Joe Petagno: Viac ako len dvorný umelec Motorhead
Meno Joe Petagno je samozrejme detailne známe najmä fanúšikom Lemmyho celoživotného diela, teda Motorhead. Už na ich debutový album im vytvoril kultového maskota menom Snaggletooth a spolupráca medzi nimi trvala až po album Kiss of Death z roku 2006. O stvorení tejto kultovej postavičky povedal pred rokmi toto: „Snaggletooth bol vytvorený v roku 1975, do nie na neho veľmi pripraveného sveta. Mier a lásku nahradila nenávisť a vojna. Išiel som do knižnice v Chelmsforde, porozhliadnuť sa po nejakých zvieracích lebkách. Vytvoril som hybrid gorilej a vlčej lebky s nadrozmernými diviačími klami. Keď kapela uvidela výsledok, tak ich to vydesilo. Verte, alebo nie, ale v tých časoch ste nemohli dostať napríklad slušnú hotelovú izbu v tričku s týmto motívom. Značilo to totižto problémy.“ Joe Petagno sa narodil hneď 1. januára 1948 v americkom Portlande. Hovorí o sebe ako o samoukovi, aj keď navštevoval aj umeleckú školu v Los Angeles. Svoje diela tvorí old schoolovými technikami (akvarel, akryl, olej… v kombinácií s airbrushom). Do práce s rôznymi grafickými programami sa veľmi nehrnie, ale berie ich skôr ako nutné zlo. Dovtedy, kým sa stretol s Lemmym a svoj život posunul skôr smerom ku pomaličky nastupujúcej metalovej vlne, stihol vytvoriť niekoľko diel pre Led Zeppelin, Nazareth, či Hawkwind. No a my si tu zas a opäť rozoberieme desiatku albumov, vybraných mojim subjektívnym pohľadom. Nič viac dodávať netreba, poďme na to. Abominator – Subversives for Lucifer (2001) Túto kapelu si pamätám niekedy dávno zo Sparku, keď sa dal ten časopis čítať a bol pre mňa hlavným zdrojom informácií. Ešte si pamätám, že boli na dvojstránke so štýlovo spriaznenými Nemcami Mystic Circle (alebo to boli Bestial Mockery, už si nie som istý). Tam moje spomínanie končí. Abominator dal v roku 1994 dokopy bývalý bubeník Destroyer 666 Chris Volcano (a.k.a. Chris Broadway) a do dnešných dní v kapele funguje s parťákom menom Adrew Undertaker (a.k.a. Andrew Gillon). Teda funguje… Kapela je aktuálne uložená v hibernačnom spánku a hudobníci sa skôr venujú iným projektom. Cez Abominator sa prehnala celá plejáda hudobníkov s podivne drsnými pseudonymami (to ste si už asi stihli všimnúť). Stvorili päticu albumov (plus nejaké tie demá a kompilačky) a tým najvýraznejším je pravdepodobne práve Subversives for Lucifer z roku 2001. https://www.youtube.com/watch?v=ZdXH0k2d4TM Angelcorpse – The Inexorable (1999) Už neexistujúca kultovka a čo je smutné, tak trochu na nich začína padať tieň zabudnutia. Aspoň teda mne to tak príde. Ja ich mám však vo svojom rebríčku riadne vysoko. Reč je o bájnych Angelcorpse. Kapela zavesila svoje logo po tretíkrát na klinec v roku 2017 a vyzerá to tak, že tentoraz naposledy. Zostali tu po nich štyri albumy a nebudeme klamať, jeden lepší ako druhý....
Rozhovor – Thorwald – „Obávam sa, že dobre už bolo a za spôsob nášho života nás ešte čakajú muky pekelné.“
Nedávno sme sa porozprávali s Trenčianskou kapelou Depresy a dnes zamierime na východ. Skupina Thorwald tento rok prišla s novým albumom „Diablov Tanec“, takže už len to je dôvodom na rozhovor. Zároveň je to už nejaký ten piatok, čo sa na našich stránkach ocitol rozhovor s touto košickou úderkou. Treba si to preto zopakovať. Na otázky mi odpovedal Wurma a touto cestou mu aj ďakujem. Vydali ste nový album Diablov Tanec u Bizarre Leprous. Po poslednom albume z roku 2018 je to už druhý pod týmto vydavateľstvom. Ako ste spokojní u tohto vydavateľa a kto prišiel s ponukou na vydanie tohtoročného albumu? Ahoj, áno, Diablov Tanec je už nejakú dobu vydaný, ale dovolím si ťa poopraviť, lebo je to už tretia spolupráca s Bizzare Leprous. Vyšlo nám pod nimi aj splitko s francúzskymi Pulmonary Fibrosis, aj keď to je teda už takmer 20 rokov. Či sme spokojní? Za seba a myslím aj za zvyšok kapely môžem povedať, že určite áno. Čo sa dohodne, to platí a CD sme mali doma v priebehu dvoch mesiacov od doby, čo som Romana z BLP oslovil a poslal mu nový materiál. V tejto dobe je to ozaj expresne rýchlo. Na najnovšom albume ma hneď upútal jeho cover a rukopis autora je spätý hlavne s Obscene Extreme Festivalom, alebo s Penk n Ink. Ako ste nadviazali spoluprácu s týmto umelcom? Čo všetko si treba na tejto maľbe všimnúť a na čo všetko odkazuje? Práce Penk n Ink sa nám veľmi páčili a tak som Martinovi napísal, či by pre nás nakreslil obal. Jeho odpoveď bola veľmi pozitívna. Opísali sme mu našu predstavu a zvyšok bol už viac-menej na ňom. Poslal nám pár náčrtov, my sme z toho jeden vybrali a on to potom vypiplal do podoby, v ktorej to môžeš vidieť dnes. Obrázok je akousi mozaikou odkazov na konkrétne skladby z albumu a vo všeobecnosti predpovedá, že nás už asi nič dobre nečaká. Spoločnosť je totálne prehnitá a jej smerovanie je vizitka sama o sebe, aj keď sa niektorí radi zbavujú zodpovednosti a pripisujú svoje činy iným silám. Pravda je však taká, že za všetko zlo na zemi si môžeme my. Obávam sa, že dobre už bolo a za spôsob nášho života nás ešte čakajú muky pekelné. Kde beriete inšpiráciu pre texty? Vždy ma dokáže u vás nadchnúť, že vymyslíte trefné a vtipné texty. Kto tieto texty u vás vymýšľa? Som veľmi rád, že sa ti texty zdajú vtipné a trefné. Presne o to nám v nich ide, aj keď my im hovoríme detské riekanky. Inšpirácia nie je problém. Stačí sa trochu poohliadnuť okolo seba a hneď máš nekonečné množstvo tém, o ktorých sa dá niečo napísať. O texty sa starám najmä ja a gitarista Fuko, aj keď na novinke, ktorá teraz vyšla sú s výnimkou dvoch textov všetky moje. Skladbu Bushido otextoval Miki na kolene pred nahrávaním. Bola to posledná skladba,...
Koncerty na garážach Poprad – (grilovačka, FUNUS, INCINERATION (GR), STABBED, HADONOS) túto sobotu!
V sobotu 6.8.2022 garážach sa na Garážach v Poprade opäť uskutoční koncert a tentokrát snáď aj grilovačka. Zlá správa ale je, že avizovaní Systemic Damage nebudú môcť prísť zahrať. Namiesto nich príde zahrať košická kapela Stabbed. Budete tak mať možnosť vidieť veľmi rozmanitú slovensko-grécku zostavu kapiel od grunge, cez death metal, až po brutal death. Príďte si užiť túto muziku pod krásnou panorámou Tatier. FUNUS – death metal, Bratislava https://funus.bandcamp.com/album/demo-2020 Deväťdesiatkový death metal vysokej kvality. INCINERATION – brutal death metal, Atény, Grécko https://incineration666.bandcamp.com/ Zahraniční klepačkári. STABBED – death metal, Košice https://stabbedsk.bandcamp.com/ Death metalové balady o vrahyni Čubírkovej. HADONOS – hardrock/grunge, Poprad https://www.facebook.com/kapela.hadonos/ Domáci chlapci. Grilovačka: 15:00 Koncert: 19:00 Koniec: 22:00 Dátum: 6.8.2022 Miesto: Garáže v Poprade, viac informácii o presnej lokácii nájdete tu – https://www.facebook.com/profile.php?id=100057545734930 FB Event: https://www.facebook.com/events/646541179645940/ Dôležité info: Počas všetkých koncertov toto leto budeme zbierať potravinovú pomoc, ktorú následne vždy odovzdáme https://www.facebook.com/rukasolidarity Takže budeme radi ak cestou na koncert niečo donesiete. Najžiadanejšie sú: pohánka, cestoviny, ryža, múka, cukor, olej, sunar a konzervy hociakého typu! Nezabudnite ešte pozvať kamošov a pozdielať event. Ďakujeme Na mieste bude aj naďalej zakázaná konzumácia tvrdého alkoholu a príchod v opitosti. Text z FB udalosti, čiastočne...
Report – Obscene Extreme Festival 2022 – 13.-17. 7. 2022 – Bojiště, Trutnov
Prešiel rok, opäť nejaké tie lockdowny, stresu tak na tri životy, ale nejakým zázrakom sme sa opäť dopracovali do Trutnova a odtlačili sme tenisky do posvätnej červenej pôdy na Bojišti. A tentokrát už v plnej paráde. Už nie v takej uskromnenej verzií, ako tomu bolo minulý rok. Čakala nás teda zostava, ktorá bola pôvodne naplánovaná na rok 2020. Bolo viac ako jasné, že nejaké zmeny lineup postihnú, ale veľmi drastické neboli (teda akurát vyznávači brutal death mohli šomrať, pretože postupne vypadli Vomit Remnants, Internal Bleeding, Origin a Pyrexia, ale čo sa dá robiť, niekedy nabudúce teda). A hneď na začiatku by som chcel dodať, že Obscene Extreme si ja užívam ako dovolenku, preto nemám síl sledovať každú jednu kapelu, nechodím sem s vysloveným cieľom písať report a preto ani nežiadam akreditácie. Takže nejaké detailne rozpitvané pohľady veľmi nečakajte. Takže kalendár ukazoval dátum 13. júla, v práci pochopili, že ukecávať ma, či som si to s dovolenkou nerozmyslel nemá zmysel a tak sa môj ruksak naplnil festivalovo prepotrebnými vecami a kakaovými venčekmi. Tentokrát sme sa do samochodky poskladali pekne z viacerých kútov Slovenska – ja od mesta miest, kde mosty nepálime, ale necháme ich takmer spadnúť do Váhu (reč je samozrejme o Hlohovci) a po jednom kuse z Liptova, Nitry a Bratislavy. Takáto multi kulti spoločnosť na slovenský spôsob teda vyrazila v ústrety niekoľkodňovému hluku. Zábavné je, že na OEF chodím od 2017 (ak dobre rátam), ale nikdy som sa tam nedostal po tej istej ceste. Takže spoznávanie českého vnútrozemia sme mali na programe aj tentokrát. Akurát nás potešil nový úsek diaľnice, ktorý nám značne osekal nekonečnú cestu. Našli sme si teda nejaké miesta na kopci, kde uhol nebol až taký, že máte v noci pocit, že spíte postojačky a postavili sme naše obydlia z údajne nepremokavých materiálov. Naše stavebné zručnosti viac rozmazávať nechcem a po tejto epizóde sme sa urýchlene vybrali smer areál. Všetky ústredné body ako stánky s jedlom, pitím, merchom atď. zostávajú na svojich pôvodných miestach, takže nič nebolo treba nanovo hľadať. Utešene sa akurát rozrastá vegánska ulička smerom hore ku grind marketu. A taktiež sa rozšírila chillout zóna. Súťaže na Freak Feste som opäť nestihol, ale hore na pódiu sa už pomaly zvučil úvodný akt festivalu a to kapela Masáž. A pretože streda niesla názov Festival of Weird Riffs, tak sme sa rôznych ujetostí vcelku nasýtili. No len povedzte, čakali ste niekedy, že budete počuť niečo ako akustický grind? A v podaní členov Gride? Ako povedal sám Áďa, tak by mohli vystupovať aj na folkových festivaloch, len ich tam nikto nevolá. Nasledujúca porcia kapiel Chlad, Vole a Morbid Evils ma nechala vcelku chladným (ono, keď vám...
Recenzia – Acid Row – Afterglow – 2022
Ak vám niečo hovoria mená Nick Oliveri a Brant Bjork, tak teraz zbystrite pozornosť. Pražská kapela Acid Row s albumom Afterglow cieli na všetkých, ktorí si stoner radi okorenia punkovou drzosťou. A v horúcom lete ťažko vychutnať vysoké teploty lepšie ako skrz stoner rockové nahrávky, pri ktorých púštny piesok škrípe medzi zubami. Pražská kapela Acid Row, teda trio Alexej Fonar, Dominik Klesa a Radek Bacík, má v diskografii debutové EP Bad Delivery z roku 2016, album Spikes z 2018 a v tomto roku pribudol recenzovaný druhý album Afterglow. Kapela na svojich stránkach uvádza, že ich stoner rock je dochutený punkom, doom metalom, psychedelickým rockom, noise rockom a grungeom. Niektoré z týchto ingrediencií cítim viac, iné menej, prípadne takmer vôbec, v každom prípade je Afterglow hodne pestrá nahrávka. Ak niekto nikdy nepočúval stoner rock a potreboval by odporučiť nejaký album na úvod, pokojne by mohol byť takýmto úvodom aj Afterglow. Jasné, pravdepodobne by som siahol po niečom zásadnejšom a legendárnejšom, ale aj tento album by poslúžil. Má základné charakteristiky žánru, je zábavný, pestrý a chytľavý, v podstate jednoduchý na počúvanie. Síce s postupujúcim hracím časom pritvrdzuje a záverečná desaťminútovka je už pri pokročilejších, stále funguje na výbornú. Základom každej skladby je nadupaný gitarový riff a vokál ako zo stoner učebnice. Vďaka tomu vynikne, že každá skladba je hlavne dobrá pieseň, ktorá uviazne v hlave prakticky hneď na prvýkrát. Niektoré riffy sú čistý Kyuss, ale komu to vadí? Acid Row okrem svižného šlapavého stoneru vedia aj poriadne spomaliť a ozvláštniť skladbu zmenou tempa a nálady. Práve tam sa prejaví vplyv doom metalu, nejakú temnotu a depresiu tu však nehľadajte. Album pomaly zvyšuje náročnosť, prvá trojica Devils dance floor, White, rich and beautiful a Get life sú energické hitové kúsky, Hot rod super soul atmosféru zahustí a pripraví pôdu na poslednú kompozíciu, ktorá sa najviac odlišuje od zvyšku. Záverečná No Church On Sunday je dlhá zasnená vec a zároveň akýsi fadeout albumu. Afterglow má luxusný zvuk, nahrával Venca Zlo v Rail Way Production, mastroval Amak Gold v Golden Hive Studio. Zaujme aj grafika od Divé Báry, psychokoláž s dieťaťom (údajne Charlesom Mansonom za mladi) sediacim na hyene ako rímskej vlčici by som síce priamo peknou nenazval, ale originálnou a zaujímavou jednoznačne. Leto je ideálnym obdobím na počúvanie stoner rocku, vysoké teploty pridávajú albumom ďalší rozmer. Afterglow spĺňa všetky atribúty na výbornú žánrovú nahrávku, ktorej sa oplatí venovať čas. Stoner rock má čoraz silnejšiu pozíciu v našom gitarovom podzemí a Acid Row to potvrdzujú! Kontakt: https://acidrow.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/acidroww Hodnotenie: 8/10 Afterglow by Acid...
Report – Hrobár – Black Light – Abortion – Kulturák, Bratislava – 23.07.2022
Počas týchto teplých dní a v období letných festivalov sa uskutočnil v bratislavskom Kulturák klube komornejší koncert s účasťou troch slovenských kapiel. Pôvodne mali odohrať až štyri, ale na poslednú chvíľu kvôli chorobe zrušila svoju účasť skupina Old Hammer. Trochu ma táto správa zamrzela, pretože práve oni mi už zopár rokov unikajú a nemala som ich možnosť vidieť. Kvôli pretrvávajúcim horúčavám sa koncert začal až okolo deviatej hodiny. Na pódiu sa pri mojom príchode už chystali Hrobár. Hneď som si povšimla, že je ich nejako menej. Bass gitarista sa žiaľ nemohol zúčastniť z osobných dôvodov, takže tento koncert odohrali iba vo dvojici. Po krátkych prípravách sa teda mohlo ísť na vec. Pred pódiom sa zhromaždilo celkom slušné množstvo ľudí. Hrobár sa v našich končinách už dávnejšie nezastavil, takže niektorí fanúšikovia sa určite potešili ich prítomnosti. V predných radoch bolo vidieť niekoľko ľudí v ich tričkách. Hrobári sa s tým veľmi nepárajú. Svoj set si rozdelili do troch sekcií, pričom každá mala približne štyri, max. 5 minút. Odzneli už notoricky známe skladby z ich debutu „Rýchla smrť“, no prišlo aj na Speak Bratislavsky or Zomri, či Toxická maskulinita. Zvukovo nemám žiadne výhrady, nakoniec zvučil človek, ktorý je s Kulturákom a jeho zvukom zžitý. Výhoda Hrobárov je v tom, že počas ich približne 20 minútového setu sa nemáte šancu nudiť. Ich rýchly thrash so slovenskými textami, ktoré sa ľahko vryjú do hlavy, takže si ich zapamätáte. Po dohratí posledného štvorminútového bloku sme si vypýtali ešte repete. Ešte mi nedá nespomenúť aj image kapely, ktorý som mala možnosť vidieť až v tomto roku na Flesh Party Open Air (predsa len, bola tu pandémia). Hrobári momentálne vystupujú do pol pása holí so špeciálnymi, nazvem to turbo okuliarmi, ktoré môžete vidieť na fotkách. Po úvodnej nakladačke od Hrobárov sa na pódiu pomaly poskladala košická kapela Black Light. Túto kapelu sledujem viac menej od ich začiatkov, keď sa im podarilo vydať u Support Underground svoj debutový album. Chalani už v svojich začiatkoch veľa koncertovali a je vidieť, že dnes už je to sebavedomá kapela, ktorá nemá vôbec problém ani so svojou stage performance. Dnes sa na pódiu objavujú so záskokom na poste gitaristu. Ten sa stihol v krátkom čase naučiť songy pre tento koncert, za čo mu kapela aj náležite poďakovala. V minulom roku kapela vydala podľa môjho názoru zatiaľ svoje asi najlepšiu nahrávku vo svojej histórii. Na pódiu sa vynímal predovšetkým bass gitarista, ktorý zvolil letnú košieľku výrazných farieb. Kapela sršala počas celého svojho vystúpenia energiou a opäť som ocenila podľa môjho názoru dobrý zvuk. Čo sa týka set-listu, bol to mix ich doterajšej diskografie a z posledného EP zahrali ústrednú sklabu Firestealer. V rámci vystúpenia došlo aj k...