Recenzia – FEAR FACTORY – „Genexus“ (Nuclear Blast 2015)
okt01

Recenzia – FEAR FACTORY – „Genexus“ (Nuclear Blast 2015)

Zverejnené v okt 1, 2015

Na začiatok trocha poézie. „All those moments will be lost in time…like tears…in rain.“ „Time to die.“ Väčšina by mohla vedieť, odkiaľ tento výrok pochádza ale pre menej zainteresovaních sa jedná o jeden z najväčších kultov sci-fi, ktorý existuje ako v knižnej podobe, tak aj filmovej a to je Blade Runner, v knižnom originále nesie názov „Do Androids Dream of Electronic Sheep?“. Toto dielo od spisovateľa vedecko fantastickej literatúry ale aj dramatickejších záležitosti Philip K. Dicka (vo svojej dobe života a aktívneho písania nebol veľmi docenený), patrí u mňa medzi najobľúbenejšie literárne médium a aj dnes dokáže pôsobiť veľmi nadčasovo. O niečo neskôr sa filmový priemysel rozhodol tento skvost adaptovať na filmové plátno, spôsobil nemalý rozruch a natáčanie prebiehalo s veľkými komplikáciami a chybami v scenári, nakoniec to predsa len dali dohromady a vznikol vskutku verný odkaz a vizuálny masterpiece. Toľko historického okienka k danej tématike a nasledujúce riadky budú venované súvislosti Blade Runnera viazaného sa k hudbe. (Grécky skladateľský mág Vangelis pre film vytvoril veľmi silný hypnotický soundtrack). V súčasnosti nám Kalifornská legendárna strojarina Fear Factory predstavuje svoj ďalší produkt, ktorý je venovaný práve spomínanej klasike, konkrétnejšie tej filmovej. Títo mechanici, dnes už z pôvodnej zostavy Burton C. Bell a Dino Cazares, ktorích pred 20-tími rokmi najviac preslávil veľký následovnik „Demanufacture“ po debute „Soul of a New Machine“, si za svoju dobu slušne rozbehnutého stroja prišli aj na niekoľko odstáviek a opráv. To, čo sa v nedávnom čase udialo v továrni strachu po personálnej stránke tu nejak nehodlám opisovať, koniec koncov malo to dramatický spád a dnes sa o tom prakticky už ani nejak nehovorí, veď prečo si tým len kaziť nálady, riešíme hudbu nie akúsi formu telenovely a ich osobných problémov. „Genexus“, tak nesie pomenovanie ich ďalší konštrukt, ktorý spoľahlivo vyprodukoval Rhys Fulber a Andy Sneap a do sveta ho pustil label Nuclear Blast. Coverart si tentokrát Burton a Dino zvolili o niečo viac kombinovanejší, keďže dlhší čas im predné strany na albumoch zdobili dve FF v rôzných variáciach, až to začalo pôsobiť veľmi otrepane. V prípade novinky sa tiež nejedná o niečo extra, všetko to bolo možné vidieť či už vo filmoch o kyborgoch, androidoch a to skonštruované telo stroja v procese výroby, ale ohľadom väčšej rutiny a prístupu je tento návrh pestrejší. Tématika a výpravnosť skladieb je opäť na koncepčnej úrovni, silno sa viaže na vývoj a zdokonaľovanie umelej inteligencie, až na úroveň vytvorenia umelej bytosti, takmer podobnej ako človek. Spojenie človeka a stroja a závislosť jeden na druhého, vytvára čím ďalej tým viac jasnejšiu a pevnejšiu simbiózu a vedie k rôznym filozofickým záverom ale aj k apokalyptickým. Toto sa nám snažia Fear Factory naznačovať už...

Čítaj ďalej
Report – MINOR 666 ug day vol. I, 26. september 2015, Oldies Bar, Žilina
okt01

Report – MINOR 666 ug day vol. I, 26. september 2015, Oldies Bar, Žilina

Zverejnené v okt 1, 2015

Poznáte Miňa? Či už ako niekdajšieho bubeníka CELLS, SANATORIUM, LYKANTROP, momentálne pôsobiaceho v OLD alebo ako zanieteného UG fanúšika a organizátora Rampy. Aby toho nebolo málo, nedávno vydal aj sólovku pod hlavičkou MINOR666, kde zabŕdol do experimentálnych a djentových vôd. Prečo to vlastne všetko spomínam? Práve tento chlapík si pre nás pripravil úplne novú akciu, ktorú nazval „MINOR 666 ug day“, kde sa rozhodol podporiť mladé a začínajúce kapely s trochu skúsenejšími. Prvé kolo bolo o žilinských a považskobystrických vlajkách. Prvý koncert si prišli odohrať KLAN s rockovým rázom, thrash metalový útok na nás vypustili AGRESIA (obidva žilinské spolky) a považskú hájili WARD s ich symfonicky ladeným death metalom a REVENGE DIVISION plný moderných zákutí metalu. Malá, no o to zaujímavejšia akcia, v podstate za bagateľ, plná dobrej nálady a príjemnej až „obývačkovej“ atmosféry. Underground klíči, keď sa podporuje! V malom Oldiese, nachádzajúcom sa pod žilinským námestím, sa začalo ozývať metalové podhubie. Prvé kroky po klube už dávali najavo, že o dobrú náladu a kopu známych nebude núdza. Vďaka trochu stiesneným priestorom dokáže aj pár „žhavých“ jedincov vytvoriť pred kapelou inferno, čoho sme boli svedkom. No, poďme pekne po poriadku. Úvod akcie si zobral, tradične, na starosť sám organizátor, ktorý vtipným, ale aj ďakovným príhovorom uviedol akciu a tak sa s polhodinovým oneskorením začína prvé vystúpenie. KLAN začali na jemnejšiu nôtu, prevažne v duchu alternatívneho rocku so zaujímavými nápadmi, a s tendenciou kus zahliadnuť aj do metalu. Na to, že to bol ich prvý koncert, pôsobili celkom prirodzene, bez ostychu a bolo vidno, že sa nadmieru snažili. Spevák pôsobil odviazaným dojmom a aj svoje party, ktoré občas pôsobili hardrockovo a niekedy až punkovo nasrane, zvládal spevácky slušne. Prvým koncertom si chalani určite neurobili hanbu a prajem im ešte veľa ďalších. Po ľahšom začiatku pridáme na obrátkach. Thrash metalová AGRESIA na nás spustila poctivú dávku oldschool thrashu pomixovaného s hardcorom, s dravým nasadením a drvivými riffmi. Agresia nielen na pódiu, ale aj pred ním. Fanúšikov ako keby vypustili z klietky a rozpútali poriadne peklo, k čomu pridal ruku aj sám Miňo, ktorý si neodpustil ani skok z pultu na ľudí. Vlasy lietali na všetky strany, ruky a nohy boli všade, až nebolo vidno, kde je vlastne kapela (teda ak ste stáli kúsok vzadu). Vzrastom malý, no údernou hrou rázny gitarista dával tomu pravý náboj. Odkiaľ prichádzali inšpirácie nám dali najavo zahraním coverov skladieb od brazílskych mohykánov SEPULTURA a to klasiky ako – „Roots Bloody Roots“, „Refuse/Resist“ či „Territory“, čo bolo kus aj škoda, keďže sa to zmenilo na revival. Skôr by som bol za to, aby sa kapela prezentovala vlastnými vecami, nejaká tá pocta je v pohode, ale treba vedieť...

Čítaj ďalej
Report – AVULSED, NATRON, PRION, 25. september 2015, U Očka, Bratislava
sep30

Report – AVULSED, NATRON, PRION, 25. september 2015, U Očka, Bratislava

Zverejnené v sep 30, 2015

Často sa nestáva, že turné legendárnej kapely (ktovie, či tento pojem môžeme využiť pre death metalovú kapelu) vyjde pre našu krajinu na piatok. Výhovorky na neochotu ísť niekam počas roboty boli mimo misu a to, že vedľa hrali Alkehol (ako to vôbec niekto môže počúvať?) sú úplne niekde inde. Možno sú AVULSED braní len veľmi okrajovo, resp. len pre zanietených, ale ako významnú kapelu v rámci žánru sa musia brať všetkými desiatimi. Svojím gore a perverzne ladeným death metalom, ktorý kľudne môžeme zaradiť medzi starú školu, valcujú stále. Posledný počin „Ritual Zombi“ (ku ktorému bolo spravené turné) je prvotriedna ukážka, ako sa to má robiť – drsne, špinavo a odpodlahy! I keď odvtedy už vyšlo nové a nadmieru vydarené EP „Altar of Disembowelment“, na ktoré tiež došlo v ich repertoáre. Spoločnosť im robili talianski majstri technicky orientovaného death/grindu – NATRON a ďaleké Argentínske vlajky prišli predstaviť PRION. Pre každého death metalistu povinná jazda! Problémy organizátora, ktorý došiel až počas setu prvej kapely – PRION, urobili kus zmätky a to sa odzrkadlilo aj na účasti pod pódiom. Mňa našťastie pustili skorej a tak som si v „obyvačkovej“ atmosfére vypočul, ako sa drtí death metal v Argentíne. Musím povedať, že chalani popri točení „haciendy Biely Dom“ sa venujú naplno svojim nástrojom, čo sa silno ukazuje na ich hudbe. Hromada rozličných štruktúrnych nápadov, príjemný, ale aj dravý prístup (čiže vysmiato, ale rázne!), zmes tónov a všetko podané, i napriek tomu, že nás tam bolo dokopy desať, s poriadnym driveom. Spevák svoj growling držal prevažne v tradičných hrdelných postupoch, no vedel, ako ním má naložiť. Príjemný úvod akcie. Ľudí sa už celkom slušne nazbieralo a tak nastal čas spustiť tóny z Talianska. NATRON prišli ukázať, že taliansky death metal nie je len HOUR OF PENANCE, FLESHGOD APOCALYPSE (síce by sme mohli pokračovať s ANTROPOFAGUS či HIDEOUS DIVINITY, i keď sa k tomuto hnutiu pridali len nedávno, a tak ďalej…), ale svoje silné miesto majú aj oni už od roku 1992. Technicky ladený death metal s občasnými odbočeniami do grindových sypačiek s preťahovanými, ale aj melodicky ladenými gitarovými linkami so zaujímavou stavbou riffov. Všetko toto na nás vybalili a spustili v pomerne silných obrátkach. Ľudia sa už prestávali báť a spustili súboje so spevákovými vlasovými vírmi. Počas veterných pretekov dával aj slušnú dávku growlingu, celkom svojského, a pôsobil oddaný tomu, čo zo seba dáva. Mocné a dravé vystúpenie, ktoré zasadilo veľmi úrodnú pôdu pre hlavných rezníkov večera. Nastal čas, aby Dave Rotten zobral do rúk mikrofón a vypustil všetko nechutné do nás. AVULSED zneli už od prvých tónov, že to bude nadmieru nasraté, špinavo-oldschoolové a brutálne. Dokonca sa mi zdalo, že Dave dával oveľa...

Čítaj ďalej
Recenzia – KRONOS – „Arisen New Era“ (Unique Leader Records 2015)
sep29

Recenzia – KRONOS – „Arisen New Era“ (Unique Leader Records 2015)

Zverejnené v sep 29, 2015

Po ôsmich rokoch sa najvyšší z prvej generácie titánov Kronos vracia, aby to tu opäť poriadne zmietol a prichystal tak pôdu pre svoj návrat. Návrat je to veru veľkolepý a jasne tým chce dať najavo, že je odhodlaný podmaniť si omnoho viac. Francúzska, nazvem ich inštitúcia, vzhľadom k ich vysokej hráčskej precíznosti sa dala opäť do pohybu a prináša nám  poriadnu nádielku zbesilej brutality, deväť dejstiev prepracovaných do najmenších detailov s výsledným pomenovaním „Arise New Era“. Kronos si potvrdili už dávnejšie svoju tendenciu hrať čo najúdernejšie, ale zároveň aj výpravne a so zmyslom poznania. V tomto sa u nich, ani na novinke nič nemení, ale osem rokov pauzy a zrejme aj jamovania pre nový materiál urobilo svoje a tak máme dočinenia s veľmi brutálnou náložou, ktorej sile nič neunikne, je zvukovo dovedená do dokonalosti, obal možno nemusel byť tak silne digitálny, ale spracovanie je úplne profi prácička. Kapela si za to obdobie prešla dosť veľkými obmenami hudobníkov a doteraz je to zrejme ta najväčšia. Vokalista Trivette svoje hrdelné schopnosti zveril Kronosu a zaujal tak aj pôsobenie už v roku 2013, gitarista Richard, ktorý v základni pôsobí od roku 2003 ostal naďalej, rovnako aj basák Tom, ten je v Kronose od roku 1999, druhá gitara Grams a len 24 ročný bubeník alebo skôr blázon Anthony zaujali svoje pôsobište u titána tento rok. Obaja majú bohaté skúsenosti, čo je aj dobre počuť z ich inštrumentálnych pozícií na albume, mladá bubenická nádej si to už odklepala  u menej známych smrtiakov s vplyvom thrashu – Carnage of Children. Chlapec ale zrejme chcel zájsť ďaleko viac a ako veľký milovník blast-beatov na sebe neúprosne maká. Ich hráčske smrtiace umenie sprevádzajú dva atribúty: všeničiaca brutalita kombinovaná s rafinovane premyslenou melodikou stavanou tak, že nevyznieva recyklovane, ani prvoplánovo. V dnešnej záplave všemožních melo-pózerstiev je takýto prejav fakt vzácny. Titan si to váli na istotu, môže sa nad tým všelijako polemizovať koľko progresu v tom je, alebo či tam žiadny nieje, treba si uvedomiť že to, ako sa v Kronose hrá,  svedčí o nadpriemerných výkonoch a perfekcionizme a väčšina by si iste priala takto hrať. Krásne čitateľný a veľmi brutálny growl s rýchlym frázovaním a ani nemusíte nejak extra napínať sluch a loviť, o čo sa tam jedná, je zrozumiteľný viac než dosť. Gitarová dvojka sa perfektne navzájom doplňa a hrá vysoký level zbesilích vyhrávok, ale miestami udrie aj na epickejšiu strunu. Basa je dosadená plynule, ani extra nevyčnieva, ani sa nestráca, takže jednoznačne sa stavilo na čo najlepšie vyznenie a tak není ani jeden inštrument o niečo ukrátený. Bicie sa javia prevažne o veľmi rýchlej klepačkovej technike, potom sa to poriadne ešte zahustí prechodmi a krutým besnením...

Čítaj ďalej
Prvá ochutnávka od PAIN PURIFICATION je vonku!
sep25

Prvá ochutnávka od PAIN PURIFICATION je vonku!

Zverejnené v sep 25, 2015

Bočný projekt Steva (BRUTE), ktorý si povolal do svojich radov – Rada (BRUTE) a bývalého chŕliča Pafa z BRUTE. O proti domácej kapele idú nato ráznejšie, priamočiarejšie a od podlahy. Zatiaľ nám ochutnávka ponúkne len pracovný materiál bez basy, spevu a s automatom, ale stojí to zato. Bude to brutal death metalová nálož, ktorá Vám nakope rite! Všetci sem...

Čítaj ďalej
Recenzia – CHELSEA WOLFE – ABYSS (2015, Sargent House)
sep25

Recenzia – CHELSEA WOLFE – ABYSS (2015, Sargent House)

Zverejnené v sep 25, 2015

Pre hudobného žurnalistu nie je nič lepšie, ako keď objaví interpreta ešte v čase, kedy ho nik nepozná, a následne sa z neho behom krátkeho času stane všeobecne známy pojem. A slečna CHELSEA „Joy“ WOLFE vskutku nesklamala, po zásadnom dva roky starom počine „Pain Is Beauty“ nezaháľala a rozmohla sa kade tade, sústredila sa na profilovanie svojich živých vystúpení, rôzne kolaborácie a jej hudba sa dokonca medzičasom objavila aj v traileroch na seriály ako „Game of Thrones“ či „Walking Dead“. California dreaming… To nás privádza k jej novinke, jednoducho nazvanej „Abyss“. Ako obstojí novinka voči jej mocnému predchodcovi? Z produkčného hľadiska vyhráva definitívne novinka, získané financie z predchádzajúcich aktivít boli dokonalo zúročené aj na produkciu novinky. Zároveň sa Chelsea posúva aj ako umelec a je zjavné, že má čím ďalej lepšiu predstavu o tom, čo chce dosiahnuť. Elektronické prvky sú v skladbách oveľa lepšie zakompované, gitary znejú oveľa metalovejšie a za špinu, ktorú šíria, by sa nehanbili ani niektoré výsostne sludgeové kapely. Rovnako dôraz na detaily, ktoré dodávajú nahrávke ten správny strašidelný nádych možno hodnotiť iba pozitívne. „Abyss“ je zo zvukového hľadiska jednoducho presne to, čo všetci chceli, a ešte viac. Čo možno povedať o samotných skladbách? Ak by som porovnával novinku s jej predchodcom, definitívne by u mňa vyhral práve „Pain Is Beauty“. Minimalizmus predchádzajúcej nahrávky a kultúrny šok, s ktorým sa CHELSEA dovalila na scénu vytvorili instantne kultovú nahrávku. Novinka je komplexnejšia, viac vecí sa tam deje, je premyslenejšia a pre samotnú interpretku je zdá sa aj intímnejšia, ale niektoré skladby na „Abyss“ sú jednoducho slabšie a nezanechali vo mne nejaký výraznejší dojem. Samozrejme nachádza sa tu dostatok skladieb, ktoré vyrážajú dych, a ktoré dávajú jasne najavo, že CHELSEA WOLFE je teleso, ktoré zanechá veľmi výraznú škvrnu v histórii hudby, avšak asi od siedmej skladby „Abyss“ jednoducho chradne. Skladby „Color of Blood“ či „Crazy Love“ nie sú síce vyložene zlé, ale po prakticky vynikajúcich prvých 6 – tich skladbách znejú akosi prevarene, a jedinou skutočne zaujímavou skladbou sa tak stáva až záverečná skladba „Abyss“. Na novinke je však cítiť pot a krv, a naozaj znie veľmi intímne, pričom prvá polovica albumu je naozaj skvostná, či sa bavíme o úvodnej hitovici „Carrion Flowers“, ktorá jasne dáva najavo, že ak začnete svoj dark popový album industrálnou temnotou, tak ste vyhrali na celej čiare, alebo o gitarovejšie ladenej „Iron Moon“, v ktorej dáva CHELSEA jasne najavo, kde sú jej korene, alebo o srdcervúcej „Maw“, ktorá sa chvíľkami tvári skoro pozitívne, avšak nenechajte sa zmiasť, stále Vás bude bolieť duša, stačí aby naskočil refrén. WOLFE trpela nespavosťou a spánkovou paralýzou, a práve tieto pocity boli inšpiráciou pre „Abyss“. Sám tieto pocity nezažívam často,...

Čítaj ďalej