Besna vyráža na Neha Tour 2023 po Česku a Slovensku!
BESNA sa po niekoľko mesačnej koncertnej pauze vracia opäť na pódia! Okrem debutového albumu Zverstvá, ktorý zarezonoval aj v aktuálnom ročníku Radio_Head Awards 2022, predstavia naživo aj ich nedávno vydaný singel Neha, ktorý venovali pamiatke obetí homo/bi/transfóbie a krajne pravicového extrémizmu. /SK/ 11.3. Bratislava / Fuga Event / Lístky 25.3. Trnava / 10bar Event / Lístky 22.4. Bratislava / MMC Event / Lístky 3.6. Banská Bystrica / Angelus fest Event 17.6. Žilina / KC Hoffman Event TBA /CZ/ 18.3. Klatovy / Falcon club Event / Lístky 12.5. Brno / Melodka Event / Lístky 13.5. Praha / Underdogs Event / Lístky BESNA je post-black metalová kapela z Bratislavy, ktorá vznikla v roku 2017. Ich hudba má moderný metalový zvuk s vplyvom post-rocku a black metalu s progresívnym nádychom. Charakteristické, trúchlivé melódie kombinované s besným revom v rodnom jazyku a vplyvom slovenského folklóru robia ich hudbu jedinečnou a strhujúcou cestou emócií. S debutovým albumom Zverstvá, ktorý si kapela sama vydala v marci 2022 a následným singlom Neha vydaným v decembri toho istého roku sa teraz chystajú predstaviť na pódiách po Slovensku aj Česku! Bandcamp: https://besna.bandcamp.com/ Facebook: https://www.facebook.com/BesnaBand/ Instagram: https://www.instagram.com/besna.band/ Tlačová správa Besna Fotografia Veronika Werdza...
Podľahnite EUFORYckej večernej žiare!
„Afterglow“ je již třetím singlem z nadcházející desky power/heavy modernistů EUFORY. Opět odhaluje neuvěřitelné spektrum žánru, které na své třetí desce pětice někdy nazývaná jako ‚slovenský Helloween‘ pokrývá. Třetí album „Fifth Dimension“ power chameleónů z Martina vyjde už na konci příštího měsíce. Po dvou předchozích hitovkách je aktuální lyric video k singlu „Afterglow“ představuje v jiné, temnější a zamyšlenější náladě. Hon za ziskem, dávání slibů i s vědomím jejich nesplnitelnosti, vytváření bolesti. Abychom se cítili naživu, uděláme cokoli, aniž bychom měnili svůj postoj. Bloudíme v temnotách a v zacyklení. A stává se nám to drogou a falešným náboženstvím. Tak nová skladba ve svém pochodovějším tempu, který nabourává refrén podzpívaný sborem, působí. I když jsou tu kytary stále hravé a nesou si progresivní feeling, v „Afterglow“ ubylo jančení, jak tomu bylo u předchozího singlu „Day for Night“, a jde se pod slupku. A to často vyžaduje čas. „Náčrt skladby som mal už dlho, len potrebovala dozrieť,“ potvrzují slova kytaristy Štefana, který je v EUFORY též hlavním skladatelem. PŘEDPRODEJ ALBA Fanoušci ale nemusí mít jakékoli obavy, že by, opět slovy Štefana, „jedna z tých menej tradičných skladieb Eufory“ na albu působila jako pěst na oko a nezapadala. „Samozrejme sme ju spoločnými silami osviežili a dali jej novší vibe, a do albumu sadla úplne geniálne,“ uvádí naposledy Štefan. Už na konci příštího měsíce si to budete moci ověřit, neb album „Fifth Dimension“ u Smile Music vychází 31. března. EUFORY https://facebook.com/euforyband https://instagram.com/euforyofficial Lyric video Afterglow Lyric video Day For Night Video Falling into Nowhere Předprodej alba https://sparkshop.cz/hledat/?hledat=eufory Smile Music Records https://smilemusicrecords.cz https://facebook.com/SmileMusicRecordsCZ https://instagram.com/smilemusicrecordscz Haulix: poslech alba // download...
Andreas Marschall: Keď sa maľby dajú do pohybu
Po nejakej dobe sa opäť vrátime za oponu hudobného diania, niekam kde rámus nehučí naplno. Pekne vzadu, kde si svoje obrázky tvorí nemecký umelec Andreas Marschall. No a aby som upresnil ten nadpis, tak okrem maľovanie obalov má na svojom konte aj režírovanie klipov pre nejednu kapelu a dokonca aj samotné filmy. Andreas Marschall sa narodil v roku 1961 v Karlsruhe. Preskočíme zopár desaťročí a už v osemdesiatych rokoch tvoril diela, ktoré si prisvojili kapely ako Blind Guardian, King Diamond, Kreator, Sodom… Od roku 1991 tak trochu presedlal (aj keď maľovaniu obalov sa stále venuje) k inej forme umenia. Začal režírovať hudobné klipy pod hlavičkou spoločnosti Cut and Run. Tu nájdete kúsky od kapiel ako Moonspell, Sodom, Guano Apes, Rage, Gotthard, Kreator… V roku 2004 sa opäť posunul trochu na inú úroveň, keď sa ujal réžie malého hororu Tears of Kali. V ďalších rokoch rozšíril svoje režijné portfólio o ďalšie filmy Masks (2011), German Angst (2015) a Deathcember (2019). Pomedzi tento určite nabitý program ešte stíhal byť v istom období učiteľom na umeleckej škole Reduta Berlin. Určite by sa dali viac dopodrobna rozobrať jeho filmy, či jeho pôsobenie ako učiteľa, ale predsa len my sme hudobný portál a tak sa pozrieme opäť na desiatku jeho, mojou subjektívnou optikou vybraných obalov pre kapely, naprieč rôznymi štýlmi. Blind Guardian – Tales from the Twilight World (1990) Na prvých dvoch albumoch, teda Battalions of Fear (1988) a Follow the Blind (1989) Blind Guardian frčali viac-menej na divokej vlne speed metalu (pri Battalions of Fear by sa dal vycítiť aj jemný thrash metal), ale na treťom fullku menom Tales from the Twilight World už kapela našla svoj vlastný unikátny štýl. Viac sa vyhrali so soundom (asi to bolo aj tým, že si postavili vlastné štúdio), nadýchali celkovo svoju tvorbu takou väčšou výpravnosťou, podobne ako keď do cesta vmiešate vyšľahaný sneh z bielkov a stvorili tak jednu zo svojich nadčasových klasík. Pamätné riffy, či refrény skladieb, ktoré fanúšikom uviazli v hlavách (Welcome to Dying, Lost in the Twilight Hall, The Last Candle… nie, že by aj predtým nemali niečo podobné, predsa len Valhalla vyčnievala už na Follow the Blind, ale tu sa toho rozhodne vošlo viac) a veľká hitovka, s jednoznačným názvom Lord of the Rings (Tolkienovo dielo sprevádza Blind Guardian odjakživa). Ku všetkým týmto tromfom prirátajte do detailov vyvedený obal a moje ďalšie slová sú zbytočné. Možno ešte za zmienku stoja hosťovačky Pieta Sielcka (Iron Savior), či Kaia Hansena (Gamma Ray, Helloween… ten už samozrejme hosťoval aj na albume predtým v spomínanej Valhalle). Toto bola prvá spolupráca medzi kapelou a Andreasom Marschallom. Svoje zbrane skrížili ešte aj na ďalšej trojici albumov, teda Somewhere...
Report – Tarah Who, Prong, Life Of Agony – Praha, Futurum Music Bar – 21. 1. 2023
Životná agónia, ktorá neprestala baviť ani po tridsiatich rokoch Dve legendy newyorskej hardcorovej scény zavítali v sobotu 21. februára do pražského klubu Futurum. Hlavným ťahákom boli Life of Agony, ktorí vyrazili na európsku časť svetového turné aby si pripomenuli neuveriteľné tridsiate výročie vydania kultového albumu River Runs Red. Ako hostí si prizvali nemenej známu úderku Prong. Keď v roku 1993 vyšiel tento album spevákom kapely bol ešte Keith Caputo. V súčasnosti je už z neho Mina Caputo, čo fanúšikom ich údernej hudby zjavne a správne nevadí a tak mohli usporiadatelia spokojne zahlásiť, že majú vypredané. Sála bola obrazne plná takmer k prasknutiu. Čo spôsobilo, že mi prvá kapela Tarah Who? z Los Angeles robila žiaľ zvukovú kulisu v pomaly sa hýbucom rade na šatňu. Takže ťažko môžem zhodnotiť ich set. Po príchode som sa poobzeral po publiku a videl som, že dnes pôjde hlavne o párty šedivejúcich hláv ľudí po štyridsiatke. Mládež bola prítomná pomenej, ich hudobné idoly sú už zjavne novšieho rázu. Prong nabehli okolo deviatej večer na scénu razantne a postupne zahrali výborný prierez svojou tvorbou, ktorá má pevné trashové základy. Prítomní diváci sa spočiatku akoby ešte šetrili na hlavnú kapelu, ale nakoniec sa našli aj tí čo si skočili z pódia do publika ako sa na koncert tohto typu patrí. Frontman Tommy Victor okrem spevu zvláda aj úlohu gitaristu – tú si vyskúšal aj v kapelách Danzig a Ministry, výborne pracoval s publikom a s úsmevom na tvári si ho dokázal bez problémov podmaniť. Najväčší ohlas s playlistu mala jednoznačne Snap Your Fingers, Snap Your Neck postavená na sekanom riffe z albumu Cleasing, ktoré presne o rok oslávi tiež tridsiate výročie. Kapelu hnal dopredu razantne aj bubeník, ktorý svojou jedinečnou hrou spestril známe skladby. Po potrebnej prestávke nastal čas na Life OF Agony. Ako som už spomenul od roku 2011 sa datuje prerod Keitha Caputa na Minu čo však vôbec neubralo kapele na razancii. A hneď po intre od Pink Floyd a prvých vlastných tónov sa spustil správny hardcorový kotol plný tých čo potrebovali zo seba dostať prebytočnú paru. Prítomní obživli ako mŕtvoly vo Walking Dead. V rámci zamerania turné sa logicky hralo najviac z albumu Rivers Run Dead, ktoré bolo mimochodom časopisom Rolling Stones zaradené medzi 100 najväčších metalových albumov, aj vrátane intier čím sa ich set trochu natiahol a tak sa tí prezieraví už pomaly začali vytrácať pre veci do šatne čím sa však pripravili o niekoľko ďalších skvelých skladieb. Na adresu kapely sa dá povedať len to, že hrala ako by malo ísť o jej posledný koncert a vôbec sa nešetrila. Bubeníčka Veronica Bellino, ktorá hrá z LOA už päť rokov sa ukázala...
Report – Black Valentine vol.6 – 11. 2. 2023 – Rock Fabric, Poprad
Môj štvormesačný koncertný pôst skončil. Od októbrového Belusa Deathfestu som nikde nebol. Ak mám byť však úprimný, tak som ani nemal veľmi chuť tráviť svoje víkendy niekde na cestách. Asi na mňa začína sadať nejaký prach senility alebo ja neviem čo. Každopádne ísť ešte v deň koncertu na zopár hodín do práce, tak to nebol nápad z kategórie najšťastnejších. V momente ako som usadol do vlaku, tak sa moje viečka začali automaticky zosúvať smerom nadol. Asi tomu napomáhalo aj monotónne pilníkovanie si nechtov nejakej pani sediacej oproti mne. Ešteže ma prebral čerstvý podtatranský vzduch v Poprade. No a nemalo zmysel nejako extra strácať čas a tak som si hneď nasmeroval cestu do klubu. V tom momente však v klube okrem personálu a niekoľkých nedočkavcov nebol nikto (bude to tým, že to bolo viac ako dve hodiny pred oficiálnym začiatkom). Tento časový náskok sa vyplnil so zvítavaním sa a pokecom s množstvom postavičiek zo scény. Treba povedať, že po tých niekoľkých mesiacoch mi toto zase dobre padlo. Relatívne presne podľa plánovaného rozpisu (+/- nejakých päť minút) sa začalo pódium otriasať pod náporom agresívnych tónov. Ťažká úloha otváracieho aktu pripadla Košičanom Mordum. Predsa len zahriať publikum dá zabrať. Ničoho takého sa však nebolo treba báť, pretože Mordum rezali od prvej sekundy ako nejaký nôž odporúčaný Horstom Fuchsom. Asi do polovice prvej skladby trvalo, kým sa zvuk ustálil a už bolo všetko v poriadku (a v poriadku to zostalo až takmer do záveru večera). Možno taká trápna poznámka, vzhľadom na to ako dlho sa ja potulujem po undergroundovej scéne, ale ak sa nemýlim, tak Mordum som doteraz nemal šancu niekde vidieť. Pretože má kapela vonku nový album In Peccato Mortali, tak sa samozrejme podstatná časť setlistu venovala práve jemu (budem sa snažiť, aby do konca mesiaca vyšla aj recenzia na tento podarený kúsok). Apropo, setlist. Prekvapením (aspoň teda pre mňa určite) bolo zaradenie coveru Zapálili jsme onen svět od Master´s Hammer. Death metalová forma dala tejto blackovej bábovičke pekný tvar a aj keď Ľubo Lokša nie je Franta Štorm, tak okrem jeho tradičného hlasového prejavu, mu celkom išli aj black metalové škreky. Oči mi však najviac zabiehali dozadu. Robo Kuzma (okrem Mordum aj Contempt, či Infer) to je motor, ktorý chce mať pod kapotou asi každá kapela. Až taká blasfemická jazda presnosti, rachotiaca plechová kavaléria (heh, nemyslím tým ten starý český seriál o kombajnistoch). Prejdime trochu do športovej terminológie. Výhoda domáceho prostredia. Hocijakí športovci vždy vyťahujú to, že ak ich ženú domáci fanúšikovia, tak je to pre nich niečo ako povolený doping. Ak ste niekedy videli Surgery na domácej popradskej pôde, tak je vám asi jasné, že táto kapela to má zhruba...
Rozhovor – Chorá Doba – „Veľa slovenských veršov je neskutočne dobrých a v angličtine by tie verše tak nevyzneli“
Na Slovensku sa objavila nová mladá kapela s názvom Chorá Doba. Ešte o nich nebolo veľa počuť a taktiež o nich toho veľa nevieme. Hneď mi napadlo, že by bolo dobré predstaviť ich aj formou rozhovoru. Na moje otázky odpovedal frontman kapely, tak poďme na to. Keďže v dnešnej dobe sa kapely najčastejšie prezentujú na Facebooku, zavítala som na váš profil aj ja. Nejako sa mi však nepodarilo dohľadať viac informácií a tak mi to budete musieť objasniť vy (alebo nie). Odkiaľ pochádzate, ako ste sa dali dohromady a v akom zložení? Podľa vašich koncertov by som tipovala, že pochádzate z okolia Turzovky, tipujem dobre? Áno, konkrétne pochádzame z Makova. Náš gitarista Peter zakladal metalovú kapelu a náš bývalý bubeník ma odporučil ako basaka. Potrebovali sme ešte speváka a tak som sa spýtal kamoša Dominika či by nechcel spievať. Chvíľu sme tak fungovali ale Dominik mal vtedy 14 rokov a začal len mutovať, tak sme si po čase vymenili posty a ja som ešte zobral k tomu do rúk gitaru lebo nám chýbal druhý gitarista. V takom zložení sme hrali 2 roky ale po 2 rokoch odišiel od nás bubeník Gulčo a tak som siahol po ďalšom svojom kamarátovi Mišovi s ktorým som hrával v školskej kapele v ZUŠ Turzovka. Našu terajšiu zostavu tvorím ja Martin Melicher- spevák a gitarista, Dominik Szotkovski – basgitara, Peter Čišecký – gitara a Michal Zborovan bicie. Ako sa zrodila myšlienka s vašim názvom? Kto to vymyslel a prečo? Napadlo mi hneď viacero interpretácií. Snažili sme vymyslieť nejaký dobrý názov ktorý bude vystihovať to o čom spievame. Zo začiatku sme mali zopár anglických názvov ale tie už niekto dávno pred nami mal. A v tej dobe keď sme vymýšľali názov, tak som ja a náš basák Dominik šli na koncert kapely Haluzotvoristika ktorých jeden z najväčších hitov je skladba s názvom Chora Doba. Ten názov sa nám zdal priam dokonalý na náš žáner a tak sme sa tak pomenovali. A predsa aj táto doba chorá je. V minulom roku ste vydali EP s názvom „Nenávisť“. Je dostupné dokonca aj vo fyzickej CD verzii. Dajte nám bližšie informácie. Kde ste ho nahrávali, koľko obsahuje skladieb, kde si ho môžeme vypočuť online a cez aké kanále ho prípadní záujemcovia môžu zohnať. Nahrávali sme ho v Žiline u majstra svojho oboru a jedného z najlepších gitaristov – u producenta Briana Bajaka. Naše EP obsahuje 3 skladby. Môžte si ho vypočuť pomaly všade. Malo by byť na každej platforme vrátane Spotify, Deezer, Tidal, Youtube Music, iTunes a aj na Facebooku, instagrame a podobne. Hráte zmes death, thrash a HC a texty máte slovenské. Bola slovenčina automatickou voľbou, alebo je otázka času, či nepresedláte aj na angličtinu. Keď sme mali ešte anglické názvy tak sme vymýšľali texty...







