Do práce s rôznymi grafickými programami sa veľmi nehrnie, ale berie ich skôr ako nutné zlo. Dovtedy, kým sa stretol s Lemmym a svoj život posunul skôr smerom ku pomaličky nastupujúcej metalovej vlne, stihol vytvoriť niekoľko diel pre Led Zeppelin, Nazareth, či Hawkwind. No a my si tu zas a opäť rozoberieme desiatku albumov, vybraných mojim subjektívnym pohľadom. Nič viac dodávať netreba, poďme na to. Abominator – Subversives for Lucifer (2001) Túto kapelu si pamätám niekedy dávno zo Sparku, keď sa dal ten časopis čítať a bol pre mňa hlavným zdrojom informácií. Ešte si pamätám, že boli na dvojstránke so štýlovo spriaznenými Nemcami Mystic Circle (alebo to boli Bestial Mockery, už si nie som istý). Tam moje spomínanie končí. Abominator dal v roku 1994 dokopy bývalý bubeník Destroyer 666 Chris Volcano (a.k.a. Chris Broadway) a do dnešných dní v kapele funguje s parťákom menom Adrew Undertaker (a.k.a. Andrew Gillon). Teda funguje… Kapela je aktuálne uložená v hibernačnom spánku a hudobníci sa skôr venujú iným projektom. Cez Abominator sa prehnala celá plejáda hudobníkov s podivne drsnými pseudonymami (to ste si už asi stihli všimnúť). Stvorili päticu albumov (plus nejaké tie demá a kompilačky) a tým najvýraznejším je pravdepodobne práve Subversives for Lucifer z roku 2001. https://www.youtube.com/watch?v=ZdXH0k2d4TM Angelcorpse – The Inexorable (1999) Už neexistujúca kultovka a čo je smutné, tak trochu na nich začína padať tieň zabudnutia. Aspoň teda mne to tak príde. Ja ich mám však vo svojom rebríčku riadne vysoko. Reč je o bájnych Angelcorpse. Kapela zavesila svoje logo po tretíkrát na klinec v roku 2017 a vyzerá to tak, že tentoraz naposledy. Zostali tu po nich štyri albumy a nebudeme klamať, jeden lepší ako druhý....
Report – Obscene Extreme Festival 2022 – 13.-17. 7. 2022 – Bojiště, Trutnov
Prešiel rok, opäť nejaké tie lockdowny, stresu tak na tri životy, ale nejakým zázrakom sme sa opäť dopracovali do Trutnova a odtlačili sme tenisky do posvätnej červenej pôdy na Bojišti. A tentokrát už v plnej paráde. Už nie v takej uskromnenej verzií, ako tomu bolo minulý rok. Čakala nás teda zostava, ktorá bola pôvodne naplánovaná na rok 2020. Bolo viac ako jasné, že nejaké zmeny lineup postihnú, ale veľmi drastické neboli (teda akurát vyznávači brutal death mohli šomrať, pretože postupne vypadli Vomit Remnants, Internal Bleeding, Origin a Pyrexia, ale čo sa dá robiť, niekedy nabudúce teda). A hneď na začiatku by som chcel dodať, že Obscene Extreme si ja užívam ako dovolenku, preto nemám síl sledovať každú jednu kapelu, nechodím sem s vysloveným cieľom písať report a preto ani nežiadam akreditácie. Takže nejaké detailne rozpitvané pohľady veľmi nečakajte. Takže kalendár ukazoval dátum 13. júla, v práci pochopili, že ukecávať ma, či som si to s dovolenkou nerozmyslel nemá zmysel a tak sa môj ruksak naplnil festivalovo prepotrebnými vecami a kakaovými venčekmi. Tentokrát sme sa do samochodky poskladali pekne z viacerých kútov Slovenska – ja od mesta miest, kde mosty nepálime, ale necháme ich takmer spadnúť do Váhu (reč je samozrejme o Hlohovci) a po jednom kuse z Liptova, Nitry a Bratislavy. Takáto multi kulti spoločnosť na slovenský spôsob teda vyrazila v ústrety niekoľkodňovému hluku. Zábavné je, že na OEF chodím od 2017 (ak dobre rátam), ale nikdy som sa tam nedostal po tej istej ceste. Takže spoznávanie českého vnútrozemia sme mali na programe aj tentokrát. Akurát nás potešil nový úsek diaľnice, ktorý nám značne osekal nekonečnú cestu. Našli sme si teda nejaké miesta na kopci, kde uhol nebol až taký, že máte v noci pocit, že spíte postojačky a postavili sme naše obydlia z údajne nepremokavých materiálov. Naše stavebné zručnosti viac rozmazávať nechcem a po tejto epizóde sme sa urýchlene vybrali smer areál. Všetky ústredné body ako stánky s jedlom, pitím, merchom atď. zostávajú na svojich pôvodných miestach, takže nič nebolo treba nanovo hľadať. Utešene sa akurát rozrastá vegánska ulička smerom hore ku grind marketu. A taktiež sa rozšírila chillout zóna. Súťaže na Freak Feste som opäť nestihol, ale hore na pódiu sa už pomaly zvučil úvodný akt festivalu a to kapela Masáž. A pretože streda niesla názov Festival of Weird Riffs, tak sme sa rôznych ujetostí vcelku nasýtili. No len povedzte, čakali ste niekedy, že budete počuť niečo ako akustický grind? A v podaní členov Gride? Ako povedal sám Áďa, tak by mohli vystupovať aj na folkových festivaloch, len ich tam nikto nevolá. Nasledujúca porcia kapiel Chlad, Vole a Morbid Evils ma nechala vcelku chladným (ono, keď vám...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (1.12.2025 22:00) 1. decembra 2025
- Headbanger_FM (24.11.2025 22:00) 24. novembra 2025
- Headbanger_FM (17.11.2025 22:00) 17. novembra 2025
- Headbanger_FM (10.11.2025 22:00) 10. novembra 2025
- Headbanger_FM (3.11.2025 22:00) 3. novembra 2025
