Recenzia – MIDNIGHT SCREAM – Flammarion (2014)
Ak súhlasíte s mojim názorom, že slovenská metalová scéna potrebuje svojich hrdinov aj v melodickejšej a prístupnejšej odnoži než je tá, ktorá žne v našej krajine úspechy hlavne svojimi odsypávajúcími smrtonosnými nakladačkami, tak neváhajte a čítajte ďalej. Vec sa má tak, že oproti našim českým bratom máme práve v tomto štýlovom rozmedzí už viac než dve desaťročia priepastné manko, čo sa týka počtu vzniknutých kapiel a kreativity bez vyhorenia. Situáciu v posledných rokoch našťastie hrdo zachraňujú napríklad moji dobrí priatelia z rožňavských RENAISSENSE, košickí RAVENCLAW a taktiež aj MIDNIGHT SCREAM, ktorí práve vypustili do sveta horúcu novinku Flammarion. Toto sympatické zoskupenie z Veľkého Krtíša som mal zatiaľ tú česť vidieť dvakrát naživo, nedávno v košickom Riders Pube na vydarenej vianočnej akcii a pár rokov dozadu na naopak tragicky nepodarenej after párty po JUDAS PRIEST v Bratislave, kde zúčastnené kapely hrali pre cca. 20 ľudí, z ktorých takmer polovica vlastne ani nevnímala hudbu vďaka nadmernému požitiu alkoholických nápojov. Ich power / thrash metal ma ale napriek tomu už vtedy dostatočne zaujal, moja smola však je, že k žiadnemu z ich albumov som sa doposiaľ nedostal. Flammarion zaujme už vizuálne na prvý pohľad šikovne spracovaným digipakovým obalom s pekným dizajnom. Čo ma ale dosť zarazilo, bola absencia textov v booklete. Tie sú poslucháčom ponúknuté netypicky v multimediálnej sekcii CD. K ich skúmaniu som sa však zatiaľ nedostal, tak snáď to ešte v budúcnosti napravím. Chalani sa zhliadli v americkom poňatí power metalu, takže sa môžete pripraviť na thrashovo krkolomné sypačky, ale aj notnú dávku európskej melodiky. Ak mám osobne ich kompozície k niečomu prirovnať, tak určite musím spomenúť ICED EARTH, sólovky Roba Halforda a nemeckých BRAINSTORM. Tých je doslova cítiť v tretej piesni „Fire That Doesn´t Burn“, kde si spevák Jaro strihne aj kvalitne našponované výšky v intenzite Rippera Owensa a musím uznať, že sa to fakt dobre počúva. Nápaditosť a radosť z hry je všadeprítomná, gitary sa zarezávajú pod kožu a tlačí sa na pílu tak ako sa očakáva. Poteší temnejšia zahustená vec „Portrait of Tyranny“, prekvapí (podľa mojich informácií) prvá po slovensky naspievaná „Sám“ a na epickú nôtu vás naladí titulná skladba s maidenovskou basou v jej polovici. Trošku nevýrazne na mňa ale pôsobia posledná „The Otherside“ a koncepčne nezapadajúca „Pirate´s Dream“, aj keď tá má na druhú stranu hymnický refrén ako stvorený pre rozospievanie publika na koncertoch a určite si nájde svojich priaznivcov. Na koniec poprosím už len viac takýchto kapiel a albumov na našej domácej scéne, moju nádej v lepšie zajtrajšky sily a melódie totiž zapálil práve Flammarion od MIDNIGHT SCREAM a pevne verím, že najbližšie to pôjde ešte lepšie. Hodnotenie: 6/10 Recenzia:...
Recenzia – BENIGHTED – „Carnivore Sublime“ (Season Of Mist, 2014)
Asi so mnou drancuje istá zaostalosť, resp. som „zaostalý“ (Benighted) vzhľadom k tomu ako to Frantíkovia robia, že nech si už do parády vezmu hocakú odnož muziky, je vyčnievajúca z obrovského radu zástupov hudobnej dimenzie. San-Etiennsky samozvaní zaostalci, oneskorenci alebo už ako sa význam slova berie, ma významov v skutku dosť, ktoré ale visia na tom jednom, ohľadom psychickej poruchy vedomia dali dokopy v roku 1998, aj keď ich prvá prehliadka nepríčetnosti zadrancovala o dva roky neskôr samozvaným debutom. Z patológie na psychiatriu, aj tak by sa dala brať textová smernica, čo nasvedčuje, že vďaka skalpelu cez torazín je textová zložka zmysluplnejšia, než ktorou sa opájajú zrejme podzemnejšie hnutia celého vyšinutého komplexu tam niekde v žumpe plnej fekálií. Architektúra tohto psychokaštieľa chátra, no v jeho útrobách sa vždy dejú zaujímavé, chorobné divadielka. Šesť predstavení Benighted svojím pacientom predviedli, nechali ich trocha vstrebať mentálny nápor a rozhodli sa terorizovať ďalšou novou psychochoreografiou aj s trochou krvi nazvanou „Carnivore Sublime“. Do tohto rajského kaštieľa bol prijatý nový pacient v podobe nevinne vyzerajúcej tehotnej žienky s evidentne nejakou formou depresie, čo po pôrode potomka viedlo ku krvavej flakote po izbe, s úsmevným prihliadaním sa okolo a v náruči držiac radšej bábiku v podobe batoľaťa. Tak nejako bola do novej hry Benighted spísana správa stavu, ktorý sa snažia rozpitvať. Nová zábavka je vzájomne prepojená do jedenástich bodov a naservírovaná v tradičnom surovom podaní, kde to vyšinutí kamoši nasekali na predošlom výkone „Asylum Cave“. Schizofrenické tempá vedené až do uzavretia na samotke, pľuvanie, chrčanie…prebudzajúca sa dementná agresia až do rozkúsania miestnosti veľkosti 2×2 vyčalúnenej bielou mäkkou box výplňou. Ale nejakú tu kulisu proste treba, aby sa mohlo zakotviť na zaujímavom prípade. Ten je však podávany dosť priamočiaro agresívne, čo svedčí, že všetko je jasné a v podstate sa prípad uzavrie klasicky rutinne. Netreba sa ale samozrejme nechať uniesť navonok. Podstatné je to, že nový prípad stále spoľahlivo pobaví, aj keď stavia na osvedčenosti a starej dobrej povesti psychohrátok. Zaujímavé odseky správy sú rozhodne „Noise“, „Slaughter/ Suicide“, „Spit“, „Jekyll“, „Collection Of Dead Portraits“, „Carnivore Sublime“ a bonusovka v skutku netradične prekvapivom no zakonite zábavnom covery od nemeckých továrnikov Rammstein – „Du Riechst So Gut“. Tento vypožičaný odsek ale do kontextu výborne zapadá svojím úchylným podaním. Týmto to ale nekončí, správička bola spracovaná taktiež v de luxe edition a pribudli ešte dve covery od Machine Head – „Old“ a Aborted – „Meticulous Invagination“, štyri ich vlastné hrátky v živom zvuku a dve demo verzie „Spit a „Collection Of Dead Portraits“. Pacienti si rozhodne zatancujú a potom si tá psychofamília zrejme pôjde navzájom po krku. Ja som sa teda opät skvelo pobavil a snáď ma to ani baviť neprestane, čo...
Recenzia – CYNIC – „Kindly Bent To Free Us“ (Season Of Mist, 2014)
Môže vôbec niekto nemať rád CYNIC? Teda určite by sme našli mnoho ľudí, ktorým ich hudba nehovorí nič, ale len veľmi ťažko sa môžeme stretnúť s otvorenou nenávisťou voči Masvidalovi a spol. Hejteri a tí, čo „iba závidia“ alebo poprípade „nikdy nič nedokázali“ sa vždy vyhýbali týmto mimozemským američanom z mnohých dôvodov, veď CYNIC v konečnom dôsledku nevypredávajú štadióny, nemajú silné reči a 13 ročná pauza medzi prvým a druhým albumom naznačuje, že aj ten úspech sa nedostavil zo dňa na deň. CYNIC sú proste pacifisti, ktorý majú radi hudbu a ich význam sa prejavil až oveľa neskôr. Nový album možno nerezonoval médiami ako comeback-ová druhotina „Traced In Air“ avšak už prvé ukážky s novinky navodili takmer svetový mier a zvýšený výskyt únavy zápästia medzi fanúšikmi. A tak sa v podstate z neočakávanej záležitosti stala záležitosť vysoko diskutovaná a s vysokým stupňom očakávaní. A počkať sa veru oplatilo, odvážim sa totiž povedať, že „Kindly Bent To Free Us“ môžeme smelo zaradiť medzi tie vynikajúce albumy, ktoré vyšli pod hlavičkou CYNIC. Oproti tým priemerným alebo vyslovene zlým albumom je teda ich bilancia 3:0, pekné skóre. Oproti „Traced In Air“, kde kapela v podstate nahrala skladby veľmi silno nadväzujúce na kultový debut „Focus“ a samozrejme ich zaobalila do moderného zvukového kabátu, na „Kindly Bent To Free Us“ sa CYNIC predvádza s úžasnými skladbami, ktoré sú síce do morku kostí nasiaknuté typickým štýlom hrania hudobníkov ako aj ich štýlom skladania, avšak od posledného albumu sa tieto ich schopnosti počuteľne ešte zlepšili (čo iba potvrdzuje staré známe „vždy sa je čo učiť“). Album je dokonca aj na pomery CYNIC znova krokom vpred, najmä čo sa týka práce so zvukom a s aranžmámi, skladby si však ponechávajú takmer až popovú ľahkosť a aj napriek obrovskému množstva vecí, ktoré sa v nich dejú sú až prekvapivo stráviteľné. Kapela už definitívne vypustila growly zo svojho repertoáru, čo na škodu určite nie je, lebo pravdepodobne by zneli viac ako niečo pridané do hudby z povinnosti ako niečo, čo dopĺňa samotnú hudbu. „Kindly Bent To Free Us“ taktiež nielen že nemá slabej skladby v sebe, ani len jedna pasáž, tón sa nedá považovať za slabý alebo „od veci“. Rovnako by som nevedel vypichnúť najsilnejšiu skladbu, všetky sú si rovné, aj keď možno takú „Moon Heart Sun Head“ by som mohol označiť ako svoju srdcovku. Masvidal posunul svoje vokály znova do ďaľšej dimenzie a tú kreativitu by mu mohli závidieť mnohí, takto chytlavé refrény nemajú ani niektoré kapely, ktoré sa o tie chytlavé refrény aj reálne snažia. Od ambietne pôsobiacich plôch (Endlessly Bountifull) až po krásne progy riffy („True Hallucination Speak“, „Gitanjali“) nás Cynic vedú aj pomocou znova výborných a výrazných textov či originálnych a prekrásnych melódií do nepreskúmaných častí vesmíru a ja jednoducho žasnem. Traja výborný hudobníci prišli takmer s dokonalým materiálom, kde ich schopnosti znova splynuli...
SÚŤAŽ o 2 voľné vstupy na koncert TURISAS, ktorý sa uskutoční 3.marca v Randal Clube v Bratislave
Zdravím metaluchtivé duše, v spolupráci s OBSCURE PROMOTION sme pre vás pripravili súťaž nie o 1 voľný vstup, ale rovno o 2, na skvelý koncert TURISAS, ktorý sa uskutoční 3. 3. 2014 v Bratislavskom Randali. Stačí ak správne odpoviete na 2 ľahké otázky: 1. Podľa koho alebo čoho je pomenovaná kapela TURISAS ? 2. Z akého mesta pochádzajú ? Správne odpovede posielajte na adresu: bukaco666@gmail.com, ako predmet správy uveďte: súťaž-Turisas. Súťaž trvá do 01.03.2014!!! Víťazi budú kontaktovaní mailom na druhý deň, ak sa neozvú do konca dňa, free vstup prepadá ďalšiemu. Veľa šťastia a metalu Vám prajú Bukáčo & OBSCURE PROMOTION viac info o akcii: http://www.metalexpress.sk/2014/02/koncert-turisas-3-3-2014-bratislava-randal-club/ Víťazmi sa stávajú: Miroslav Slanina Martina Klementová Víťazom srdečne blahoželáme a vy ostatní nezúfajte, šťastie sa možno usmeje...
Finálová šestka Wacken Metal Battle 2014 je kompletná!
Finálová šestka Wacken Metal Battle sa nám skompletizovala. Súťaž, v ktorej bojujú slovenské kapely o miestenku na legendárny festival Wacken Open Air. Druhé semifinálové kolo prebehlo včera v bratislavskom klube U Očka. Pred porotou v zložení Stanislav „Stillborn“ Černák (Valhalla.sk), Michal „Hardrocker“ Roháč (Hellmagazine.eu), Lukáš „Bukáčo“ Polák (Metalexpress.sk), Petra Bohuslavská (Podujatie.sk) a Tomáš Buroň (spevák RUST2DUST – nahradil na toto kolo Maya Petranina, ktorý sa v Bratilsvae nemohol zúčastniť z osobných dôvodov) a fanúšikmi vystúpili kapely, FISHARTCOLLECTION, MINDSTORM, STERCORE, REVENGE DIVISION, REVOLTAGE a EMPYRION. Tak ako v Košiciach, aj teraz prihliadali porotcovia na jednotlivé dopredu určené kritériá. V skratke priblížime, že šlo napríklad o pódiový prejav, hudobnú originalitu, muzikantské zručnosti, komunikáciu s publikum a mnoho ďalších aspektov. Veru, porota to opäť nemala ľahké. Každý z porotcov mal k dispozícii 6 bodov, ktoré rozdelil kapelám (najlepšia 6 bodov, najhoršia 1 bod). Po vystúpení všetkých skupín porota zasadla a horlivo prediskutovala jednotlivé koncerty. Každý za seba vyjadril jednotlivé plusy a mínusy každej formácie. Po vyhlásení výsledkov, si porota zavolala členov z jednotlivých kapiel (ktoré v klube ostali) a vysvetlili im svoj verdikt. Najviac hlasov a víťazom semifinálového kola v divízii Západ sa stala skupina FISHARTCOLLECTION z Trnavy, ktorá získala 24 bodov. Títo Trnavčania sa do semifinále dostali z postu náhradníkov, keďže sa odhlásila skupina MANDRAGORA a nakoniec ovládli druhé semifinále. Spoločne s FISHARTCOLLECTION postupujú do marcového finále v Banskej Bystrici REVENGE DIVISION a STERCORE. Očakávané finále sa uskutoční 29. marca v Tirish Pube. Vo finále sa porote a fanúšikom predstavia KHADAVER, RAVENCLAW, ANSTRATUS, STERCORE, REVENGE DIVISION a FISHARTCOLLECTION. Celkové poradie Wacken Metal Battle 2014 divízia Západ: 1. FISHARTCOLLECTION (Hardcore Crossover – Trnava) – 24 bodov, 2. REVENGE DIVISION (Death Thrash Metal – Pov. Bystrica) – 23 bodov, 3. STERCORE (Death Metal/Deathcore – Prievidza) – 16 bodov, 4. REVOLTAGE (Hard & Heavy Metal – Bratislava) – 15 bodov, 5. EMPYRION (Blackened Death Metal – Nitra) – 14 bodov, 6. MINDSTORM (Metal Core – Sereď) – 13 bodov. Opäť môžete už čoskoro očakávať na našich stránkach aj reportáž z druhého...
Report – SEPULTURA, LEGION OF THE DAMNED, FLOTSAM AND JETSAM, MORTILLERY, 18. február 2014, Smerr Pub, Žilina
Debát ohľadne zmyslu fungovania SEPULTURY je priam neúrekom. Jedni zastávajú názor, že po odchode Maxa nemá kapela zmysel a tým pádom by sa mala už dávno premenovať, alebo nebodaj zrušiť. Druhý tábor je názoru, že nové albumy majú čo povedať, prinášajú niečo nové a odlišné od pôsobenia Maxa. Ja stojím niekde uprostred. Za najlepšie albumy považujem staré veci, ktoré vznikli na prelome 80-tych a 90-tych rokov, menovať snáď nemusím, no aj nad novými ruky nezalamujem. Posledný album, resp. skoro všetky od odchodu Maxa, považujem za akési hľadanie sa, na jednej strane nájdeme veľmi dobré skladby, ktoré až koketujú s death metalom a na druhej strane, experimentálne, či keď chcete, alternatívne skladby, ktoré sú dosť preplnené vatou. Naživo je to však iná káva. Videl som ich naposledy na Brutal Assaulte v roku 2011 a bol to riadne energický masaker, už vtedy som si vravel, že v clube to musí byť iná podívaná. Setlist z nedávnych koncertov sľuboval zaujímavý prierez novou ale aj starou tvorbou, tak nebol dôvod veľmi uvažovať a návšteva Žiliny bola priam povinná. Ako spolubojovníkov si zobrali starých klasikov FLOTSAM AND JETSAM a death/thrash mašinu z Holandska, LEGION OF THE DAMNED, hneď o dva dôvody viac, prečo tam zavítať. Prvé predpredajové chýry hovorili o skoro vypredanom koncerte, že vraj je 900 lístkov predaných a bude tým pádom riadna plnka. Moje prvé kroky po klube však tomu nenasvedčovali. Pozdravil som sa so známymi a šiel som si objednať pivo. Zrazu z pódia počujem dunivé zvuky bicích a ostrých gitár, kuknem rýchlo na hodinky, 18:40, veď to mám ešte dvadsať minú. Nuž, nemal som pravdu. MORTILLERY to naozaj začali rezať o dvadsať minút skôr. Thrash metal starej školy, postupy a riffy, ako už býva tradíciou, prevarené a miliónkrát prežuté. Určité nápady sa tam i napriek tomu našli, no nie dostatok nato, aby sa kapela vymanila z tej hordy podobných žánrových kapiel. Celú grupu viedla vokalistka Cara, ktorá jednak disponuje fajným chraplákom ako zo starej európskej školy a taktiež má v repertoári fajné výšky, ktoré zase thrash metal obzvlášňovali v Amerike. Dokopy to z nej robí svojráznu vokalistku, hlavný svetlý moment kapely, škoda hudobnej zložky… Novú generáciu strieda stará. FLOTSAM AND JETSAM fungujú už od roku 1984, albumy vydávajú skoro nepretržite, uznania sa im však nikdy nedostalo, vždy išli len v tieni veľkých kapiel z veľkej štvorky. To je aj celkom škoda, keď si aj zoberieme, že až na basáka, ktorého miesto ešte obhliadal vtedy neznámy ujo Jason Newsted, sa všetci podieľali na prvom albume „Doomsday For The Deceiver“ a fungujú tak až dodnes. Dokonca setlist bol aj venovaný starým nahrávkam, z prvého odzneli hlavné ťaháky “Hammerhead“ a „Iron Tears“ , taktiež došlo na druhý album v podaní troch kusov. A to sme mali pomaly celý setlist, táto úloha predskokanov im vôbec nesedí, patrilo by sa im poriadnej pocty a vystúpenia aspoň hodinového. Vystúpenie i napriek...










