Recenzia – Not! – V září si řekneme! – 2023
jan28

Recenzia – Not! – V září si řekneme! – 2023

Zverejnené v jan 28, 2026

Keď chcem príjemne vyplniť 15 minút a zároveň vypočuť celý album, tak môžem zvoliť EP nahrávku, alebo album nejakej grindcore, fastcore, hardcore prípadne powerviolence kapely. Dnes si zvolíme druhú možnosť. Spomínané žánre sa prekrývajú a často je ťažko rozlíšiť, do ktorej škatuľky tú-ktorú kapelu zaradiť. Určite sa nájde mnoho znalcov, ktorí to bez zaváhania rozsúdia, ale ja medzi nich nepatrím. Kapela Not! na svojej stránke spomína extreme hardcore a fastcore, takže pri tom aj zostaneme. Kto má v týchto žánroch trocha guláš podobne ako ja, tak si radšej pomôže prirovnaním k iným kapelám. Pre mňa najbližšie sú Sheeva Yoga, v grindovejších momentoch možno Lycanthrophy, ale toho nie je veľa. Čiže rýchle, ale rytmicky pestré. Intenzívne a ukričané. Kritické texty, lebo nám to nie je jedno. Riffy hodne punkové a hojne sa používajú aj tenšie struny. Približne trinásť minút, sedem skladieb, dočkáme sa hovoreného intra v prvej „Země volá o pomoc“, intenzívneho stredu albumu a menšie uvoľnenie príde na konci. V druhej polovici šiestej „Na okraji jámy“ je hovorená recenzia na danú nahrávku. Samozrejme šialene negatívna. Je celkom vtipná, páni sa neberú zbytočne vážne, tak to má byť. Posledná „Toluen blues“ má rock’n’rollový drive, ale s fastcore zvukom. Album V září si řekneme! okolo vás prefičí ani neviete ako. Pri pozornejšom počúvaní oceníte dobré texty a množstvo zaujímavých nápadov. Musíte byť ale rýchli, lebo tu sa na nikoho nečaká. Nahrávku mixoval a mastroval Otyn v Davose, takže zvuk je parádny a prehľadný, žiadny kanál a chaos. Páči sa mi výrazná úloha basgitary, ktorá pri gitarách a bicích nezaniká. Na fastcore nahrávku nemôže byť dlhá recenzia. Not! potvrdzujú, že v Česku tieto subžánre vedia. V září si řekneme! je intenzívna a zaujímavá smršť, ktorá krásne vyplní štvrťhodinku vášho života. Kontakt: https://notteplice.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/notteplice V září si řekneme! by...

Čítaj ďalej
Recenzia – Wayd – Reinvent – 2025
jan21

Recenzia – Wayd – Reinvent – 2025

Zverejnené v jan 21, 2026

Je to príjemný pocit, keď nahrávka rastie s každým ďalším vypočutím. Ale že to bude také až také výrazné som nečakal. Albumový návrat Wayd po dlhých rokoch je veľká udalosť podzemného roka 2025, a preto by bola škoda, keby sme sa na Reinvent nepozreli bližšie. Wayd môžeme zaradiť k veteránom slovenskej death metalovej scény, keďže kapela vznikla pred viac ako 20 rokmi. Po štyroch albumoch však svoju štúdiovú činnosť utlmila, Ghostwalk vyšiel v roku 2007 a odvtedy sme o Wayd mohli počuť nanajvýš čo sa týkalo nejakých koncertov. Určite mnohých potešil ich návrat v podobe albumu Reinvent. Wayd patrili k najzaujímavejším a najexperimentálnejším slovenským death metalovým kapelám a na túto pozíciu plynulo nadväzujú aj novým albumom. Súčasný zvuk, aktuálne nápady, ale zároveň zachovaný pôvodný rukopis. Súčasnú zostavu tvorí trojica z minulých albumov, teda Drahoš Juřík, Richard Majer a Milan Savko, ktorú doplnil bubeník Peter Jakubík. Na albume im vypomáha viacero muzikantov, spomeniem Marchella Monteleone (basgitara), Mária „Gapa“ Gerberu (saxofón) a Tomáša Vojcoviča (trumpeta). Kto chce ďalších, dohľadá si. Keď počúvam Reinvent, tak takmer v priebehu každej skladby si hovorím, že „táto“ je najlepšia. A v konečnom dôsledku sa neviem rozhodnúť, pretože kandidátov je veľa. Album je veľmi silný a intenzívny. Počuť, že páni sú excelentní hudobníci a skvelí skladatelia. Nápadov je nemalé množstvo a skladby doslova žijú, prelievajú sa nálady a tempá. Sú komplikované, napriek tomu sa počúvajú s ľahkosťou. Jedna od druhej sa odlišujú. Pôsobia priateľsky, pretože sa vždy nájde záchytný bod, ale keď sa dáte do odhaľovania rôznych hudobných zákutí, tak sa rozvinú do prekvapivých rozmerov. Jednotka „Algorithms of Hate“ je výborne zvolená na vtiahnutie do deja. Chytľavý riff, impozantný spád, dychové nástroje. Aby som nekomentoval každú skladbu, vypichnem ešte tri položky: epickú ťažkú „Paved by Slaves“ s nádherne budovanou atmosférou, najväčšiu hitovku so slovenským refrénom „When Less Is More“, ktorú z hlavy len tak nevyženiete, a pomalú inštrumentálnu „Limits of Introspection“, kde spieva trumpeta – krása! Jedna pecka za druhou, ale tieto tri ma zaujali asi najviac. Reinvent má krásny zvuk, o ktorý sa postaralo viacero ľudí: nahrávalo sa u Martina Migaša aj Martina Barlu, svoj diel pridal Jakub Tirčo. Klobúk dole – čistý a ľahký, zároveň hrubý a prierazný. Dokonalý zvuk pre technický death metal! Dychové nástroje hrajú svoju významnú rolu a death metalové riffovanie organicky dopĺňajú. Navyše krásne počuť aj basgitaru, takže je zoznam kompletný. Mimochodom, obal od Juraja Červeného je tiež zaujímavý. Wayd dokázali skĺbiť hrubosť a techniku svojím charakteristickým spôsobom. Netlačia na pílu, vedia, kde treba pritlačiť, a naopak, kde si treba oddýchnuť. Navyše sa skladby výrazne líšia aj náladami, čo sa v žánri často nevidí. Skvelý album, krásna hudba, nemám námietky....

Čítaj ďalej
Recenzia – Talebringer – Flowing Streams of Time – 2025
jan15

Recenzia – Talebringer – Flowing Streams of Time – 2025

Zverejnené v jan 15, 2026

Je skvelé, že sa na slovenskej metalovej scéne objavujú nové kapely, ktorých nahrávka vzbudí nemalý záujem. A v prípade Talebringer je tento záujem jednoznačne oprávnený. Mladá energia a nadšenie mi pripomenuli druhú polovicu 90. rokov, resp. prelom tisícročí, keď som počúval kapely ako Theater of Tragedy, prípadne slovenských Galadriel, a striedanie drsného vokálu s melodickým bolo priam povinnosťou. Tieto časy pripomenie aj názov – Flowing Streams of Time – a príbeh (kapely) sa môže začať. Talebringer album nahrali v zostave Roman (gitara, growl), Monika (spev), Simona (gitara), Lukáš (basgitara) a Dano (bicie). Hneď na prvé počutie ma prekvapilo, aký pútavý a zrelý materiál dokázali mladí muzikanti vytvoriť. Jednotka „Curse Of The Moonlight“ je neskutočná hitovka, ktorú som si okamžite zamiloval. Growl strieda čistý spev, gitary kúzlia chytľavé melódie, refrén rezonuje v hlave ešte dlho po vypočutí. Neuveriteľné! Udržia takýto štandard aj v ďalších skladbách? Dvojka „God Of Sunrise“ už presvedčí aj najväčších pochybovačov. Opäť veľmi chytľavá vec, v podstate jednoduchá, ale funguje. V jednoduchosti je krása – stále to platí. Že nepôjdeme úplne priamočiaro ukáže „26 Days From the End“. Prvé dve minúty sa predvádzajú gitary, až potom sa dostanú k slovu vokály. Opäť skvelý, trochu komplikovanejší kúsok. Aj ďalej album pokračuje vo vysoko nastavenom štandarde. Dobrý riff a melódia, jasný refrén a verš, nejaké to sólo. Kompozične zbytočne nekomplikovať a zamerať sa na pieseň. Jemnejšiu, osobnejšiu a smutnejšiu náladu predvedie „Punishment Was Empathy“. Spolu s „From Darkness All We Rise“ sú tieto dve skladby len s čistým spevom. Album uzatvára výpravná „Last Mourning“, v ktorej opäť na prvý raz zaujme najmä vokál. Po polhodine album končí a chce to opakovanie. Je tu však jedna vec, ktorú musím kapele vytknúť. Koniec parádnej „Curse Of The Moonlight“ sa končí kiksom a smiechom. To mohli robiť garážoví punkáči, ale takto pokaziť záver skladby a nechať to tak? To je naozaj škoda. Nahrávka má veľmi pekný zvuk, nahrávalo sa v štúdiu Polimelos a produkciu robil Rasťo Sumega. Náladu albumu dotvára aj jednoduchý štýlový obal. Flowing Streams of Time si zaslúži pochvalu po viacerých stránkach. Skvelo zložené skladby, kvalitné muzikantské výkony a výborný spev – Romanov growl a hlavne Monikin čistý spev. Talebringer neobjavili nič nové, ale ich verzia heavy metalu s extrémnym aj melodickým spevom a s trochou melodického death metalu je čarovne chytľavá a zaujímavá. Uvidíme, aké to bude s trvácnosťou materiálu. V každom prípade sa už teším na pokračovanie! Kontakt: https://www.instagram.com/talebringer_band/...

Čítaj ďalej
Recenzia – Nahum – Old World Dead – Smile Music Records – 2025
jan07

Recenzia – Nahum – Old World Dead – Smile Music Records – 2025

Zverejnené v jan 7, 2026

Meno (a parádne logo) Nahum registrujem už dlhé roky, ale novinka Old World Dead je prvým albumom, do ktorého som sa hlbšie započúval. Rozbehnutá kapela vydala v rozmedzí rokov 2012 až 2019 štyri radové albumy, ale potom sa to akosi zaseklo, a na nasledovníka Within Destruction (alebo ak chcete Unhuman, čo je však znovu nahrané demo) sme si museli počkať viac ako pol desaťročia. Základom hudby Nahum je v podstate klasický death metal, ktorý si berie vplyvy z americkej, škandinávskej, ale aj stredoeurópskej scény. Počuť, že páni nezaspali v minulosti a využívajú moderné inšpirácie, ktoré obohatili tradičnú formu žánru v 21. storočí. Tu melodeathmetalový refrén, tam orchestrálny úvod, niekde pompézne klávesové podkreslenie ku krutým riffom. Muzikanti majú obrovský rozhľad a zároveň výborné hráčske a skladateľské schopnosti. K tomu pridajte lásku a oddanosť death metalovému besneniu. Výsledkom je hodne nadupaný a pestrý album, ktorý nestráca zvrátenú krásu ani na chvíľu. Remeselne dokonalé stvárnenie smrti. Jediný problém je, že by som Nahum v zástupe okovaných zoskupení nerozoznal. Nie sú natoľko svojský, že by ste ich okamžite identifikovali. Ale to sa podarí dnes už málokomu. Osobne mi totálne splývajú aj oveľa väčšie svetové mená. To je ale asi jediné mínus, takže sa posuňme k pozitívam. Každá skladba je niečím výrazná, je fajn, že album nejde stále v jednej rovine a nálade. Nahrávku otvára epický orchester v „Army, Onward!“, ktorý plynulo prejde do výpravného ostrého, ale celkom melodického nárezu. Pripomenie mi to najsilnejšie momenty Vikingov Amon Amarth. Dramatické úvodné bicie a gitarové riffy v „Legion of Death“ (a aj v niektorých ďalších) čerpajú inšpiráciu u poľských Vader. Šestku „Hatekiller“ by mohol zložiť Rogga Johansson. V deviatej „The Stars Have Never Been So Dark“ sa objavia zbory, orchestrálne časti a máme tu silný atmosférický kus. Veľmi ma bavia košaté a komplikované gitarové sóla, ktorých výskyt je pomerne hojný. A to je dobre, lebo mám pocit, že veľa extrémnych kapiel na tento prvok akosi rezignuje. Ako vidíte, inšpirácia je hodne široká a Nahum nejdú tvrdohlavo len jednou cestou. Dôležité je, že kompozične to krásne drží spolu a ako celok dáva album zmysel. Vyberá to najlepšie zo súčasného death metalu. Ak netrváte na nejakých šialených okrajových hľadaniach extrému, tak na Old World Dead si prídete na svoje. Krásne prierazný a ostrý zvuk dá vyniknúť všetkým nástrojom aj výbornému vokálu. Mix a master robil Wojtek Wieslawski, ktorý sa staral o zvuk aj viacerých poľských veličín. Nič sa nestratí, ale zároveň ostáva prirodzený a hutný. Apokalyptický motív z obalu, ktorý vytvoril Vladimir “Smerdulak” Chebakov, sa bude dobre vynímať na tričkách. Pekne urobený a navyše drží náladu a charakter s predchádzajúcimi nahrávkami. Páni odviedli remeselne dokonalú robotu korunovanú skvelými...

Čítaj ďalej
Recenzia – Porenut – Výstup k svätej Kunde – Nomad Sky Diaries/Sky Burial – 2025
nov20

Recenzia – Porenut – Výstup k svätej Kunde – Nomad Sky Diaries/Sky Burial – 2025

Zverejnené v nov 20, 2025

V prvej polovici svojej existencie kapela Porenut toho veľa nevydala. Čo sa týka radových albumov, tak len debut Mislife (2013). Ale za posedných päť rokov vypustili do sveta tri albumy: Postnihilera (2020), Mislives (2023) – recenziu si môžete prečítať tu, a v roku 2025 vychádza novinka so zvláštnym a provokatívnym názvom Výstup k svätej Kunde. Porenut tvorí dvojica Pořenuťák (hudba, gitary) a Ně (vokál, texty, príbeh), na aktuálnom albume pomohli Šimon Bartánus (basgitara) a Breza (gitarové sóla). Kto pozná tvorbu dvojice, tak vie, že môže očakávať pomerne netradične poňatý black metal, ktorého významnú zložku tvoria niekedy viac, niekedy menej absurdné texty. Výstup k svätej Kunde je bizarný príbeh, v ktorom rozumiem jednotlivým obrazom. Aspoň si to teda myslím. Ako celku tomu nerozumiem, ale je to príťažlivo absurdné a surreálne – k vinylu je priložený 40 stránkový booklet s textami a krátkym príbehom, ak si to chcete lepšie vychutnať. A hudobne? Pomerne priamočiare klasické tremollové black metalové riffy fungujú okamžite. Časom sa nabaľujú ďalšie poslucháčsky náročnejšie motívy. Disonantné vyhrávky zaváňajúce death metalom spriaznených Ceremony of Silence, black metalová avantgarda, black’n’roll, ale aj rockovo znejúce funkovo skočné úseky. Celé to však drží pokope v čiernokovových mantineloch a konzumácia zle skombinovaného guláša nehrozí. Najradšej mám úvod a záver nahrávky – teda Prologue a Epilogue, ktoré majú strhujúci spád a dynamický príbeh. Soundtrack k mizernému dňu v práci – ešte aj káva sa minula! Nálada pripomenie šedé pracovné hymny Umbrtku. Zvyšok však nezaostáva a polhodina materiálu je plná výborných nápadov. Pozerám z okna a kombinácia dažďa a snehu steká po špinavých oknách. Taký je aj zvuk nahrávky, ktorý je trochu pridusený a klaustrofobický. Aj keď príde spestrenie v podobe veselšieho motívu, tak žiadny lúč slnka spoza mrakov nevykukne. Len sa ešte viac podčiarkne absurdná nálada, ktorú Porenut budujú na celom albume. Takýto zvuk k nahrávke dobre padne, tvorcovia presne vedia, čo chcú dosiahnuť. Žiadna zahuhlanosť alebo nevyrovnanosť, gitary sa dopĺňajú, basgitaru nezvyčajne dobre počuť a s trochou snahy viete sledovať aj príbeh. Obal sa asi nebude páčiť každému, ale na druhej strane, spojenie artworku a názvu nahrávky dáva zmysel. Farebne ladia aj dve verzie vinylu – klasicky čierny a marbled, ktoré využívajú farebnú paletu obalu. Porenut robia black metal originálne a zaujímavo. Navyše, ak pozorne počúvate a sledujete zhudobnený príbeh, tak absurdná negativita naplno vstúpi do vášho dňa. A reálne udalosti každodenného sveta naberú nový rozmer. Kontakt: https://porenut.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/PorenutSk/ https://www.instagram.com/porenut_sk/ https://nomadskydiaries-skyburial.bandcamp.com/ Výstup k svätej Kunde by...

Čítaj ďalej
Recenzia – Zuvembie Necroneon – Into The Fleshbound Dominion EP – Batcave Productions / JDØS – 2025
okt30

Recenzia – Zuvembie Necroneon – Into The Fleshbound Dominion EP – Batcave Productions / JDØS – 2025

Zverejnené v okt 30, 2025

Zuvembie Necroneon nie sú slovenská ani česká kapela, pochádzajú z Anglicka, dokonca priamo z Londýna. Ich debutové EP s názvom Into The Fleshbound Dominion však vydáva aj slovenský label JDØS (predtým Jablká ďaleko od stromu), konkrétne jeho kazetovú edíciu. Trojica z večného Londýna sa s žánrovou čistotou príliš netrápi. Od staroškolského thrash/black metalu, cez horror punk a goth rock, až po vyhrávky typické pre psychobilly a outlaw country. A ešte aj ďalšie veci, ktoré nie som schopný identifikovať. Možno to znie strašidelne, ale výsledkom je hodne originálny mix týchto žánrov, ktorý dáva zmysel. Ono to celé vlastne znie strašidelne, ale v tom dobrom zmysle. Taký bol zámer, s ktorým páni túto nahrávku vytvorili. Štvorica skladieb na ploche približne 20 minút mieša spomenuté žánre v rôznom pomere. Zásadou však je, že v rámci skladby sa prestrieda takmer všetko. Vzniká pútavá, kabaretne temná, aj keď trochu chaotická a horúčkovitá hudobná zmes. Londýnske uličky, ktorými sa zakrádajú Pete Vincent (girata, vokál, efekty), majk≡L (bicie, vokál) a Christian Merrick (basa, vokál), sú temné a tajomné. Stretnúť tam môžete kadekoho, a po ceste je mnoho zapadnutých krčiem, barov a iných pochybných podnikov. Into The Fleshbound Dominion je výstižným hudobným doprovodom k púti po takýchto miestach, najmä ak už máte v sebe slušných pár pív, prípadne niečo ďalšie. Obrazy sa striedajú, udalosti chaoticky prelievajú v čase, mihajú sa podivné tváre, navštevujete miesta, ktoré už nikdy nenájdete. Niekedy nechápete, ale užívate si to. Bude na druhý deň bolehlav? A nie je to jedno? Aj tak si to určite zopakujete. Ak prežije, samozrejme. Na nahrávke je zaujímavé najmä to, ako originálne to páni namiešali. Udržať zmes žánrov pokope vyžaduje značnú dávku muzikantského umenia. Zuvembie Necroneon nehrajú hudbu, v ktorej by som sa príliš orientoval, možno preto ich neviem úplne zaradiť. Ale keby som mal spomenúť nejaké kapely, tak určite slovenských The Last Days Of Jesus, ďalej napríklad Zombie Ghost Train alebo Ghoultown. Metalové vplyvy už nechám na vás, táto zložka nie je natoľko špecifická a konkrétna. Zuvembie Necroneon predstavujú svoj hororový kabaret na debutovom EP Into The Fleshbound Dominion. Dvadsaťminútová horúčkovitá zmes rôznych gitarových žánrov od metalu po psychobilly je nesmierne zábavná a podmanivá. Ak sa žiada niečo strašidelné a klasiky sú opočúvané, tak toto je veľmi dobrá voľba. Kontakt: https://www.instagram.com/zuvembie_necroneon/ https://jablkadalekoodstromu.bandcamp.com https://www.facebook.com/jablkadalekoodstromu Into the Fleshbound Dominion (MC, JDØS-23) by Zuvembie...

Čítaj ďalej