Symfobia vyrukovala s novým videoklipom ku skladbe Človek
apr05

Symfobia vyrukovala s novým videoklipom ku skladbe Človek

Zverejnené v apr 5, 2018

Symfobia vo svojej prvej slovenskej skladbe Človek so silným odkazom. Návrat k človeku v časoch prekvitania „fejku“. Nitrianska symfonicko-metalová kapela Symfobia nahrala svoju prvú skladbu v slovenčine. Súčasťou skladby je aj gitarové sólo Jimmyho Cimbalu, ktorý je prvým hosťujúcim hudobníkom, s ktorým kapela od svojho vzniku vôbec spolupracovala. Nová skladba Človek podáva obraz dnešnej spoločnosti plnej prázdnych fráz a pripomína to, čo je naozaj dôležité. Text napísala speváčka Erika na hudbu k už existujúcej piesne v angličtine – From the Ashes a do veľkej miery je inšpirovaný, ako sama vraví, momentálnou stratou hodnôt a slušnosti, kde poznanie a láska sú zatienené túžbou po moci a chamtivosti. Hlavný odkaz piesne sa nesie v duchu prebudenia a v snahe vyvarovať sa chybám, ktoré ľudstvo opakovane pácha. Človek má viac dôverovať svojej intuícii a srdcu a nezabúdať, že iba láska napraví chyby tam, kde niet viac poznania. Videoklip sa natáčal v štúdiu Jimmyho Cimbalu v Seredi a to rovno pri nahrávaní skladby. Symfobia momentálne dokončuje svoj druhý album, na ktorom fanušíkovia nájdu aj spomínanú, a ich zatiaľ jedinú, slovenskú skladbu Človek. Tlačová správa Symfobia Kontakty na kapelu: https://www.facebook.com/Symfobia/ http://symfobia.sk/...

Čítaj ďalej
Report – TRIVIUM+POWER TRIP+VENOM PRISON – MMC klub, Bratislava – 28.03.2018
apr03

Report – TRIVIUM+POWER TRIP+VENOM PRISON – MMC klub, Bratislava – 28.03.2018

Zverejnené v apr 3, 2018

Asi nie je náhoda, že práve TRIVIUM z floridského Orlanda a POWER TRIP z Dallasu zdieľajú pódiá na spoločnom európskom turné. Aj keď ide o žánrovo rozdielne formácie, obe kapely vydali minulý rok skvelé dosky, ktoré boli pozitívne hodnotené hudobnými kritikmi po celom svete. A práve táto rôznorodosť prilákala dnes do bratislavského MMC-čka  množstvo fanúšikov z oboch hudobných táborov. Support týmto dvom formáciám robilo mladé zoskupenie VENOM PRISON, ktoré otváralo aj celý dnešný program. Hudobníci pochádzajúci z anglického Južného Walesu sa na scéne objavili len prednedávnom (2014) a na konte majú zatiaľ jedno EPko a debutový album „Animus“. Síce majú na webe žánrové označenie death metal hardcore, ich surová a nasratá produkcia občas hraničí s grindcorom a nájde sa tu aj mnoho sludgových či blackových prvkov. Po vypočutí debutovej nahrávky som šípila, že dnes sa máme na čo tešiť, ale VENOM PRISOM žiaľ trochu utrpeli postavením otvárajúcej kapely večera čo sa týka zvuku, počtu fanúšikov a odozvy publika. Ale keďže hrajú dá sa povedať chaotickú zmes kadečoho s občasnými pomalými atmosferickými pasážami, radi väzbia, no proste ponúkajú dobre organizovaný chaos, tak to s tým zvukom nebolo najhoršie. Z pódia šla poriadna zloba a to hlavne prostredníctvom vokalistky Larissy, ktorá v hrdle neukrýva žiadne zlato, ale poriadne železo. A k tomu ešte poriadne špinavé, či už ide o hlboké growly alebo vysoké ukričance, z úst jej šiel obzvlášť hnusný vokál. Taký, aký milujú hlavne oldschoolisti. Aj keď sa mi zdalo, že kapela hrá všetko s prehľadom, ich vystúpenie bolo dynamické, akosi mi to celé znelo veľmi chaoticky a nedávalo to dokopy zmysel. Márne som hľadala záchytný bod. Občas som zaznela vynikajúcu pasáž, ale asi aj ten nie dokonalý zvuk spôsobil, že to nevytváralo súvislý celok. Ich muzika obsahuje veľa zaujímavých pasáží a momentov, ale asi ešte potrebujú čas na poriadne stmelenie. Mohlo to byť priestorom, zvukom, momentálnym rozpoložením, lebo debutový album určite stojí za vypočutie, takže VENOM PRISON po prvom koncerte určite nezatracujem. Mnohými ospevovaný POWER TRIP si isto zaslúži veľké pódiá, ale čo sa týka budovy YMCA viac by som si ich vedela predstaviť na skromnejšom randalovskom stejdži. Svojím druhým dlhohrajúcim albumom „Nightmare Logic“ posadili na zadok mnohých fanúšikov oldschool žánrov, či už hovoríme o death metalovo, thrashovo, či crossoverovo ladených priaznivcoch. Priznám sa, ja som dnes prišla viac-menej kvôli týmto maniakom do starej školy. Riffy ostré ako britva sa nám zarezávali do mäsa v strednom aj rýchlom tempe a crossoverové sekačky hneď od začiatku ich setu vyprovokovali v MMC-čku hromadný mosh. Aj keď kapela vyzerala byť v plnom nasadení, vokalista Riley sa dostával do varu pozvoľnejšie, zo začiatku pôsobil ako po mierne prehýrenej noci, len tak sa motal po pódiu. Ale jeho vtipné vsuvky medzi skladbami a neohrabané inštalovanie červenej ruže, ktorú si vyslúžil od slečny z publika na stojan mikrofónu to všetko prekryli. Miestami bolo vtipné...

Čítaj ďalej
Reportáž – Pressburg Black Death Fest – Bratislava – Randal Music Club, 23.03.2018
apr02

Reportáž – Pressburg Black Death Fest – Bratislava – Randal Music Club, 23.03.2018

Zverejnené v apr 2, 2018

Pressburg death fest bol ohlásený zhruba pol roka dopredu a tak si každý mohol v kalendári poznamenať dátum aj vyhradiť čas. Hoci mala akcia názov black death fest, toho death metalu tam naozaj veľa nebolo, gro tvorila skôr black metalová tvorba. Zato black metalové odnože sa tu stretli v rôznych podobách a počas večera bolo možné počuť rozmanité podania tohto čierneho kovu. Nestáva sa tiež často, že do našich končín zavítajú dve ukrajinské kapely, a dve skupiny z východného Slovenska. Organizátori pridali aj jednu skupinu z Čiech a na záver odohrala aj kapela z Rakúska. Tento report bude obohatený o dva pohľady na celú akciu. Report teda uverejňujem najprv v mojom znení a pod ním nájdete report od autorov – B. a Mirisa. Hoci niekoľko hodín pred začatím akcie bol ohlásený presný program, okolo siedmej, kedy mala vystúpiť prvá kapela sa ešte nič nedialo. Chvíľu potrvalo, kým sa s miernym omeškaním postavili na pódium jediní zástupcovia death metalových melódií – Mordum. Po reinkarnácii a vydaní nového albumu sme sa dočkali po dlhom čase ich vystúpenia v Bratislave. V súčasnosti kladú dôraz hlavne na prezentáciu tvorby z posledného albumu a nebolo tomu inak ani tento večer. Chalani rezali svoj svižný death metal zaradom, bez dlhších predslovov. Keďže som kapelu videla relatívne nedávno v Liptovskom Mikuláši, môžem v krátkosti porovnať tieto dve vystúpenia. Bratislava poskytla Mordum väčšie priestory, tým pádom aj veľkorysejší zvuk. Lepšie vyzneli hlavne jednotlivé party gitár, pochváliť treba aj rozmanitosť polôh vokálu a samozrejme presné bicie Roba Kuzmu. Predsa však mi chýba bass gitara, ktorá dodávala hudbe väčšiu hĺbku. Ku staršej, no zato veľmi úspešnej ranej tvorbe z albumu Systems sme sa vrátili v skladbe „The needle“, ktorá odznela ako posledná. Niekedy v strede setu sme okrem nových skladieb z albumu „And what is the truth?“ mali možnosť vypočuť si ešte jednu starú pieseň zo Systems s názvom „It stinks from your mouth“. Mordum ako prvá kapela mala síce dostatočné publikum, no predsa sa prejavoval klasický syndróm prvej kapely, kedy sa ešte väčšina ľudí drží v úzadí a len pasívne vníma hudbu. Za mňa však výborný začiatok. Pomerne rýchlo sa na pódium postavila jediná kapela z Česka, Degoryen, ktorá aspoň z môjho pohľadu tento večer povýšila show nad hudbu. Dvaja členovia mali na sebe natiahnuté mníšske rúcha, nechýbali warpainty, nechýbali náramky s klincami, výzorom by trhli nejednu hviezdu black metalového neba. Horšie to už bolo s hudobnou produkciou. Zo začiatku sa mi vôbec nepozdával zvuk, pretože nástroje dohromady zneli ako jeden veľký hluk. Nedala sa rozoznať basa od gitár, jedine spev sa ako tak prebíjal cez túto zvukovú masu. Keď už spomínam tú show, to čo sa nepodarilo...

Čítaj ďalej
Report – Insomnium, Tribulation – 31. 3. 2018, Randal Club, Bratislava
apr01

Report – Insomnium, Tribulation – 31. 3. 2018, Randal Club, Bratislava

Zverejnené v apr 1, 2018

Zase je tu po roku Veľká noc. Veľkou nocou by sa dal označiť aj tento koncert. Do Bratislavy si to namierili severské úderky Insomnium a Tribulation. Keď som pred pár mesiacmi uvidel, že Insomnium prídu do Bratislavy, tak som trochu váhal. Keď som ich videl pred pár rokmi na Gothoome, tak ma vôbec nebavili ( či to bolo spôsobené ich výkonom, kde niektorému členovi nejako v tom čase zomrel otec, alebo to už bolo proste tým, že v posledný deň festivalu som bol zo všetkého unavený, už riešiť nebudem ), ale keď sa potvrdil ako support Tribulation, tak som váhať prestal a namieril si to už ani neviem koľký krát tento rok do hlavného mesta. Po ceste do klubu som so sebou naberal známych ako snehová guľa, takže bolo postarané aj o partiu. Možno by človek ani nečakal, že bude v Randali až taká plnka, ale okolo siedmej sa rad ťahal pomaly až niekam von. Kombinácia melancholických melódií a tohto počasia na ľudí zdá sa fungovala. S úderom ôsmej hodiny večernej prišli na rad Tribulation. Za zvuku búrky a stroboskopu, ktorý vytváral ilúziu bleskov ( ešte stále mi bliká pred očami ) sa do nás spustil príval ich temnej, za to podmanivej hudby. Tribulation by som opísal asi tak, že sú ako taká katedrála, kde základy tvorí povedzme black metal, na ktoré sú položené múry gotiky, strecha a veža je vyrobená zo zmesi hard rocku a psychedélie rokov sedemdesiatych. Aby toho nebolo málo na túto katedrálu padajú kvapky hororového dažďa. Naozaj by som si ich vedel predstaviť ako soundtrack k nejakému gotickému hororu, úplne vidím opustené sídlo, rozpadnutý cintorín, zlovestnú atmosféru nejakého prekliatia atď. (stačí si ale pozrieť niektorý z ich klipov ). No nechal som sa uniesť, ale dalo by sa to tak opísať. Bol na nich zaujímavý pohľad, ako štyria duchovia chopiaci sa hudobných nástrojov, ktorými sa snažili rozpovedať svoj smutný osud a tragickú smrť. Najmä Jonathan Hultén pôsobil dojmom posadnutej osoby, krútil sa ako v smrteľných kŕčoch a pomedzi to krotil svojich šesť strún. Ak sa nemýlim hralo sa z posledných dvoch albumov Children of the Night a Down Below, teda albumov, ktoré im urobili meno. Po zvukovej stránke som bol spokojný, takže koncert ako víno. Jedna vec sa mi na Obscure páči a to, že dodržiavajú presne časový rozpis. A tak podľa plánov sa o štvrť na desať v klube potemnelo a na pódium si svoje kroky namierila štvorica charizmatických Fínov. Aj dva roky po vydaní svojho posledného albumu, idú Insomnium turné na podporu tohto diela nesúceho názov Winter´s Gate. Prehrali ho v celej kráse, ale tak ide o koceptuálny album a zhudobnenie poviedky ich...

Čítaj ďalej
Teratoma – In the Inside… Reborn the Flesh, Immortal Souls Productions, 2017
mar31

Teratoma – In the Inside… Reborn the Flesh, Immortal Souls Productions, 2017

Zverejnené v mar 31, 2018

Nahnité falusy milovníkov chorobného death metalového zvuku, do pozoru! To sa španielska chcíplotina Teratoma dokotúľala k svojej reinkarnácií. Toto zhubné teleso ( teratom je vlastne druh nádoru… ) sa tu a tam vracia zo záhrobia, aby narobilo nejaký ten krapet bordel a zase zalezú naspäť do hrobu. Tentokrát im to hádam vydrží dlhšie, pretože nám predhadzujú šesť chodové meníčko nazvané In the Inside… Reborn the Flesh. Jediným novým členom na palube tejto bárky do stratena je basák Jose, inak sú tu členovia, ktorý si touto kapelou už nejaký ten čas prechádzali. Moje zvrátené ja, zaplesalo ešte predtým ako vložilo kotúč do mechaniky. Správne morbídny výjav z cintorína, kde sa ruka neboráka pýta na svet, má proste čosi do seba. Za touto krásou, ktorej rozumie iba vyvolená sorta ľudí, stojí Mosaeye Art & Design. Trošku mi ta scéna pripomenula kultový album od Grave You´ll Never See…, čo je samozrejme myslené ako pocta. No prejdime k sladkou hnilobou zaváňajúcemu obsahu. Rovnomenný prvý náhrobok In the Inside… Reborn the Flesh je inštrumentálnym introm, zrejme vysekaným z nejakého starého hororového fláku. Možno sa ale mýlim. Perverznosť zvaná death metal vystrčí svoje rohy v ďalšej stope, Taking Over Brains. Ak by som vám mal priblížiť na akú kapelu sa trošku Teratoma podobá, tak zostaneme v slnečnom Španielsku. Myslím, že je tam počuť Avulsed do istej miery, takže tie prívlastky, ktoré som spomínal vyššie, sedia ako panvové kosti nedomrlca v novučičkej rakve. Imponuje mi, keď sú členovia kapiel fanúšikmi hororov a tu to nie je inak. Čo sa týka The Brundlefly Project, zrejme netreba dodávať akým filmom od maestra Cronenberga sa amigos inšpirovali. Po textovej stránke by som vypichol poslednú krvavú škvrnu, počúvajúcu na meno Suffering. Také milé myšlienky umierajúceho, až sa mi vyronila slza. S mastným okom, pretože tieto veci žeriem, tak ako kyselina Votrelca, podlažia lode Nostromo. Po hudobnej stránke tu máme ale viac menej old school death metal s brutálnym vokálom a kde tu nám vyskočí aj nejaký tanečnejší grindový rytmus. Ak by som niekedy nedajsatan mal kapelu, niečo takéto by som sa snažil vyplodiť, he. Iba po zvukovej stránke mi trošku vadí nejaké chrčanie v pozadí, ale to je možno spôsobené mojimi slúchadlami, ktoré ten nápor už nezvládajú a poberajú sa na onen svet. Nikdy neviem, čo napísať do záveru. Ale vy, ktorým miesto červených a bielych krviniek prúdi v žilách slovné spojenie death & metal, budete spokojní. Tak ako moja maličkosť. Hodnotenie: 9,5/10...

Čítaj ďalej
Murder Inc. – Umlčen navěky – Support Underground, 2018
mar30

Murder Inc. – Umlčen navěky – Support Underground, 2018

Zverejnené v mar 30, 2018

Keď som si včera prečítal, že sa na scénu vracajú Vomitory, tak sa mi v tom ich ozname páčilo prirovnanie, že tak ako sa herpes vracia, tak sa vraciame aj my. No a po cca dvoch rokoch sa ku mne vracajú thrasheri z Berouna Murder Inc. a ich nový album Umlčen navěky. Schválne som si prečítal, čo som o nich vtedy napísal a za všetkým si stojím. Zo svojho thrashového postu neuhli ani o kúsok a to mi je sympatické. S novým albumom sa posunuli o kus dopredu zase. Aj zvuk mi príde lepší ako na minulom albume. Tak sa teda do neho zakusnime. Na úvod tu máme inštrumentálku 42 – 06 – 10, ktorá plynule prechádza do prvého smrtiaceho kusu Rozsudek padl. Ako som povedal vyššie, držia sa toho čo majú radi ako čert svojho kopyta. Extrémne hraný thrash s vokálom blížiacim sa niekde k blackovým škrekotom. Ako som minule povedal, že mi pripomínajú Nemcov Protector, tak sa mi tu teraz miesia aj black/thrashové bandy ako Desaster či Destroyer 666. Už minule ma bavila textová stránka a s tým sa nič nemení ani na novom albume. Pri Rozsudek padl zrejme netreba nejak zvlášt obkecávať o čom text je, mne ako veľkému fanúšikovi hororovej série Hellraiser urobili radosť so skladbou Na kusy roztrhán, kde sa mi pred očami rozohráva kultová scéna z tohto skvostu. K hororu pričuchli ešte v IV. druh, kde hororoví maniaci tak isto odhalia jeden podarený kúsok. V život jde dál sa v texte zaoberajú kritikou spoločnosti a je to myslím jediná skladba, kde sa trochu povolila noha na plynovom pedále ( teda ešte úvod Smrtihlav je kľudný ). Rozumej, strednetempá skladba na spôsob And Then There Were None od Exodus. Nasledujúca Arcifuck je môj najobľúbenejší kus albumu, nasratá vec ako sprievodca vo vlaku, v spacom vozni, keď máte náladu po koncerte ešte počúvať muziku ( vlastná skúsenosť…). V ďalších skladbách sa rozoberajú klasické thrashové, možno klišé témy ako napríklad v P.P.S., taký tradičný pohľad na to, čo sa deje na  koncerte. Ale všetko je to echt dobre zahraté, tak by pokojne mohli spievať aj Pec nám spadla a nevadilo by to. Ak by som mal ale porovnať tento album s mnou nedávno hodnotenými Kaar, tak mi na albume Murder Inc. príde, že skladby nie sú až tak výrazné jednotlivo, ale skôr držia dobre pokope ako celok. Čo nie je zlá vec, predsa len moje vzrušivé bradavky, milujúce death a thrash sú v pozore odkedy album pustím, až dokým nedohrá. Za pekným komiksovým artworkom stojí Boris z Catastrofy, myslím, že jeho štýl už je jasne rozoznateľný. Čo viac dodať? Už pri ich minulej recenzí som si...

Čítaj ďalej