Recenzia – GRACE DISGRACED „Enthrallment Traced“ (Rusko, More Hate Production, 43:47)
mar03

Recenzia – GRACE DISGRACED „Enthrallment Traced“ (Rusko, More Hate Production, 43:47)

Zverejnené v mar 3, 2014

Ruskí „molodci“ na čele s „opernou“ divou expandujú naprieč svetom nielen svojou ropou, či vodkou. V posledných rokoch naberajú čoraz väčšiu odvahu a začínajú vo väčších náznakoch prezentovať aj svoju extrémne metalovú hudbu. Však by sa aj na tak veľkú krajinu patrilo. Je jasné, že taký okrajový žáner, akým je brutal death metal, to v krajinách východu nemá ľahké. Ale kde je vôľa, tam je cesta. Skupina si u mňa získala hneď sympatie vďaka dvom faktom. Tým prvým je, že je pomerne mladá a nebojí sa ísť so svojou kožou na trh. A druhým je post vokalistky Poliny, ktorá to jednoznačne ťahá za všetky emancipované ženy v brutal death metale. Vznik skupiny  sa datuje do roku 2004 a hneď rok na to vydala svoje prvé demo „Natural Death“. Je to pre mňa značná dávka nostalgie, keď skupina vydá v dnešnej dobe demo (úsmev). Materiál na prvom plnohodnotnom kotúčiku ku mne „dokvitol“ až dva roky po jeho vydaní, ale ako sa hovorí , radšej neskôr ako nikdy. V krátkosti by som ho ohodnotil jednoducho. Z nahrávky cítiť veľké nadšenie a chuť dať zo seba všetko. Ak by som trošku nepreštudoval booklet, tak by som si ani nevšimol prítomnosť ženského vokálu. Neviem čo že to za geneticky upravené vakcíny dávajú ruským dievčatám, ale hlasovým rozsahom sa už miestami vyrovnajú svojim testosterónom obdareným kolegom. Hudobne tu ide o brutal death metal s technickými vplyvmi. Nahrávka obsahuje množstvo melódií, ale aj brutal chlievik. Ak by som mal škatuľkovať, tak tu ide o old school techno death metal s vplyvmi skupín ako DEATH, starý CYNIC, či ATHEIST. Skupina má pred sebou ešte dlhú cestu a väčšej expanzii môže brzdiť hlavne teritórium pôvodu. Treba si ale priznať, že vypracovať sa do siene slávy death metalu nie je len o jednej nahrávke. Preto nelámem nad skupinou palicu a určite im fandím.   3 z 5 Roman Demon...

Čítaj ďalej
Recenzia – “ICED EARTH” – Plagues Of Babylon (Century Media, 2014)
feb27

Recenzia – “ICED EARTH” – Plagues Of Babylon (Century Media, 2014)

Zverejnené v feb 27, 2014

Hmm, no zdá sa, že to pôjde aj bez toho Barlowa. Ten sa po druhom neprekvapujúcom odchode z kapely vrhol na ďalšie projekty (najnovšie ASHES OF ARES) a zanechal muzikantov napospas hľadaniu adekvátneho vokalistu, ktorý by jej pomohol dokázať sa udržať v nastolenej rovnováhe tvorivosti. V podobe Stu Blocka sa im podarilo nájsť perfektnú kombináciu všetkých doterajších hlasov ICED EARTH, navyše so svojským prístupom. Stuov premiérový album Dystopia (2011) znamenal pre kapelu čerstvé nakopnutie, podarilo sa jej nadviazať na jeho kvalitu novou Babylónskou pliagou? Myslím, že áno, no pár múch by sa veru ešte dalo vychytať. Jon Schaffer a spol. už zrejme nikdy nesplodia materiál hodný porovnávania s legendárnym Something Wicked This Way Comes (1998), nemôžem ale tvrdiť, že novinka je priemerná alebo nejak podobne. Mám našťastie len zopár drobných výtiek. Za prvé musím spomenúť akýsi tupší zvuk bicích, ak to teda nie je len moje zdanie. Zvuk Morrisoundu, ktorý má na svedomí najklasickejšie albumy kapely, mal vždy tie správne gule, síce neviem kedy od nahrávania v danom štúdiu upustili, ale každopádne to asi nebol ten najsprávnejší ťah. Album som počúval na slúchatkách, tak nech mi verní odpustia. Potom sú tu opakujúce sa riffy Jona Schaffera. Na jeho bokovke DEMONS AND WIZARDS (kde spieva Hansi Kürsch, mimochodom taktiež hosť na albume) som tie „ušaté“ podobnosti až tak neregistroval, u ICED EARTH mi ale trošičku vadia. Našťastie je Jon poriadnym špekulantom a dokáže túto skutočnosť efektne zakryť. V rozporuplnom zmysle ma zaujala aj rozvláčnosť niektorých skladieb, to ale naopak môže mnohým imponovať. A teraz už len k plusom: Myslím, že stačí spomenúť, že Plagues Of Babylon obsahuje „The Culling“ a „Democide“, suverénne najlepšie veci od ICED EARTH za posledné obdobie, takisto ako aj podarený cover Johnyho Casha „Highway Man“, kde si zanôtili i Russell Allen (SYMPHONY X, ADRENALINE MOB) a Michael Poulsen (VOLBEAT). Baladickú starinku „Watching Over Me“ evokuje dojemná „If I Could See You“, kde s hlasom brilantne exceluje Stu. Nič prevratné, iba typický, no stále heroicky zvládnutý štandard. Súčasné rozpoloženie ICED EARTH mi ale sedí oveľa viac ako to s Ripperom Owensom v čele, tie albumy nemám bohvieako v láske napriek jeho super hlasu. Priaznivci určite metlia ostošesť, majú na to pádny dôvod. Hodnotenie: 7/10 Recenzia:...

Čítaj ďalej
Recenzia – APPEARANCE OF NOTHING – „A New Beginning“ (Power Prog, 2014)
feb26

Recenzia – APPEARANCE OF NOTHING – „A New Beginning“ (Power Prog, 2014)

Zverejnené v feb 26, 2014

Túto kapelu som premiérovo zaregistroval nejaké tie 3 roky dozadu, keď ma úplne nadchla ich tretia štúdiovka All Gods are Gone, kritikou veľmi pozitívne prijatá nahrávka, mixujúca progresívne prvky SYMPHONY X so svižným európskym power metalom a dokonca aj death metalom a jemným nádychom doomu, čomu napomohli aj skvelé hosťovačky Dana Swanö (ex-EDGE OF SANITY) a Devona Gravesa (PSYCHOTIC WALTZ). Takú „The Call Of Eve“ si púšťam dodnes s nadšením, nikdy by som nepovedal, že ma zaujme song s elektro rytmom v úvode. Títo šikovní Švajčiari sa vracajú po štyroch rokoch so svojim podľa názvu Novým začiatkom, nevidím ale žiaden dôvod, prečo by na svojom prejave mali niečo meniť. Tentokrát ale oproti poslednému spomínanému albumu o dosť ubrali z plynu, nechali viac vyniknúť hutnosť riffov a hitovosť sa dostaví až neskôr, čo chalanom aj celkom kvitujem, nakoľko sa k počúvaniu tejto dosky potom ešte mnohokrát rád navrátim. Mastermind APPEARANCE OF NOTHING, Marc Petralito (klávesy) skomponoval majestátnu kolekciu siedmich piesní na ploche 57 minút, z ktorej najviac vyčnievajú najdlhšie progresívne veci „The Seer“, „Echoes“ a titulná „A New Beginning“, kde sa miešajú rôzne štýly a nechýbajú pompéznosť s tradičnou gradáciou. Klipovka „Chains Of History“ má najväčšie predpoklady na hit celku, vyznávačov brutálnejších štýlov poteší growling v „Without A Reason“ a „Forsaken“. Dvaja hlavní vokalisti, Patrick Gerber (gitara) a Omar Cuna (basgitara), vlastnia hlasivky akurátne pasujúce do hudby, vedia presne kedy zjemniť a naopak pritvrdiť. Suma sumárum, pre fanúšikov rocku a metalu, ktorí si radi zmlsnú na lahôdke, do ktorej sú vmiešané prvky YES, JETHRO TULL a GENESIS, okorenené tvrdosťou NEVERMORE a THRESHOLD, je A New Beginning vítaným nosičom v ich zbierke, u mňa však viac zabodoval priamočiarejší predchodca – ten nekompromisne odporúčam vrelejšie. Hodnotenie: 7,5/10 Recenzia:...

Čítaj ďalej
Recenzia – PRIMAL FEAR – “Delivering The Black” (Frontiers Records, 2014)
feb26

Recenzia – PRIMAL FEAR – “Delivering The Black” (Frontiers Records, 2014)

Zverejnené v feb 26, 2014

Germáni si s heavy metalom vždy veľmi dobre rozumeli. Od 80. rokov nám ich najvytrvalejší okovanci servírujú niekedy poslabšie, inokedy ale zas naozaj výborné albumy. Nemôžem nespomenúť mojich miláčikov RAGE, od tých milujem úplne všetko, čo vytvorili. V prípade kapely, ktorú práve recenzujem, sa ale jedná o nevyvrátiteľný klenot hlavne od chvíle, kedy ich fénix nápadov po slabšom období v úvode storočia povstal na albume Devil´s Ground (2004) a od nasledujúceho Seven Seals (2005) už svoju životaschopnosť potvrdzovali iba excelentne. Na tento rok si pre nás pripravili nový album nazvaný Delivering The Black a aj keď mi jeho prvé vypočutie napriek skvelému zvuku a výkonom prišlo málinko rutinné, po tých ďalších už musím len pridávať body a užívať si parádne našlapaný hevík, akým sme u PRIMAL FEAR už dlho hýčkaní. Fistula Ralfa Scheepersa je vo svojom ranku neprekonateľná, taký hlas sa môže rovnať len zaslúžilým Bohom metalového Olympu a vôbec sa nedivím, že bol kedysi horúcim adeptom na post speváka na konkurze JUDAS PRIEST. Spolu so svojimi dvoma kumpánmi, resp. výhradnými autormi, basgitaristom Matom Sinnerom a gitaristom Magnusom Karlsssonom, dostávajú lačných headbangers do varu od začiatku do konca albumu, hymna strieda hymnu a poslucháča to všetko pohlcuje. Medzi najväčšie pecky radím určite už úvodnú „King For A Day“, atmosferickú skladbu s najdlhšou stopážou „One Night In December“… Ach, prečo vlastne spomínam skladby, keď album ako celok pôsobí tak celistvo, až to pôsobí ako jedna päťdesiaťminútová jazda bez výdychu? No, možno sa tu nájde jedna jediná výnimka v podobe krehkej balady „Born With A Broken Heart“, tú ale vzápätí strieda speedová rezačka „Inseminoid“ a eufória je rázom späť. Škoda, že som nemal možnosť zastihnúť kapelu v Colosseu na ich košickej zástavke v rámci turné, a to práve teraz v rozpoložení, kedy som sa na nich opäť namotal. Čo sa týka Delivering The Black, melodici by jednoznačne nemali váhať a album si zaobstarať. Chlapíci vám totiž doručili temnotu, ktorá ulahodí vášmu uchu a napumpuje krv do žíl! Hodnotenie: 9/10 Recenzia:...

Čítaj ďalej
Recenzia – MIDNIGHT SCREAM – Flammarion (2014)
feb25

Recenzia – MIDNIGHT SCREAM – Flammarion (2014)

Zverejnené v feb 25, 2014

Ak súhlasíte s mojim názorom, že slovenská metalová scéna potrebuje svojich hrdinov aj v melodickejšej a prístupnejšej odnoži než je tá, ktorá žne v našej krajine úspechy hlavne svojimi odsypávajúcími smrtonosnými nakladačkami, tak neváhajte a čítajte ďalej. Vec sa má tak, že oproti našim českým bratom máme práve v tomto štýlovom rozmedzí už viac než dve desaťročia priepastné manko, čo sa týka počtu vzniknutých kapiel a kreativity bez vyhorenia. Situáciu v posledných rokoch našťastie hrdo zachraňujú napríklad moji dobrí priatelia z rožňavských RENAISSENSE, košickí RAVENCLAW a taktiež aj MIDNIGHT SCREAM, ktorí práve vypustili do sveta horúcu novinku Flammarion. Toto sympatické zoskupenie z Veľkého Krtíša som mal zatiaľ tú česť vidieť dvakrát naživo, nedávno v košickom Riders Pube na vydarenej vianočnej akcii a pár rokov dozadu na naopak tragicky nepodarenej after párty po JUDAS PRIEST v Bratislave, kde zúčastnené kapely hrali pre cca. 20 ľudí, z ktorých takmer polovica vlastne ani nevnímala hudbu vďaka nadmernému požitiu alkoholických nápojov. Ich power / thrash metal ma ale napriek tomu už vtedy dostatočne zaujal, moja smola však je, že k žiadnemu z ich albumov som sa doposiaľ nedostal. Flammarion zaujme už vizuálne na prvý pohľad šikovne spracovaným digipakovým obalom s pekným dizajnom. Čo ma ale dosť zarazilo, bola absencia textov v booklete. Tie sú poslucháčom ponúknuté netypicky v multimediálnej sekcii CD. K ich skúmaniu som sa však zatiaľ nedostal, tak snáď to ešte v budúcnosti napravím. Chalani sa zhliadli v americkom poňatí power metalu, takže sa môžete pripraviť na thrashovo krkolomné sypačky, ale aj notnú dávku európskej melodiky. Ak mám osobne ich kompozície k niečomu prirovnať, tak určite musím spomenúť ICED EARTH, sólovky Roba Halforda a nemeckých BRAINSTORM. Tých je doslova cítiť v tretej piesni „Fire That Doesn´t Burn“, kde si spevák Jaro strihne aj kvalitne našponované výšky v intenzite Rippera Owensa a musím uznať, že sa to fakt dobre počúva. Nápaditosť a radosť z hry je všadeprítomná, gitary sa zarezávajú pod kožu a tlačí sa na pílu tak ako sa očakáva. Poteší temnejšia zahustená vec „Portrait of Tyranny“, prekvapí (podľa mojich informácií) prvá po slovensky naspievaná „Sám“ a na epickú nôtu vás naladí titulná skladba s maidenovskou basou v jej polovici. Trošku nevýrazne na mňa ale pôsobia posledná „The Otherside“ a koncepčne nezapadajúca „Pirate´s Dream“, aj keď tá má na druhú stranu hymnický refrén ako stvorený pre rozospievanie publika na koncertoch a určite si nájde svojich priaznivcov. Na koniec poprosím už len viac takýchto kapiel a albumov na našej domácej scéne, moju nádej v lepšie zajtrajšky sily a melódie totiž zapálil práve Flammarion od MIDNIGHT SCREAM a pevne verím, že najbližšie to pôjde ešte lepšie. Hodnotenie: 6/10 Recenzia:...

Čítaj ďalej
Recenzia – BENIGHTED – „Carnivore Sublime“ (Season Of Mist, 2014)
feb25

Recenzia – BENIGHTED – „Carnivore Sublime“ (Season Of Mist, 2014)

Zverejnené v feb 25, 2014

Asi so mnou drancuje istá zaostalosť, resp. som „zaostalý“ (Benighted) vzhľadom k tomu ako to Frantíkovia robia, že nech si už do parády vezmu hocakú odnož muziky, je vyčnievajúca z obrovského radu zástupov hudobnej dimenzie. San-Etiennsky samozvaní zaostalci, oneskorenci alebo už ako sa význam slova berie, ma významov v skutku dosť, ktoré ale visia na tom jednom, ohľadom psychickej poruchy vedomia dali dokopy v roku 1998, aj keď ich prvá prehliadka nepríčetnosti zadrancovala o dva roky neskôr samozvaným debutom. Z patológie na psychiatriu, aj tak by sa dala brať textová smernica, čo nasvedčuje, že vďaka skalpelu cez torazín je textová zložka zmysluplnejšia, než ktorou sa opájajú zrejme podzemnejšie hnutia celého vyšinutého komplexu tam niekde v žumpe plnej fekálií. Architektúra tohto psychokaštieľa chátra, no v jeho útrobách sa vždy dejú zaujímavé, chorobné divadielka. Šesť predstavení Benighted svojím pacientom predviedli, nechali ich trocha vstrebať mentálny nápor a rozhodli sa terorizovať ďalšou novou psychochoreografiou aj s trochou krvi nazvanou „Carnivore Sublime“. Do tohto rajského kaštieľa bol prijatý nový pacient v podobe nevinne vyzerajúcej tehotnej žienky s evidentne nejakou formou depresie, čo po pôrode potomka viedlo ku krvavej flakote po izbe, s úsmevným prihliadaním sa okolo a v náruči držiac radšej bábiku v podobe batoľaťa. Tak nejako bola do novej hry Benighted spísana správa stavu, ktorý sa snažia rozpitvať. Nová zábavka je vzájomne prepojená do jedenástich bodov a naservírovaná v tradičnom surovom podaní, kde to vyšinutí kamoši nasekali na predošlom výkone „Asylum Cave“. Schizofrenické tempá vedené až do uzavretia na samotke, pľuvanie, chrčanie…prebudzajúca sa dementná agresia až do rozkúsania miestnosti veľkosti 2×2 vyčalúnenej bielou mäkkou box výplňou. Ale nejakú tu kulisu proste treba, aby sa mohlo zakotviť na zaujímavom prípade. Ten je však podávany dosť priamočiaro agresívne, čo svedčí, že všetko je jasné a v podstate sa prípad uzavrie klasicky rutinne. Netreba sa ale samozrejme nechať uniesť navonok. Podstatné je to, že nový prípad stále spoľahlivo pobaví, aj keď stavia na osvedčenosti a starej dobrej povesti psychohrátok. Zaujímavé odseky správy sú rozhodne „Noise“, „Slaughter/ Suicide“, „Spit“, „Jekyll“, „Collection Of Dead Portraits“, „Carnivore Sublime“ a bonusovka v skutku netradične prekvapivom no zakonite zábavnom covery od nemeckých továrnikov Rammstein – „Du Riechst So Gut“. Tento vypožičaný odsek ale do kontextu výborne zapadá svojím úchylným podaním. Týmto to ale nekončí, správička bola spracovaná taktiež v de luxe edition a pribudli ešte dve covery od Machine Head – „Old“ a Aborted – „Meticulous Invagination“, štyri ich vlastné hrátky v živom zvuku a dve demo verzie „Spit a „Collection Of Dead Portraits“. Pacienti si rozhodne zatancujú a potom si tá psychofamília zrejme pôjde navzájom po krku. Ja som sa teda opät skvelo pobavil a snáď ma to ani baviť neprestane, čo...

Čítaj ďalej