Darchaic – Materia – Slovak Metal Army, 2018
sep08

Darchaic – Materia – Slovak Metal Army, 2018

Zverejnené v sep 8, 2018

Nie som asi jediný, komu sa aj napriek tomu, že sa relatívne snaží robiť všetko to čo má, kopia veci vo veľkom. Eventuálne niektoré veci z nevysvetliteľných dôvodov prehliada. Presne to je prípad posledného albumu Darchaic, ktorý mám uložený vedľa reproduktorov už ani neviem kedy. Nápor festivalovej sezóny povolil a keďže mám chvíľu čas, kým zase naplno udrie koncertná jeseň, môžem si dopriať toto tu. Ono, Darchaic poznám nejaký ten čas. Vyskytol som sa aj na akciách kde hrali, ale nejako nikdy som k nim viac nepričuchol. Ich čas nastal teda až so štvrtým albumom Materia. Čo teda skrýva v sebe album pod týmto pochrómovaným obalom? Darchaic som mal zafixovaný skôr ako melodický death metal. To je aj štýl z ktorého sa tu najviac vychádza. Ale tak ako upratovačka posadnutá svojou prácou naberá na svoju prachovku kadejaký bordel, tak aj Darchaic priliepajú vplyvy odvšadiaľ.  Hneď úvodná vec Glorifikovaný – Azrael, dá spomenúť na Soulfly, Sepulturu či Panteru. Vlastne groove metal vo svojej klasickej podobe. Až na refrén, ktorý je podfarbený príjemne melodickou vyhrávkou. Za vrchol považujem Necropolis. Začiatok sa nesie nazvime to v psychedelickom rytme, ale následne prechádza do podoby, ktorá mi je veľmi po chuti. Solídne chytľavá vec. Svoju dávku kontroverzie zrejme prináša Rudy hnus. Asi nemusím nejak extra vysvetľovať o čo tu ide. Tieto žabomyšie vojny na metalovej scéne ma nechávajú chladným a iba to tak z diaľky sledujem. Ale Darchaic sú asi prvý, kto to zhudobnili. No nič. Ako som vyššie spomenul vplyv Soulfly, Sepultury alebo Pantery, tak tu, na moje prekvapenie, počujem aj napríklad Slipknot. Najmä v Kunovom hlase. V kombinácií s melodic death metalovým základom mi to príde ako v ordinácií doktora Frankensteina, kde sa spája všetko so všetkým. Ale finálna podoba je celkom dobrá a tak ako legendárne monštrum, má tendenciu ničiť. Tu ale iba náš sluch, alebo končatiny pod pódiom. Som skôr priaznivec brutálnejších vokálov a preto mi spevákov hlas až tak veľmi neimponuje. Len rozmýšľam, ako by celok vyznieval, keby sa išlo do väčších hĺbok. Na druhej strane, je príjemne niekedy aj rozumieť textom. Toť asi vsjo. Materia nie je albumom, ktorý spôsobí hudobnú revolúciu, ale zapadať prachom by taktiež nemal. Ja si ho vrátim naspäť pri reproduktory a v horizonte blízkej budúcnosti sa k nemu určite ešte vrátim. Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Nové videoklipy – BEHEMOTH, UNLEASHED, OPETH, YOB
sep08

Nové videoklipy – BEHEMOTH, UNLEASHED, OPETH, YOB

Zverejnené v sep 8, 2018

BEHEMOTH „I Loved You At Your Darkest“ je názov pripravovanej albumovej novinky poľských metalových velikánov BEHEMOTH. Na jej vydanie si budeme musieť počkať ešte necelý mesiac (5.október), ale pre nedočkavých fanúšikov kapela prináša už druhý singel a opäť aj s videoklipom. Jedná sa o skladbu „Wolves Ov Siberia“, videoklip režírovali Kyle Kadow a Steven Cleavland a akoby mohol názov napovedať, vystupujú v ňom vlky. Čo hovoríte na skladbu vy? YOB Zaujímavá partička z amerického Oregonu menom YOB hrajúca doom/stoner metal nie je žiadnou novovzniknutou formáciou. Kapela existuje už od roku 1996 a na konte má už 8 dlhohrajúcich dosiek. Posledný album „Our Raw Hearth” predstavuje tohtoročnú albumovú novinku, ktorá vyšla u Relapse Recods 8.júna. S odstupom času YOB prináša videoklip ku skladbe „Original Face“, ktorý si môžete vychutnať aj na našom webe. UNLEASHED Ani švédske death metalové stálice UNLEASHED nezaháľajú. Na jeseň, a to konkrétne 26.októbra vyrukujú s novým počinom, ktorý sa bude volať „The Hunt For White Christ“ a s vydaním ich podporí spoločnosť Napalm Records. V poradí už neuveriteľný 13. album je podľa slov Johnnyho Hedlunda prezvesťou osláv 30.výročia vzniku kapely. Práve teraz švédski bojovníci prinášajú prvý singel z pripravovanej dosky, ku ktorému si prichystali aj lyric video. Ide o skladbu „Lead Us Into War“, ktorú si môžete vypočuť nižšie. OPETH Švédske legendy progresívneho death metalu OPETH chystajú na November vydanie živáku. Live album „Garden Of The Titans: Live At Red Rocks Amphitheatre“ vyjde prostredníctvom Moderbolaget Records/ Nuclear Blast Entertainment. Koncert bol zachytený pre spracovanie do formátov DVD, Blu-ray, ale aj vinylu počas ich vystúpenia 11.mája 2017 v legendárnej Red Rocks Amphitheatre v Denveri. Koncert zahŕňal staršie skladby z obdobia ich začiatkov, ale aj novšie fláky, takže každý fanúšik si pride na svoje. Ako druhý videoklip si OPETH vybrali pre zverejnenie skladbu „Demon Of The Fall“ z 20 rokov starej dosky „My Arms, Your Hearse“. Starinka ako to máme radi. Zaspomínajte si s...

Čítaj ďalej
Carnal Tomb – Rotten Remains – Memento Mori, 2016
sep06

Carnal Tomb – Rotten Remains – Memento Mori, 2016

Zverejnené v sep 6, 2018

Spln mesiaca. Padajúca hmla na polorozpadnutý, chátrajúci cintorín. Oblohu križujú netopiere, v nekonečnej potrebe za naháňaním potravy. V tejto temnej idylke sedím sám na rokmi ošľahanom hrobe a brázdím prstami po náhrobku, v snahe zistiť hmatom, s kým to mám dočinenia, pretože nápis pod nánosmi času stratil čitateľnosť. Majestátne ticho noci prerušuje najprv nepatrné klopkanie a škrabot. Jemne ma to rozrušilo, ale keďže sa všetko vrátilo k mĺkvemu pokoju, prestal som si to všímať a nechávam sa unášať opäť nočným chladom. Lenže zvuky nesúce sa tmou, sú tu opäť. Periférne zaznamenávam pohyb a neverím vlastným očiam. Pár metrov odo mňa sa pôda na jednom z hrobov začína zdúvať a hluk naberá na intenzite. Ustupujem preto o pár krokov a skrývam sa za kaplnkou, ktorá tu už musí stáť veky a pozorujem situáciu, ktorá nastala. Miesto posledného odpočinku sa otvára, nahnité drevo z rakvy praská pod silou, ktorá na neho tlačí z dola. Ako krt, ktorý sa prekope na denné svetlo, z jamy vylieza niečo, čo bolo kedysi človekom. Pár jemných, nie príliš koordinovaných pohybov a táto bezbožná kreatúra zo seba zhodí aj tých posledných pár mäsožravých červov, ktoré ešte obhrýzali zbytky tkanív. Neuvedomil som si, že som vydal zdesený výkrik, ale už je neskoro. Prázdne jamky, ktoré kedysi vypĺňali oči, ma už zaregistrovali a lačný pud začal pracovať. Chcel som sa dať na útek, ale ohromený touto scénou som si nevšimol, že za mnou už stojí ďalší oživený „kedysičlovek“ a tento do mňa zahryzol s vervou svoje krvilačné zuby. Nakazil ma infekciou zvanou death metal. Sorry, zase raz za obšírny úvod. Neviem ako ste sa vy, po rámuse bažiaci, blúdiaci v riadkoch písaných krvou, dostali k počúvaniu tvrdej hudby, ale u mňa to prebehlo zrovna takto. Dajme tomu. Aby som sa ale dostal k tomu o čom chcem. Zvyknem sa v recenziách skôr venovať aktuálnym albumom, ale tu, pretože ma kapela dosť zaujala naživo, urobím výnimku. Debutový album Nemcov Carnal Tomb zase nie je nejaká starinka. Má na svojom konte iba dve čiarky, vyškrabané do steny cely zvanej história, znamenajúce každá jeden rok. Už pri pohľade na obal albumu je jasné, že životodarné tekutiny milovníkov old school death metalu, pôjdu do varu. Charakteristický zvuk švédskeho death metalu tu číha zo všetkých strán. Intro v podobe útržku z kultu menom Night of the Livind Dead, nás privedie k prvému smrtonosnému riffu skladby Undead Dread. Vplyv takých Grave je citeľný, ale nie iba ich. U mňa to definitívne vyhrala druhá skladba Beneath the Coffins. Lovecraftoidný text, dookola opakujúce sa meno bájnej entity Yog-Sothoth. Proste dýcha z tej skladby, ovplyvnenej doom metalom zase, čosi veľmi príjemne tajomné. Až desivo znie klavír na začiatku titulky Rotten Remains. Prekrývajú sa tu rýchle pasáže opäť s doomovými. Vokál Cryptic Tormentora, vlastným menom Marca Strobela, sa tu dostáva do polohy peklom vyvrhnutej potvory, napriek tomu je úplne zrozumiteľný....

Čítaj ďalej
VERANO´S DOGS – Summoning The Hounds – Metal Age Productions 2018
sep03

VERANO´S DOGS – Summoning The Hounds – Metal Age Productions 2018

Zverejnené v sep 3, 2018

Existujú mýty, podľa ktorých je pes tým tvorom, čo odprevádza duše mŕtvych na najznámejší rímsky cintorín Verano. A práve táto povera nielenže poslúžila ako názov pre jednu death metalovú svorku z talianskej metropole, ale aj čiastočne inšpirovala ich textový obsah, plný referencií o podsvetí. Verano´s Dogs drhnú vo svojej podstate klasický death metal po vzore prvých nahrávok Death (hlavne ozveny druhého albumu Leprosy sú tu dosť citeľné) či Napalm Death v období okolo „Harmony Corruption“. Svoj debut pre vydavateľa Metal Age Productions príznačne nazvali „Summoning The Hounds“, takže sa pripravte na pomyselné zbieranie duší nebožťíkov. Old-schoolový obal znázorňuje starého známeho smrťáka, po bokoch sprevádzaného dvoma pekelnými psami, ktorých by som teda v noci rozhodne stretnúť nechcel…a vlastne ani cez deň. No a potom klasika – náhrobky a iné obligátne, so smrťou úzko súvisiace záležitosti. To že tento koncept je nedeliteľnou súčasťou hudby samotnej, potvrdzuje aj úvodná titulná skladba, začínajúca zúrivým brechotom psov naháňajúcich zúfalú korisť či dušu (pomenujte si to ako chcete). Verano´s Dogs sú zakotvení pevne v death-metalovom retre, teda na rovinu, nehrajú nič, čo by sme v minulosti už nepočuli. Každopádne to neznamená, že ich muzika nemôže baviť a že by si nenašla cieľovú skupinu. Taliani majú ťah na bránku, pri tomto štýle správne odhadli, že všetko podstatné sa dá v rámci jednej skladby povedať do dvoch či troch minút a zvuková stránka už len dotvára tú pochmúrnu hmlu nad cintorínom. Kvitujem v mixe vytiahnutú a brutálne skreslenú basgitaru, gitary sú akoby nahrávané na onom legendárnom zosilňovači, ktorý pomáhal definovať death metalový sound na počiatku 90-tých rokov – starý dobrý tranzistorový Ampeg Vh140c. S najväčšou pravdepodobnosťou tomu tak nebolo ale zvukovo tam ten feeling určite je. Growling/Screamový dvojzáprah to strieda medzi nižšími polohami a lá Barney Greenway a vyšším škrekotom vzdialene evokujúcim Mieszka Talarczyka (Nasum). Textový obsah sa, ako som napísal vyššie, točí okolo hororovej tématiky, oného sveta a pod. Rovnako ako u recenzie na našich západných susedov Prolapsed, by som ako hnidopich zvozil chyby v textoch, avšak samotný obsah našťastie nie je natoľko infantilný, aby to až toľko vadilo. Mimo nekrotických poviedok sa Verano´s Dogs dotknú aj sci-fi v skladbe „Cannibalism And Agriculture“, ktorej text je zjavne inšpirovaný filmovou klasikou s Charltonom Hestonom z roku 1973 – Soylent Green (nemýliť si s grindovou kapelou z New Orleans). Text skladby napísal punkový hudobník a spisovateľ Lucio Cascavilla. Do tématiky psov podsvetia sa im aj skvele hodili námety od Arthura Conana Doyla („Holiday In Baskerville“) či majstra hrôzy H.P. Lovecrafta („The Hound: A Lovecraft´s Tale“). Hudba Verano´s Dogs ctí deathmetalové počiatky a týmto chodníčkom sa páni z Ríma budú pravdepodobne uberať aj v budúcnosti. Nevidím totiž cesty, ktorými by sa táto hudba, pevne zakotvená v mantineloch smrtiaceho kovu, vedela vyvíjať ďalej a povedzme si na rovinu, vlastne ani nemusí. Na druhu stranu ani nevylučujem, že by som nemohol...

Čítaj ďalej
Hrobár vykopal na svetlo svoj debut!
aug30

Hrobár vykopal na svetlo svoj debut!

Zverejnené v aug 30, 2018

Debutové album nové akvizice, tentokrát v podobě originálního hudebního tělesa Hrobar z Banskej Štiavnice. Kapela na to nešla od lesa, ale rovnou od hřbitova, což z ní udělalo v pravdě nejextremnější formaci, která se v naší skromné stáji kdy objevila. Zem byla dosti tvrdá a vykopat tento hrob znamenalo vynaložit opravdu velké úsilí, nicméně Hrobar je mistr svého řemesla a jáma byla nakonec precizně připravena pro uložení k poslednímu odpočinku. 01. Hrobárina 02. Do mŕtva 03. Rešeto 04. Vykopávka 05. Doktor Krompáč 06. Zubná víla 07. Tvrdá zem 08. Amen Tma 09. Drevený spacák 10. Zahrabaný s diplomom 11. Buchty na pare 12. Anča Dlaňovka 13. Kopeme 14. Čakan z Černobyľu 15. Malá rakva 16. Hrobokop 17. Brigáda 18. Na háku 19. Lopatou po hlave 20. Padla Hudba: Hrobar Texty: Hrobar Nahrané v márenici v Banskej Štiavnici. Mixované tiež tak podobne. Grafika: Kazisvet a dominikkopec.com HROBAR: Mišo – gitara Maťo – basa a krasospev Lukáš – bubon Bandcamp: https://hrobar.bandcamp.com/ Instagram: https://www.instagram.com/thetruehrobar/ Facebook: https://www.facebook.com/thetruehrobar/ Bandzone: http://bandzone.cz/hrobar Album Trailer: Objednávejte na: http://www.supug.cz Text Support...

Čítaj ďalej
/RETRO/ – CROWBAR – Crowbar – Pavement Music 1993
aug30

/RETRO/ – CROWBAR – Crowbar – Pavement Music 1993

Zverejnené v aug 30, 2018

H E A V Y ! ! Je jediný výstižný výraz čo pasuje na tento New Orleánsky buldozer. H E A V Y ! ! No opakujem to ešte raz, nie len preto, že v slovenskom jazyku neexistuje v hudobnom kontexte konkrétny preklad tohto slova, ale aj preto, že tažoba tvrdosti Crowbar je zrovnateľná s váhou Kirka Windsteina (gitara,spev) a Todda “Sexy T” Strangea (basa) dohromady. Drtí, ztiesňuje, je to ako niesť nadrozmerný náklad na pleciach s nohami až po pás v tuhej Louisianskej bažine – s vedomím, že sa prepadáte čoraz hlbšie a hlbšie do bahna. Preto niet divu, že si nová vlna kapiel v New Orleans, hrajúcich pomalšie a tvrdšie osvojila na prelome 80-tých a 90-tých rokov termín „Sludge Metal“ (sludge=bahno). Či už boli praotcovia tohto subžánru Melvins so Seattlu, alebo Eye Hate God a Crowbar nechajme bokom – len pre poznámku, asi najskôr Melvins. Veci známemu poslucháčovi sa však tento termín spája hlavne s Crowbar.  A ich druhý, rovnomenný zásek v diskografií z roku 1993 je všeobecne považovaný za kľúčový. Kapela sa po špinavo znejúcom debute „Obedience Thru Suffering“ z pred dvoch rokov zverila do produkčných rúk Phila Anselma (Pantera). Určite išlo o výborný ťah, keďže mimo kapely nemôhol mať nikdo iný ucelenú predstavu o sounde Crowbar a New Orleánskej scéne ako jej najznámejší metalový rodák vôbec. Ako debutujúci producent tu Phil exceloval, vytiahol z Crowbar všetky prednosti, zahustil už beztak brutálne znejúce podladené gitary a oproti debutu riadne prečistil zvuk kapely. Majúc za sebou dve lekcie v podobe spolupráce s Terry Dateom (“Cowboys From Hell” “Vulgar Display Of Power” od Pantera), Phil musel čo to pochytiť od samotného maestra. Nahrávka akoby niesla Dateov produkčný rukopis. To však nie je na škodu veci, skôr naopak. Druhý album Crowbar priniesol overené koncertné tutovky “All I Had (I Gave)” a „Existence is Punishment“, ktoré toho času rotovali na MTV a dokonca sa dočkali komentára od dvoch legendárnych postavičiek – áno, Beavis a Butthead. Úvod albumu obstaráva ťažkotonážna šupa „High Rate Extinction“ a kapela tasí všetky svoje zbrane hneď zostra. Okolo začarovaného riffu vytvára hutný Groove priamočiary tep bicích, s výsledným efektom dopadu xy kovadlín naraz. Spolu s hlbokým chrapotom Kirka Windsteina, ťahaným najskôr zo satanovej päty devastuje všetko naokolo. Na zmeranie rozsahu Kirkovho hlasu je zbytočné oháňať sa klasickým meraním skrz oktávy, adekvátnejšie je použiť Richterovú stupnicu (a to intenzita jeho hlasu na ďalších nahrávkach o kus zosilnela). Bonusom je už len to, že je schopný so svojim prejavom spievať melódie, čo Crowbar už v tej dobe oddelilo od mnoho podobne znejúcich kapiel. Spestrením je aj zaradenie prerábky notoricky známej zeppelinovky „No Quarter“, ktorú Crowbar v dobrom slova zmysle znásilnili k obrazu svojmu. Neznajúc originál, považoval by som ju za radovú skladbu od Crowbar. Klávesové linky Johna Paula Jonesa tu vystriedali nekompromisne ostré gitary, pričom si skladba paradoxne zachováva melancholickú atmosféru...

Čítaj ďalej