Murder Rape Amputate – Cadaverous Lullabies – Bizarre Leprous Production, 2019
sep20

Murder Rape Amputate – Cadaverous Lullabies – Bizarre Leprous Production, 2019

Zverejnené v sep 20, 2019

Také tie supergrupy sú skôr doménou iných žánrov, ale toto divoké tu, by sa tiež mohlo schovať pod túto hlavičku. Kapela (alebo teda skôr projekt, vyberte si) Murder Rape Amputate je tvorená súčasnými, či bývalými členmi kapiel ako Carnal Diafragma, Spasm, Rubufaso Mukufo atď. Pre goregrind milujúce masy by už aj to stačilo k radosti. Album je cca 20 minút dlhý, iba tri songy prekročia dve minúty, takže sa do vás dostane ľahšie ako rektálny čípok. Album drží po kope a tak je ťažké ho rozporcovať, ako agresívny Albánec nejakého neboráka. Pomedzi ten tanečný goregrind v štýle Regurgitate, Dead Infection a mnoho im podobných, sa tu občas ozve škrekot, rámus motorovej píly, alebo kloktanie (aj keď asi skôr ide o posledné zvuky umierajúceho v skladbe Amniotic Fluid Cocktail). Moje pozorné ucho (aj keď u mňa v práci by vám tvrdili asi čosi iné…) sa ale napriek tomu zaľúbilo do dvoch zvukomalebných kompozícií, a to Your Guts, My Boa a záverečnej Self – Esteem Smells Like Decay. Ako som spomenul vyššie tak nič tu tak nevytŕča z rady, ale u týchto dvoch vecí som sa nejako tak podvedome pozastavil. Vďaka tým spomínaným rôznym vsuvkám pôsobí celok takým špinavo hororovým nádychom. To sa dá odvodiť už z obalu, kde mi ten tak trochu načatý pajďulák pripomína posadnutých z Evil Dead. Takže u mňa cover za jedna. Apropo od kapely si môžete objednať nejakú „spešl“ edíciu albumu, ku ktorému dostanete masku totožnú s týmto milým ksichtíkom. Za masívnym a hutným zvukom nahrávky je podpísané štúdio Davos, takže tu tiež nemám žiadne výčitky. Niekedy si proste určité veci sadnú ako to povestné pozadíčko na misu a pri tomto albume sme toho svedkami. Možno nejde o nejakú prelomovú vec, ale v rámci žánru je to jedna z najlepších vecí tohto roku. No a ja si ten album točím permanentne dokola, pretože keď dohrá tých +/- dvadsať minút, tak sa cítim smutne, ako keď Atreyovi v Nekonečnom príbehu zdechol kôň v bažinách. Na zlepšenie nálady si dám teda ďalšiu dvadsaťminútovku. Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Report – Flesh Party 25 – 14. 9. 2019 – Randal Club, Bratislava
sep20

Report – Flesh Party 25 – 14. 9. 2019 – Randal Club, Bratislava

Zverejnené v sep 20, 2019

Len tak tak sa nám stihli zahojiť modriny a na ušno – krčno – nosnom nám prešpricovali zatlačený ušný maz z hluku po letnej Fleshke. Z indoorky sa ale stal taký vandrák bez stáleho domova a nikto ani poriadne nevie, kde sa najbližšia „ekšn“ vyskytne. Tentokrát voľba padla na bratislavský Randal Club. Gro 25. pokračovania tvoril najmä pán Shaun LaCanne a.k.a. Putrid Pile. Spolu s ním do perly na Dunaji (no…) zavítali aj spolky Spasm, Anime Torment, Pothead, Sperm of Mankind a organizačná squadra Craniotomy. Z garáží spod Pristavného mosta, spustili svoj jemný, precítený goregrind Sperm of Mankind. Jemný treba brať s rezervou, ale precítený nadhľad a srandičky tam sú. A vo veľkej miere. Zhluky chytľavých tónov o ovoniavaní topánok, astmatických drakoch, Eve Mázikovej atď. Tupa tupa rytmus dostal ku kreáciám ála Let´s Dance niekoľko prvých, pohybu chtivých jedincov a mňa to na kraji už tiež triaslo, ale kvôli môjmu labilnému kolenu som si to rozmyslel. Fans a zrejme aj kapela boli vzájomne spokojní a dočkali sme sa aj coveru od holandskej mlátičky Bile. Zo Stovežatej sem dofúklo spolu s dymom sranda byliny, aj (tentokrát iba) štvoricu Pothead. Druhý spevák teraz chýbal a tak to bolo iba o jednom vokále. Keď sa tak nad tým zamyslím, tak sa nič vlastne nezmenilo odvtedy, čo naposledy hrali na prknách, čo znamenajú Flesh. Akurát im v blízkej dobe vyjde nový album, z ktorého aj nejaký ten kúsoček pustili do davu na ukážku. Ostatok koncertu som už ale iba počúval od baru, pretože na mňa doľahla obyčajná ľudská potreba menom hlad. Po dvoch viac menej goregrindových kapelách prišla zmena štýlu na brutal death/slamovú nôtu. Pretože túto extrémnu odnož hudby hrali u nás vlastne iba dve kapely, z toho jedna defacto už aktívna ani nie je, nebude ťažké uhádnuť, kto sa to chystal na pódium. Práve Craniotomy stoja za Flesh Party, ale to je všeobecne známa vec. Hádzali sa tradičné fláky ako Mr. Butcher, Girl from Little Village, ale aj stále zatiaľ iba jedna predzvesť nového albumu Necropedophilic Mania. Nedá mi nespomenúť, že práve títo borci spolu s Mrtvolkou a zopár ďalšími neznabohmi si spomenuli, že som mal nedávno narodeniny a po jednej skladbe si ma vyvolali na pódium a dali mi darček. Aj keď to možno neviem dať na sebe poznať, ale bol som dojatý. Práve na otváračoch lebiek a na nasledujúcich Spasm bol najväčší kotol. Spasm už opäť v trojici, nám ponúkli šťavnatú porciu svojho drum n bass gigolo goregrindu. Sú kapely, ktorým stačí iba vydať tón a dav pod pódiom sa premení na bojovú zónu, kde jeden zlý krok v kotli sa rovná stúpnutiu na pozemnú mínu. Spasm radím práve k tejto...

Čítaj ďalej
REPORT – Der Weg Einer Freiheit+Downfall of Gaia_Brno/Košice
sep20

REPORT – Der Weg Einer Freiheit+Downfall of Gaia_Brno/Košice

Zverejnené v sep 20, 2019

Minulý týždeň nám Obscure promotion priniesol koncert dvoch nemeckých atmosferických kapiel DER WEG EINER FREIHEIT a DOWNFALL OF GAIA do brnenského klubu Melodka (11.9.) a košického klubu Collosseum (15.9.). Obe kapely pôsobia na scéne zhruba desať rokov a počtom albumov rôznych formátov ich jednoznačne môžeme označiť ako pomerne aktívne. DER WEG EINER FREIHEIT sa pre mnohých zviditeľnili až posledným albumom „Finisterre“, ktorý vyšiel u Season of Mist. Toto vydavateľstvo má nepochybne nos na vynikajúce formácie, a ani v tomto prípade nestúpilo do prázdna. DER WEG EINER FREIHEIT sa pohrávajú s black metalovým základom a aj napriek tomu, že ich škatuľkujú čisto do tohto žánru, pravoverný black metalista by sa tu mohol len pousmiať. Patria k novej vlne tohto žánru, hudobne často zachádzajú do post, či shoegaze polôh a okrem ultrarýchlych blasfemických klepačiek ich produkcia obsahuje mnoho melodických doomových pasáží, ktoré odľahčujú mrazivú a nihilistickú atmosféru. DOWNFALL OF GAIA zo stajne Metal Blade Records tento rok potešili fanúšikov novou, v poradí už piatou doskou „Ethic of Radical Finitude“ a títo páni dokážu ešte o čosi viac zatlačiť na pílu. Miestami až nepríčetný vokálny prejav vychádzajúci z post black metalu sprevádzaný melancholickými melódiami vytvára pocit akoby ste padali do bezodnej priepasti. A aj títo hudobníci sa radi rochnia v doomovom, ba až sludgovom blate, takže taživosť ich hudby je ešte o čosi znásobená. Ja som sa koncertu zúčastnila v brnenskom klube Melodka a o fotky sa postaral náš fotograf Martin Matula, ktorý naopak navštívil ich koncert v košickom Collosseu! V Melodke bol štandardne skvelý zvuk a vcelku rodinná atmosféra. To však neznamená, že by bol klub prázdny, ľudí bolo tak akurát. Ale koncertov je začiatkom tejto jesene naozaj neúrekom a človek si proste musí vyberať. Pre mňa bola táto akcia samozrejmosťou, keďže som naživo ani jednu z dnešných formácií ešte nevidela. DOWNFALL OF GAIA odštartovali večer introm z nového albumu a v duchu novej nahrávky pokračovali v setliste ďalej. Ich post metal so srdcervúcim vokálom je naživo ešte intenzívnejší ako z nahrávky. O spev sa delia gitaristi aj basák, čo som si doteraz neuvedomila, keďže ich vokály nie sú až tak odlišné, ale na druhej strane isté rozdiely sa nájsť dajú. Pohrávanie sa s atmosférou a emóciami je v prípade podobných kapiel na prvom mieste a niekedy sa len ťažko dá opísať, čo v danom momente na koncerte človek prežíva. Hudba podobných zoskupení ako je DOWNFALL OF GAIA v každom z nás evokuje niečo iné, každá pasáž, či už klepačka alebo akustická vybrnkávačka, každý moment je jedinečný a vy sa môžete nechať voľne unášať touto zasnívanou melancholickou muzikou. DER WEG EINER FREIHEIT podobne ako ich kolegovia svoj set venovali poslednej vydanej doske „Finisterre“, ale nezabudli ani na staršie albumy. V ich muzike je už cítiť silný vplyv black metalu tvoriaceho hudobný základ a ďalšie motívy...

Čítaj ďalej
Report – Alice Cooper, Black Stone Cherry – 15. 9. 2019 – Incheba Expo, Bratislava
sep19

Report – Alice Cooper, Black Stone Cherry – 15. 9. 2019 – Incheba Expo, Bratislava

Zverejnené v sep 19, 2019

Je to cca 10 rokov čo sa naposledy Alice Cooper ukázal na Slovensku a pre mňa vyše 2 roky, čo som išiel na takto veľký koncert rockovej legendy. Predsa len, radšej sa rochním v undergroundových vodách. Ale pretože ako malému cucákovi sa mi dostalo rockovej výchovy, tak k týmto starým pardálom scény chovám obrovský rešpekt a ak je príležitosť vidieť niekoho, kto pomáhal stavať základy našej milovanej hudby, tak sa snažím tieto koncerty navštevovať. Celý tento víkend som obetoval hudbe, pretože deň pred Cooperovým koncertom som zase raz prepadol kúzlu death metalu a grindu na Flesh Party (o tom ale v inom článku) a o 24 hodín neskôr som sa preinštaloval na nesmrteľné hity zlatej pokladnice rocku ako takého. S kolegyňou Mrtvolkou sme prišli s časovým predstihom a obaja sme rozmýšľali, či sme sa nedostali do spárov hromadnej halucinácie, pretože po parkovisku v Inchebe behala srnka. Rockový dinosaurus teda lákal aj iné ako fanúšikovské zvery. Dvere do haly sa otvorili o siedmej hodine večernej a tu, až podľa neskorších ohlasov od fans, sme sa dozvedeli, že valná väčšina ľudí tešiacich sa na koncert zostala ešte pred bránami a tak v lepšom prípade stihli iba niekoľko skladieb z predskakujúcej kapely Black Stone Cherry. Ak mám byť úprimný, tak to nie je moja šálka kávy (eventuálne si dosaďte nápoj podľa vlastnej chuti). Po technickej stránke kapele nemám čo vytknúť, aj keď postupom času mi ich set skĺzaval do monotónnosti a začal som sa v ich sete strácať. Za najväčšie plus považujem bubeníka (tu mi nezostáva nič iné, ako pritakať kolegom z Rocker.sk), ktorý pútal asi najväčšiu pozornosť svojou agresívnou, napriek tomu precíznou hrou. Inak pre mňa to bol taký klasický americký rock, tu štipka Lynyrd Skynyrd, tu Def Leppard (dobre, to sú Angličania) a pod. Ich trištvrte hodinka bola teda tak akurát. O štvrť na desať sa rozsvietili Alicove oči na plachte a za tónov skladby Feed My Frankenstein, plachta spadla a partia zbrojnošov ju odtiahla do zákulisia. Tým teda začala jeden a pol hodinová rockovo/hororová show. A ja som mal chuť pokľaknúť a podobne ako dvojica týpkov z filmu Wayne´s World vyhlásiť, že: „Nejsme toho hodni.“ Hneď pri prvej skladbe vybehlo spoza hradnej vežičky (celé pódium bolo vystavané ako zrúcanina) Frankensteinovo monštrum (to sa dalo dovtípiť už z názvu songu), ale nebol to posledný výlet bubáka od Mary Shelleyovej. Čo sa týka setlistu, tak ten bol postavený na najväčších klasikách (z najväčších hitov mi chýbali asi iba Hey Stoopid a Elected) z prebohatej kariéry. Zo súčasnej éry zaznela (ak sa nemýlim) iba jedna skladba a to Fallen in Love z posledného albumu Paranormal. Ja som sa snažil vypľuť moje hlasivky...

Čítaj ďalej
Gothoom festival sa rozrástol o ďalšie kapely! Prichádza čas Headlinerov!
sep18

Gothoom festival sa rozrástol o ďalšie kapely! Prichádza čas Headlinerov!

Zverejnené v sep 18, 2019

Druhá séria kapiel, ktoré pribúdajú do zostavy najbližšieho Gothoomu bude veľmi rôznorodá a myslíme, že si každý pride na svoje. Poďme na to. Je takmer jasné, že Bolt Thrower už nikdy neuvidíme, no na nadchádzajúcej edícií nášho festivalu sa k nemu dostaneme najbližšie ako to pôjde. Privítame MEMORIAM s členmi spomínanej legendy (zároveň sú spájaní aj s ďalšími známymi menami anglickej scény). Kapela prišla tento rok s novinkou „Requiem for Mankind“ a ukazujú že naďalej držia vlajku pušným prachom napáchnutého death metalu pekne vysoko. Z Kanady, krajiny zasľúbenej technickému death metalu k nám dorazia jedni z jeho v súčasnosti najobľúbenejších reprezentatov BEYOND CREATION. Známi svojou kombináciou virtuozity, zbesilých extrémnych pasáží ale i silnou dávkou melódií a atmosféry potešia všetkých fanúšikov modernejšieho a technického extrému. Pre fanúšikov moderne znejúceho thrash metalu čerpajúceho aj z mnohých ďalších žánrov v ktorých nechýba i death metal alebo hardcore tu bude medzinárodný projekt TAIPAN. Českú black metalovú legendu Inferno , myslím nie je potrebné nikomu predstavovať. V roku 2020 im vychádza nový album a prídu ho k nám predstaviť. Doom metal je silnou a tradičnou súčasťou Gothoomu a nebude tomu inak ako tento rok. Ďalším zástupcom žánru sú až funeraloví AEONIAN SORROW z Fínska (ale aj z členmi z Grécka a Rumunska, ktorí ich spájajú s Clouds). Bude to opäť neúprosný a nádherný záver večera. VIDEO MEMORIAM:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Feeble Minded – Collapsing Existence – Bizarre Leprous Production – 2019
sep17

Recenzia – Feeble Minded – Collapsing Existence – Bizarre Leprous Production – 2019

Zverejnené v sep 17, 2019

Diskografia rokycanských Feeble Minded nie je zrovna rozsiahla, podstatné však je, že tento rok do zoznamu pribudla nová dlhotrvajúca nahrávka s názvom Collapsing Existence na značke Bizarre Leprous, ktorá má teraz veľmi silné obdobie a skvelé nahrávky sype z rukáva. Rok vzniku 1996 vylučuje akékoľvek pochybnosti alebo obavy ohľadom formálnej stránky albumu. Pavel „Šatrís“ Šatra a Jan „Honzík“ Zoubek to s Feeble Minded ťahajú od začiatku, dopĺňajú ich Václav „Wena“ Vaníček a Adam „Ádoš“ Kulich, ktorí tiež nie sú zrovna nováčikovia v kapele. Promo materiály k novej nahrávke spomínajú mená ako Deicide, Suffocation a Immolation, a najmä čo do atmosféry sa s tým dá súhlasiť. Hudobne je to poriadna nálož brutálneho death metalu, takže najbližšie z tejto trojice má k Suffocation, zahraná na vysokej technickej úrovni a brutalitou prekonávajúca všetky vyššie spomenuté legendy, minimálne ich posledné albumy. Nečakajte žiadny groovy BDM, už vôbec nie slam, Feeble Minded ctia klasický BDM, krvavý, nepríjemný, temný. K albumu sa treba prepracovať, nejde o žiadny ľahko počúvateľný materiál, má mnohé zákutia, ktoré určite neobjavíte na prvýkrát, samozrejmosťou sú časté zmeny tempa. Napriek brutalite sú mnohé gitarové linky prekvapivo melodické, čo však výsledný tiesnivý pocit nezmenšuje, skôr pôsobia zákerne a zlovestne. Vokál je poriadne zverský, ak vás zaujímajú texty, tak pomôže len booklet, priamo z nahrávky to nedáte. Depresívna lyrika ešte umocňuje stiesňujúcu náladu, takže zaradenie odľahčujúcej inštrumentálky resp. medzihry Blinding Light približne do stredu albumu bol milosrdný krok smerom k poslucháčovi, na chvíľu sa z tej temnoty vyhrabe a potom do nej beznádejne spadne opäť. Druhá inštrumentálka The extinction of the soul už žiadne presvetlenie atmosféry neprináša a ukazuje, že Feeble Minded by ani nemuseli mať vokál a stále by to bolo zaujímavé. Celkovo nahrávka nič úplne zásadné neprináša, to snáď už pomaly ani nejde, ale rovnako na nej nenachádzam ani žiadne zápory. Je dostatočne zaujímavá, deje sa toho toľko, že na nudu čas neostane, po zvukovej stránke tiež v podstate dokonalé, všetky nástroje aj vokál pekne vyvážené, štúdio Davos a Otyn odviedli tradične dobrú robotu. Novinka sa mi zdá ešte prepracovanejšia ako predposledný album z roku 2015 Perfect Suicidal Act. Možno sa niekomu bude zdať príliš neprístupná a nepriateľská, záleží od očakávania a trpezlivosti. Majiteľov fyzického nosiča poteší pekne urobený obal, s decentným, ale zaujímavým hlavným artworkom, o ktorý sa postaral Rudi GorgingSuicide Art. Zaujalo ma, že priamo na CD je iný motív, rovnako aj pod CD, každý od iného umelca, konkrétne Ropig Art a Ihksahn Art, a v trochu inom štýle. Osobne si to cením, pridaná hodnota pre zberateľov by mala byť. Sťažovať sa na zlý predaj a pritom mať booklet plný chýb a nekvalitný artwork, niet sa potom čomu diviť....

Čítaj ďalej