Recenzia – Holotropic – individual – 2026
Viac ako desať rokov prešlo od vydania prvého albumu kapely Holotropic s názvom Permeate (recenzia naň na našom webe). Nebyť toho, že kapela neprestala koncertovať, tak by som si myslel, že ide o jednorazový projekt, ktorý sa už nedočká pokračovania. Ale dočkali sme sa a do diskografie pribudla druhá položka s rokom vydania 2026. Kapela ju uvádza ako niečo medzi EP a radovým albumom. Ja by som ju pokojne zaradil ako radový album, keďže prináša slušnú polhodinovú porciu hudby. Áno, ak by som sa na to pozeral čisto z hľadiska extrémneho metalu, tak tu máme v podstate len štyri skladby, čo je naozaj tak na EP. Ale pozor! Zvyšok tvoria veľmi zaujímavé kompozície spadajúce do kategórie ethno ambientných. Nejde o výplň alebo predel medzi skladbami, ale o plnohodnotné veci, ktoré sa vyrovnajú metalovej zložke. Prvá „D’Filer“ začína prog rockovým motívom a melodickým spevom. Tu som musel kontrolovať, či som spustil správny album, lebo od Permeate sme pomerne ďaleko. Avšak po vygradovaní motívu a zahustení nálady začnú gitary djentovo sekať a posúvame sa do sféry moderného extrémneho a progresívneho metalu. Schválne nehovorím o death metale, aspoň v prvej skladbe. Druhá „Al(l)one“ už moderný technický death metal predvedie, aby v polovici prešla do atmosférickej pasáže. Páčil sa vám posledný album Blood Incantation a ich žánrová pestrosť? Tu sa odohráva niečo podobné, ale zloženie žánrov je iné. Holotropic hrajú rytmicky šialený, zložitý a veľmi premyslený extrémny progresívny metal, hojne využívajú melodický aj extrémny spev, gitary kúzlia tech-death a djent riffy a kopec vyhrávok. Okrem dvoch spomínaných skladieb tento opis sedí aj pre tretiu „fRiction“ a piatu „in-dividual, Pt. I: Animal“. Nemenej zaujímavá je aj jemnejšia tvár kapely. Orientálna atmosférická „out-with-in“ dopraje oddych po kompozične náročnom úvode. Úplne sa rozvinie v závere albumu. V „in-dividual, Pt. II: Lamina“ je naplno využitý zvukomalebný potenciál saxofónu. Posledná „in-dividual, Pt. III: Anima“ je čistokrvný ambient s hovoreným slovom. Veľmi silný záver albumu, dokonca je to moja obľúbená skladba, náladou mi pripomína The Overview Stevena Wilsona. A to je veľká pochvala. Holotropic oproti debutu čiastočne obmenili zostavu, najvýraznejšia zmena je na pozícií vokálov. Súčasná zostava je Vladimír Mikuláš (vokál, sample), Kamil Adamík (gitary, synths), Alexander Sucháček (gitary), Rastislav Molnár (basgitara) a Janko Hutka (bicie). Album ma výborný zvuk, ideálny pre daný typ nahrávky. Teda čistý a ostrý, kde vynikne každý nástroj a kde si môžete užiť každú vrstvu komplikovanej muziky. Jakub Hríbik a Pulp Studios sú zárukou dobre odvedenej práce. Master robil Alexandr Vatagin, artwork Inese Voyager. Veľmi pekný vzhľad fyzického nosiča – nemetalové farby, melancholický nádych – vhodne dopĺňa hudobnú zložku. Holotropic úspešne nadviazali na prvý album Permeate a potvrdili, že sú jednou z najoriginálnejších slovenských...
Recenzia – Vortex Unit – Treasures EP – 2026
Diskografia kapely Vortex Unit zatiaľ veľa položiek neobsahuje. Nebudem rátať diela, ktoré boli vydané pod predchádzajúcimi názvami kapely (podľa metal archives je tu nejaká kontinuita), nakoľko so súčasnými Vortex Unit nemajú spoločné prakticky nič. Po debutovom EP Nec Plus Ultra z roku 2014 sme si počkali na prvý album The Bringer of Sun šesť rokov. Tento album ma veľmi bavil a viac si môžete prečítať aj v príslušnej recenzii (link na recenziu The Bringer of Sun). Opäť prešlo ďalších šesť rokov a je tu druhé EP s názvom Treasures. Že by bola perióda šiestich rokov pre kapelu príznačná? Nahrávka obsahuje len tri skladby a dĺžka nepresahuje 15 minút. Pre kapelu je pravdepodobne dôležité sa pripomenúť, že existujú. Pod novým (mimochodom skvelým) logom a jemne zmeneným hudobným smerovaním. Vortex Unit sú na novej nahrávke menej extrémni, black a death metalové prvky síce ostali, v mnohých momentoch sú dokonca dominantné, ale oveľa viac dávajú dôraz na melodické refrény a celkovo dosť melodické vyznenie. Bicie tepú chladným strojovým rytmom, gitary sekajú temné deathmetalové riffy a celok znie monumentálne. Tento dojem ešte umocnia občasné zbory a nápadité klávesové linky. Akonáhle preberie vedenie Dáša, dostávame sa do sféry gotického metalu, avšak nálada ostáva vo sfére temnej budúcnosti. Pojmu gothic metal sa v prípade netreba báť, pretože neskĺzne do plytkých akože strašidelných a temných momentov. V danej oblasti sa až tak neorientujem, ale podobné prvky by som hľadal napríklad na holandskej scéne, ktorá vyprodukovala množstvo kvalitných nahrávok. Hudba Vortex Unit sa skladá z mnohých vrstiev, ktoré sa nedajú obsiahnuť na prvýkrát. Napriek čistému a veľmi peknému zvuku sa toho na poslucháča valí veľké množstvo a zorientovať sa nie je ľahké. To však mám na tejto kapele rád. Postupne to do seba začne zapadať a keď rozpletiete jednotlivé motívy, užívate si skvelé skladby. Najrýchlejšie preniknete do poslednej „Golden Bands“, ktorá je pomalšia, s výrazným refrénom a kraľuje jej vynikajúci Dášin spev. Dúfam, že Vortex Unit sa týmto EP pripravujú na nový dlhohrajúci album. Počuteľne sú vo forme, majú vynikajúce nápady a kompozične sa neustále posúvajú ďalej. Som zvedavý, čo vymyslia nabudúce. Treasures som otočil mnohokrát a napriek prvotnému dojmu, že sú to „len“ tri skladby, je toho na počúvanie a objavovanie viacej, ako pri mnohých oveľa dlhších nahrávkach. Viac o albume sa dozviete aj z jeho predstavenia samotnou kapelou. Kontakt: https://vortexunit.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/vortexunitsk https://www.instagram.com/vortex_unit_official/ Treasures by Vortex...
Recenzia – F.S. – F151S – 2021/2025
Alternatívny metal stále žije! Dokonca aj v oblasti nu metalu sa čosi deje a v posledných rokoch vyšlo niekoľko veľmi dobrých nahrávok mladých kapiel. Že to nie je úplne beznádejné ani v našich končinách dokazujú páni z teplickej kapely F.S. Ich album F151S síce vyšiel už pred pár rokmi, ale teraz je možnosť doplniť si zbierku aj fyzickým nosičom, preto sa budem tomuto albumu venovať. Naviac mi už tento druh hudby hodne chýbal. F.S. majú za sebou viaceré nahrávky, prvá KrootenHead je z roku 2007, takže kapela existuje pomerne dlhú dobu. Nedá sa povedať, že by bola príliš aktívna. Treba však zároveň dodať, že ani nebola počas dlhšieho obdobia funkčná. Uvidíme, ako bude pokračovať príbeh po stále aktuálnom albume F151S. Ak ste v 90. rokoch mali radi nové smery, ktoré vtedy zažívali neskutočný rozmach a zároveň aj úspech, tak F.S. sú dobrou voľbou. Alternatívny metal/rock, crossover, nu metal, kapely ako Helmet, Faith No More, System Of A Down. Pri počúvaní mi neraz preleteli tieto pojmy hlavou. Začiatok v podobe „Phantom Pain“ je náročný a predstavuje trochu test pre poslucháča. Typický alternatívny gitarový riff, spevák najprv skôr deklamuje ako spieva, nátlakové gitary, ktoré neznejú priateľsky, napriek tomu, že melódia sa im uprieť nedá. Keď príde melodický spev a najmä záverečná rockovejšia časť, tak sa dostávam do komfortnej zóny a nahrávku si začínam skutočne užívať. Pochybnosti sa vytrácajú. Nu metalové škrípavé riffy a zaujímavá výstavba skladieb vytvárajú vnútorné napätie, keď čakáte vyvrcholenie v nejakom skvelom motíve. A nepríde? Práveže príde a kvalitne to vybuchne. Čo sa týka množstva motívov a melódií, tak je to celkom chaos. Ale organizovaný, cielený. Spomienky na prvý album SOAD? Výborný spev v melodických vypätých polohách odkazuje na Mikea Pattona, ale nebojí sa ani revu a celkovo menej melodických polôh. Skladby sú často založené na kontraste jemnejších a éterických polôh, ktoré prechádzajú do agresívnych náklepov. Napríklad „Putsch (Coup d´État)“ má celkom snovú atmosféru. Ale sen je to dosť divoký a šialený. Súvisí to aj s tým, že gitary používajú množstvo rôznych efektov, čo vytvára zvláštnu zmes. Potešia zaujímavé basgitarové linky, niekedy sólové, inokedy funkové, avšak dobre počuteľné. Album F151S má približne polhodinu, možno príliš málo. Páni sa neponáhľajú, nechcú do vás nasekať čo najviac hudby. Štvrtá „Afflicted“ začína viac ako minútou dažďa, rovnako končí, aj keď trochu kratším dažďom. Akoby to ešte chcelo niečo ďalšie, zo dve skladby, aby sa celok uzavrel. Kapelu F.S. som doteraz nepoznal, ale svojím albumom F151S ma presvedčili a do budúcnosti ich aktivity budem určite sledovať. Alternatívny metal a crossover neskončili pred 15 rokmi, ale pokračujú ďalej. A vo skvelej forme! Kontakt: https://fsteplice.bandcamp.com https://www.facebook.com/f.s.teplice/ F151S by F....
Realms of Chaos – Torment of Belligerence – Independent, 2026
Musel som trošku nahliadnuť medzi svoje minulé články, pretože sa mi čosi marilo, že som písal nejaké promo pre nadchádzajúci album Realms of Chaos. Kalendár ukazoval september 2024. A… následne to mám ako potlačenú spomienku. Nejako som sa v tom viac neprplal a myslel som si, že ten album už niekedy medzitým uzrel svetlo sveta. Zrejme nie. Pred pár týždňami sa mi ozval Martinus, že má pre mňa nachystané čosi ako predpremiéru albumu a tak som sa do týchto masívnych tónov mal možnosť započúvať ešte skôr ako boli oficiálne vonku. Medzi rečou sa mi tak trošku vyrozprával, prečo bol ten album v podstate akoby nejaký čas odložený ad acta. Boli tam nejaké zmeny zostavy, čiastočne strata motivácie… Jednoducho jedno s druhým a už sa to viezlo (čo sa týka nejakého syndrómu vyhorenia, tak to by som napríklad aj ja mohol dlho rozprávať…. vlastne nemohol, lebo vyhorený sa stále cítim (hehe)). Ale nejakým spôsobom sa veci podarilo dostať tam, kde mali byť a album sa podarilo dokončiť. Schválne som si pustil predchádzajúci album The Seed. A prečítal aj svoju recenziu k nemu. Vrátil by som sa ešte kúsok viac do minulosti. Martinusova predchádzajúca kapela – The Infinite Within, to bol hypertechnický závod na výrobu krkolomných hudobných postupov. Prostredníctvom The Seed sa skladateľský rukopis už jemne menil. Síce technická brilantnosť zostala, aj keď nebola tlačená do takého neľudského extrému, ale pridalo sa na atmosfére a takej väčšej variabilite jednotlivých skladieb. A týmto smerom sa Realms of Chaos zdá sa vybrali v ešte väčšej miere na albume Torment of Belligerence. V úvode urobí The Cacophony of Pandemonium razantný preplesk bez nejakých príprav, ale skladba rastie, bobtná a rozťahuje sa do všetkých smerov žánrových zákutí. Celou jej dĺžkou sa nesie taká potemnelá atmosféra ála Behemoth niekde okolo albumu Demigod (v istých pasážach tomu pomáhajú aj zdvojené vokály), čiže obdobia, keď som mal poľských kacírov vcelku rád. Príjemným svetielkom na konci temného tunela je gitarové sólo. Veľmi osviežujúce, až také heavy metalové sólo. A to nie je jediné na tomto albume. Napríklad to v skladbe Mutually Assured Destruction posúva danú vec na vyšší level. Pretože viem aké má Martinus obľúbené kapely (alebo teda aspoň mal, dlho sme sa nevideli a tieto témy sme nepreberali), tak ten štetec tu a tam (možno nevedomky, neviem) načrie do palety, kde sú rozprplané farby značiek Morbid Angel, Nile, Hour of Penance… To nemyslím vôbec v zlom. Kde inde sa inšpirovať, ak nie u tých najlepších vo fachu, všakže? Čo sa týka Morbid Angel v prípade tohto albumu, tak mi to trklo hneď na prvé počutie. Možno už aj trošku pred ním. V tejto verzií, ktorá mne prišla, nemali...
Recenzia – Manyac – Dark Philosophy – 2025
Napriek tomu, že už nevzniká toľko nových thrash metalových kapiel, ako približne desať rokov dozadu, stále vychádza dostatok nahrávok a žáner nestráca popularitu. Veď aj tento rok začal vydaním radových albumov minimálne dvoch veľkých kapiel. My sa však pozrieme ešte do minulého roka, kedy vyšiel druhý radový album melodických thrasherov Manyac s názvom Dark Philosophy. Po piatich rokoch od predchádzajúceho Death Sentence for Tomorrow sa zišla zostava Martin Horňáček (spev), Michal ‚Košťo‘ Košťalik (gitara, spev), Peter Palánky (gitara, spev), Richard Prešinský (basgitara) a Juraj Kolárik (bicie) – teda rovnaká ako na debute – a vo Flameart N-semble Studio nahrala aktuálny album. Hudba Manyac sa vyznačuje tým, že obľubujú dlhšie skladby a intenzívne venujú sa postupnému košateniu a obmenám riffov a motívov. Veď z jedenástich položiek na Dark Philosophy majú len dve menej ako štyri minúty. Nie vždy je to výhodou, ale k tomu sa ešte vrátim neskôr. Gitary sú síce hodne ostré, ale zároveň veľmi melodické. Nedržia sa len vysokorýchlostného rezania a behania po hmatníku, ale často vykúzlia aj výrazne heavymetalové harmónie. Dve gitary majú opodstatnenie a často ide každá svoje, aby sa potom stretli v ústrednom riffe. Vokál je prísny ako sa patrí, mne sa pri počúvaní vybaví hlavne nemecká škola thrash metalu. Cítiť z neho hnev a agresivitu, Angelripper a Mille spokojne prikyvujú. Ak sa vám nové albumy Kreator už zdajú príliš melodické a preprodukované, Manyac by mohol predstavovať výbornú alternatívu, pri ktorej si spomeniete na staršie obdobia nemeckej legendy. Samozrejme je to kúsok na úkor originality, ale v rozumnej miere. Osobne ma najviac baví trojica skladieb v strede albumu. Tretia „Misery“ má hodne chytľavý hardcore zborový refrén, ktorý funguje okamžite, a svojou náladou sa od ostatných skladieb líši. Štvrtá „I’m Not the One” znie ako keby Catastrofy začali spievať po anglicky – je to jednoduché, ale veľmi funkčné. Piata „Bow Down!“ začne pomalšie a postupne buduje hustú atmosféru, aby sa na konci rozbehla do slušných obrátok. Podobne sa dá pokračovať aj ďalej. V každej skladbe si nájdete obľúbený a výrazný motív. A teraz sa vrátim k pomerne veľkej dĺžke skladieb a tým aj celého albumu. O žiadnej skladbe by som nepovedal, že ju treba vyhodiť, ale mnohé by si zaslúžili skrátiť. Výborné motívy sa rozrieďujú a ku koncu strácajú energiu. Takmer 55 minút je pre mňa na sústredené počúvanie príliš veľa. Naopak, na také bežné počúvanie k nejakej činnosti funguje temná filozofia oveľa lepšie. Najmä vďaka tomu, že zbytočne netlačí na tvrdosť a rýchlosť. Album sa vyznačuje istou vzdušnosťou a prehľadnosťou, zároveň však slušne odsýpa. Páči sa mi minimalistický prístup ku grafickej stránke nahrávky. V dnešnej dobre zložitých grafík má príjemne staroškolský nádych, ktorý odkazuje na...
Recenzia – Not! – V září si řekneme! – 2023
Keď chcem príjemne vyplniť 15 minút a zároveň vypočuť celý album, tak môžem zvoliť EP nahrávku, alebo album nejakej grindcore, fastcore, hardcore prípadne powerviolence kapely. Dnes si zvolíme druhú možnosť. Spomínané žánre sa prekrývajú a často je ťažko rozlíšiť, do ktorej škatuľky tú-ktorú kapelu zaradiť. Určite sa nájde mnoho znalcov, ktorí to bez zaváhania rozsúdia, ale ja medzi nich nepatrím. Kapela Not! na svojej stránke spomína extreme hardcore a fastcore, takže pri tom aj zostaneme. Kto má v týchto žánroch trocha guláš podobne ako ja, tak si radšej pomôže prirovnaním k iným kapelám. Pre mňa najbližšie sú Sheeva Yoga, v grindovejších momentoch možno Lycanthrophy, ale toho nie je veľa. Čiže rýchle, ale rytmicky pestré. Intenzívne a ukričané. Kritické texty, lebo nám to nie je jedno. Riffy hodne punkové a hojne sa používajú aj tenšie struny. Približne trinásť minút, sedem skladieb, dočkáme sa hovoreného intra v prvej „Země volá o pomoc“, intenzívneho stredu albumu a menšie uvoľnenie príde na konci. V druhej polovici šiestej „Na okraji jámy“ je hovorená recenzia na danú nahrávku. Samozrejme šialene negatívna. Je celkom vtipná, páni sa neberú zbytočne vážne, tak to má byť. Posledná „Toluen blues“ má rock’n’rollový drive, ale s fastcore zvukom. Album V září si řekneme! okolo vás prefičí ani neviete ako. Pri pozornejšom počúvaní oceníte dobré texty a množstvo zaujímavých nápadov. Musíte byť ale rýchli, lebo tu sa na nikoho nečaká. Nahrávku mixoval a mastroval Otyn v Davose, takže zvuk je parádny a prehľadný, žiadny kanál a chaos. Páči sa mi výrazná úloha basgitary, ktorá pri gitarách a bicích nezaniká. Na fastcore nahrávku nemôže byť dlhá recenzia. Not! potvrdzujú, že v Česku tieto subžánre vedia. V září si řekneme! je intenzívna a zaujímavá smršť, ktorá krásne vyplní štvrťhodinku vášho života. Kontakt: https://notteplice.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/notteplice V září si řekneme! by...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (9.3.2026 22:00) 9. marca 2026
- Headbanger_FM (2.3.2026 22:00) 2. marca 2026
- Headbanger_FM (23.2.2026 22:00) 23. februára 2026
- Headbanger_FM (16.2.2026 22:00) 16. februára 2026
- Headbanger_FM (9.2.2026 22:00) 9. februára 2026
