Už je to nejaký piatok, čo som naposledy robil rozhovor. Dnes vás zoberiem do Španielska. Nepôjdeme sa motať
niekam po slnečných plážach, či obdivovať kultúrne pamiatky. S vrzgotom otvoríme ťažké dvere na ktorých visí tabuľka s nápisom Patológia. Po ich otvorení nás zarazí ťažký pach formaldehydu a hniloby. Na konci miestnosti sedí za stolom náš dnešný objekt záujmu – gitarista, mozog a hlavný patológ kultových Španielov Haemorrhage – Luis Manuel Quiroga, vo všeobecnosti známy ako Luisma!
Zdravím do Španielska! Ako si žijú Haemorrhage posledné cca 2 roky? Situácia sa zrejme konečne upokojuje. Plní sa vám už kalendár koncertami? Koľko akcií ste vlastne od začiatku pandémie odohrali?
Zdravím! Tak ako všetci, tak aj my sme žili posledné dva roky dosť na prd. Lockdown, nariadenia… Veď viete. Dva roky sme takmer jeden druhého nevideli. Vyzeralo to, ako keby sme už ani nehrali v kapele. Koncert sme nehrali od decembra 2019. To je proste priveľa. Teraz už máme na programe nejaké koncerty, ale keďže problémy sú stále v nejakej forme okolo nás, tak nemôžeme hrať tak často ako by sme si želali.
Už to bude päť rokov, čo vyšiel váš posledný album We Are the Gore. Ak sa dobre pamätám, tak u mňa v takých tých koncoročných rebríčkoch skončil v tej dobe jednoznačne na prvom mieste. Takže sa natíska otázka, je už na ceste nejaký jeho nasledovník?
Napísal som nejaké skladby cez lockdown, ale keď som ich teraz počúval, tak sa mi nepáčili. Zrejme som nebol v nálade na písanie hudby. Myslím, že som nebol v hlave pripravený na písanie skladieb pre Haemorrhage. Teraz už máme niekoľko skladieb, ktoré sú celkom dobré, ale na skúškach hráme stále iba staré veci. Nové veci som ešte stále nehral s ostatnými členmi, ale v blízkej dobe s tým začneme. Myslím, že všetko sa postupne vracia do normálu a ja sa budem môcť zase viac zamerať na písanie nového materiálu.
Mám pomerne blízko ku slovenskému festivalu Flesh Party. Pred pár rokmi sa vás snažili získať do lineupu, pretože ste v ten víkend hrali aj na nejakej akcií v Nemecku, myslím. Avšak, vraj hrávate iba jeden koncert za víkend. Je pre vás náročné skĺbiť osobný život s viacerými koncertami behom pár dní? Alebo aký je vlastne dôvod tejto vašej tradície?
Niekedy hráme aj viac koncertov, ale v tomto prípade, ktorý spomínaš, boli určite nejaké dôvody k tomu. A áno, je veľmi ťažké skombinovať kapelu s osobným životom. Práca patológa je náročná, haha!
Videl som vás 3x, vždy v inej krajine a vždy v inej zostave. Vlastne, na všetkých tých troch koncertoch si bol iba ty a
Lugubrious. Napriek tomu máte vcelku stabilnú zostavu, až na bubenícky post. Čím to je, že sa u vás v posledných rokoch vystriedalo toľko bubeníkov?
Obvykle sú to stále tí istí členovia, okrem Daniho, ktorý je náš live basák vždy, keď ho potrebujeme, už od roku 2004. Beriem ho rovnako ako člena Haemorrhage, tak ako Ramona. Jediný rozdiel je v tom, že Ramon nahráva albumy. Áno, s bubeníkmi máme proste smolu. Rojas bol náš bubeník 15 rokov. Potom sa tu vystriedali štyria bubeníci, ktorí odchádzali z rôznych dôvodov – jeden kvôli drogám, ďalší kvôli drogám, alkoholu, sklonom k náckom… To je ten problém prečo to v posledných rokoch ide u nás všetko tak pomaly. Vždy keď nastúpi nový bubeník, tak začíname vlastne od nuly. Musíš s ním skúšať staré skladby a prispôsobiť jeho štýl, na štýl Haemorrhage. Myslím to tak, že ak nejaký bubeník príde z death metalovej, alebo slamovej kapely, musíme s nim skúšať až pokým nezapadne do Haemorrhage koľají. Inak by skladby zneli úplne inak. Teraz máme nového bubeníka, ale nemôžeme ešte prezradiť jeho meno.
Toto by bola asi skôr otázka pre Lugubriousa. Pred niekoľkými rokmi som narazil na informáciu, že ste sa dostali niekde na letisku do nedorozumení kvôli vášmu koncertnému inventáru (atrapy ľudských údov, pohár s mozgom…). Je to asi potom ťažké vysvetľovať (hehe). Stávajú sa vám takéto príhody často?
Áno, už sa nám to stalo zopár krát. Tento prípad sa stal na letisku v Nemecku. Letisková kontrola uvidela cez skener odseknutú nohu v batožine. Lugubrious musel otvoriť svoj kufor a keď uvideli jeho obsah, tak zostali trochu v šoku! Hahaha. Niekedy sa stane, že umelá krv sa ani niekoľko dní po koncerte nedá úplne zmyť. Tak je normálne, že mu zostane trochu na tvári, alebo na rukách. Raz ho zastavil policajt a pýtal sa ho, prečo má ruky krvavočervené. Lugubrious odpovedal, že maľuje dom načerveno! Hahaha. Chcel by som povedať jednu vec a to, že Haemorrhage používajú umelú krv. Sme totálne proti utrpenie zvierat. Toto by som rád uviedol na pravú mieru, pretože som videl nejaké komentáre, kde nás porovnávali s black metalovými kapelami, ktoré používajú skutočnú zvieraciu krv. V tomto sme zásadne proti.
Bolo by hlúpe sa asi pýtať, či máš rád coververzie skladieb, keďže ste ich nahrali neúrekom (vďaka vášmu albumu Punk Carnage som objavil veľa španielskych punkových kapiel). Ale poďme na to trochu z opačnej strany. Páčia sa ti coververzie tvojich vlastných skladieb? Pamätám si na album Haemorrhage – The Tribute to the Spanish Gore Grind
Legends, kam sa vošli aj dve slovenské kapely – Enema Shower a Sperm of Mankind. Sperm of Mankind z času na čas hrávali Apology for Pathology naživo. Dokonca hrali na husliach tú záverečnú, krásnu časť skladby.
Áno, radi hráme covery a taktiež sa nám páčia prerobené skladby Haemorrhage, ktoré sme doteraz počuli. Je zaujímavé počuť iné kapely ako urobia svoju verzie našich skladieb. Niekedy sú lepšie ako originál! Inokedy sú dosť vzdialené od originálu. Hahaha. Ale tak či tak, oceňujem snahu ísť do toho. Nikdy som nevidel Apology for Pathology naživo s husľami. Ak by som to videl, asi by ma to posadilo na prdel! Musí to byť veľmi pôsobivé!
Nerád by som opomenul tvoju dizajnérsku prácu. Stvoril si množstvo obalov pre (samozrejme) Haemorrhage, Cliteater, Pulmonary Fibrosis… Alebo aj pre reedíciu dema slovenskej kapely Hnisavý Proces, za ktorým stál Juraj „Immortal“ Haríň. Ako si spomínaš na túto veľkú postavu slovenskej scény, ktorá nás žiaľ minulý rok predčasne opustila?
Poznali sme sa od roku 1994. Prvýkrát to bolo vďaka jeho zinu a v roku 1995 sme sa poprvýkrát stretli osobne v Uherskom Hradišti, behom Grind Over Europe Tour. Najprv to bolo trošku divné, pretože v tej dobe nehovoril anglicky a jeho slová mi tlmočila jeho žena. Ale po nejakom čase sme spolu začali hovoriť a vlastne ani neviem v akej reči, ale rozumeli sme jeden druhému. Hahaha. Stali sme sa dobrými priateľmi a boli sme roky spolu v kontakte. Neskôr sme sa stretli znovu, ale potom sme na seba kontakt stratili. Bolo veľmi milé ho znovu vidieť späť na scéne. Naposledy sme sa stretli v roku 2019. Bolo to pre mňa neuveriteľné počuť, že zomrel. Naozaj som tomu nechcel uveriť. Bol to milý a kamarátsky chlap a urobil toho naozaj veľa pre slovenskú scénu. Skutočne mi chýba. Čo sa týka kapely Hnisavý Proces, spýtal sa ma, či by som im neprepracoval obal. Prvé čo urobil bolo to, že mi poslal ich hudbu. Ak mám pravdu povedať, tak to bola veľmi stará kapela, ale aj tak som ju nepoznal. Ale aj tak sa mi to páčilo a tak som ten obal urobil.
Španielsko je nepochybne rodiskom množstva skvelých kapiel. Je nejaká kapela z vašej domácej scény, ktorá ťa v
poslednom čase posadila na zadok a chcel by si ju odporučiť medzi fans?
V domácej scéne sa až tak veľmi nevyznám. Zvyčajne počúvam nové kapely na Youtube, alebo Bandcampe, ale popravde ani neviem odkiaľ sú. Hahaha. V poslednej čase ma ale celkom chytila kapela menom Mendigo. Je to niečo ako mix black metalu a starej španielskej kapely Ruido de Rabia a tento mix je veľmi dobrý.
Španielsko mám spolu s Anglickom a Talianskom ako také krajiny, ktoré dali hororu najviac z európskych krajín. Haemorrhage si taktiež radi hrajú s témami, pre niekoho desivými. Ak sa povie španielsky horor, tak mi hneď v hlave vyskočia filmy ako Tombs of the Blind Dead, Slugs, alebo z novších El orfanato, či Tuno negro. Máš aj ty svojich favoritov z domácej desivej kinematografie?
Myslím, že jeden z najlepších filmov, ktorý bol vôbec natočený v Španielsku je Aftermath. Je z deväťdesiatych rokov, je síce krátky, ale zato pekne nechutný. Stojí za ním ten istý človek, ktorý vytvoril sériu Rec. Mrknite na ten film ak môžete. Je z neho cítiť dosť Haemorrhage štýl. Hahaha.
Tak a sme na konci. Chcel by si niečo dodať na záver nášho rozhovoru?
Ďakujem za rozhovor, Lukáš. Posielam pozdrav našim fanúšikom na Slovensko. Dúfam, že sa čoskoro uvidíme, keď táto skurvená nočná mora konečne skončí. Na záver by som ešte raz rád spomenul Juraja Haríňa. Nikdy na teba nezabudnem, kamarát. Vidíme sa na druhej strane!
Foto: Internet a FB Haemorrhage
ENGLISH VERSION
Greetings to Spain! How have Haemorrhage lived for the last 2 years? The situation seems to be finally calming down. Is
your calendar already filled with concerts? How many concerts have you played since the beginning of the pandemic?
Hi! As everyone we lived the last 2 years like shit. Lockdown, restrictions, etc…you know. No live shows, no rehearsals, etc…We were like 2 years without seeing each other. It was like we don’t play in a band. We haven’t played a gig since december 2019. Thats too much. Now we have some shows but as lately problems are still around us in some way or another, so we can’t play live as much as we want.
It will be five years since your last album We Are the Gore was released. If I remember correctly, this piece finished in one of the first places in my end-of-year rankings at that time. The question is, is there any follower on his way? Do you have some new songs?
I wrote some songs during lockdown but now I listen to them and I don’t like them. I think I wasn’t in the mood to write music. I think my mind wasn’t ready to write Haemorrhage songs. Now I have a couple of songs that are quite good but we are playing old songs at rehearsals, so I still didn’t play these songs with the other band members. I think we can do it soon. I think everything came back to normality and I can put my focus in write new music.
I am quite close to the Slovak festival Flesh Party. A few years ago, they tried to get you to the lineup, because you also played at some event in Germany that weekend, I think. However, you are said to only play one concert per weekend. Is it difficult for you to combine personal life with several concerts in a few days? Or what is the reason for this tradition of yours?
Yes, sometimes we can play more shows but in the case you tell I’m sure it wasn’t possible for some reason. Yes, it’s hard to combine the band with our personal life. He work of a pathologist is hard, you know! hahaha
I have seen you 3 times, always in a different country and always with a different line-up. Only you and Lugubrious were at all three concerts. Nevertheless, you have a stable line-up, except for the drummer’s post. Why is it that you have had so many drummers in recent years?
Usually are the same members except for Dani, who is our bass player live everytime we need him since 2004. I really consider him a member of Haemorrhage as much as Ramon, the only difference is Ramon records the albums.
Yes, we had very bad luck with drummers. Rojas was our drummer from 15 years after this 4 drummers have been in the band and has left the band for different problems, one because drugs, another because drugs, alcohol and nazism, etc….That’s the problem why things are going slow in the last years. Everytime we get a new drummer is like starting from 0. You must practice the old songs, and fit their style to Haemorrhage style. I mean if one guy came from brutal Death or Slam bands we train him until he’s able to get the Haemo-groove. Otherwise the songs won’t sound the same. Now we have a new drummer but we can’t write his name because legal problems…it sound crazy but it how it goes.
This would probably be more of a question for Lugubrious. A few years ago, I came across information that you got into misunderstandings somewhere at the airport due to your concert inventory (human limb dummies, a brain cup…). It’s probably hard to explain to security. Do such events happen to you often?
Yes, it happens several times. That situation was in Germany, the airport security saw a severed leg in the scanner and she made Lugubrious open his bag and when she saw all the stuff he had inside she wwas in shock! Hahaha.
Sometimes after the gigs the artificial blood takes some days to get cleansed completely. So it’s normal he has his face or hands in red. One police man asked why he had his hands red and he answered he was painting his house in red! Hahaha. One thing we like to tell is Haemorrhage always used artificial blood. We are totally against animal suffering. I want to say this cause we saw some comments that we were compared with Black Metal bands that use real animal blood. We are against that.
It would be silly to ask if you like cover versions of the songs, since you recorded them with a lot (thanks to your album Punk Carnage, I discovered a lot of Spanish punk bands). But let’s face it from the other side. Do you like cover versions of your own songs? I remember the album Haemorrhage – The Tribute to the Spanish Gore Grind Legends, which also included two Slovak bands – Enema Shower and Sperm of Mankind. Sperm of Mankind played Apology for Pathology live from time to time. They even played the final, beautiful part of the song on the violin.
Yes we love to play covers of other bands and we love the most of the Haemorrhage covers we have listened to. It’s great to listen to other bands make their own interpretation of our songs. Sometimes they are better than the originals! Other times are too far from the real notes! Hahaha but anyway we apreciatte the effort to do it.. I didn’t see Apology for Pathology live with violins, if I see that some day I would shit in my pants! it must be impresive!
I would not like to omit your design work. He created a number of covers for (of course) Haemorrhage, Cliteater,
Pulmonary Fibrosis … Or for the re-edition of the demo of the Slovak band Hnisavý Proces, which was backed by Juraj „Immortal“ Haríň. How do you remember this great figure of the Slovak scene, which unfortunately left us prematurely last year?
I know him since 1994. First we were in contact for his magazine and in 1995 I got the chance to meet him personally in Uherske Hradiste during Grind Over Europe tour. In the begginig it was strange cause he didn’t speak english at that time it was his wife who translate his words but after some time we started to speak, I don’t know in what language, hahaha but we undetsood each other. We became good friends and we were in contact for some years. We met again some years later but after this we lost the contact during some time and then it was cool to see him back.
Last time we meet each other was in 2019. It was so incredible for me when he died. I really couldn’t believe it. He was so cool and friendly guy and he worked a lot for Slovak music. I really miss him.
About Hnisavy Proces he asked me to re-draw their cover. The first thing he did was sending me the music. To be honest it was and old band but I didn’t know it. I liked the music so I decided to do their artwork.
Spain is undoubtedly the birthplace of many great bands. Is there a band from your home scene that has put you on your 
ass lately and would like to recommend it to your fans?
I’m not really into the local scene news too much. I usually listen to new bands on you tube or bandcamp, but I don’t look where they come from! So surely I listened to some spanish band but I don’t know….hahaha…lately I liked a band called Mendigo. It’s like Black Metal mixed with a spanish old band called Ruido de Rabia and the mix sounds good.
Spain, along with England and Italy are at least for me countries that have made the most impressive horrors movies in Europe. Haemorrhage also likes to play with themes, scary for someone. If Spanish horror, movies like Tombs of the Blind Dead, Slugs, or the newer El orfanato, or Tuno negro, will pop up right in my head. Do you have also your favorites from this scene?
I think one of the best movies ever made in Spain was Aftermath. It’s from the 90’s, a short film but too gory. It’s the same director that made “Rec” movies. Take a look on this movie if you can. Very Haemorrhage style! hehehe
So here we are. Would you like to add something in the end of this interview?
Thanks to you Lukas for this interview a big greeting to all fans over there. I hope to see you soon again when these shitty nightmares are over. At last, I would like to send a last thought to my friend Juraj Harin, don’t forget you my friend! See you on the other side!
Photo: Internet and FB Haemorrhage
