Catastrofy – Besnota – Support Underground, 2018
júl04

Catastrofy – Besnota – Support Underground, 2018

Zverejnené v júl 4, 2018

Kráčam si to tak úzkym horským chodníčkom v Tiesňavách Malej Fatry, keď ma zaujala nejaká zrejme neprebádaná jaskyňa. Predieram sa kríkmi a raždím do útrob tejto chladnej jamy. Zima až mi chlpy vstávajú, sem tam dajaký stalaktit ( eventuálne stalagmit, nikdy som nevedel, ktorý je ktorý… ). Začínam nadobúdať pocit, že som sa stratil, lenže niekde v diaľke vidím svetlo. Idem za ním v nádeji, že to bude východ, ibaže nie je. Toto svetlo sa mihá a do uší mi dolieha nejaké mrmlanie a čosi ako dopadanie mincí. Skryjem sa za roh a vidím ako si partia podivných, zarastených indivíduí rozdeľuje lup a počíta dukáty. Narazil som na družinu zbojníka Kazimíra. Chvíľu ich sledujem, ale nedávam si pozor a zrazu iba cítim prudkú bolesť na temene. Po chvíli sa mi podarilo zobudiť, vďaka dievčine, ktorá sa nado mnou zohýba a snaží sa mi dať dýchanie z úst do úst. Netvrdím, že mi to je nepríjemné. Otočím svoju hlavu mierne doľava, kde zbadám nasratý výraz samotného Kazimíra. Ajta krajta, to je jeho Anča. Zase úder, tentokrát priamy zásah na oko. Výraz Rockyho po víťazstve nad Apollo Creedom, by mohol opísať tvar môjho kukadla. Podobný úder priamo do tváre je aj nový album zbojníckeho komanda Catastrofy. Okolo tejto kapely je v posledných rokoch veľký humbuk a sú kapelou, ktorá v tomto našom malom uzavretom UG dokázala naozaj niečo. Len tak námatkou, ktorá slovenská kapela dokáže vypredávať kluby? Jasné, niektorým skupinám ľudí začínajú asi ležať v žalúdku, ale čo si budeme klamať, úspech sa neodpúšťa a človek je tvor závistlivý. Ja ich evidujem ale dlhšie, ešte dávno predtým ako sa takto výraznejšie presadili. To ešte spievali po anglicky a myslím, že to bolo Ep Deep Rotten Nation, ktoré sa ku mne dostalo ako prvá vec od nich. To bolo asi osem rokov dozadu. Čo sa vlastne zmenilo oproti debutu Zbojnícky tanec? No rozhodne ubudlo vlasov ( hehe ). Po hudobnej stránke je citeľný rast v technike a potreba experimentovať. Rozumej, je tu cítiť viac folklórnych elementov, až k nim možno budeme môcť pricapiť nálepku folk / thrash. Ale po poriadku. Borisovo zaškriekanie a rúti sa proti vám na koči plnom pandúrov úvodná rezanica Špinavá hra. Tá ma až taký rock n rollový nádych a patrí ku skladbám so zbojníckou tematikou. Čiže srší vtipom. V podobných témach sa motá aj nasledujúca Príručka mladých zbojníkov, ktorá už bola zverejnená pred vydaním ( spolu s A.D.A.B – opäť vtipný song o zbojníkoch a ich starostiach a radostiach a o čosi vážnejšie Len slová a Morava ). Najsilnejšie songy by som ale hľadal pod názvami Hurá, vojna!, Habaďúra a už zmienená Morava. Hurá, vojna! sa zaoberá...

Čítaj ďalej
Na cestách rámusu – part II.
júl03

Na cestách rámusu – part II.

Zverejnené v júl 3, 2018

Dlhé roky som sľuboval mojim bratom v hudobnom lomoze spoza rieky Moravy, že moju slušne tvarovanú prdel dotrepem na Antitrend, ale až do tohto roku sa mi tam nejak nedarilo dostať. Uzrel však dátum 23. jún ako to hriešne jablko v rajskej záhrade a kedže sa tam tento rok chystali predniesť svoje lovesongy z kafilérnych zákutí hlohoveckí Craniotomy, tak som sa teda vydal na nie až tak dlhú cestu do Žabčíc pri Brne. Oproti osem a viac hodinovým cestám, boli cca dve hodinky strávené cestou na tento už kultový jednodňový fest rýchle, ako nejaký song od Agathocles. Sedieť v jednej z hlohoveckých pivární, chlípať tam kofolu a trpieť divný pohľad barmanky, znamenajúci nechápavosť z môjho činu nepiť zlatistý mok, trval celkom dlho. Ale iba do momentu, kým neprišiel mäsiarsky dostavník, kde som už mal rezervované miesto v tzv. koterci alebo trucovni. Teda miesto, kde som súčasťou nástrojov pekne v rohu, aspoň som si teda cestou späť mohol pokojne zdriemnuť. Roman si pozbieral zvyšok kapely sťa handra nabitá statickou elektrinou čiastočky prachu a pneumatiky už mohli driapať cestu. Teda ešte si podaktorí členovia dali zastávku vo večierke v Leopoldove, kde si zobrali šalát, ktorý farbou pomaličky začínal pripomínať paletu akademického maliara a éterom sa začínali šíriť nepotvrdené správy o salmonelóze. V nemocnici zatiaľ nikto neskončil. Nikto, aspoň nie z tohto dôvodu, ale k tomu sa dopracujem. Tradične v aute hralo to najzhovadilejšie čo magič dal. Nejaký hard bass, ktorý jemne vyhadzoval auto z jedného pruhu diaľnice do druhého až po nesmrteľnú hitovku od Aqua – Barbie Girl. Za zvuku týchto agresívnych, prevažne undergroundových tónov sme sa dostali k maličkým moravským dedinkám, kde nás navigácia ( alebo skúsenosti navigátora, ktorý poznal skratku… haha ) naviedli krížom cez pole. No, k tomu dodám iba to, že v moravských luhoch a hájoch sa celkom dosť darí zajacom. Evidentne sa premnožili, mršky. Hnali sme pred sebou, smer Žabčice, asi stádo týchto ušatých potvôr. Že sa dostávame k areálu, kde to smrdí grindcorom, nám dali na vedomie dve slečny, ktoré vypúšťali svoje močové tekutiny uprostred námestia. Ako privítanie rozhodne milé. Na placi nás už čakalo hafo známych tvárí a postáv. Menovať netreba, niektorí už boli v nadpozemskej nálade, ale tak to má byť. Dorazili sme zrovna v momente, keď si to rozdávali na pódiu domáci šialenci Mincing Fury and G.C.O.Q.D. Ako správna domáca kapela, pritiahli veľa hláv a ja osobne mám ich muziku úprimne rád. Ale čo mám ešte radšej je ich show, kde lieta vzduchom, váľa sa po zemi atď., naozaj všetko. Nasledujúci Cytotoxin, ako headliner, taktiež hanbu neurobili. Týchto rádioaktívnych nemeckých uctievačov Černobyľskej katastrofy, som videl už po piaty krát a nemám k...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Amoclen – „Ze slova Amoclen se stal pojem pro mimořádný kulturní zážitek“
jún28

Rozhovor – Amoclen – „Ze slova Amoclen se stal pojem pro mimořádný kulturní zážitek“

Zverejnené v jún 28, 2018

Amoclen je česká grind-core skupina, ktorá už nejaký ten čas šíri okolo seba „Diagnosis Grindcore“, ale nakoľko o nich na Slovensku nie je až tak počuť, vymyslela som si na nich pár otázok. Či sa mi z ich útrob niečo podarilo vytiahnúť posúďte sami. Odpovede sú v čestine a nehodlám ich prekladať do slovenčiny, aspoň si trochu oprášite čestinu. Bez dlhých úvodov, tu to máte. Amoclen je pokiaľ viem antibiotikum. Prečo ste sa rozhodli dať názov kapely práve podľa tohto lieku? Kdysi pradávno po velikém básnění našeho kámoše Myšáka o Amoclenu a litránku červeného navrch, jsme mu řekli ať to teda vezme na pařbu že to vyprubujem. Zábava byla k našemu překvapení naprosto velkolepá a museli jsme uznat že Amoclen s přehledem strčí do kapsy všechny ostatní námi testované psychofarmaka i stimulační drogy. Ze slova Amoclen se stal pojem pro mimořádný kulturní zážitek, takže název kapely byl na světě dřív než kapela vznikla. Určite sa vás už na toto niekto pýtal, ale nakoľko nie ste až tak známi na Slovensku, priblíž nám prosím trochu cestu diagnózami (rozumej históriu) kapely. AMOCLEN se zrodil na podzim 2004 jako projekt Rowdiese(Maximed)-bicí, Mengela(Psychopax)-kejtra z CRUSHER a Hynka(Concorden)-zpěv z UTOPIA. Vzápětí se přidal ještě Pecywall(Aurorix) na basu též z UTOPIA. 2008 vychází první počin „Smecta“- split s AGATHOCLES. V roce 2011 z důvodu předávkování končí Hynek a mikráku se chopí Ondra“Beer“Pivrnec, v této sestavě se kapela probojuje k LP „Cymbalta“ a vydatnému koncertování, které vede k následnému kóma 2013-2014, když z důvodu přechodu na jinou léčbu oznámil konec pacient Rowdies. Konec dvouleté agónie zapřičiní dr.Peeopl (ex.COCK BRUTALITY) když vyhledá na pomoc bubeníka Honzu Murgu(Paralen) z bandu MADAFAKA a sám se ujímá zpěvu. Kapela se tímto definitivně přemisťuje z Jičína do Liberce, kde je samozřejmě i kvalitnější nemocnice. Další změna probíhá na postu bassmana, když se v roce 2016 Pecywall připojil k uprchlické vlně a odmigroval do Anglie. Jeho post zaujal Jenin (ex. FASTERATU), mimochodem regulérní zaměstnanec liberecké nemocnice. Podzim 2017 tato sestava nahrává „Diagnosis: Grindcore“. Když byl Pecywall rozpoznán a následně vyhoštěn jako jednoznačně ekonomický migrant, dochází k jeho velkému návratu do AMOCLENu a na jaře 2018 se stává druhým zpěvákem. Ešte niečo z minulosti. Ako sa vám podarilo dostať sa na split s Agathocles? Oslovili ste ich vy, alebo oni vás? Oni nás samozřejmě a my jsme se nechtěli nechat ukecat, ale poslali nám tenkrát ty nejlepší belgický antibiotika jako úplatek.:-D. Tento rok si na recepty môžete napísať nový liek – Diagnosis grindcore. Mimochodom podľa mňa je to vydarené dielo! Medzi novým a posledným albumom je dosť veľký časový rozdiel. Prečo sme si na nový album museli počkať až 7 rokov? Jak je napsáno výše, kapela...

Čítaj ďalej
Kandar – Tromaville – Bizarre Leprous Productions, 2018
jún24

Kandar – Tromaville – Bizarre Leprous Productions, 2018

Zverejnené v jún 24, 2018

Démon z Kandaru sa nám neprihovára už iba zo stránok knihy Necronomicon, ako to bolo v kultovom horore Evil Dead, ale vybral si rafinovanejší spôsob. Naverboval si štvoricu rozprávačov z Brna, ktorí sa nám hodlajú prerozprávať ďalšie príbehy plné opovrhnutia hodných skutkov. Hehe, lenže oproti prvotine, ideme do tých najbizarnejších útrob ľudskej úchylnosti, pretože Kandar si za ústrednú tému zvolili príbehy z mestečka Tromaville. Každý jemne ( no jemne nie… ) otrlý jedinec vie, že ide o filmy z dielne Troma Productions a tie sú naozaj lahôdkou, pre tých, ktorí sa neštítia naozaj divných vecí. Už samotný hrdina Toxic Avenger na obale hovorí sám za seba. Meno Kandar si za tri roky plíženia sa undergroundovými útrobami pomaličky vydobíja slušné renomé. Nie je sa čo diviť, koncertne sú celkom slušne aktívni a materiál vedia predhodiť silný. Keby náhodou niekto nevedel pomenovať týchto štyroch smrtihlavov, tak počúvajú na mená Topi ( spev, ex-Pigsty, ex Mincing Fury… ), Kubýk ( gitara, Somnus Aeternus ), Martin ( basa, Slup ) a Denis ( bicie, Mincing Fury…, Space Hamster ). Iba tie tri roky im stačili na dva full albumy a jedno splitko, takže uháňajú pekelnejšou rýchlosťou ako Pinhead so svojimi Cenobitmi, keď ich stále niekto vyvoláva z pekla a späť. Znelka Tromy na úvod a už nás opantávajú rázne a láskyplné tóny grindu, ako slizké štetiny z mopu Toxic Avengera. Tromaville a Poultrygeist sú takými pretekárskymi chrtmi, proste grind, kde tehla tlačí na plynový pedál. Nasledujúca vec Terror Firmer mi ale až tak veľmi nešmakuje. Teda nie celá skladba, akurát tá úvodná sekaná pasáž, ale zase to robí zo songu čosi jedinečné a možno si po čase k tomu nájdem cestu. Kedže celok tvorí pätnásť úchylo – psiesoniek, nemá zmysel rozpisovať každú jednu, ale tie čo už mi nejaký ten čas vŕtajú v hlave ako myšlienky Jasona Voorheesa na pomstu, sa skrývajú pod číslami päť, sedem, osem a jedenásť, čiže Luther in Geek, Killer Condom, Surf Nazis Must Die a A Nymphoid Barbarian in Dinosaur Hell. Výživné názvy. Schválne som sa prehrabal vo svojej zbierke a vytiahol som si ich prvotinu Groovy, aby som mohol porovnať. Novinka má taký ostrejší zvuk, ktorý vás pritlačí do kresla, zato ubudlo skladieb s punkovým nádychom. Novým albumom, ale našli svoju tvár a stávajú sa originálnou bandou. Ale čo nám ponúknu nabudúce, to sa necháme prekvapiť. V úvode som spomínal Toxic Avengera na obale. Tak za týmto výjavom z hĺbky perverznej fantázie, stojí Crazy Dan. Booklet je tiež vyšperkovaný ad absurdum. Filmy z Tromy nemám až tak napozerané, ale niečo čo vyzerá ako Ron Jeremy s krucifixom v ústočkách a pod ním trojica zmasakrovaných nahých dám, vyzerá...

Čítaj ďalej
Loud Farm Fest otvorí svoje brány po druhýkrát na konci júla
jún19

Loud Farm Fest otvorí svoje brány po druhýkrát na konci júla

Zverejnené v jún 19, 2018

Loud Farm Fest 2018 už koncom júla (Tlačová správa) Rozvíjajúca sa agentúra Loud Farm Booking pripravila pre metalových fanúšikov druhý ročník open air festivalu Loud Farm Fest. Ten sa uskutoční v dňoch 27.-28. júla 2018. Miestom činu bude opäť areál lyžiarskeho strediska SkiLand pri obci Stará Myjava, len pár kilometrov od slovensko-českých hraníc. Festival prinesie dva dni plné kvalitného, prevažne tvrdého metalu, kde nebudú chýbať domáce i zahraničné hudobné telesá. Behom dvoch dní sa predstaví dohromady až 22 kapiel. V úlohe headlinera to odpália nemeckí CYTOTOXIN, ktorých technical brutal death metal sa prihrnie sťaby rádioaktívny mrak z Černobyľu. Sekundovať im budú Španieli NOCTEM, kombinujúci black, death a thrash. Až z ďalekej Brazílie priletia skoční extreme metalisti NERVOCHAOS a nemenej zaujímavo sa javí chorvátska prog/melodic deathová stálica INFERNAL TENEBRA. Pre fanúšikov grindu prídu zahrať Portugalci SERRABULHO, čistokrvný thrash zase predvedú IMPALERS z Dánska. Z ďalších európskych kapiel spomeňme bavorských brutalistov CHORDOTOMY, či kanadsko-srbských melodic death/blackerov BANE. Českú scénu budú zastupovať post-metaloví náladotvorcovia NEUROTIC MACHINERY a moderní groove/deatheri INCALM. Slovenskú to najlepšie, čo sa do festivalovej zostavy zmestilo. V prvom rade mystická melodic death/blacková legenda DEPRESY a grindcorové jednotky ATTACK OF RAGE, resp. ABORTION. Festival privíta napr. aj experimentálních death/doomerov 0N0, držiteľov ceny Radio_Head Awards 2016. Z death metalových kapiel netreba opomenúť ABORT TO BE BORN, old-schoolovo ladených BLOODY REDEMPTION, či melodickejších MODERN AGE DYING. Blackové vody rozvíria FROZEN BLOOD a AIN, thrash metal zase mladíci z HYPNOTIC. Line-up uzatvárajú nováčikovia na scéne, GUZZLE BOOZE a MORHÖRR, ktorí odprezentujú dve rôznorodé tváre metalu. Areál festivalu bude v piatok otvorený už od 10:00 ráno. Začiatok programu, ako aj presné hracie časy, nájdete už čoskoro na FB udalosti. Vstupenky zakúpite v sieti Predpredaj.sk za 22 €. Za vyššiu cenu si ich môžete objednať spolu s oficiálnym festivalovým tričkom, ktoré obdržíte pri vstupe. Štandardné vstupné na mieste bude 25 €. Event: https://www.facebook.com/events/399331093797916/ Predpredaj: https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/loud-farm-fest-ii-open-air-fest/ PR: Marek „Fajo“ Falat / Betrayers Of...

Čítaj ďalej
Beton – Discography – Mundo en Kaos Records, 2017
jún18

Beton – Discography – Mundo en Kaos Records, 2017

Zverejnené v jún 18, 2018

Betón – pevná stavebná látka, vytvorená stvrdnutím betónovej zmesi, alebo miešaný drink, ktorý ako poznamenal jeden známy, páchne ako pohrebný veniec. Necítim sa ako stavbár a už vôbec nie ako barman. Beton, ktorý mám ja na mysli, pochádza z Bratislavy a drtí muziku na pomedzí crustu a death metalu. Ale tak, neznáme meno to rozhodne nie je. Predo mnou tu pristála kompilačka prosto nazvaná Discography, zahrňujúca songy z rokov 2006 – 2016. Táto placka vyšla u mexických Mundo en Kaos Records, ktorí tak majú okrem včerajšieho víťazstva vo futbale nad Nemeckom, ďalší dôvod oslavovať. Aj keď toto bol ten prvý, čo tam po kopanej. Začíname tými najnovšími vecami, teda deväť songov albumu Konský kokot ( rozmýšľam, či mala niekedy nejaká slovenská kapela ešte viac nekompromisný názov albumu ). Aj keď trochu poprehadzované poradie oproti pôvodnému albumu. Ale hitovky sú jasné – Vajnory, Metalový plecniak, Satanove rifle. Mňa najviac baví Obezita a komplexy/Autanko. Asi to bude tým ženským spevom, či kieho čerta. Kedže je toto posledný škrt v diskografií, tak aj zvuk je veľmi fajný. Čitateľný, ale zároveň drsný a špinavý. Basa brble ako cestujúci bez spiatočného lístka, voľne pohodený vo vlaku uháňajúcom do pekla, spev ako keď by sa L.G. Petrov zbytočne snažil vykašlať hlien uložený už nejaký ten piatok v dýchacej trubici, gitary znejúce tak švédsky, až začínate vidieť žlto – modro a celý tento ansábel tlačia dopredu punkovo znejúce bicie. Pod všetkým tým šmakóznym randálom, tam ale aj tak bije rock n rollové srdce. Vlastne takto nejako by mal znieť zmetalizovaný crust non plus ultra. Že tam je cítiť vplyv Wolfbrigade či Disfear je jasné, ale prečo si nezobrať štipku od najlepších a zmiešať to so svojimi postupmi a vytvoriť z toho čosi dobré. Od songu Náboj sa posúvame po časovej priamke dozadu ako tá partia chalanov na plti vo filne Cesta do praveku. Zvuk je tu povedal by som viac punkový, rozumej garážovejší. Čo je úplne pochopiteľné. Práve Náboj a Súmrak pochádzajú zo splitka so Skeleton. Ďalšie dva songy Detonátor a Konvoj sa zase radia k splitku s Besthoven – Different Wars… But Still the Same Victims. Nasleduje coversong Strike of Mankind od Švédov Uncurbed, ktorý sa mi ale nepodarilo vypátrať, kde v kovošrote ho vyhrabali. Tu by som sa stopol. Potiaľto je aj zvuk ešte v pohode, ako keď sa dvojica kostier nežne laškuje na plechovej streche. Nasledujúce songy zo splitka s Čad, ktoré sú už jedenásť rokov mladé, znejú už dosť undergroundovo. Najmä hlasitosť išla dosť dole, až som mal pocit, že mi zase chcípla technika, keď som to mal pustené pri iných povinnostiach. Ale na hitovosti to neuberá, Naveky nasratý a Otroci strachu...

Čítaj ďalej