Deicide: V rodinnom zväzku so Satanom
apr01

Deicide: V rodinnom zväzku so Satanom

Zverejnené v apr 1, 2022

To splodenie muselo byť nechutne slizké. Všade samá krv, prítmie, ktoré osvetľovalo len pár sviečok, za oknom búrka a vo vnútri plač. Idylka, ktorú nezažila ani Rosemary Woodhouseová. Ale tak čo čakať, ak si na potomkovi pracuje sám Rohatý. Boli časy, keď niekto neustále čakal druhý príchod Kristov. Osandálovanému vlasáčovi sa naspäť na jeho Alma Mater veľmi nechcelo (vzhľadom na to ako skončil, tak sa mu nemožno čudovať…) a tak Satanovi skrsla v hlave myšlienka priviesť na svet svojho syna a začal rozsievať po svete svoje sírou páchnuce semeno. Veď sa hádam nejaké ujme a bude môcť byť na svojho potomka pyšný. S odstupom času musel byť chlapčisko veľmi spokojný, pretože jeho viac, či menej vernejšími klonmi sa to v dnešnom svete len tak hemží. No ale jeden malý rohatý spermoň mu robil nesmiernu radosť. Celé detstvo ho sledoval, pomáhal mu (veď predsa len ako správny tatko… akurát alimenty neplatil) a maličký Glen cítil, že má akosi takú viac horúcejšiu krv ako jeho ostatní vrstevníci. Ako Glen rástol, tak prichádzali tradičné otázky, ako napríklad prečo majú iné rodiny otca a on nie. Raz to mamka, tá hriešna nádoba na pekelný kvások nevydržala a povedala mu ako to s ním je. Glena táto podivuhodná informácia nezaskočila a napriek všetkému sa túžil stretnúť so svojim otcom. Skočiť autobusom na adresu s popisným číslom 666, tak to asi nejde len tak ľahko. A tak mama vytiahla z pivnice všetko pekelné harampádie, ktoré našla – zvieracie lebky, čierne sviečky, pentagramy, obradné dýky, vyvolávacie knihy… a urobila si so synom taký milý rodinný večer. Rituál prebehol na výbornú, pretože sa rozleteli dvere a v nich stál on – Mendésky kozel. So slovami: „Tak čo vy kurvy, ste ma nečakali, čo?“, vstúpil do miestnosti, ktorá sa naplnila nedýchateľným dymom. Pohladil Glena po hlave, sadol si za vrch stola a spýtal sa malého Antikrista, po čom jeho práchnivé srdce najviac túži. Keďže krpca to už vtedy ťahalo k hudbe, tak povedal, že chce hrať, spievať a mať kapelu. Starý Diabol sa usmial a vytiahol spoza pása papier. Pohrýzol chlapca do prsta a prikázal mu, aby zmluvu podpísal svojou krvou, ktorá mu z prsta vcelku dosť valila. Dodal: „To, že sme otec a syn neznamená, že ťa nemusím mať podchyteného právne. Ale neboj, podobnú zmluvu podpísali aj The Beatles, takže tvoj úspech bude pod mojim patronátom. Ale pár rokov to ešte potrvá.“. Pán pekiel dohovoril, usmial sa a podobne nečakane ako sa objavil, tak aj zmizol. Zvyšok je história. Možno to bolo tak a možno inak (ako s obľubou hovoril šašo v jednom starom Večerníčku). Ale asi skôr inak. Každopádne Glen Benton bol asi exot odjakživa. Ale...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Luisma (Haemorrhage): „Práca patológa je náročná!“
mar26

Rozhovor – Luisma (Haemorrhage): „Práca patológa je náročná!“

Zverejnené v mar 26, 2022

Už je to nejaký piatok, čo som naposledy robil rozhovor. Dnes vás zoberiem do Španielska. Nepôjdeme sa motať niekam po slnečných plážach, či obdivovať kultúrne pamiatky. S vrzgotom otvoríme ťažké dvere na ktorých visí tabuľka s nápisom Patológia. Po ich otvorení nás zarazí ťažký pach formaldehydu a hniloby. Na konci miestnosti sedí za stolom náš dnešný objekt záujmu – gitarista, mozog a hlavný patológ kultových Španielov Haemorrhage – Luis Manuel Quiroga, vo všeobecnosti známy ako Luisma! Zdravím do Španielska! Ako si žijú Haemorrhage posledné cca 2 roky? Situácia sa zrejme konečne upokojuje. Plní sa vám už kalendár koncertami? Koľko akcií ste vlastne od začiatku pandémie odohrali? Zdravím! Tak ako všetci, tak aj my sme žili posledné dva roky dosť na prd. Lockdown, nariadenia… Veď viete. Dva roky sme takmer jeden druhého nevideli. Vyzeralo to, ako keby sme už ani nehrali v kapele. Koncert sme nehrali od decembra 2019. To je proste priveľa. Teraz už máme na programe nejaké koncerty, ale keďže problémy sú stále v nejakej forme okolo nás, tak nemôžeme hrať tak často ako by sme si želali. Už to bude päť rokov, čo vyšiel váš posledný album We Are the Gore. Ak sa dobre pamätám, tak u mňa v takých tých koncoročných rebríčkoch skončil v tej dobe jednoznačne na prvom mieste. Takže sa natíska otázka, je už na ceste nejaký jeho nasledovník? Napísal som nejaké skladby cez lockdown, ale keď som ich teraz počúval, tak sa mi nepáčili. Zrejme som nebol v nálade na písanie hudby. Myslím, že som nebol v hlave pripravený na písanie skladieb pre Haemorrhage. Teraz už máme niekoľko skladieb, ktoré sú celkom dobré, ale na skúškach hráme stále iba staré veci. Nové veci som ešte stále nehral s ostatnými členmi, ale v blízkej dobe s tým začneme. Myslím, že všetko sa postupne vracia do normálu a ja sa budem môcť zase viac zamerať na písanie nového materiálu. Mám pomerne blízko ku slovenskému festivalu Flesh Party. Pred pár rokmi sa vás snažili získať do lineupu, pretože ste v ten víkend hrali aj na nejakej akcií v Nemecku, myslím. Avšak, vraj hrávate iba jeden koncert za víkend. Je pre vás náročné skĺbiť osobný život s viacerými koncertami behom pár dní? Alebo aký je vlastne dôvod tejto vašej tradície? Niekedy hráme aj viac koncertov, ale v tomto prípade, ktorý spomínaš, boli určite nejaké dôvody k tomu. A áno, je veľmi ťažké skombinovať kapelu s osobným životom. Práca patológa je náročná, haha! Videl som vás 3x, vždy v inej krajine a vždy v inej zostave. Vlastne, na všetkých tých troch koncertoch si bol iba ty a Lugubrious. Napriek tomu máte vcelku stabilnú zostavu, až na bubenícky post....

Čítaj ďalej
Piatkové soirée s Adacta, Fyasco, Blamage a Krudus!
mar20

Piatkové soirée s Adacta, Fyasco, Blamage a Krudus!

Zverejnené v mar 20, 2022

Tento víkend sa nám pomaly, ale isto chýli ku koncu a tak by sme už pomaličky mohli začať spriadať plány aj na ten nasledujúci. Jednou akciou, ktorá odštartuje nasledujúce dni voľna, bude rachotivá akcia v bratislavskej Fuge. Na notu sa tu brnkne fanúšikom crust/hc/death metalu a ich vzájomných kombinácií. Na programe večera totižto bude Adacta, Fyasco, Blamage a Krudus. Aby sa nezabudlo, tak výťažok z koncertu bude venovaný ľuďom postihnutých vojnou na Ukrajine. 25. 3. 2022, Fuga, Bratislava Začiatok: 19:00 FB...

Čítaj ďalej
Nová slovenská kapela Dusk Within už čoskoro prinesie svoje prvé EP Vicious Circle!
mar17

Nová slovenská kapela Dusk Within už čoskoro prinesie svoje prvé EP Vicious Circle!

Zverejnené v mar 17, 2022

Dusk Within je bratislavské melodic-death metalove sexteto fungujúce niečo cez rok. Kapela prináša na scénu čerstvú esenciu melodickeho death metalu, v ktorej spája to najlepšie čo tento žáner môže ponúknuť pričom si zároveň ponecháva svoj špecifický štýl. Ich prvotné EP pod názvom ‚Vicious Circle‚ vychadza 1. apríla a bude dostupné na všetkých streamovacích platformách. EP koncepčne symbolizuje príbeh človeka, ktorého „ja“ sa zvykne točiť v tom istom bludnom kruhu a v živote stále dokola opakovať tie isté veci a vzorce správania. Práve toto naše „ja“, alebo ego, tvoria udalosti, ktore sa nam v minulosti stali: výchova, rodinné prostredie a všetky zážitky, ktoré sme v radosti alebo bolesti prežili. Ked sa tieto body pospájajú, vzniká sieť dávajuca tvar, a tým tvarom je človek a jeho cesta. Zostava: Marek Cikatricis – Gitara Andrej Feješ – Gitara Michal Gulán – Bass gitara Klaudia Čapková – Kláves Flavio „Samael“ Křeček – Vokál Narran – Bicie FB:  https://www.facebook.com/DuskWithin IG:  https://www.instagram.com/dusk_within_band/ Youtube:  https://www.youtube.com/channel/UCbMy31_zls6bEh72xH26TJg/featured EP teaser: https://www.youtube.com/watch?v=Bf0VTDdIB4w&ab_channel=DuskWithin EP pre-save: https://distrokid.com/hyperfollow/duskwithin/vicious-circle?fbclid=IwAR1EdXP7j5WHdBF92n2jWelVigGeFIkCXIkJ3Muk_8eUiE5U7XL2EGMvTDE Tlačová správa Dusk...

Čítaj ďalej
Craniotomy – Ripped Out by Violence – Amputated Vein Records, 2022
mar10

Craniotomy – Ripped Out by Violence – Amputated Vein Records, 2022

Zverejnené v mar 10, 2022

Mrkva Pôvodne som nechcel k tomuto albumu absolútne nič písať (hádam to nevyznelo, že som na chalanov urazený alebo čo). Dôvod je úplne iný a dosť jednoduchý. K príprave tohto albumu som pomohol svojou malou troškou a tak je u mňa problém byť v úlohe nestranného komentátora. Ale aby sa niekto nezľakol, tak môj divný hlas tu počuť nebudete (nechcem kapele kaziť predajné čísla), ale moje meno stojí pod siedmimi z ôsmich textov. Kvalitu mojich textov nehodlám hodnotiť, ale aspoň môžem rozobrať o čom konkrétnom jednotlivé texty pojednávajú. V polovici novembra Craniotomy vyslali medzi nenásytný death metalový ľud prvú ukážku v podobe skladby Sample of Immoral Anatomy. Niekedy v máji 2020 som sa vyskytol v skúšobni, kde mi bola predvedená ešte nie tak úplná verzia tejto (v tom čase ešte nepomenovanej) skladby. Napriek tomu, že mi z tlaku a hluku takmer vytiekla výplň mojej dutiny lebečnej von cez uši, nešlo o tak typický, viac-menej v strednom tempe hraný slam, akým sa kapela prezentovala na predchádzajúcom albume. Možno pomohol časový odstup, personálne rošády v kapele (kde sa to nakoniec aj tak vrátilo k osvedčenému vzorcu) a tak Sample of Immoral Anatomy preteká nápadmi, tempo sa mení každú chvíľu a váš sluch nenecháva ani na sekundu spadnúť do nudnej polohy. Slam tu má úlohu iba jednej z ingrediencií a miestami máte pocit, že kapela načrela do svojej histórie niekam k prvým albumom a vsadila viac na brutal death metal, aký sa hral na prelome milénií, avšak so súčasnými skúsenosťami a možnosťami. Najmä taký, nazvime to rytmický zlom, ktorý príde zhruba v 2:20 ma vcelku posadil na moju mäkkú prdelku. Aby toho nebolo málo, tak svoje hLÁSKY plné nehy tu odtlačili aj Oliver (ex-Tracriomy) a Martinus (Realms of Chaos, ex-The Infinite Within…), ktorí dostávajú priestor vlastne naprieč celým albumom. No a o čom vlastne pojednáva tento konkrétny text? Keď mi písal Pygo, či by som mu nepomohol s niekoľkým textami, tak jeho zadanie znelo jasne: buď hnusný. A tak sa mi rozkrútili kolieska v hlave a vyšiel zo mňa fiktívny príbeh (ale niekedy, keď pozerám na obyvateľov tejto v podstate peknej planéty, tak začínam veriť, že sa táto story niekde odohrala) o drogovo závislej žene, ktorá porodí svoje dieťa v ozaj hnusnej, zaplesnenej pivnici. V tej domotanej hlave jej ale zavládne panika, že s dieťaťom už nikdy nebude v takom tesnom kontakte ako doteraz a tak sa novorodenca rozhodne k sebe prišiť ihlou. Collector of Inert Bodies nás vracia späť do objatia masívne drviaceho slamu. V prvých sekundách si až môžete predstaviť ako sa cíti zrnko maku v mlynčeku. No nič. Skladba sa následne dostáva do plných otáčok, niekde po 2,5 minúte...

Čítaj ďalej
Kristian „Necrolord“ Wåhlin: Švédske eso v extrémne metalovom ateliéri
feb27

Kristian „Necrolord“ Wåhlin: Švédske eso v extrémne metalovom ateliéri

Zverejnené v feb 27, 2022

V našom dosť nepravidelnom seriáli, v ktorom sa snažím tak trošku poodkryť rúško, ktoré zakrýva dvere do pracovní umelcov, ktorí si dali za úlohu obaliť náš obľúbený hudobný extrém do priliehavého vizuálneho kabáta, sa dnes presúvam po virtuálnom glóbuse na sever do Švédska a zamierim si to k človiečikovi, ktorého svet pozná pod pseudonymom Necrolord. Necrolord, vlastným menom Jan Kristian Wåhlin, sa narodil 4. decembra v roku 1971. K umeniu výraznejšie pričuchol počas štúdia na Schillerska Grammar School, kde mali na neho vplyv diela umelcov ako Albrecht Dürer, či Hieronymus Bosch. Nachádzame sa v druhej polovici osemdesiatych rokov a práve v tomto čase sa začínala prebúdzať hydra menom švédsky death metal. Mladý Kristian sa naplno ponoril do tejto vlny a skôr ako si urobil meno ako renomovaný maliar, tak stihol založiť(alebo byť spoluzakladateľom) aj niekoľko kapiel. A tak v roku 1988 spolu so svojim kamarátom Tomasom Lindbergom (At the Gates, Lock Up, Disfear, Skitsystem…), v tom čase používajúcom prezývku Goatspell, položili základ kapely Grotesque. Kapela stihla na konci osemdesiatych/začiatku deväťdesiatych rokov vydať tri demá a jedno EP, ale následne sa rozpadli a členovia putovali do iných zoskupení. Lindberg sa odobral do radov At the Gates, ale ešte predtým stál v prvopočiatku kapely Liers in Wait, spolu s Wåhlinom. V radoch kapely sa mihlo niekoľko známejších mien švédskej sćeny ako Anders Björler (At the Gates, The Haunted…), Hans Nilsson (Dimension Zero, Luciferion…), či Daniel Erlandsson (Arch Enemy, Brujeria, Eucharist…). Žiaľ, jediným zárezom v diskografií je päťskladbové EP Spiritually Uncontrolled Art z roku 1992, kde Wåhlina dopĺňajú už spomínaný Hans Nilsson a Mattias Gustavsson. Po konci Liers in Wait sa dvojica Wåhlin a gitarista Johan Österberg (ktorý si prešiel všetkými spomínanými Wåhlinovými kapelami) rozhodla splodiť ďalšieho hudobného potomka. Tentokrát však nešlo o death metal, ale o zaujímavú kombináciu doom metalu, gothic rocku a elektroniky na štýl Moonspell, Tiamat, alebo Type O Negative. Kapela dostala meno Diabolique a pri výbere mena sa inšpirovali starým francúzskym krimi/hororom Les Diaboliques z päťdesiatych rokov. Kapela tak z času na čas funguje do dnešných dní a stihli vydať tri albumy a zopár EP-čiek. Wåhlin aka Necrolord je však podstatne známejší vďaka inej forme umenia. Podľa mojej skromnej mienky patrí k maliarom, ktorých diela proste viete tak podvedome priradiť ku tomu ktorému konkrétnemu umelcovi. A tak ako už je tradíciou v týchto článkoch, opäť vyberám desiatku obalov albumov, ktoré sú mojou optikou tak nejako najlepšie. Aj keď slovo najlepšie je dosť subjektívne a budem rád, ak sa podelíte o váš pohľad na možno diametrálne odlišnú desiatku.   At the Gates – Slaughter of the Soul (1995) Necrolorda viaže s Lindbergom dlhoročné priateľstvo a hudobné prvopočiatky, tak asi...

Čítaj ďalej