Pharmacist – Flourishing Extremities on Unspoiled Mental Grounds – Bizarre Leprous Production, 2022
Letné horúčavy, lesné požiare, sucho… Kde sa dá najlepšie pred všetkým týmto skryť? Predsa v mrazivom objatí oddelenia patológie. Smrad formaldehydu, precízna dezinfekcia všade naokolo a chlad. To znie ako rajská hudba pre všetky vaše zmysly. K tomu roztiahnuté záhradné kreslo, naliaty drink (vychladený ako inak, než v mraziacom boxe v ľadovom stisku nebožtíka) a túto idylickú atmosféru dotvárajúca hudba. Sú to zhruba dva roky, čo sa mi dostal do rúk debutový album kapely Pharmacist, ktorá sa obrátila v čase a priestore a zamierila si to niekam do Liverpoolu (resp. Ostravy) konca osemdesiatych rokov a začala vzývať staré nahrávky Carcass (resp. Pathologist). Prvý album Medical Renditions of Grinding Decomposition bol pre mňa ako zjavenie a točil som ho v tom čase neustále. Kapela rozhodne nezaspala (večným spánkom) na vavrínoch a v medzičase vychrlila šesticu splitiek (medzi inými aj s Expurgo, Fluids, či Golem of Gore) a nejaké to EP. Plnohodnotného nasledovníka sme sa dočkali až teda teraz v roku 2022 a moje nadšenie vzrastalo viac a viac, ako sa približoval dátum jeho vydania. Som z neho tak namäkko ako z jeho predchodcu? Odpoveď na to dajú nasledujúce riadky. Musím sa priznať, že všetky tie splitká som nepočúval a tak som nevedel kam a či vôbec sa kapela nejako pohne na svojej púti potemnelými chodbami, kde preblikujú rozbité neónky a na dverách na konci chodby visí nápis pathological goregrind. Istú indíciu mohol dať už obal, ktorý nezdobí iba jednoduchá koláž, ako tomu bolo minule (po vzore Reek of Putrefaction). Trošku sa s tým viac pohrali a ostatky nejakých neborákov uložili podľa trochu viac úhľadnejšieho a estetickejšieho vzorca. Dostala sa do podobných mantinelov aj samotná hudba? Keď na vás vybehnú úvodné tóny Accelerating Suppuration, tak si poviete, že všetko zostalo na pôvodnom mieste. Lenže chyba lávky, drahí pozostalí. To basové sólo som popravde nečakal (asi nejaký joeydemaiomanowarovský votrelec v štúdiu). Podobné prekvapenia pokračujú aj ďalej. Skoro až heavy metalové postupy a gitarové sóla (v Corpus Sonica ešte dajme tomu, ale to v Necromorph smrdí až pomaly Dream Theater) vcelku ozvláštňujú a tak nejako nadľahčujú celý goregrindový korpus (asi ako keď vmiešate do cesta bielkový sneh… hm, áno, to prirovnanie je presné). The Great Contractor zase drží pokope niečo ako pochodový rytmus. Titulná skladba odhaľuje aj čistý vokál (teda no, zbavený efektu, ale chrčí sa na spôsob Jeffa Walkera). Peroxide Engagement je zase pre zmenu akustická vybrnkávačka s melódiou nie nepodobnou zlovestnému úvodu South of Heaven od Slayer. Album uzatvára Nursery Aesthetics, ktorá na mňa pôsobí ako dve skladby v jednom. Zhruba do polovice sa drží goregrindu ako čert kopyta. Potom sa zlomí do svojej melodickejšej podoby a ja si nie som...
Brutálna nálož v čele s Devourment už onedlho v Bratislave!
Nadávali ste na teplo na festivaloch? Tak to si užijete klubový koncert. A to počítame všetci s tým, že to bude veľmi intenzívny koncert. Predsa len bájny Devourment naposledy aspoň na skok nakukli na starý kontinent pred zhruba tromi rokmi a do slovenského vnútrozemia pred dvanástimi rokmi, konkrétne do Žiliny. Takže celkom doba. Medzitým stihli vydať album Obscene Majesty, ktorý im prinavrátil korunu kráľov najbrutálnejšieho štýlu (v podstate im ju nikdy nikto nezobral). Samozrejme behom koncertu zabrdnú do histórie a my sa budeme môcť tešiť na rokmi overené šlágre z albumov Molesting the Decapitated, Butcher the Weak, Unleashed the Carnivore, či Conceived in Sewage. To na čo sa nebudeme môcť tešiť, je bubenícka hra Brada Finchera, ktorý sa tohto turné nezúčastní a nahradí ho Lille Gruber z Defeated Sanity. Brutalitu tohto večera dotvoria aj ďalšie bandy. Z USA sa okrem Devourment vo veľkom štýle dovalia taktiež nemenej kultoví Pathology, z Holandska výborní Korpse (nedávno ste ich mohli vidieť na Flesh Party), z Bieloruska neskutočne uši publika drviaci Extermination Dismemberment a domácu scénu budú zastupovať rokmi ošľahaní Craniotomy a nová krv na poli technickejšieho death metalu Cranial Void. 14. 8. 2022, Randal Club, Bratislava Začiatok: 18:30 Vstup: predpredaj 25€ https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/slaughter-farm-vol2/?fbclid=IwAR1_OWFBP416e4Hb2yhkNH0PDQkR2Og9Ih-wjPVViAkwFbEDp4nzjmMy7gc na mieste 30€ FB...
Joe Petagno: Viac ako len dvorný umelec Motorhead
Meno Joe Petagno je samozrejme detailne známe najmä fanúšikom Lemmyho celoživotného diela, teda Motorhead. Už na ich debutový album im vytvoril kultového maskota menom Snaggletooth a spolupráca medzi nimi trvala až po album Kiss of Death z roku 2006. O stvorení tejto kultovej postavičky povedal pred rokmi toto: „Snaggletooth bol vytvorený v roku 1975, do nie na neho veľmi pripraveného sveta. Mier a lásku nahradila nenávisť a vojna. Išiel som do knižnice v Chelmsforde, porozhliadnuť sa po nejakých zvieracích lebkách. Vytvoril som hybrid gorilej a vlčej lebky s nadrozmernými diviačími klami. Keď kapela uvidela výsledok, tak ich to vydesilo. Verte, alebo nie, ale v tých časoch ste nemohli dostať napríklad slušnú hotelovú izbu v tričku s týmto motívom. Značilo to totižto problémy.“ Joe Petagno sa narodil hneď 1. januára 1948 v americkom Portlande. Hovorí o sebe ako o samoukovi, aj keď navštevoval aj umeleckú školu v Los Angeles. Svoje diela tvorí old schoolovými technikami (akvarel, akryl, olej… v kombinácií s airbrushom). Do práce s rôznymi grafickými programami sa veľmi nehrnie, ale berie ich skôr ako nutné zlo. Dovtedy, kým sa stretol s Lemmym a svoj život posunul skôr smerom ku pomaličky nastupujúcej metalovej vlne, stihol vytvoriť niekoľko diel pre Led Zeppelin, Nazareth, či Hawkwind. No a my si tu zas a opäť rozoberieme desiatku albumov, vybraných mojim subjektívnym pohľadom. Nič viac dodávať netreba, poďme na to. Abominator – Subversives for Lucifer (2001) Túto kapelu si pamätám niekedy dávno zo Sparku, keď sa dal ten časopis čítať a bol pre mňa hlavným zdrojom informácií. Ešte si pamätám, že boli na dvojstránke so štýlovo spriaznenými Nemcami Mystic Circle (alebo to boli Bestial Mockery, už si nie som istý). Tam moje spomínanie končí. Abominator dal v roku 1994 dokopy bývalý bubeník Destroyer 666 Chris Volcano (a.k.a. Chris Broadway) a do dnešných dní v kapele funguje s parťákom menom Adrew Undertaker (a.k.a. Andrew Gillon). Teda funguje… Kapela je aktuálne uložená v hibernačnom spánku a hudobníci sa skôr venujú iným projektom. Cez Abominator sa prehnala celá plejáda hudobníkov s podivne drsnými pseudonymami (to ste si už asi stihli všimnúť). Stvorili päticu albumov (plus nejaké tie demá a kompilačky) a tým najvýraznejším je pravdepodobne práve Subversives for Lucifer z roku 2001. https://www.youtube.com/watch?v=ZdXH0k2d4TM Angelcorpse – The Inexorable (1999) Už neexistujúca kultovka a čo je smutné, tak trochu na nich začína padať tieň zabudnutia. Aspoň teda mne to tak príde. Ja ich mám však vo svojom rebríčku riadne vysoko. Reč je o bájnych Angelcorpse. Kapela zavesila svoje logo po tretíkrát na klinec v roku 2017 a vyzerá to tak, že tentoraz naposledy. Zostali tu po nich štyri albumy a nebudeme klamať, jeden lepší ako druhý....
Report – Obscene Extreme Festival 2022 – 13.-17. 7. 2022 – Bojiště, Trutnov
Prešiel rok, opäť nejaké tie lockdowny, stresu tak na tri životy, ale nejakým zázrakom sme sa opäť dopracovali do Trutnova a odtlačili sme tenisky do posvätnej červenej pôdy na Bojišti. A tentokrát už v plnej paráde. Už nie v takej uskromnenej verzií, ako tomu bolo minulý rok. Čakala nás teda zostava, ktorá bola pôvodne naplánovaná na rok 2020. Bolo viac ako jasné, že nejaké zmeny lineup postihnú, ale veľmi drastické neboli (teda akurát vyznávači brutal death mohli šomrať, pretože postupne vypadli Vomit Remnants, Internal Bleeding, Origin a Pyrexia, ale čo sa dá robiť, niekedy nabudúce teda). A hneď na začiatku by som chcel dodať, že Obscene Extreme si ja užívam ako dovolenku, preto nemám síl sledovať každú jednu kapelu, nechodím sem s vysloveným cieľom písať report a preto ani nežiadam akreditácie. Takže nejaké detailne rozpitvané pohľady veľmi nečakajte. Takže kalendár ukazoval dátum 13. júla, v práci pochopili, že ukecávať ma, či som si to s dovolenkou nerozmyslel nemá zmysel a tak sa môj ruksak naplnil festivalovo prepotrebnými vecami a kakaovými venčekmi. Tentokrát sme sa do samochodky poskladali pekne z viacerých kútov Slovenska – ja od mesta miest, kde mosty nepálime, ale necháme ich takmer spadnúť do Váhu (reč je samozrejme o Hlohovci) a po jednom kuse z Liptova, Nitry a Bratislavy. Takáto multi kulti spoločnosť na slovenský spôsob teda vyrazila v ústrety niekoľkodňovému hluku. Zábavné je, že na OEF chodím od 2017 (ak dobre rátam), ale nikdy som sa tam nedostal po tej istej ceste. Takže spoznávanie českého vnútrozemia sme mali na programe aj tentokrát. Akurát nás potešil nový úsek diaľnice, ktorý nám značne osekal nekonečnú cestu. Našli sme si teda nejaké miesta na kopci, kde uhol nebol až taký, že máte v noci pocit, že spíte postojačky a postavili sme naše obydlia z údajne nepremokavých materiálov. Naše stavebné zručnosti viac rozmazávať nechcem a po tejto epizóde sme sa urýchlene vybrali smer areál. Všetky ústredné body ako stánky s jedlom, pitím, merchom atď. zostávajú na svojich pôvodných miestach, takže nič nebolo treba nanovo hľadať. Utešene sa akurát rozrastá vegánska ulička smerom hore ku grind marketu. A taktiež sa rozšírila chillout zóna. Súťaže na Freak Feste som opäť nestihol, ale hore na pódiu sa už pomaly zvučil úvodný akt festivalu a to kapela Masáž. A pretože streda niesla názov Festival of Weird Riffs, tak sme sa rôznych ujetostí vcelku nasýtili. No len povedzte, čakali ste niekedy, že budete počuť niečo ako akustický grind? A v podaní členov Gride? Ako povedal sám Áďa, tak by mohli vystupovať aj na folkových festivaloch, len ich tam nikto nevolá. Nasledujúca porcia kapiel Chlad, Vole a Morbid Evils ma nechala vcelku chladným (ono, keď vám...
P.L.F + support na Garážach!
Po takmer štyroch rokoch sa vracia do „klenotu na Dunaji“ jedna z aktuálne najnadupanejších grindových kapiel, teda P.L.F. Pred tými spomínanými štyrmi rokmi hrali koncom roka vo Fuge, tentokrát si dajú taký malý open air, pretože Callierove smrtiace thrashové riffy a ubíjajúce bicie maestra Fajarda zahrmia uprostred garáží pod Prístavným mostom. O pár dní neskôr síce zvíria červenú hlinu a rozbijú amfiteáter na Obscene Extreme, ale ak máte radi komornejšie akcie, viete kam treba ísť. A aby sme nezabudli, tak aj support rozhodne stojí za to. Predstavia sa ďalší Američania Bandit, Civilian Thrower z Francúzska a českí Decultivate. 11. 7. 2022, Garáže pod Prístavným mostom, Bratislava Začiatok: 19:00 FB...
Tip na leto 2022: Obscene Extreme
Poznáte to, že na dobré sa oplatí čakať? Tu už to čakanie ale začalo zabiehať do nejakých masochistických kútikov. Hovorím o zostave kapiel, ktorá bola pôvodne naplánovaná na rok 2020. Samozrejme prebehli nejaké zmeny v zostave (za ten dlhý čas sa to proste dalo čakať). A tak sa vlastne Obscene Extreme vracia späť po troch rokoch. Dobre, minuloročná trošku komornejšia verzia mala tiež čosi do seba, ale v plnej paráde tu máme tento kultový festival až teraz. Takže čo si pre nás/vás pripravili organizátori tento rok? Ešte pred tým ako si povieme niečo o kapelách, spomeňme, že Obscene Extreme v spolupráci s pivovarom Proud, uvarili pre „pivopičov“ špeciálne pivo, ktoré dostalo meno Ever Flowing Stream (ako pocta prvému albumu tohtoročného headlinera, teda Dismember a kto rozumie anglicky, tak zrejme chápe, že názov odkazuje aj k samotnému menu pivovaru). Inak sa môžeme tešiť na všetky tradičné atrakcie ako stredajší Freak Fest, kde si môžete zmerať sily v totálne šibnutých disciplínach, Freak Show (taktiež v stredu) behom ktorej sa predstavia S&M Project, Princess Tweedle Needle + Zora van der Blast + Evelyn Frantic a Fly Hight Tribe Show. No a prejdime už k tomu hlavnému a to je hudobná náplň. Dismember – Headlinerom (resp. jedným z mnoha, stačí pozrieť na plagát) tohto ročníka je legendárna švédska death metalová kapela Dismember. V minulosti sa už raz predstavili na prknách zababraných od červenej hliny, ktoré znamenajú grind (konkrétne v roku 2006) a teraz, po dlhých šestnástich rokoch hlásia návrat. A návrat ohlásili v roku 2019, keď sa po dlhých ôsmich rokoch vrátili medzi aktívne kapely. Stihli odohrať iba zopár koncertov, kým na svet dopadol tieň covidu. Každopádne, Dismember sú späť, zvuk HM-2 efektu nám bude hučať v hlavách ešte dlho po festivale, pecky z klasických albumov ako Like an Everflowing Stream, Indecent and Obscene, alebo Massive Killing Capacity sú nacvičené a my už iba odrátavame dni, kým budeme stáť (teda, nehybne stáť sa určite nebude dať) pod pódiom a tešiť sa zo života. Macabre – Poznáte mená ako Albert Fish, Richard Ramirez, Ted Bundy, John Wayne Gacy, či Jeffrey Dahmer? Ak áno, tak asi máte záľubu vo vyšetrovaní brutálnych vrážd, alebo máte radi jednu svojskú americkú kapelu. Po dlhých rokoch sa do Trutnova vracajú aj šialení Macabre. V roku 2020 vydali po deviatich rokoch nový album. Kvôli známym dôvodom ho nemali šancu nejako veľmi koncertne spropagovať a tak si určite užijeme nejaké, čiernym humorom odľahčené šlágre, z ktorých cáka krv na široké okolie. Či už novšie veci ako Your Window Is Open, či The Wheels on the Bug, alebo totálne klasiky typu Albert Was Worse than Any Fish in the Sea, Vampire of...