Recenzia – Тишина (Tishina) – Увод… (Uvod…) – Hypnotic Dirge Records – 2022
Pamätáte si pôvodne srbskú kapelu Bane? Kvalitne urobený melodický black/death metal, ale už o nich nebolo veľmi dlho počuť. Možno je to aj tým, že hlavná postava kapely Branislav Panić sa presťahoval do Kanady, kde síce obnovil činnosť Bane s novou zostavou, ale výsledkom je len jeden radový album Esoteric Formulae z roku 2018. A ako s tým súvisí kapela, resp. projekt Тишина (Tishina)? Je to sólo dielo Branislava, ktorý tu predstavuje svoju víziu, ako by mal vyzerať melodický death/doom. Svoje kontakty v strednej Európe neprerušil a keď nám napísal o svojom novom projekte s ponukou na recenziu, tak som sa pozornejšie započúval. Nahrávka Увод… (Uvod…) má síce polhodinový hrací čas, avšak aj vzhľadom na žáner je označená ako EP. Päť alebo šesť skladieb (posledná položka je len minúta ticha – teda tishina), z toho jedna krátka medzihra, takže z čisto praktického hľadiska 4 skladby. Hudobne ide bez nejakých rozsiahlejších debát o typický death/doom s charakteristickou náladou, melódiami aj vokálmi. Slušný žánrový štandard je doplnený veľmi premyslenou a do najmenšieho detailu vyladenou kompozíciou. Bicie určujú pomalé, ale nie funerálne tempo, basa je naproti tomu často nezvykle hravá, gitara v niekoľkých vrstvách vytvára melancholické nálady. Netrpíme žiadnymi ťažkými depresiami, naopak, Увод… (Uvod…) vykúzli príjemný pocit ľahkého jesenného dažďa, sivej oblohy, farebných stromov a padajúcich listov. Nahrávka pôsobí hodne kompaktne, niekto by možno povedal jednotvárne, ale to záleží od toho, ako sa do nej ponoríte. Tempo je pomalé, ale nedá sa povedať, že by sa nemenilo. Veľmi pekné nosné melódie občas pripomenú velikánov ako My Dying Bride (a mnohých ďalších), ale k melodickým vokálom sa nedostaneme, všetko zaisťuje prísny hlboký growl. Ešte ďalšie meno som mal pri počúvaní na mysli a to slovenskú kapelu Distant Shapes. Tí sú však oproti Тишина (Tishina) komplikovanejší a temnejší. Zvuku z Hellsound Studia od Honzu Kapáka sa nedá nič vyčítať, celkom oceňujem aj nezvyčajný obal od Aleksandry Panić, doom často skĺzne do dosť gýčových sfér a toto je príjemná výnimka. EP vyšlo ako spolupráca troch vydavateľstiev, konkrétne Hypnotic Dirge Records, Satanath Records a The End of Time Records. Тишина (Tishina) a Branislav Panić na prvom EP Увод… (Uvod…) hrajú kvalitný melodický death/doom metal, ktorý fanúšikov žánru poteší, ale nič nové neprinesie. Remeselne veľmi dobre zvládnuté, avšak ak nie ste úplný maniak, tak aj zameniteľné. V konečnom dôsledku to však nevadí, počúvanie je veľmi príjemné. A na jeseň to platí dvojnásobne. Kontakt: https://tisinaofficial.bandcamp.com/ Hodnotenie: 7/10 Увод… by...
Report – Belusa Deathfest vol. 14 – 8. 10. 2022 – DK, Beluša
Trvalo to dlho, ale dočkali sme sa. Po dvoch rokoch, kedy na jeseň vzniklo také nepríjemné vákuum, sa vrátila do koncertného kalendára tradičná, viac-menej death metalová akcia v Beluši. Novinkou pre tento rok bolo trochu „vzrúšo“ pár dní pred samotným koncertom, keď sa vraj samotný pastier miestnych ovečiek rozhodol viesť „svätú vojnu proti satanskému živlu“. Hádzanie pokazených vajíčok, ani modlenie ruženca sa pred kultúrnym domom akosi nekonalo a tak zrejme vášne opadli, čím ale nechali naše hriešne duše napospas ohňom pekelným. No čo už, musíme sa s tým naučiť žiť. Odhliadnuc od týchto relatívne humorných storiek, sa tu zišlo osadenstvo, ktoré sem prišlo za muzikou. Lineup, ktorý bol pôvodne nachystaný na rok 2020 prešiel miernymi kozmetickými zmenami (vypadli Švajčiari Consumed by Vultures a taktiež usporiadatelia Suburban Terrorist po prvýkrát nehrali na svojej akcií, nahradili ich Moraváci Melancholy Pessimism a nový zjav na domácej scéne Souls to Deny z Liptova). Prišiel som s dostatočným predstihom a tak bola aj chvíľka na nejaký predkoncertný pokec, z ktorej bol pomaly čas odobrať sa do centra diania. Okolo piatej poobede sa tu ešte nepohybovalo závratné množstvo ľudí (celkovo však bolo oproti minulým rokom menej návštevníkov – 207 platiacich, čo je ale pochopiteľné v aktuálnej dobe), ale Minor, ako prvá kapela v poradí, si aj tak návštevu pochvaľovali. Týchto Žilinčanov som videl viackrát, ale vždy sa im tuším nejako mení zostava. Už je to zhruba dva roky, čo odišiel Minor Macháč spoza bicích a za škopkami teraz sedí Martin Ďugel, ktorý pri nasvietení pódia vyvolával dojem, ako keby tam sedel samotný Aleister Crowley (kapela sa textovo venuje Theléme, tak preto ten Crowley). Okrem zabehnutých vecí N.O.X, či Eucharist sa dostalo aj na ukážky pripravovaných skladieb, ktoré pekne zapadli do koncertného setlistu. Mám však takú malú poznámku. Kapele by určite pristala aj druhá gitara, pretože pri sólach mi príde, že je tam veľa prázdneho priestoru, ktorý by bolo fajn vyplniť. Ale to len tak na okraj. Pozíciu číslo dva behom tohto príjemného októbrového večera obsadzovalo nové meno na slovenskej death metalovej scéne – Souls to Deny. Síce ide o novú kapelu, ale jej členovia majú v curriculum vitae záznamy z kapiel Feel a Curse, či Desecrated Dreams. Ak sa nemýlim, tak pre Souls to Deny to bol iba druhý koncert, po krste ich debutového albumu spred pár týždňov. A ja musím povedať, že to bolo veľmi príjemné prekvapenie. Ak sa povie Souls to Deny, tak väčšine death metalovo zdatných ľudí samozrejme vyskočí v hlave album od Suffocation z roku 2004. Toho štýlu ála Suffocation tu veľa nebolo, ale žánrovo to lietalo od groove pasáží k pomaly hardcore vplyvom, pomedzi to sa rinul progresívny nádych a...
Recenzia – Jablká & Doom Vol.3 (kompilácia) – Jablká ďaleko od stromu – 2022
Už tretí diel kompilácie Jablká & Doom Vol.3 spojenej s blogom Jablká ďaleko od stromu opäť mapuje okrajové končiny českého a slovenského podzemia, v ktorých gitary vyludzujú nekonečné steny riffov a tempo je veľmi rozvážne. Osmička kapiel a projektov je zatiaľ možno hudobne najpestrejšia z doterajších dielov, ale stále zostáva verná pôvodnému zámeru. Recenzie na prvý a druhý diel kompilácie nájdete tu a tu. Začína sa z ostra, Mushrooms of Yuggoth vrstvia krásne špinavé riffy, v ktorých počuť vplyv napr. aj Eyehategod, len vokál je menej škrabľavý a celkovo je to menej drásavé. Pestrý, ale zároveň temný je post-HC metal Lvmen, kapely, ktorá existuje už od roku 1995. Skvelá práca so samplami, striedanie jemnejších melodickejších pasáží s brutálnymi, skladba je premenlivá a dejovo bohatá. Trochu oddychu doprajú Olaf Olafsonn and the Big Bad Trip, ale žiadna presvetlená idyla to nie je. Močiar, jemne folková atmosféra, akustické nástroje dopĺňa príjemne tajomná atmosféra. Tú prudko rozoženú Bongsilisk so svojím zadymeným riffovým inštrumentálnym buldozérom. Repetitívna ťažká gitara, pomalé tempo, pomalý, ale zaujímavý vývoj skladby, a vďaka tomu veľmi dobrý stoner doom. Ďalší Return of Pluto pôsobia na jednej strane veľmi hitovo v prípade grunge / rockových melodických častí s výborným spevom, ku ktorým tvoria kontrast ťažké riffové pasáže s growlom. Pestré a zaujímavé! Prísne sludge metalový Nikander pomerne svižne riffujú, ale nekompromisný vrieskaný vokál a inštrumentálny tlak a ťažoba robia svoje, skladba sa nepočúva ľahko. Čiže kvalitný materiál, sludge sa samozrejme nemá ľahko počúvať. Ďalšie uvoľnenie prinesie Blooming Stones. Gitara maľuje zaujímavé zvukové plochy, skôr kompozícia ako pieseň, ale je zaujímavé sledovať, kam sa dá s takýmto minimalizmom dôjsť. Záver tradične patrí dlhej skladbe. 0N0 sú už celkom známe meno, a ich komplikovaná, členitá hudba predstavuje pre mňa celkom výzvu. Kombinácia extrémnych žánrov zachádzajúca až do dronu si žiada svoj čas. A tu kompilácia končí. Z ôsmich interpretov som hudobne poznal len troch, takže päť nových mien. Jablká & Doom majú dobré skóre, stále pre mňa prinášajú nové podnety. A musím pochváliť veľmi dobrú dramaturgiu, teda poradie skladieb tohto výberu. Fyzicky opäť vychádza len na kazete, ale v troch verziách: biela Glass Walls of Limbo venovaná kapele Type O Negative, čierna Covid-19 Sex Orgies, ktorej názov hovorí za všetko, a modro-žltá Defenders of Mariupol, ktorá zdobí aj moju zbierku. Sympatická pocta Ukrajine, zisk z nej putuje organizácií Človek v ohrození. Kompilácia Jablká & Doom Vol.3 je výborný študijný materiál na objavovanie nových kapiel. Aj keď ich už poznáte, tak tento prierez svetom žánrov ako doom, stoner, sludge atď. si zaručene užijete. Veľmi dobrý počin! Kontakt: https://jablkadaleko.blogspot.com/ https://jablkadalekoodstromu.bandcamp.com/album/jablk-doom-vol-3 Hodnotenie: bez hodnotenia Jablká & Doom Vol.3 by Jablka daleko od...
Recenzia – Dvota – Antichiromantia – 2022
Slovenská podzemná scéna má skôr tradičnejší charakter a niektoré trendy, ktoré otrasú metalovým svetom sa prejavia neskoro alebo vôbec nie. Aj keď takýto pocit samozrejme môže byť spôsobený aj tým, že dané kapely nikdy nevydajú album a nedozviem sa o nich. Dnes sa budem venovať práve spolku, ktorý som si virtuálne zaradil do šuplíka s kapelami, ktoré hrajú moderne a skúšajú niečo nové. Meno Dvota asi bude poznať málokto, album Antichiromantia je ich debutový, nenašiel som žiadne informácie o demonahrávkach alebo niečom podobnom. Rok vzniku je 2020, hudobníci nehrajú v ďalších x projektoch, takže skutočne úplne nová kapela? Pozornosť pritiahne nezvyčajný obal a aj jemne šialená promo fotka kapely, teda dua Lucas a Pekka, ktorí si medzi sebou rozhodili všetky nástroje, plus hlavný vokál druhý menovaný. Antichiromantia bola pre mňa spočiatku ťažko uchopiteľný album a sčasti taký ostal aj po mnohých vypočutiach. Moderný death metal, djentová alebo ak chcete Meshuggah chladná gitara, hodne groovy rytmika, vokál extrémny aj melodický, silné kontrasty medzi pokojnými a divokými časťami v rámci jednej skladby. Toto všetko tu nájdete a zmeny prebiehajú svižne, našťastie plynulo. Páni to na žiadnu žánrovú čistotu nehrajú, skúšajú, čo všetko znesiete a nechýba im nadhľad. Kto má rád smrteľne vážne braný metal, Antichiromantia nie je to pravé. Pri počúvaní som si niekoľkokrát spomenul na šialeného Kanaďana Devina Townsenda. Dokonca na všetky jeho hudobné obdobia, ak nerátam ambient a elektronické veci. Zvuk je samozrejme iný, ale nepredvídateľnosť spojená s množstvom nápadov a kvalitnými inštrumentálnymi výkonmi tu proste je. A v poslednej Tyresta sa ocitnete na brehu mora za zvuku čajok a spenených vĺn. Hudba je vrstevnatá a pestrá, často sa mnoho vecí deje pod povrchom, zaujímavé sú aj klávesové linky (a/alebo sample?). Basgitara má zvuk ako natiahnuté oceľové laná, často ide bláznivo svoje a nepozerá okolo. Ak si budete myslieť, že vás už nič nezaskočí, príde takmer bluesová časť v štvrtej oKKo. Niekedy je toho na mňa priveľa a bez chytľavejších častí, ktoré zaseknú svoj háčik v mozgu, sa ťažko orientujem. To môže mať dva následky: na jednej strane sa album neopočúva, na druhej to môžem vzdať a ďalej neriešiť. Zatiaľ aj v rámci prípravy na recenziu prevláda prvý prípad, ale albumu ešte niečo chýba, aby sa viac vzdialil tej druhej možnosti. Odporúčam prečítať si slovenské texty. Niečo budete rozumieť aj priamo, ale určite nie všetko. Skvelo poskladané veľmi nápadité šialené vízie, ktorým síce úplne nerozumiem, ale nevadí. Slovenčina do hudby sedí, žiadna trápnosť ani nič podobné. Jedny z najlepších slovenských textov! Produkcia, mix a master robil Simone Pietroforte v Divergent Studios v talianskom Bari, artwork pripravil Tomáš Hlavatý. K atmosfére albumu sa dobre hodia a dotvárajú jeho nepredvídateľnosť a...
Ultima Ratio Fest s hviezdnou zostavou v Brne!
Máme tu jeseň. Pre niekoho tak trochu depresívne obdobie, pre iného časť roka, ktorá je ako stvorená na rozjímanie a naplnenie sa melanchóliou. Niečo z každého tohto kúta myšlienkových pochodov, ale samozrejme v hudobnom kabáte, nám prinesie turné kapiel, ktoré sa inokedy ako práve na jeseň ani len nemohli dať dokopy. Keď si to prebehneme od hora nadol, tak nás ako prvé udrie do očí meno hlavného vývozného hudobného artiklu Portugalska, kapely Moonspell. Banda vedená Fernandom Ribeirom tento rok oslavuje svoje tridsiate výročie. Prešli si hudobne drsnými black/death/doomovými začiatkami, zažili experimentálne elektronické obdobie, až sa postupne dostali do súčasnosti, keď ich hudba nesie znaky originality, ktorú si nemôžete pomýliť s nikým iným. Tak ako aj ich zatiaľ posledný album Hermitage. Z južných krajín sa presunieme na chladný sever. Z mesta Joensuu zase pre zmenu pochádza kapela, ktorá si tento rok pripomína štvrťstoročie na scéne a keď sa povie melancholický melodický death metal z Fínska, málokto povie iné meno ako Insomnium. Osem albumov plných skladieb o zmare, smrti a bolesti s nádychom mystiky. Je potrebné niečo viac dodávať? Ja myslím, že asi ani nie. Na začiatku deväťdesiatych rokov, v čase, keď black metal najviac napínal svoje svaly a v meste, kde to dosť žánrovo vrelo, čiže v Bergene, vznikla kapela Borknagar. Black metal je však iba jednou z ingrediencií, z ktorých Borknagar varia svoj výdatný pokrm. Táto škatuľka im bola vždy pritesná a tak odjakživa tvorili dosť originálnu, avšak na pomery štýlu veľmi chytľavú hudbu. K tomu si pripočítajte, že si členovia prešli kapelami ako Dimmu Borgir, Arcturus, Trail of Tears, Trollfest, Solefald, Carpathian Forest… a vaše ochlpenie môže ísť od nadšenia do pozoru. Do náručia melodického death metalu nás prichýli ďalšia kapela a opäť skončíme vo Fínsku. Wolfheart, kapela workoholika menom Tuomas Saukkonen, síce nemá až také dlhé curriculum vitae ako kapely vyššie, ale na scéne platia už za plne etablované zoskupenie, čoho dôkazom je šestica albumov za nejakých cca deväť rokov. Do pätice všetko dobré. A tak tu máme poslednú kapelu menom Hinayana (čo v sanskrte znamená niečo ako kratšia cesta k osvieteniu). Pôvodne šlo one man project Caseyho Hurda, ale postupom času sa prešlo k modelu štandardne fungujúcej kapely. S debutovým albumom a EP v rukách a zmluvou u Napalm Records zrejme o kvalite pochybovať netreba. 9. 10. 2022, Sono Centrum, Brno Začiatok: 18:00 Vstup: https://obscure.cz/cs/tickets/detail/id/451?fbclid=IwAR1epNYxD6zv9GzuzPFKre9BM22HeLLD0sd0wxOyXmAnkSzMKkmVluC1aYM FB...
Beluša Deathfest na čele s Vomitory už o pár dní!
Za tie roky sme na tejto akcií mohli stretnúť bandy ako Benediction, Disavowed, Cut Up, Wormed, Cytotoxin, Analepsy, Hour of Penance, Katalepsy… A tento rok k nim po rokoch v pandemickom tápaní pribudnú ďalšie. Lokácia zostáva stále rovnaká – kultúrny dom v obci Beluša, neďaleko Púchova. Zostava, ktorá bola pôvodne chystaná na rok 2020, si prešla drobnými kozmetickými úpravami a my sa teda teraz pozrieme, čo si organizátori pripravili na ďalší ročník Beluša Deathfestu. Vomitory – Do pozície jasného headlinera sa pasuje zástupca švédskej scény, kultová kapela Vomitory. Pred piatimi rokmi hrali v Beluši ich pohrobkovia Cut Up. Tentokrát, po comebacku, prišiel rad aj na samotných Vomitory. Tento rok oslavujú Kristove roky a za ten čas stihli vydať osem albumov. Ten posledný Opus Mortis VIII pred jedenástimi rokmi a onedlho po tom sa rozpadli. Medzi aktívne kapely sa vrátili v roku 2018 a začína to vyzerať tak, že napriek rečiam o tom, že žiadny nový materiál sa nahrávať nebude, tak o rok by sa ich diskografia mohla rozrásť o novú položku. Uerberos – Z krajiny Vader, Behemoth a ďalších rúhačov, dorazia Uerberos. Táto poľská kapela už niekoľkokrát na našom území hrala. Ich prvý album Tormented by Faith dokonca vyšiel pod už žiaľ neexistujúcim slovenským vydavateľstvom Immortal Souls Production. Odvtedy nahrali ešte jeden album Stand over Your Grave (2020) a aktuálne sú pripravení nakopnúť nám naše pekne formované zadky. Vaginal Penetration of an Amelus with a Musty Carrot – Alebo VxPxOxAxAxWxAxMxCx, keby si niekto mal problém zapamätať celý názov (hehe). Títo tak trochu zvrhlí, ale zábavní Rakúšania už taktiež neraz prepotili pódia na slovenských koncertoch. Ak máte radi tanečnejšie ladený goregrind a máte sklony k jemným úchylkám, tak táto kapela je tu pre vás. Melancholy Pessimism – Spoza rieky Moravy dorazí ďalšia rokmi ošľahaná kapela – Melancholy Pessimism. Iba pred pár týždňami uzrel svetlo sveta ich nový album Shut Up, Give Up and Obey!, čo je znamením toho, že kapela je plná života. A to uvidíme aj na belušskom pódiu. Dysangelium – Zostaneme ešte na českej strane hraníc. Z trošku väčšej diaľky ako Melancholy Pessimism, konkrétne z Pardubíc, zavíta do Beluše old schoolový kolos Dysangelium. Tri albumy, množstvo koncertov doma, aj v zahraničí. To je vizitka, ktorou sa môžu prezentovať. Minor – A konečne domáca scéna. Je veľa kapiel, ktoré opierajú svoju lyrickú stránku o rôzne okultné témy. Ale ak mám pravdu povedať, tak mi nenapadá veľa kapiel, ktoré by sa striktne držali postavy Aleistera Crowleyho. No a práve tohto sa drží ako čert svojho kopyta táto žilinská kapela. Souls to Deny – Podľa albumu od Suffocation z roku 2004 pomenovaná nová kapela na domácej scéne. Vo svojom vnútri ukrývajú...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (1.12.2025 22:00) 1. decembra 2025
- Headbanger_FM (24.11.2025 22:00) 24. novembra 2025
- Headbanger_FM (17.11.2025 22:00) 17. novembra 2025
- Headbanger_FM (10.11.2025 22:00) 10. novembra 2025
- Headbanger_FM (3.11.2025 22:00) 3. novembra 2025
