FOTO: WE BUTTER THE BREAD WITH BUTTER v Banskej Bystrici

Zverejnené v feb 18, 2011

Neskôr,  ale predsa fotoreportáž z koncertu WE BUTTER THE BREAD WITH BUTTER 29. januára 2011 v Banskej...

Čítaj ďalej
Neuraxis – Asylon
feb17

Neuraxis – Asylon

Zverejnené v feb 17, 2011

Kanadský death metal mal v sebe vždy niečo špecifické, niečo čo nielen mňa na ňom vždy neskutočne priťahovalo. Či to bola práve dusavá rytmika, cit pre skutočne zvláštne melódie alebo až neskutočne prirodzená technickosť samotnej hudby, to skutočne neviem povedať. Môžem však povedať, že keď som v roku 2005 prvýkrát počul album „Trilateral Progression“ dovtedy pre mňa neznámej kapely Neuraxis, absolútne to zmenilo moje vnímanie extrémnej hudby. Ale prešlo už 6 rokov a medzitým sa v kapele udialo zopár výrazných zmien v zostave (z čoho najvýraznejšie sa prejavila najmä zmena vokalistu) a stihli vydať album „The Thin Line Between (2008)“. A teraz, keď prišiel rok 2011 sa hlásia s novou nahrávkou “ Asylon“. Po prvom posluchu musím úprimne povedať, že som nebol veľmi nadchnutý. Znova som sa utvrdil v tom, že momentálny vokalista Alex Leblanc nedosahuje kvality Iana Campbella, bravúrne obsluhujúci mikrofón naposledy na „Trilateral Progression“. Samozrejme tým nechcem povedať, že Leblanc je neschopný, to vôbec nie. Svoj growling zvláda naozaj vynikajúco, avšak narozdiel od Campbella sa drží iba v jednej polohe a do tejto hudby sa mi to jednoducho nehodí. Ďalšia vec, ktorá ma veľmi nepotešila, bol zvuk nahrávky. A opäť, nechápte to že je vyslovene katastrofálny. Tak ako už na každej nahrávke, je tu zvuk perfektne ošetrený a perfekcionisticky dotiahnutý do dokonalosti. Nepotešil ma však preto, lebo nezvýraznil dostatočne isté detaily a niektoré momenty tak vyzneli takpovediac hlucho. Albumu tak v kľúčových momentoch chýbajú tie správne „gule“. Predchádzajúce albumy v tomto nad „Asylonom“ majú teda podľa mňa výhodu. Treba však povedať, že Neuraxis ma v konečnom dôsledku aj tak skutočne nesklamali a prišli v podstate s tým, čo som presne očakával a teda s technickým death metalom s ich vlastným puncom originality, ktorý sa nebojí ani vcelku nápadných melódií. Pesničky ako otvárajúca sekačka „Reptile“ , naliehavá „Saviour and Destroyer“ so zadumanou melódiou na konci, či rytmická „Sinister“ alebo epická zatváračka „Left To Devour“ majú veľký potenciál osloviť dnešného fanúšika death metalu. Bohužiaľ však musím podotknúť, že „Asylon“ oproti svojím predchodcom má najviac slabých miest. Dokonca ani rôzne medzihry, alebo ambientné intrá, ktoré kedysi fungovali bezproblémovo sú na tejto nahrávke ako päsť na oko. A presne táto skutočnosť albumu najviac ubližuje, spolu s nie veľmi záživnými vokálmi a aspoň pre mňa zvláštnym zvukom. Nejedná sa o zlú nahrávku, fanúšikovia Neuraxis by si ju určite mali vypočuť, väčšina skladieb ja naozaj dobrých. Má však priveľa slabých miest ako som už spomenul a aj po viacerých posluchoch ma baví oveľa menej ako jeho predchodcovia. Sarkast – 6/10 Neuraxis – Asylon (2011) 1.Reptile 2.Asylum 3.Saviour And Destroyer 4.By The Flesh 5.Sinister 6.Trauma 7.Resilience 8.Purity 9.V 10.Left To Devour WEB:...

Čítaj ďalej
Architects – The Here and Now
feb05

Architects – The Here and Now

Zverejnené v feb 5, 2011

Svoj už štvrtý album vydali v januári tohoto roku čím ďalej tým populárnejší Architects z Brightonu. Po predošlom vynikajúcom „The Hollow Crown“ ich popularita výrazne stúpla a z rôznych strán sa začali ozývať hlasy hovoriace o „novej nádeji metalcore-u“. Pochopiteľne boli teda očakávania od avizovanej novinky vysoké. Čo nám teda „tu a teraz“ ponúkajú títo architekti? V prvom rade treba povedať, že Architects ponúkajú naozaj vyspelý materiál, a to nielen v rámci vlastnej tvorby ale aj v rámci momentálnej metalcore-ovej scény. V druhom rade treba podotknúť, že Architects už dávno nehrajú „iba“ metalcore. O tom svedčí aj novinka, je tu oveľa viac emócii, oveľa väčšia škála postupov, siahajúcich od metalu, cez math core až po punk. Na pár miestach dokonca gitary koketujú s decentnou elektronikou. Samozrejme, podobné fúzie štýlov momentálne praktikujú aj iné kapely, v podstate sa dá hovoriť, že je to v móde. Lenže „The Here and Now“ už počuteľne nie je iba o tom, aby niekoho ohúril tými najinovatívnejšími postupmi a najnezahrateľnejšími kreáciami. Na to máme iné kapely. To čo stvorili Architects týmto albumom, je čistá organická energia, radosť z hudby a neskutočne chytľavé skladby, kde aj vcelku netradičné postupy vám budú znieť úplne prirodzene. Už od prvej skladby, nazvanej Day In Day Out vám táto energia vkĺzne do žil a s ďalšími piesňami bude stále viac a viac vo vás vyvolávať chuť zobrať sa a nájsť najbližší koncert, na ktorom by ste sa mohli vyriadiť. Album krásne plynie, čo pesnička to klenot, hudobníci najprv riadia ako besní, ničia všetko, čo sa im dostane do cesty, bicie hrmocú v akomsi zvrátenom punkovom rytme a vzápätí sa táto beštia spomalí a v pozadí sa začnú predierať cez akordy prvé melódie. Čo je však nielen čerešničkou na vrchu tejto lahodnej hudobnej torty ale aj vyriešením podľa mňa najväčšieho problému minulého albumu, je nájdenie tej správnej rovnováhy medzi melódiami a agresivitou. To sa týka najmä vokálu, vokalista na sebe počuteľne zapracoval a vďaka už spomínanej rovnováhe je jeho prejav uveriteľnejší a krásne autentický. Refrény z tohoto albumu idú naozaj veľmi ťažko preč z hlavy. Ak by som mal niečo vytknúť, tak musím priznať, že ma nenapadá nič naozaj podstatne.  Architects podľa mojej mienky nahrali svoj doposiaľ najlepší materiál (aj s najlepším zvukom) a dokázali, že s nimi treba v budúcnosti počítať. A ak máte radi kapely, ako Your Demise, The Eyes of A Traitor alebo Bring Me the Horizon, alebo celkovo modernú metal(core)ovú produkciu, neváhajte. Možno sa nejedná o prelomový album, ale každopádne je radosť počúvať ho. Sarkast – 9/10 The Here And Now 1.Day In Day Out 2.Learn To Live 3.Delete, Rewind 4.BTN 5.An Open Letter To Myself 6.The Blues 7.Red Eyes 8.Stay Young Forever 9.Heartburn 10.Year In Year Out/Up And Away...

Čítaj ďalej
FOTO: KATAKLYSM v Majestic Music Club Bratislava
jan31

FOTO: KATAKLYSM v Majestic Music Club Bratislava

Zverejnené v jan 31, 2011

Fotoreportáž Martina Avuka zo včerajšej akcie v Majestic Club v Bratislave.  NECKBREAKERS BALL 2011 – KATAKLYSM, LEGION OF THE DAMNED, EQULIBRIUM, MANEGARM, MILKING THE GOATMACHINE. Organizátorom akcie bol Forensick Headquarter. MILKING THE GOAT MACHINE MILKING THE GOAT MACHINE MILKING THE GOAT MACHINE MILKING THE GOAT MACHINE MILKING THE GOAT MACHINE MILKING THE GOAT MACHINE MILKING THE GOAT MACHINE MILKING THE GOAT MACHINE MILKING THE GOAT MACHINE MILKING THE GOAT MACHINE MANEGARM MANEGARM MANEGARM MANEGARM MANEGARM MANEGARM MANEGARM MANEGARM MANEGARM MANEGARM EQUILIBRIUM EQUILIBRIUM EQUILIBRIUM EQUILIBRIUM EQUILIBRIUM EQUILIBRIUM EQUILIBRIUM EQUILIBRIUM EQUILIBRIUM LEGION OF THE DAMNED LEGION OF THE DAMNED LEGION OF THE DAMNED LEGION OF THE DAMNED LEGION OF THE DAMNED LEGION OF THE DAMNED LEGION OF THE DAMNED LEGION OF THE DAMNED LEGION OF THE DAMNED LEGION OF THE DAMNED LEGION OF THE DAMNED KATAKLYSM KATAKLYSM KATAKLYSM KATAKLYSM KATAKLYSM KATAKLYSM KATAKLYSM KATAKLYSM KATAKLYSM KATAKLYSM KATAKLYSM KATAKLYSM KATAKLYSM KATAKLYSM FANS FANS FANS FANS FANS FANS FANS...

Čítaj ďalej
Deathspell Omega – Paracletus
jan11

Deathspell Omega – Paracletus

Zverejnené v jan 11, 2011

Francúzko – krajina vína, umenia, gastronómie, kultúry a v poslednej dobe aj kvalitného black metalu. Pre niekoho je spojenie Francúzka a black metalu nezvyčajná, ba priam exotická a niekto je zase s francúzkou tvorbou veľmi dobre oboznámený, nič to nemení na veci, že francúzske kapely (nie len black metalové) majú vo svojej tvorbe niečo špecifické, niečo iné čo im dáva svojské čaro. Je to možno zapríčinené práve pestrou umeleckou minulosťou tejto krajiny, kto vie. Presne toto čaro má aj novinka kapely Deathspell Omega – Paracletus. Štýl by som asi charakterizoval ako avantgardný black metal, pretože od prvých tónov sa to absolútne nepodobá na nič čo som zatiaľ počul. Pošahanosť nad pošahanosť. Prvá vec čo ma hneď zaujalo bolo nazvučenie gitár. Majú celkom čistý aj keď mierne skreslený zvuk a absolútne žiaden „overdrive“ efekt aký používajú iné metalové kapely. V kombinácii s temnou bublajúcou basou a arytmickými bicími ktoré striedajú bezbožné sypanice na vás vychrlia zmes disonantných riffov, ktoré pripomínajú šialenú cirkulárku. Ten človek čo skladal riffy na tento album sa musel pohádať do krvi s „klasickými postupmi“ a melodickosťou. Každá skladba ako keby nadväzovala na tú pred tým, ale pri počúvaní albumu som nemal pocit že by sa vzájomne vykrádali. Ba naopak, album budí jemný dojem že ide o jednu gigantickú, šialenú nekonvenčnú skladbu. Najvýraznejšie je to asi počuť medzi skladbami Dearth a Phosphene. Prvá z menovaných sa začína pomalou a ponurou melódiou, pokračuje temným basovým prechodom podkresleným rušivými zvukmi a na záver sa rozbieha. Keď sa spustí Phosphene, človek to ani nepostrehne kým mu to nenapíše jeho prehrávač. Okrem toho že disonancia tvorí hlavný stavebný pilier skladieb, má album veľmi pochmúrnu a temnú atmosféru miestami prechádzajúc až do beznádeje. Pri tom tu nie sú použité žiadne postupy alebo depresívne spevy ako pri suicide black metalových kapiel. Na albume sa často striedajú rytmy v skladbách a okrem arytmií a klepačiek sa tu nájdú aj pomalé ale za to výsostne atmosferické vyhrávky. Čo sa spevu samotného týka, nie je nejak extra svetoborný, proste stredný škrek kombinovaný s niečím, čo pripomína vrieskanie šialeného človeka. Texty sú aj v rodnej francúštine aj v angličtine. Na to aká je francúština mäkký jazyk, treba povedať že v kombinácii s hudbou Deathspell Omega pôsobí nehorázne temne, ale zároveň vznešeno. Niečo na štýl Hannibala Lectera z mlčania jahniat. A frázovanie a spev vás bude presne ako Lecter pomaly porcovať a bude si to vychutnávať, rovnako ako keď bude pluť nenávisť a zúrivosť na všetky strany… Na opis tohto albumu slová nestačia, musíte si ho vypočuť. Ak ste prívrženec čierneho kovu a/alebo netradičných a avatgardných postupov poprípade post metalových vecí, album by sa vám mal páčiť. Ak...

Čítaj ďalej
Devilish Distance – Deathtruction
dec19

Devilish Distance – Deathtruction

Zverejnené v dec 19, 2010

Rusko si väčšina ľudí v dnešnej dobe spája s pagan/folk metalovou scénou. Je to chybou ako aj recenzentov, tak aj väčších resp. západných vydavateľstiev, že dostávali do popredia len interpretov spomínaného žánru a v neposlednej rade aj momentálneho pagan metalové trendu, ktorý odsúva kapely iných žánrov do úplného outsidu. Kapela Devilsh Distance je príkladom, že v Rusku sa okrem „dendro“ metalu dokáže zrodiť aj iný štýl hudby. Devilish Distance vznikli v roku 2004 a spolu s ich novinkou „Deathtruction“ majú na konte tri albumy a jedno EP. Kapela sa skladá zo štyroch členov v zostave dve gitary/spev, basa a bicie. Podľa stránky metal-archives.com sa jedná stále o pôvodných členov. Album sa začína introm „Marching forward“, ktoré mi svojou ponurosťou evokuje skôr otváranie black metalových albumov a pre kapelu ako je Devilish Distance je trocha nehodiace sa a zavádzajúce. Nasleduje skladba Apocalypse, ktorá svojou štruktúrou oboznamuje poslucháča v akom duchu sa bude viesť celý album. Osobne by som túto skladbu použil ako otvárak. V celom počine je cítiť vplyvy old school deathových a thrashových kapiel, ale nie je to zase žiadna vykrádačka. Celý album má moderný zvuk, hlavne bicie majú skvelý zvuk. Spomínané old school vplyvy sú najviac počuteľné hlavne pri gitarových sólach, niektorých rytmoch. Čo sa gitár samotných týka, majú tiež veľmi dobrý tvrdý zvuk a hrajú na slušnej technickej úrovni. Nie je to len buď technika, alebo brutalita a thrashovanie, ale taká stredná cesta. Nápady, ale aj celkový dojem mi hrozne pripomína škandinávske kapely. Čo ma osobne veľmi potešilo bola dosť dobrá melódia v skladbe Legion Christless, ktorá na chvíľu privodila atmosféru podobnú Dissection. Skladby majú stredné trvanie 3 až 5 minút, robí album dynamickým.  Posledná skladba „Panzerfaust“ má opäť klávesovo ladené otváranie, ktoré by som úplne vynechal a prešiel hneď k veci. Ako bonus je na albume cover od Kreator „World beyond“ a dve remastrované verzie starších skladieb. Ak mám album zhodnotiť  ako celok, myslím že je to dobrá vec, ktorá poteší hlavne prívržencov  klasickejšieho death metalu. Ak máte radi kapely ako Cryptopsy, Morbid Angel alebo aj Dissection a Sodom, album sa určite oplatí vypočuť. Devilish Distance – Deathruction 1.Marching Forward 01:31 2.Apocalypse 03:07 3.In Hate We Trust 03:25 4.Legion Christless 04:27 5.Stand 03:04 6.The Nameless One 04:52 7.Legasy of Pestilence 03:24 8.Scorn 03:57 9.Perverted Existence 03:17 10.Panzerfaust 03:08 WEB: http://www.myspace.com/devilishdistance Pedro –...

Čítaj ďalej