Recenzia – Bongsilisk – The Hash Club – 2022
feb02

Recenzia – Bongsilisk – The Hash Club – 2022

Zverejnené v feb 2, 2023

V lahodne zadymenom podzemí sa to hemží rôznymi potvorami. Z Weedsconsimu, teda pardón, z Wisconsinu sa naťahuje Bongzilla, u našich poľských susedov vyludzuje pekelné riffy Belzebong a jeden zaujímavý tvor sa udomácnil aj v našich končinách. Tmavými priestormi sa plazí Bongsilisk a hlási sa s debutovým EP The Hash Club. Nahrávka vyšla pred rokom, ale keďže som sa k nej dostal až neskôr a zároveň mi dosť času trvalo napísanie recenzie, text čítate až teraz. Beriem to ako dobehnutie vecí z roku 2022, ktoré sa oplatia počúvať. A tajomne pôsobiace zoskupenie Bongsilisk do tejto skupiny určite patrí. Neviem, kto kapelu tvorí, môžete pátrať, ak chcete. Štýlové zaradenie ako stoner doom metal veľmi dobre vystihuje hudbu Bongsilisk. Žáner sa na prílišnú inováciu nehrá, aj keď výnimky sa vždy nájdu. Ide viac o vytvorenie tej správnej hypnotickej atmosféry s využitím ťažkých gitarových riffov, duniacej basy a tvrdých úderov bicích, to všetko v rozvážnom tempe. EP The Hash Club takýto materiál prináša v bohatej miere, síce len tri skladby, ale je to takmer polhodina hudby. Žiadny vokál, čisto inštrumentálne kompozície sú doplnené len pár krátkymi samplami. Rozvážne začínajúca jednotka T je mohutná, valivá, obmieňa sa len jemne a v plnej miere využíva hypnotickú monotónnosť. Základný riff krásne dopĺňa vysoký tón, ktorý sa vinie v úzadí, tento súzvuk spôsobuje zimomriavky a dvíha kvalitu o level vyššie. Dvojka H je o poznanie svižnejšia, variabilnejšia a chytľavejšia. Deje sa toho dosť, tempo sa viackrát vystrieda a skladba ukazuje iný prístup k stoner doomu ako predchádzajúca. Tretia C sa vráti k pomalému tempu, ktoré sa rozbehne až ku koncu. Využíva aj podobné prostriedky ako úvodná T. Necelá polhodina ubehne neuveriteľne rýchlo a žiadne zívanie a nuda nehrozí. Určite ste si všimli tematicky vhodné pomenovanie skladieb, teda T, H a C. Na fyzickom nosiči takto priamo nazvané nie sú, ale digitálna distribúcia hovorí jasne. CD je spracované jednoducho, ale vkusne a všetkým stoner nadšencom ho odporúčam na doplnenie zbierky. Zvukovo je nahrávka na slušnom štandarde, hodne profesionálna a ťažko niečo vyčítať. Hudobne neprináša The Hash Club nič zásadné, nové alebo inovatívne, ale to nebolo ani zámerom, ani to nikto nechce. Bongsilisk hrajú inštrumentálny stoner doom metal vysokej kvality a spĺňajú všetko, čo by som od takejto hudby očakával. Bonusom sú zaujímavé nápady a hypnotická, možno až prekvapivo temná atmosféra. Nemám problém CD otočiť viackrát za sebou a to veľa naznačuje! Kontakt: https://bongsilisk.bandcamp.com/ Hodnotenie: 7/10 The Hash Club by...

Čítaj ďalej
Black Valentine s poradovým číslom 6 už o niekoľko dní v Poprade!
feb02

Black Valentine s poradovým číslom 6 už o niekoľko dní v Poprade!

Zverejnené v feb 2, 2023

Pre väčšinu ľudí je Valentín sviatkom zaľúbených. Éterom lietajú srdiečka, všade je cítiť taký divný náboj (a obchodníci si mastia vrecká na totálnych zbytočnostiach). Mimo to však existuje aj tak trochu iný Valentín. Ten popradský má prívlastok Black a už po šiestykrát sa pod touto hlavičkou stretnú v klube Rock Fabric vyberané mená death metalovej scény. Tak ako každý rok, tak aj teraz sa brnká na old schoolovú strunu a snáď toto volanie vypočuje čo najviac ľudí. Akými projektilmi teda budú na nás/vás tentokrát páliť organizátori? Z krajiny vína a žabích stehienok si to do Popradu nasmerujú táborníci od jazera Crystal Lake, menom Voorhees. Od susedov spoza rieky Moravy dorazí veľvyslanecká výprava v počte dvoch kusov, konkrétne kapely Symbtomy a Mortifilia. No a v pozícií hostiteľov zase budú dve slovenské kapely – Mordum (tým nedávno vyšiel nový album) a Surgery (tí zase pre zmenu na novom albume aktuálne pracujú). 11. 2. 2023, Rock Fabric, Poprad Začiatok: 18:00 Vstup: 10€ FB...

Čítaj ďalej
Report – Dream Theater – AXA NTC Aréna Bratislava – 27.01.2023
jan31

Report – Dream Theater – AXA NTC Aréna Bratislava – 27.01.2023

Zverejnené v jan 31, 2023

Piatok 27. januára pôsobil ako bežný šedivý a chladný deň, počas ktorého sa väčšina ľudí po zotmení poberie v preplnenej premávke do tepla domov alebo miestneho pohostinstva. My sme v tom mali jasnejšie, a tak sme po práci zvolili chládok priestorov haly Národného tenisového centra. Čím sme boli bližšie k miestu, tým sme častejšie stretávali ľudí odetých do čiernej farby. Moja prvá úvaha bola, že tam budem asi najmladší! Po príchode k vstupu som videl v diaľke nápis „šatňa“, ktorý ma v ťažobe vrstiev zimného odevu potešil. Avšak pri dverách som ihneď začul krik sympatického sekuriťáka: „Šatňa nie je!“ Skvelé, tento priestor začínam mať rád, čoraz viac. Vo vnútri športového stánku panoval chládo a mierny opar. Už po pár sekundách mohol divák zavoňať záchodový odor hodný tretej cenovej – smäd za koncertným pivom pravdepodobne prekvapil kapacitu priestorov. Na prekvapenie, divácka účasť bola zatiaľ skromnejšia. Kupujem si nápoj a hľadám si neutrálne miesto kdesi v strede. Hľadisko pôsobilo zatiaľ ako šachovnica a boky haly boli zahalené čiernou plachtou. Stage bol tradične pripravený na predkapelu, ktorá mala nástrojovku v popredí hlavných účinkujúcich.ARION z Fínska bola vskutku zaujímavá voľba. Aj keď mi je symfonický power metal viac menej vzdialený, nepoznal ju nik z mojich opýtaných žolíkov. Postupný príchod každého člena bol ako zo starých učebníc a začiatok koncertu nenechal nič na náhodu v zmysle tradičných metalových trópov. Spevákove árie siahali po strop arény, až ho vyzliekli zo sidovky do tielka. Vlasy viali, gitarové a klávesové sóla šľahali z reproduktorov v sprievode dvojkopákov. Neviem, ako to tí Fíni robia, ale v každom veku vyzerajú veľmi mlado. Šesť skladieb Arion vygradovali, a tak sa postupne lepšil aj dosť nejasný a plechový celkový zvuk. Pódiový prejav mali choreograficky zvládnutí bravúrne, až som mal pocit, že sme na nejakej talentovej súťaži. Muzikantsky v rámci subžánru a národnosti zvládnuté na jednotku, akurát ich koncertu chýbal aspoň jeden prvok, čo by to celé okorenil, ozvláštnil. A tak po treťom pokriku „Bratislava eeee oooo“, to aj profesionálne uzavreli a prenechali pódium hlavnému chodu večera. Po rozsvietení pôsobila NTC aréna stále chladne a poloprázdne. Publikum pôsobilo skôr ako stretávka pánov v rokoch, ktorí si prišli zaspomínať na staré (prog)rockové časy, než oslava svetového a stále sviežeho progresívneho rock/metalu. Kým sme sa stihli občerstviť nápojmi, prvé toalety boli už úplne uzavreté. Čudujem sa, že to tam dámy pri merch stánku celý čas vydržali. Rešpekt. Pódium bolo predpripravené na ich pomery minimalisticky len s „menšou“ zostavou bicích nástrojov a stage klávesmi. Zároveň v pozadí boli veľké závesy, ktoré predpovedali tradičné „drímovské“ premietanie. Koncert DREAM THEATER odpálila skladba The Alien, ktorá im zabezpečila ocenenie Grammy. Celé turné sa nesie v duchu ich posledného...

Čítaj ďalej
Recenze – Bambulkyne Dobrodružstvá – Chaloupka Děda Josefa (2022)
jan31

Recenze – Bambulkyne Dobrodružstvá – Chaloupka Děda Josefa (2022)

Zverejnené v jan 31, 2023

  Co nám to sem spadlo za výkvět? Snad ne obrovský banán pomazaný neidentifikovatelným hnědým lubrikantem, aby nám všem rozprášil zasmrádlé vchody do chaloupek? Tito pražští blázni o sobě dali poprvé více vědět v roce 2016 s (E)píčkem The Wrath of Grandpa Joseph. Já se s nimi však v rámci této recenze potkávám poprvé, tudíž jsem byla velmi zvědavá, co na mě kluci vybalí. A skutečně, vytasili se s 12 Banánky v čokoládě, které mimochodem doprovodil i velice vkusný a střízlivý klip, který nám o kapele prozradí mnoho (link pod článkem). Kdo se s nimi též ještě nesetkal, toho pravděpodobně praští do nosu exhibicionistická image jednotlivých členů, odvaha šokovat a tvořit co největší bizár. Samotný koncept kapely vás zavede do roku 1982 na Slovensko, kdy dědovi Jozefovi dorazil obrovský balík s malou holčičkou, Bambulkou z Bambulkova. Dědo Jozef se ujme výchovy oné Bambulky, které k němu záhy získá pochybně blízký vztah, a tak dochází k nekorektním a zde radši nekomentovatelným událostem, však si to sami radši pusťte. Hudebně se Bambulkyne Dobrodružstvá označují za Gore rock’n’roll grind, což je vystihující, na albu zaslechnete mnoho riffů, které vás myslí zavedou pravděpodobně k Venom či Motorhead, tvrdě metalové kytarové hraní zde prakticky nenajdete. Odlehčeným přístupem mi připomínají další gore taneční bandu Ejakulující Kokos či spolky alá Rompeprop či Gutalax, které mimochodem uvádí jako svoji inspiraci. Celé album je prošpikované různými krátkými dialogy a zpívánkami s Bambulkou, prostě svět plný sluníčka. Za zmínku stojí i názvy skladeb – Pomsta Obří Čokodíry, Krtek Bez Kalhotek v Respirátoru či Potratová Pomazánka, ta samotná mi přijde asi jako nejsilnější kus.  Nemůžu říct, že by celé album jelo jako kolovrátek, zatímco 12 Banánků v čokoládě je spíš klidnější položkou a dá vám prostor se kochat krásnými těly protagonistů v klipu, v kousku Krtek Bez Kalhotek v Respirátoru vás pro změnu probudí splašená saxofonová vsuvka. Už je otázkou, jak se postavíte ke dvacetiminutovému vtípku Dick in O, postaveném na jednom motivu, na mě působí jako úspěšná zacpávačka B strany na kazetě. Mimochodem, je dostupné i počtem limitované kazetové vydání zabalené v papírové chaloupce, což by mohlo sběratele skvostů zaujmout. Když se ještě vrátím k výše zmíněným Rompeprop či Gutalax, v porovnání s nimi a tvorbou těchto zelenáčů přicházím k jádru problému. Jedna věc je vtipná prezentace a nadsázka, ale pouze na tom se stavět nedá. Zatímco Gutalax vyzve k tanci a běsnění svojí řízností, jakási jiskra či moment, který vás chytne za koule, tomuto albu prostě chybí a ačkoli jsem fanoušek kdejakých bizardností, Chaloupka Děda Josefa si mě příliš nezískala ani po více posleších. Nenacházím nic, co by mě více nutilo okouknout i ostatní položky z jejich repertoáru. Na druhou stranu oceňuji, že se toho...

Čítaj ďalej
Report – Festival Mažoretiek – Weranda – 13.1.2023
jan23

Report – Festival Mažoretiek – Weranda – 13.1.2023

Zverejnené v jan 23, 2023

Piatkový program na povestný piatok trinásteho vo Werande sľuboval nádielku až piatich kapiel. V ostatných klubov po Bratislave akosi nič nebolo, no mali už ohlásený program, tak sa organizátor rozhodol dať tento koncert do Werandy. Na akciu som sa vyberala s istými obavami, pretože Weranda je dosť malý priestor, nemá ani pódium a pravdepodobnosť, že sa tu zíde pomerne veľa ľudí, umocňovala moju obavu. Ak ste ešte na Werande neboli, trochu vám ju priblížim. Tento podnik sa nachádza hneď pri hrádzi v Petržalke. V podstate je to bufet, ktorý má však od minulého roku aj zastrešenú verandu. Na druhej strane cesty sa nachádzajú aj ďalšie stoly a lavice, ktoré počas dobrého počasia slúžia hlavne pre cyklistov. V letných mesiacoch sa koncerty zvyknú konať práve v tejto druhej časti, kde je aj malé pódium. Čo sa týka vnútorných priestorov, kapely žiaľ nemajú k dispozícií ani menšie pódium a tak je to so zvukom celkom problematické. Po mojom príchode dnešný večer som bola celkom prekvapená, ako sa organizátori pohrali s priestorom. Bicie a aparát boli umiestnené v pravej časti miestnosti. Takto som to ešte nevidela. Po Werande sa už pohybovali známe postavičky, niektoré aj v kostýmoch a boratovkách, ako sa na takúto akciu patrí. Ľudia boli rozlezení všade po vnútornej, aj vonkajšej časti. Jednou z výhod celého tohto podniku je aj to, že aj keď je človek vo vnútri, cez sklenené okná vidí, čo sa deje vo vnútri. Náhodný okoloidúci by sa asi nad dnešným večerom pozastavil, ako nad zvláštnou párty plnou zvláštnych úkazov a ľudí….ale o tom až neskôr. Čo na nás tento večer čakalo? Vystúpili Blamage, Pornthegore z Rumunska, Abortion, Jozef Žemla a na záver Francúzi s názvom AxDxT. Počuli sme crust, grind-core, gore-grind a dajme tomu goticko-disco metal, ako sa vyjadril majstro z Hlohovca. Začalo sa s miernym časovým sklzom a rovno našou bratislavskou crustovou kapelou Blamage. Zostavu tvoria štyria hudobníci v zložení basa, gitara, bicie a spev. Hoci zvukovo to nebola moc sláva, treba to brať optikou, že ide o stiesnené a improvizované pomery a v tomto ohľade to bolo vlastne víťazstvo. Aj napriek menším nedostatkom ma táto kapela bavila, pretože skladby sú krátke, úderné, energické, s klasickými crustovými riffami a melódiami. Zatiaľ má tato skupina na konte len jedno demo s názvom „At the gates of hell“ s troma skladbami. Vystúpenie Blamage teda prešlo pomerne rýchlo, lebo toho ešte veľa nemajú. Hoci texty sú po slovensky, spevákovi som moc nerozumela, len niektoré slová, trochu by som popracovala na výslovnosti. Keďže demo Blamage sa mi páčilo, no nejako mi unikali ich koncerty, bola som rada, že som ich mala konečne možnosť počuť. Na rad prišli Rumuni s...

Čítaj ďalej
EUFORY predstavili druhý singel z pripravovaného nového albumu!
jan23

EUFORY predstavili druhý singel z pripravovaného nového albumu!

Zverejnené v jan 23, 2023

Slovenští hitmakeři a moderní power/heavy metalisté EUFORY představují druhý singl „Day for Night“ v podobě lyric videa ze svého třetího alba „Fifth Dimension“, které vyjde jako CD digipak i digitálně u Smile Music Records na konci března, a spouští i jeho předprodej. Lyric video: Spotify: https:open.spotify.com/artist/1gRQ6o5wN8a5ZdQ2XWvMpE?si=HKY92eObRC2YXLArvjoY1A Facebook: https://facebook.com/euforyband Instagram: https://instagram.com/euforyofficial Tlačová...

Čítaj ďalej