Report – ALCEST, 17.01.2014., Viedeň, Szena
feb03

Report – ALCEST, 17.01.2014., Viedeň, Szena

Zverejnené v feb 3, 2014

17.01.2014. Tak tento deň sa niesol v duchu Shoegaze, post-rocku, trošku folku a dokonca aj dream popu. No, asi by metalista nad takýmto večerom ohrnul nosom, avšak nie pokiaľ v takýto večer vystupuje kapela ako je napr. Alcest. Predkapelami priekopníkov post-blacku boli angličania The Fauns a fínsky hippiesáci z lesa – Hexvessel. The Fauns boli prvý, čo túto akciu odštartovali. Od začiatku pôsobila taká príjemná oddychová atmosféra, ladné riffy, flegmatický spev nádhernej speváčky ( mohli sme si oči vyočiť :-D ) a sem tam miestami trošku nuda. Kapelka žánrovo spadá do Rocku, avšak postupne ich tvorba prešla až do dream-popu. Vystúpenie hodnotím docela dobre, len škoda že si nebolo kam sadnúť. Po „snílkoch“ z Anglicka nasledovali prívrženci hnutia hippies z Fínska. Pri pohľade na nich, spoločne z úvodnou rečou – „We are Hexvessel and we came from forests of Finland“, som aj naozaj uveril tomu že žijú nejakým alternatívnym spôsobom života v lese. Hudobne kapela je zaškatuľkovaná ako psychedelic-forest folk , takže naozaj som bol zvedavý čo predvedú. No moje sklamanie, by som ten štýl premenoval na funerall-forest folk, lebo celé to bolo pochmúrne, nudné, ťahavé, uplakaný vokál…. no naozaj som si musel dať pauzu a ísť sa prevetrať von ( tak ako mnohí ďalší ľudia). Je to pre mňa sklamanie písať o muzikantoch kriticky, ale toto bol jedným slovom Pohreb. Po dvoch hodinách a dákych minútach nasledovalo to, kôli čomu väčšina ( ak nie všetci ) prišla. Alcest. Pred koncertom sme polemizovali že či zahrajú aj dáke staršie veci a mali sme obavy že budú odprezentované iba nové skladby z albumu Shelter. Obavy boli iba z dôvodu toho, že Niege oznámil, že nový album bude v úplne novom duchu a že bude „šťastný“. No a to bol tak trošku šok pre nás niektorých – tak trošku sme túžili po melanchólii a depkovaní :-P. Alcest predviedol skvelé vystúpenie a odzneli piesne aj zo starších albumov. Odprezentovaných bolo 5 nových skladieb a 7 zo starších albumov. Pocity z vystúpenia boli skvelé, naozaj sme si to užili všetci, nové skladby ľudí zaujali a naozaj som rád, že nehrali iba nové veci. Potešili ľudí skvelými skladbami ako napr. Là où naissent les couleurs nouvelles alebo Percées de lumière. Jediné čo ma na tom celom zamrzelo, že nemali žiadny pekný merch – trićká :-D Ale to je asi úplne zanedbateľné. Vystúpenie bolo skvelé, odišiel som spokojný a šťastný (hoci som mal teplotu a zápal priedušiek) a už sa neviem Alcestu dočkať na najlepšom SK metalovom festivale Gothoom...

Čítaj ďalej
Recenzia – ALCEST – „Shelter“ (Prophecy Productions, 2014)
jan27

Recenzia – ALCEST – „Shelter“ (Prophecy Productions, 2014)

Zverejnené v jan 27, 2014

Alcest – kapela čo si vybudovala na hudobnej scéne uznanie a získala si srdcia tisícok fanúšikov. Myslím, že kapela si vydobila to svoje miestečko v srdciach mnohých práve tou jedinečnosťou, ktorú produkuje – hudbu, ktorá je plná emócií a nezaryje sa len pod kožu, ale vie v človeku aj otriasť duchom ( pokiaľ to vie “prežívať “). Po dvoch rokoch čo vydali pre mňa ich najvydarenejší album “Les voyages de l’âme”, sme sa dočkali ďalšieho diela “Shelter”. Predtým než bol album vydaný, tak sme mali možnosť vypočuť si singel “Opale” a nejaké tie rozhovory s lídrom Alcestu Neigem. V nich napovedal, že sa bude jednať o niečo iné, než by fanúšikovia očakávali. Spomenul, že nebudú použité žiadne black metalové vokály a blast-beaty (čo bolo charakteristické pre túto kapelu), že celé to má byť take uvoľnenejšie a šťastnejšie. Už pri pohľade na album-art je cítiť akúsi vlnu pozitivizmu, svetla a hľadania šťastia. Názov albumu ( Shelter ) pre Niegeho evokovalo more a skladbami chce opísať jeho vzťah a fascináciu práve k nemu. No, priznám sa, že po týchto informáciach som bol zmätený z toho, čo mám očakávať, keďže Alcest nemal konkurencie na “poli” post-black metalu a Niege bol v tomto smere ako ryba vo vode. A tak som si nesmelo pustil tento “ pozitivistický ” počin, ktorý sa má radikálne líšiť od predošlých výtvorov. A veru tomu aj tak je. Album je úplne niečím iným, ale napriek tomu je cítiť, že to je práve Alcest – v hudbe je vrytá istá charakteristická črta a emócia, ktorú dokáže vložiť iba Neige. Album začína skladbou Wings , ktorá je dá sa povedať “predohrou” ďaľšej skladby Opale. Žiadna melancholia zo začiatku…práveže nádych relaxu a pohody, to bol môj prvý dojem z úvodnej minúty. Ku skladbe Opale bol aj uverejnený videoklip. Táto skladba je proste radosť a pozitívnosť premietnutá do hudby. Veselá skladba ku ktorej korešponduje klip plný farieb a k tomu veľa záberov na vodu, a to celé doplnené radovaním sa mladého páru. Čo k tomu dodať ? Úplne niečo iné, než by som z produkcie majstra Neigeho očakával. Album v tomto duchu pokračuje ďalšími skladbami, z ktorých ani jedna jediná nieje pochmúrna. Všetky skladby majú “dušu ” a sú príjemné na vypočutie – jednoducho relaxačná hudba. Iba jedna pieseň je podľa mňa naozaj oproti ostatným slabá. Tou skladbou je Away. Naozaj slabá skladba, ktorá mi nič nedala a považujem ju až za neprimerane nudnú. Ako hudobný celok album zasahuje do post-rocku, shoegaze rocku a miestami by som si dovolil tvrdiť že až do popu. V určitom zmysle mi chýba to “vyvrcholenie”, ktoré zvyklo byť súčasťou skladieb od Alcest. Akoby sa niekedy skladby...

Čítaj ďalej
Report – CHRISTDAWN, 18. január 2014, Club Déjá Vu (Stará Sladovňa), Košice
jan22

Report – CHRISTDAWN, 18. január 2014, Club Déjá Vu (Stará Sladovňa), Košice

Zverejnené v jan 22, 2014

Začiatok roka stále zvykne byť chudobnejší na koncerty. Každý si potrebuje oddýchnuť, nabrať sily a určiť si predsavzatia (napr. chodiť viac na koncerty, podporovať viac slovenské kapely a podobné dôležité veci). Keď si už každý ujasnil, čo a ako, tak nám Peťo a jeho grupa INFER pripravila zaujímavú akciu s ironickým názvom CHRISTDAWN. Začiatok mal pôvodne odštartovať powerviolencový THORWALD, ale nakoniec musel odmietnuť vystúpenie a miesto neho došli chalani CROISSANT, o ktorých som veľa toho ešte nepočul. Setlist doplnili symfonickí Nitrania EMPYRION a brutalisti z Vranova – BRUTE. Lineup pozbieraný zo samých zvučných mien nášho undergroundu, nebol dôvod váhať, účasť bola priam povinná! Už prvé kroky, ktoré ma viedli do clubu, mi prezrádzali, že pôjde o výnimočnú a hlavne rodinnú atmosféru. Známy na každom rohu, všade panovala pozitívna atmosféra, všetci vysmiati, každý sa baví s každým, jednoducho jedna veľká rodina. Čakanie na prvých vystupujúcich netrvalo veľmi dlho, nejakých 20-tich minút nehralo rolu, každý sa tam aj tak cítil skvelo. No čas prešiel rýchlo a z horného poschodia, kde bolo postavené pódium, sa začali šíriť prvé tóny. CROISSANT, ako prvá kapela, to nemala so zvukom veľmi ľahké. Zo začiatku to bolo ešte také neprehľadné, no postupom času sa zvuk zlepšoval, až to došlo ku výraznejšej spokojnosti. Akurát zo strategického pohľadu si pán zvukár nevybral dobré miesto, ktoré bolo napravo vpredu pred pódiom, čo sa mu nakoniec nevyplatilo, ale o tom potom. Košičania si vybrali smerovanie v moderných vlnách death metalu, čiže sme tu mohli naraziť na náznaky deathcoru, postových prvkov, progresívnejších pasáži, ale hlavne to bolo celé zmixované do jedného komplexného celku. Košičania, len tak ďalej, máte to zatiaľ dobre rozohrate. Steve sa nám kus omeškal, tak sa muselo trochu pomeniť poradie. Nasledovali EMPYRION a BRUTE sa presunulo úplne na koniec. Ladenie netrvalo dlho a tak sa Nitrania mohli postaviť na pódium, síce nie tak celkom, keďže ich je ako mravcov. Gitarista Rado spolu so spevákom Janom sa museli postaviť dole pred pódium, darmo, hrať v šestici nie je sranda. Ich poňatie symfonického black metalu, ktorý nemá miestami ďaleko od DIMMU BORGIR, znie naživo veľmi dobre, má to silné grády a hlavne neuveriteľný drive, ktorý im môžu závidieť aj sami Nóri. Pridanú hodnotu tomu pridávajú aj gitarové linky, ktoré skôr patria do death metalových vôd, čím sa oddeľujú od stereotypu a tým nadobúdajú vlastnú tvár. Taktiež to malo veľmi vľúdnu a pohlcujúcu atmosféru, ktorá ma hneď stiahla do temného sveta a nepustila ma až do posledných tónov. Veľmi vydarené vystúpenie. Došlo na hlavnú hviezdu, aspoň podľa vydaných albumov, aj keď sa to tak nazvať sa nedá, pretože kvalitatívne mi prídu všetky kapely na rovnako vysokej úrovni. Košičania INFER, na rozdiel od EMPYRION, idú na to skôr death metalovo, inšpiráciu nám hneď Peťo prezrádza svojim tričkom. Samozrejme black metalové linky hrajú taktiež významnú úlohu v ich...

Čítaj ďalej
Recenzia – EMBOLISM – „Devillumination“ (Rest Of Noise Productions, 2013)
jan13

Recenzia – EMBOLISM – „Devillumination“ (Rest Of Noise Productions, 2013)

Zverejnené v jan 13, 2014

Grindcore to bude mať vždy ťažké. Je dosť svojský a čo je možno kameň úrazu – je neuveriteľne priamy a úprimný. Nehrá sa na nič, všetko, čo má na srdci, ti okamžite vybalí bez zbytočných rečí a priamo do ksichtu! Ľudia sa potom čudujú, kde je tá pretvárka, na ktorú sú zvyknutí. Veru, tu nie je po nej ani chýru ani slychu. Také priame útoky na nás tento rok vypustili popradskí junáci HUMAN HUMUS či Košičania THORWALD a v takomto antitrende pokračujú aj chalani EMBOLISM z Kanianky(Okres Prievidza) na svojom čerstvom počine Devillumination. Útok priamo medzi oči či poriadny preplesk, to je zmyslom tejto hudby. Od prvého tónu, ak nerátam intro, vám chalani spôsobia taký ušný výplach, že váš mozog bude naruby a budete sa pýtať: Čo sa vlastne stalo? Ak sa pozrieme na hudobnú stránku, tak tu máme dočinenia s ráznym, priamočiarym a naliehavým grindcorom tej najklasickejšej školy, čiže sa tu dá naraziť na prímesi crustu a hardcoru, ako to robili kedysi dávno NAPALM DEATH, alebo sa kus zabrdne do death metalu, najsilnejší opar pri „Failure Needed“. Všetko sú to síce tie isté a klasické postupy, ktoré boli využívané už x krát, ale načo meniť to, čo tak skvelo funguje. Aby si povedal všetko, čo chceš, niekedy slová nestačia. Treba do toho pridať aj niečo navyše, čo dotvorí celkový obraz myšlienky. Na toto chalaniská využívajú rôzne industrial sample či zvuky zvierat. Najpodarenejša vsuvka prichádza v piesni „Pigs“, ako aj názov prezrádza, ide o zvuky prasiat, ktoré úplne vystihujú podstatu textovej idei danej piesne. Industriálny nádych má aj celkové spracovanie cover art albumu, za ktorým stojí Ján Ksinsky so svojím grafickým štúdiom GRAPHCORES. Jeho prácou sa taktiež pýšia covery albumov od HUMAN HUMUS, ATTACK OF RAGE, či STERCORE. Tu taktiež ide o veľmi podarený cover. Na jednej strane má hnusné industriálne spracovanie, čo je veľmi trefné a rázne (o to pri grindcore ide), na druhej strane to má svoju hĺbku a vystihuje myšlienku albumu. Samostatnou kategóriou samou o sebe je Michalov vokál. Svoje hrdlo šľachtí momentálne aj pri ATTACK OF RAGE, kde mu to ide taktiež náramne dobre, no pri tejto nahrávke sa doslova prekonal. Jeho dominantou je rozmanitosť. Zvláda klasické uškriekané pasáže, potom si zrazu spraví výlet do hlbokého až medvedieho revu a aby sa nepovedalo, tak na nás vrhne poriadny diktát, ktorý vás naučí v pozore stáť a pozorne poslúchať. Celé je to zároveň náramne naliehavé, dravé a živočíšne. EMBOLISM nám zo starých a otrepaných postupov pripravil vydarenú nahrávku, ktorá vám poriadne prepláchne vaše kotrby. So svojou dravosťou a naliehavosťou vykričí svetu, čo sa im nepáči a vy budete pekne počúvať, či sa vám to páči alebo nie! Hodnotenie: 7/10 Autor: Lukáš „Bukáčo“ Polák http://bandzone.cz/embolism...

Čítaj ďalej
Recenzia – FISHARTCOLLECTION – „In Oil“ (DIY, 2013)
jan11

Recenzia – FISHARTCOLLECTION – „In Oil“ (DIY, 2013)

Zverejnené v jan 11, 2014

Na prvý pohľad sa nám môže zdať, že nejakí mladí hardcoristi si založili kapelu a idú vyrevať svetu svoje dospievajúce problémy. No pravda je úplne inde. Po otvorení oči zisťujeme fakt, že členovia kapiel už majú čo – to za sebou. Neúnavné hrdlo Peťa Hiju, ktoré je hlavne hlasom GOD DEFAMER, toho stihlo tento rok viac navrieskať. Popri tejto nahrávke, o ktorej bude reč, stihol obohatiť svojím hlasom aj nové EP rožňavského projektu MIRONOGA, ktorý svoj nos pchá do post-hardcoro/death metalových zákutí, či v marci s kapelou DIE PROUD vydať prvé a zároveň posledné CD. Ostatní členovia tiež nezaostávajú v pozadí, pôsobia, alebo už pôsobili v skupinách ako DYSANCHELY, v spomínaných DIE PROUD či HASH. Čiže reči o nejakej začínajúcej kapele sú úplne mimo misu, tak sa poďme pozrieť, resp. započúvať, čo pre nás ukuchtili. Ingredencie ako žánrová jednotvárnosť, plynulá rytmickosť, uhladenosť, trendovosť alebo šabľovitosť okamžite zvrhli zo stola a miesto nich si vybrali receptár sviežich a originálnych nápadov. Ako múčny podklad si vybrali hardcore skôr novšej školy, na spôsob takých NORMA JEAN či štipku THE DILLINGER ESCAPE PLAN. A teraz už len otvoriť receptár a hor sa do varenia. Hneď ako prvá vás dostane nespútanosť, krkolomnosť a akási šialenosť, ktorá z nahrávky priam razí a z ktorej sú jednotlivé skladby poskladané. Vyžaruje z nich neuchopiteľnosť v dobrom slova zmysle, človek musí nahrávke venovať trochu viac času, aby sa do nej viac dostal, čo už začína byť v dnešnej dobe vzácnosť, no ak tomu obetuje čas, dostane sa vám odmeny. Nahrávka je prepletená rôznymi vyhrávkami či veľmi hravými gitarami, ktoré sú nápadito melodické a pôsobia sviežim dojmom. Ide z toho neuveriteľná eufória a chuť do hrania, ktorá mi zakaždým vyčaruje úsmev na tvári. Chalani sa neboja púšťať do rôznych výletov. Zájazd začne post-hardcorovo na spôsob THE OCEAN v úvodnej „Stop The Sunrise“, pokračujeme cestou do Karibiku v skladbe “Follow“, vôňu mora zacítime aj pri „Pressed To The Wall“, zatancujeme si so skladbou „Swan Song“, psychedelický opar na nás padne v skladbe „Summer Deceives“ a taktiež sa úspešne popasujú s moderným deathcorom v záverečnej, inak veľmi podarenej cover verzii skladby „Poison“ od Nicole Scherzinger s pomeneným názvom „Poisonous Nicole“. Vytrvalé hrdlo Peťa Hiju na tejto nahrávke priam prekvitá. Oproti takým GOD DEFAMER si razí cestu skôr hrdelným prejavom s chrapľavým nádychom a občasným záletom do melodickejších vôd. Gitarové schopnosti Doda aj zbytočne opisovať. Kto dokáže zvládať takéto rytmické polámané postupy a popritom sa takto vyhrať so sólami a vyhrávkami, je u mňa vysoký nadpriemer. Basa Romana či rôznorodé bicie Joja, ktoré nie sú o nič jednoduchšie a menej nápadité, tvoria taktiež neodmysliteľnú súčasť tohto bláznivého celku. Klobúk dole patrí celej kapele. K zvuku by som tiež nemal nejaké extra výhrady, občas mi to príde trochu ploché a umelé, ale to bude skôr dané tým, že je to prepletené rôznymi nástrojmi či samplami a tak ťažko nájsť to pravé...

Čítaj ďalej
Recenzia – ABSOLUT DEAFERS – „Zrození“ (Bayger Production, 2013)
jan07

Recenzia – ABSOLUT DEAFERS – „Zrození“ (Bayger Production, 2013)

Zverejnené v jan 7, 2014

Najprv vám poviem príbeh o tom, ako som sa dostal k tejto nahrávke, ktorý prináša hlavne ponaučenie pre mnohé mladé kapely. Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden spriatelený webzine http://www.metalmania-magazin.eu/, kde jeho vedúci prišiel s ponukou na spoluprácu s neznámou českou heavy kapelou, o ktorej je momentálne reč. Jemu sa podarilo nielen vybaviť originál cd v digipack balení!!, ale rovno mu bola ponúknutá aj súťaž o tri cédečká. Tomuto prístupu som s prekvapením prikývol a šiel som do toho tiež. Hneď na to mi rýchlosťou blesku prišiel mail od ich manažérky s rovnakou ponukou aj so súťažou. Dokonca sme sa dohodli len na dvoch CD do súťaže, ale poštou mi došli rovno tri, neviem kde sa nastala chyba, možno nikde. Aké ponaučenie z toho plynie? No hlavne to, že kapely by nemali driemať na vavrínoch, ale bojovať sami od seba, čo hlavne spočíva v tom, že treba rozposielať svoje nahrávky všetkým možným médiám, či už časopisom alebo webzinom, veď aj záporná recenzia je reklama, hlavne nech sa to dostane k viacerým ľuďom. Súťaž je už len taký odvážnejší bonus, ale aj pomocou nej sa dá prinútiť ľudí, aby sa aspoň kus zaujímali o vašu nahrávku a tým pádom ich to môže osloviť. Toľko k príhovoru do duše, poďme k nahrávke. Za zmienku stojí, že kapela nedávno absolvovala turné po českých rádiách (musím povedať, že toto je fakt príkladný manažment), čiže po hudobnej stránke nečakajte nejakú extreme metalovú nahrávku. Ide tu o typický heavy metalový album českej scény, s dôrazom na chytľavé a zapamätateľné refrény. Občas tu síce narazíme aj na iné krajiny, napr. úvodný riff prvej skladby „My War“ môže pripomenúť HAMMERFALL. Taktiež tu nájdeme aj nejaký jemný nádych thrash metalu, ako príklad môže poslúžiť začiatok v skladbe „Q“. Úspech v rádiách zrejme zabezpečili skladby ako „Poslední“, ktorá je podľa mňa už za tolerovanou hranicou komerčnosti a hlavne naberá nádych poprocku, niečo na štýl CHINASKI a podobných nechutností, podobne je na tom aj skladba „Posel Smrti“. Veľkým ťahúňom tejto nahrávky je hlavne spevák Joker. Nevlastní síce žiadny extra rozsah, ani Michael Kiske mu výšky závidieť nebude, no jeho rozmanitosť a sila v hlase mu pozornosť zabezpečí. Farbou môže trochu pripomenúť Pepu Vojteka z KABÁT, ktovie, či je to vlastne plus, frázovanie mu ide náramne, prejav je krásne rozmanitý, dokonca k tomu pridáva aj nejaký ten pokus o growling. Textový boj vyhrávajú české texty po výsledku 2:0 pre domácich. Čo je veľká škoda, v českom jazyku je síce doma, ale tým sa zabaľuje do balíku miliónu podobných kapiel. Keď však dôjde na anglický text, hneď je to ako keby úplne iná kapela a balík sa vtedy úplne roztrhá. Vykašľal by som sa aj na nadávky, ktoré mi prídu nasilu, neúprimne a hlavne – sú zbytočné. Ešte musím spomenúť zvuk, ktorý je veľmi vyspelý. Nástroje sú pekne vyvážené, spev...

Čítaj ďalej