Recenzia – F.S. – F151S – 2021/2025
Alternatívny metal stále žije! Dokonca aj v oblasti nu metalu sa čosi deje a v posledných rokoch vyšlo niekoľko veľmi dobrých nahrávok mladých kapiel. Že to nie je úplne beznádejné ani v našich končinách dokazujú páni z teplickej kapely F.S. Ich album F151S síce vyšiel už pred pár rokmi, ale teraz je možnosť doplniť si zbierku aj fyzickým nosičom, preto sa budem tomuto albumu venovať. Naviac mi už tento druh hudby hodne chýbal. F.S. majú za sebou viaceré nahrávky, prvá KrootenHead je z roku 2007, takže kapela existuje pomerne dlhú dobu. Nedá sa povedať, že by bola príliš aktívna. Treba však zároveň dodať, že ani nebola počas dlhšieho obdobia funkčná. Uvidíme, ako bude pokračovať príbeh po stále aktuálnom albume F151S. Ak ste v 90. rokoch mali radi nové smery, ktoré vtedy zažívali neskutočný rozmach a zároveň aj úspech, tak F.S. sú dobrou voľbou. Alternatívny metal/rock, crossover, nu metal, kapely ako Helmet, Faith No More, System Of A Down. Pri počúvaní mi neraz preleteli tieto pojmy hlavou. Začiatok v podobe „Phantom Pain“ je náročný a predstavuje trochu test pre poslucháča. Typický alternatívny gitarový riff, spevák najprv skôr deklamuje ako spieva, nátlakové gitary, ktoré neznejú priateľsky, napriek tomu, že melódia sa im uprieť nedá. Keď príde melodický spev a najmä záverečná rockovejšia časť, tak sa dostávam do komfortnej zóny a nahrávku si začínam skutočne užívať. Pochybnosti sa vytrácajú. Nu metalové škrípavé riffy a zaujímavá výstavba skladieb vytvárajú vnútorné napätie, keď čakáte vyvrcholenie v nejakom skvelom motíve. A nepríde? Práveže príde a kvalitne to vybuchne. Čo sa týka množstva motívov a melódií, tak je to celkom chaos. Ale organizovaný, cielený. Spomienky na prvý album SOAD? Výborný spev v melodických vypätých polohách odkazuje na Mikea Pattona, ale nebojí sa ani revu a celkovo menej melodických polôh. Skladby sú často založené na kontraste jemnejších a éterických polôh, ktoré prechádzajú do agresívnych náklepov. Napríklad „Putsch (Coup d´État)“ má celkom snovú atmosféru. Ale sen je to dosť divoký a šialený. Súvisí to aj s tým, že gitary používajú množstvo rôznych efektov, čo vytvára zvláštnu zmes. Potešia zaujímavé basgitarové linky, niekedy sólové, inokedy funkové, avšak dobre počuteľné. Album F151S má približne polhodinu, možno príliš málo. Páni sa neponáhľajú, nechcú do vás nasekať čo najviac hudby. Štvrtá „Afflicted“ začína viac ako minútou dažďa, rovnako končí, aj keď trochu kratším dažďom. Akoby to ešte chcelo niečo ďalšie, zo dve skladby, aby sa celok uzavrel. Kapelu F.S. som doteraz nepoznal, ale svojím albumom F151S ma presvedčili a do budúcnosti ich aktivity budem určite sledovať. Alternatívny metal a crossover neskončili pred 15 rokmi, ale pokračujú ďalej. A vo skvelej forme! Kontakt: https://fsteplice.bandcamp.com https://www.facebook.com/f.s.teplice/ F151S by F....
Realms of Chaos – Torment of Belligerence – Independent, 2026
Musel som trošku nahliadnuť medzi svoje minulé články, pretože sa mi čosi marilo, že som písal nejaké promo pre nadchádzajúci album Realms of Chaos. Kalendár ukazoval september 2024. A… následne to mám ako potlačenú spomienku. Nejako som sa v tom viac neprplal a myslel som si, že ten album už niekedy medzitým uzrel svetlo sveta. Zrejme nie. Pred pár týždňami sa mi ozval Martinus, že má pre mňa nachystané čosi ako predpremiéru albumu a tak som sa do týchto masívnych tónov mal možnosť započúvať ešte skôr ako boli oficiálne vonku. Medzi rečou sa mi tak trošku vyrozprával, prečo bol ten album v podstate akoby nejaký čas odložený ad acta. Boli tam nejaké zmeny zostavy, čiastočne strata motivácie… Jednoducho jedno s druhým a už sa to viezlo (čo sa týka nejakého syndrómu vyhorenia, tak to by som napríklad aj ja mohol dlho rozprávať…. vlastne nemohol, lebo vyhorený sa stále cítim (hehe)). Ale nejakým spôsobom sa veci podarilo dostať tam, kde mali byť a album sa podarilo dokončiť. Schválne som si pustil predchádzajúci album The Seed. A prečítal aj svoju recenziu k nemu. Vrátil by som sa ešte kúsok viac do minulosti. Martinusova predchádzajúca kapela – The Infinite Within, to bol hypertechnický závod na výrobu krkolomných hudobných postupov. Prostredníctvom The Seed sa skladateľský rukopis už jemne menil. Síce technická brilantnosť zostala, aj keď nebola tlačená do takého neľudského extrému, ale pridalo sa na atmosfére a takej väčšej variabilite jednotlivých skladieb. A týmto smerom sa Realms of Chaos zdá sa vybrali v ešte väčšej miere na albume Torment of Belligerence. V úvode urobí The Cacophony of Pandemonium razantný preplesk bez nejakých príprav, ale skladba rastie, bobtná a rozťahuje sa do všetkých smerov žánrových zákutí. Celou jej dĺžkou sa nesie taká potemnelá atmosféra ála Behemoth niekde okolo albumu Demigod (v istých pasážach tomu pomáhajú aj zdvojené vokály), čiže obdobia, keď som mal poľských kacírov vcelku rád. Príjemným svetielkom na konci temného tunela je gitarové sólo. Veľmi osviežujúce, až také heavy metalové sólo. A to nie je jediné na tomto albume. Napríklad to v skladbe Mutually Assured Destruction posúva danú vec na vyšší level. Pretože viem aké má Martinus obľúbené kapely (alebo teda aspoň mal, dlho sme sa nevideli a tieto témy sme nepreberali), tak ten štetec tu a tam (možno nevedomky, neviem) načrie do palety, kde sú rozprplané farby značiek Morbid Angel, Nile, Hour of Penance… To nemyslím vôbec v zlom. Kde inde sa inšpirovať, ak nie u tých najlepších vo fachu, všakže? Čo sa týka Morbid Angel v prípade tohto albumu, tak mi to trklo hneď na prvé počutie. Možno už aj trošku pred ním. V tejto verzií, ktorá mne prišla, nemali...
Recenzia – Manyac – Dark Philosophy – 2025
Napriek tomu, že už nevzniká toľko nových thrash metalových kapiel, ako približne desať rokov dozadu, stále vychádza dostatok nahrávok a žáner nestráca popularitu. Veď aj tento rok začal vydaním radových albumov minimálne dvoch veľkých kapiel. My sa však pozrieme ešte do minulého roka, kedy vyšiel druhý radový album melodických thrasherov Manyac s názvom Dark Philosophy. Po piatich rokoch od predchádzajúceho Death Sentence for Tomorrow sa zišla zostava Martin Horňáček (spev), Michal ‚Košťo‘ Košťalik (gitara, spev), Peter Palánky (gitara, spev), Richard Prešinský (basgitara) a Juraj Kolárik (bicie) – teda rovnaká ako na debute – a vo Flameart N-semble Studio nahrala aktuálny album. Hudba Manyac sa vyznačuje tým, že obľubujú dlhšie skladby a intenzívne venujú sa postupnému košateniu a obmenám riffov a motívov. Veď z jedenástich položiek na Dark Philosophy majú len dve menej ako štyri minúty. Nie vždy je to výhodou, ale k tomu sa ešte vrátim neskôr. Gitary sú síce hodne ostré, ale zároveň veľmi melodické. Nedržia sa len vysokorýchlostného rezania a behania po hmatníku, ale často vykúzlia aj výrazne heavymetalové harmónie. Dve gitary majú opodstatnenie a často ide každá svoje, aby sa potom stretli v ústrednom riffe. Vokál je prísny ako sa patrí, mne sa pri počúvaní vybaví hlavne nemecká škola thrash metalu. Cítiť z neho hnev a agresivitu, Angelripper a Mille spokojne prikyvujú. Ak sa vám nové albumy Kreator už zdajú príliš melodické a preprodukované, Manyac by mohol predstavovať výbornú alternatívu, pri ktorej si spomeniete na staršie obdobia nemeckej legendy. Samozrejme je to kúsok na úkor originality, ale v rozumnej miere. Osobne ma najviac baví trojica skladieb v strede albumu. Tretia „Misery“ má hodne chytľavý hardcore zborový refrén, ktorý funguje okamžite, a svojou náladou sa od ostatných skladieb líši. Štvrtá „I’m Not the One” znie ako keby Catastrofy začali spievať po anglicky – je to jednoduché, ale veľmi funkčné. Piata „Bow Down!“ začne pomalšie a postupne buduje hustú atmosféru, aby sa na konci rozbehla do slušných obrátok. Podobne sa dá pokračovať aj ďalej. V každej skladbe si nájdete obľúbený a výrazný motív. A teraz sa vrátim k pomerne veľkej dĺžke skladieb a tým aj celého albumu. O žiadnej skladbe by som nepovedal, že ju treba vyhodiť, ale mnohé by si zaslúžili skrátiť. Výborné motívy sa rozrieďujú a ku koncu strácajú energiu. Takmer 55 minút je pre mňa na sústredené počúvanie príliš veľa. Naopak, na také bežné počúvanie k nejakej činnosti funguje temná filozofia oveľa lepšie. Najmä vďaka tomu, že zbytočne netlačí na tvrdosť a rýchlosť. Album sa vyznačuje istou vzdušnosťou a prehľadnosťou, zároveň však slušne odsýpa. Páči sa mi minimalistický prístup ku grafickej stránke nahrávky. V dnešnej dobre zložitých grafík má príjemne staroškolský nádych, ktorý odkazuje na...
Recenzia – Not! – V září si řekneme! – 2023
Keď chcem príjemne vyplniť 15 minút a zároveň vypočuť celý album, tak môžem zvoliť EP nahrávku, alebo album nejakej grindcore, fastcore, hardcore prípadne powerviolence kapely. Dnes si zvolíme druhú možnosť. Spomínané žánre sa prekrývajú a často je ťažko rozlíšiť, do ktorej škatuľky tú-ktorú kapelu zaradiť. Určite sa nájde mnoho znalcov, ktorí to bez zaváhania rozsúdia, ale ja medzi nich nepatrím. Kapela Not! na svojej stránke spomína extreme hardcore a fastcore, takže pri tom aj zostaneme. Kto má v týchto žánroch trocha guláš podobne ako ja, tak si radšej pomôže prirovnaním k iným kapelám. Pre mňa najbližšie sú Sheeva Yoga, v grindovejších momentoch možno Lycanthrophy, ale toho nie je veľa. Čiže rýchle, ale rytmicky pestré. Intenzívne a ukričané. Kritické texty, lebo nám to nie je jedno. Riffy hodne punkové a hojne sa používajú aj tenšie struny. Približne trinásť minút, sedem skladieb, dočkáme sa hovoreného intra v prvej „Země volá o pomoc“, intenzívneho stredu albumu a menšie uvoľnenie príde na konci. V druhej polovici šiestej „Na okraji jámy“ je hovorená recenzia na danú nahrávku. Samozrejme šialene negatívna. Je celkom vtipná, páni sa neberú zbytočne vážne, tak to má byť. Posledná „Toluen blues“ má rock’n’rollový drive, ale s fastcore zvukom. Album V září si řekneme! okolo vás prefičí ani neviete ako. Pri pozornejšom počúvaní oceníte dobré texty a množstvo zaujímavých nápadov. Musíte byť ale rýchli, lebo tu sa na nikoho nečaká. Nahrávku mixoval a mastroval Otyn v Davose, takže zvuk je parádny a prehľadný, žiadny kanál a chaos. Páči sa mi výrazná úloha basgitary, ktorá pri gitarách a bicích nezaniká. Na fastcore nahrávku nemôže byť dlhá recenzia. Not! potvrdzujú, že v Česku tieto subžánre vedia. V září si řekneme! je intenzívna a zaujímavá smršť, ktorá krásne vyplní štvrťhodinku vášho života. Kontakt: https://notteplice.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/notteplice V září si řekneme! by...
Recenzia – Wayd – Reinvent – 2025
Je to príjemný pocit, keď nahrávka rastie s každým ďalším vypočutím. Ale že to bude také až také výrazné som nečakal. Albumový návrat Wayd po dlhých rokoch je veľká udalosť podzemného roka 2025, a preto by bola škoda, keby sme sa na Reinvent nepozreli bližšie. Wayd môžeme zaradiť k veteránom slovenskej death metalovej scény, keďže kapela vznikla pred viac ako 20 rokmi. Po štyroch albumoch však svoju štúdiovú činnosť utlmila, Ghostwalk vyšiel v roku 2007 a odvtedy sme o Wayd mohli počuť nanajvýš čo sa týkalo nejakých koncertov. Určite mnohých potešil ich návrat v podobe albumu Reinvent. Wayd patrili k najzaujímavejším a najexperimentálnejším slovenským death metalovým kapelám a na túto pozíciu plynulo nadväzujú aj novým albumom. Súčasný zvuk, aktuálne nápady, ale zároveň zachovaný pôvodný rukopis. Súčasnú zostavu tvorí trojica z minulých albumov, teda Drahoš Juřík, Richard Majer a Milan Savko, ktorú doplnil bubeník Peter Jakubík. Na albume im vypomáha viacero muzikantov, spomeniem Marchella Monteleone (basgitara), Mária „Gapa“ Gerberu (saxofón) a Tomáša Vojcoviča (trumpeta). Kto chce ďalších, dohľadá si. Keď počúvam Reinvent, tak takmer v priebehu každej skladby si hovorím, že „táto“ je najlepšia. A v konečnom dôsledku sa neviem rozhodnúť, pretože kandidátov je veľa. Album je veľmi silný a intenzívny. Počuť, že páni sú excelentní hudobníci a skvelí skladatelia. Nápadov je nemalé množstvo a skladby doslova žijú, prelievajú sa nálady a tempá. Sú komplikované, napriek tomu sa počúvajú s ľahkosťou. Jedna od druhej sa odlišujú. Pôsobia priateľsky, pretože sa vždy nájde záchytný bod, ale keď sa dáte do odhaľovania rôznych hudobných zákutí, tak sa rozvinú do prekvapivých rozmerov. Jednotka „Algorithms of Hate“ je výborne zvolená na vtiahnutie do deja. Chytľavý riff, impozantný spád, dychové nástroje. Aby som nekomentoval každú skladbu, vypichnem ešte tri položky: epickú ťažkú „Paved by Slaves“ s nádherne budovanou atmosférou, najväčšiu hitovku so slovenským refrénom „When Less Is More“, ktorú z hlavy len tak nevyženiete, a pomalú inštrumentálnu „Limits of Introspection“, kde spieva trumpeta – krása! Jedna pecka za druhou, ale tieto tri ma zaujali asi najviac. Reinvent má krásny zvuk, o ktorý sa postaralo viacero ľudí: nahrávalo sa u Martina Migaša aj Martina Barlu, svoj diel pridal Jakub Tirčo. Klobúk dole – čistý a ľahký, zároveň hrubý a prierazný. Dokonalý zvuk pre technický death metal! Dychové nástroje hrajú svoju významnú rolu a death metalové riffovanie organicky dopĺňajú. Navyše krásne počuť aj basgitaru, takže je zoznam kompletný. Mimochodom, obal od Juraja Červeného je tiež zaujímavý. Wayd dokázali skĺbiť hrubosť a techniku svojím charakteristickým spôsobom. Netlačia na pílu, vedia, kde treba pritlačiť, a naopak, kde si treba oddýchnuť. Navyše sa skladby výrazne líšia aj náladami, čo sa v žánri často nevidí. Skvelý album, krásna hudba, nemám námietky....
Recenzia – Talebringer – Flowing Streams of Time – 2025
Je skvelé, že sa na slovenskej metalovej scéne objavujú nové kapely, ktorých nahrávka vzbudí nemalý záujem. A v prípade Talebringer je tento záujem jednoznačne oprávnený. Mladá energia a nadšenie mi pripomenuli druhú polovicu 90. rokov, resp. prelom tisícročí, keď som počúval kapely ako Theater of Tragedy, prípadne slovenských Galadriel, a striedanie drsného vokálu s melodickým bolo priam povinnosťou. Tieto časy pripomenie aj názov – Flowing Streams of Time – a príbeh (kapely) sa môže začať. Talebringer album nahrali v zostave Roman (gitara, growl), Monika (spev), Simona (gitara), Lukáš (basgitara) a Dano (bicie). Hneď na prvé počutie ma prekvapilo, aký pútavý a zrelý materiál dokázali mladí muzikanti vytvoriť. Jednotka „Curse Of The Moonlight“ je neskutočná hitovka, ktorú som si okamžite zamiloval. Growl strieda čistý spev, gitary kúzlia chytľavé melódie, refrén rezonuje v hlave ešte dlho po vypočutí. Neuveriteľné! Udržia takýto štandard aj v ďalších skladbách? Dvojka „God Of Sunrise“ už presvedčí aj najväčších pochybovačov. Opäť veľmi chytľavá vec, v podstate jednoduchá, ale funguje. V jednoduchosti je krása – stále to platí. Že nepôjdeme úplne priamočiaro ukáže „26 Days From the End“. Prvé dve minúty sa predvádzajú gitary, až potom sa dostanú k slovu vokály. Opäť skvelý, trochu komplikovanejší kúsok. Aj ďalej album pokračuje vo vysoko nastavenom štandarde. Dobrý riff a melódia, jasný refrén a verš, nejaké to sólo. Kompozične zbytočne nekomplikovať a zamerať sa na pieseň. Jemnejšiu, osobnejšiu a smutnejšiu náladu predvedie „Punishment Was Empathy“. Spolu s „From Darkness All We Rise“ sú tieto dve skladby len s čistým spevom. Album uzatvára výpravná „Last Mourning“, v ktorej opäť na prvý raz zaujme najmä vokál. Po polhodine album končí a chce to opakovanie. Je tu však jedna vec, ktorú musím kapele vytknúť. Koniec parádnej „Curse Of The Moonlight“ sa končí kiksom a smiechom. To mohli robiť garážoví punkáči, ale takto pokaziť záver skladby a nechať to tak? To je naozaj škoda. Nahrávka má veľmi pekný zvuk, nahrávalo sa v štúdiu Polimelos a produkciu robil Rasťo Sumega. Náladu albumu dotvára aj jednoduchý štýlový obal. Flowing Streams of Time si zaslúži pochvalu po viacerých stránkach. Skvelo zložené skladby, kvalitné muzikantské výkony a výborný spev – Romanov growl a hlavne Monikin čistý spev. Talebringer neobjavili nič nové, ale ich verzia heavy metalu s extrémnym aj melodickým spevom a s trochou melodického death metalu je čarovne chytľavá a zaujímavá. Uvidíme, aké to bude s trvácnosťou materiálu. V každom prípade sa už teším na pokračovanie! Kontakt: https://www.instagram.com/talebringer_band/...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (16.2.2026 22:00) 16. februára 2026
- Headbanger_FM (9.2.2026 22:00) 9. februára 2026
- Headbanger_FM (2.2.2026 22:00) 2. februára 2026
- Headbanger_FM (26.1.2026 22:00) 26. januára 2026
- Headbanger_FM (19.1.2026 22:00) 19. januára 2026
