Recenzia – Melancholy Pessimism – Democracy War Crusade – Bizarre Leprous Production – 2019
aug28

Recenzia – Melancholy Pessimism – Democracy War Crusade – Bizarre Leprous Production – 2019

Zverejnené v aug 28, 2019

Keď som na internete zahliadol, že Melancholy Pessimism vydávajú nový album, tak ma najprv napadla myšlienka, že však nedávno od nich niečo vyšlo. Potom som si však uvedomil, že to bola re-edícia albumov Recompense To Saints a End Of Vermin Nations, o ktorú sa postaral Immortal Souls Production. A od skutočného vydania ostatnej radovky, spomínanej End Of Vermin Nations, už prešlo deväť rokov, takže možno mnohí ani nedúfali, že bude nejaká ďalšia. Aktívnych kapiel, ktoré stáli prakticky pri zrode death metalu v Československu, nie je veľa a viac ich už samozrejme nebude, lebo čas proste nezastavíš. Demo jednoducho nazvané Melancholy Pessimism má v kolónke dátum vydania rok 1992, a to je už hodne dávno. Som rád, že kapela to ťahá stále ďalej a pokiaľ bude vydávať albumy ako Democracy War Crusade, tak máme dôvod tešiť sa. Zvuk nahrávky je výborný, o hráčskych a vokálnych schopnostiach v prípade takých skúsených borcov ani nemá zmysel diskutovať. Mám pocit, že keď kapely vydávajú albumy už len sporadicky s dlhšími časovými odstupmi, výsledkom sú často výborné nahrávky zbavené nepotrebnej vaty. Za taký čas mnohé veci dozrejú, horšie kusy vypadnú a na dosku sa dostanú len kvalitné veci. Democracy War Crusade ponúka riadne nasypaný deathgrind, novinka mi pripadá rýchlejšia, tvrdšia aj rýchlejšia v porovnaní s minulým End Of Vermin Nations. Grindové masakre dostali veľa priestoru, gitarové riffy sú často hodne technické a zložité, a valivé deathové pasáže znejú zlovestne a temne. Chvíľu potrvá, kým sa v jednotlivých skladbách začnete orientovať, situáciu neuľahčí ani fakt, že sú pomerne neprístupné a vyslovene chytľavé momenty, ktoré by šli rovno do mozgu, neobsahujú. Osobne si najviac užívam sypačky, kde už má človek pocit, že sa to celé musí zosypať, ale ono to letí stále ďalej. Podobne ako na predchádzajúcom albume, aj tu je na konci zaradená položka, ktorá sa zvyšku viac či menej vymyká, konkrétne myslím Gender Chaos, nie tú pár sekundovú vsuvku na konci. Mám s ňou trochu problém, určite nie je zlá, ale nehodí sa mi ku krutej a prísnej atmosfére zvyšku. Také odľahčenie na záver, niekomu sadne, niekomu nie. Ešte by som spomenul super obal, s množstvom detailov, výstižne zobrazujúci vojnové hrôzy. A logo kapely je proste dokonalé. Na svojom siedmom radovom albume vydanom pod značkou Bizarre Leprous Production Democracy War Crusade prinášajú Melancholy Pessimism výborný mix death metalu a grindcoru, a potvrdzujú svoj legendárny status. Na prvý počutie pôsobí trochu neprístupne, ale postupne sa otvára a rastie.   Melancholy Pessimism kontakt: https://www.facebook.com/MelancholyPessimismOfficial/   Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Terra Mater – Holocene Extinction Parts I & II – Alerta Antifascista/Les Nains Aussi /Counteract/Bad Habit/Tasmanian Alcoholic – 2019
aug22

Recenzia – Terra Mater – Holocene Extinction Parts I & II – Alerta Antifascista/Les Nains Aussi /Counteract/Bad Habit/Tasmanian Alcoholic – 2019

Zverejnené v aug 22, 2019

Crust nie je oblasť, v ktorej by som sa dobre orientoval a vždy som si myslel, že musí znieť ako Wolfbrigade alebo Skitsystem. Na moje prekvapenie som zistil, že to tak nemusí byť. S hudobnými škatuľkami je to vždy na diskusiu, ale mne osobne často pomôžu s výberom, prípadne zistím, že o niečom takom som ani nepočul. Tak to bolo aj s nálepkami ako neocrust, melodic crust, emocrust, ku ktorým som sa dostal cez popradských Distax a mimo iné objavil kapely Fall Of Efrafa a aj dnes recenzovaných Terra Mater. Parta z Austrálie okrem tradičných nástrojov (gitara, basa, bicie) využíva v hojnej miere aj husle. Už z pohľadu na dĺžku skladieb, 17 a 14 minút, sa dá odhadnúť, že hudba Terra Mater sa nikam neponáhľa. Často pomalé ubíjajúce riffovanie, zachádzajúce až niekam do doomu, zúfalé vokály, melancholické huslové melódie, drtivá basa a bicie. Občas zrýchli, aby nás zase vtiahla do pomalého zmaru. V priebehu kompozície sa niektoré pasáže vracajú, obmieňajú, je tu niečo ako hlavný motív, s ktorým sa postupne pracuje. Nahrávka poslucháča vtiahne, ani chvíľu nenechá vydýchnuť, najmä čo sa týka pocitov a emócií. Terra Mater so sebou nesú aj silné ekologické posolstvo, tomu zodpovedá aj názov Holocene Extinction, čo v preklade znamená vymieranie v holocéne, šieste hromadné vymieranie. Blbé je, že holocén je súčasná epocha a vymieranie je najmä v dôsledku ľudskej aktivity a ignorancie. Smútok, zúfalstvo, pomalý koniec a beznádej, to sú pocity, ktoré sú tu zhudobnené, dokonalý soundtrack k vymieraniu. Nahrávka určuje nenabije pozitívnou energiou, nejde o rannú hudbu na prebudenie, zanechá vyššie spomenuté emócie aj v poslucháčovi. Ale skvele sa pri nej rozmýšľa a možno niekoho presvedčí, že netreba byť kokot, a zmení aspoň nejakú drobnosť vo svojom živote v záujme budúcnosti. Čo sa týka zvuku, je síce trochu skúšobňový, ale v konečnom dôsledku to nie je na škodu a k celkovému vyzneniu sa hodí. Aby som bol úplne presný, Holocene Extinction Parts I & II nie je nový album, prvá časť Part I vyšla ešte v roku 2017, v nasledujúcom roku bola dopracovaná druhá časť a spolu vyšli na vinyle a digitálne s krásne crustovo minimalistickým obalom. Ja by som si prial CD, ale to sa v žánri žiaľ príliš nenosí, škoda. Holocene Extinction Parts I & II hodnotím ako výborný album, kde ťažko hľadám nejaké zápory. Aj keď ste o melodic cruste nikdy nepočuli, túto nahrávku určite vyskúšajte. Na začiatok a na objavovanie nových žánrových obzorov je ideálna a mňa aj napriek mnohým vypočutiam stále baví, takže aj čo sa týka trvácnosti je na tom dobre. Možno časom ešte pridám aj ten jeden bod. Kontakt Terra Mater: https://terramatercrust.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/terramatercrust/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Jig-Ai – Entrails Tsunami – Bizarre Leprous Production – 2019
aug19

Recenzia – Jig-Ai – Entrails Tsunami – Bizarre Leprous Production – 2019

Zverejnené v aug 19, 2019

Od vydania Rising Sun Carnage už prešlo dlhých 5 rokov a teraz prišiel čas na novinku s názvom Entrails Tsunami. Jig-Ai majú celkový koncept orientovaný na krajinu vychádzajúceho slnka a ani s novým albumom to nehodlajú meniť. Predpokladám, že ak by sa tematika niekedy zmenila, tak už to nebude pod názvom Jig-Ai. Páni sa zbytočne s nahrávkami neponáhľajú a je to tak dobre, zbytočne sekať albumy každý druhý rok, ak majú stáť za hovno. Potešil ma už pohľad na playlist, 25 minút a 21 položiek v zozname, takto to mám v grinde rád. Jig-Ai nepotrebujú žiadne úryvky z porna alebo hororov, čas vyplnia radšej hudbou. Žánrovo označovanou ako goregrind, ale mne to znie skôr ako taký punkový brutal death metal, hlavne bicie sú neskutočne nasypané a v dnešnej dobe časté srandovné gore tancovačky nenájdete. Nezaostáva ani gitara a basa, samozrejme žiadne virtuózne prstolamy sa nekonajú, všetko je v rámci zachovania vysokej kvality, zároveň aj chytľavosti a zábavnosti. Vokálne je to pestré, vystrieda sa nasratý punkáč, deathmetalista, k tomu sa poriadne zakvičí a zagrgá. Tsunami vnútorností a brutálneho hluku sa cez vás prevalia s ohromnou silou. Názvy skladieb ako vždy obsahujú vysokú mieru kreativity, také Noodle Rice Bondage, Boobzilla, Impaled by Swordfish zaručene pobavia, význam japonských výrazov asi radšej ani hľadať nebudem, niektoré veci vedieť (resp. vidieť) nepotrebujem. Poteší zvuk, žiadne výraznejšie experimenty, ale znie prirodzene, takže nie je čo riešiť. Grind je pre mňa muzika, ktorú hodnotím skoro úplne pocitovo a to ako mi daná nahrávka sedí, zistím paradoxne pri nie úplne pozornom posluchu. Vtedy najlepšie vnímam, či to zadrháva, zakopáva, škrípe, alebo pekne sype. Možno takto prídem o nejaké náročnejšie nahrávky, kde je potrebná vysoká sústredenosť, ale čo už, v živote sa stanú aj horšie veci. Aby som sa vrátil k Jig-Ai, práve Entrails Tsunami je druhý prípad, nahrávku môžem otáčať dokola, stále baví, ladí a neruší. Netvrdím, že viem povedať, ktorá romantická skladba práve hrá, ale to pri grinde nepovažujem za dôležité, materiál pre mňa tvorí jeden celok. Buraak, Brain a Kaspy odviedli poriadny kus roboty, nahrávku doladili do detailu a ja sa môžem len diviť, koľko parádnych nahrávok v poslednej dobre vydáva Bizarre Leprous Production. Grindcore Made in Czech Republic opäť potvrdil svoje kvality a Entrails Tsunami je (gore)grind najvyššej kvality. Jig-Ai kontakt: https://www.facebook.com/jigaigore https://jig-ai.bandcamp.com/   Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – V13ault – Imitation – Support Underground – 2019
aug11

Recenzia – V13ault – Imitation – Support Underground – 2019

Zverejnené v aug 11, 2019

V13ault je projektom Ivana Babilonského, už v poradí druhým za krátky čas, keďže sa relatívne nedávno objavila nahrávka deathmetalových Stabbed. Kto jeho hudbu aspoň trochu pozná, vie, že môže očakávať takmer čokoľvek, a tiež vie, že to bude na vysokej úrovni. Ostáva už len otázka, ako sa trafí do vkusu poslucháča. Napriek tomu, že tvorba Obliterate poskytuje široké možnosti realizácie, predsa len má Ivan aj nápady, ktoré sa tam nehodia. Som rád, že nenastáva bežná situácia, kedy aj bočné projekty znejú takmer rovnako ako hlavná kapela, len je tam napríklad iný vokál. Existencia V13ault sa začala ešte v roku 2005, v ktorom vyšlo EP A Carrion, ale potom sa veľmi dlho nič nedialo. Až prišiel rok 2019 a máme tu dlhotrvajúci album s názvom Imitation. Ivan si vzal na starosti strunové nástroje a sample, na pomoc si zavolal Minora Macháča (bicie) a Jara Kyselicu (spev), nahrávalo, mixovalo a mastrovalo sa vo Fork In The Eye Studio, Minor Sound Lab a Gothoom Studio, a my máme teraz možnosť zistiť, ako to celé znie. Album začína zostra, prvé tri položky sú poriadne natlakované a pomerne agresívne. V úvodnej Who Goes There zaznie hneď na začiatku modulovaný vokál a navodí futuristickú atmosféru. Motív technológií, vedy a budúcnosti sa vinie celým albumom, aj niektoré texty by mali byť inšpirované velikánmi vedeckej fantastiky, konkrétne Isaacom Asimovom a Johnom W. Campbellom. Prvého predstavovať netreba, druhý až taký známy nie je, tak pre informáciu, Campbell pôsobil ako editor vo významnom pulp magazíne Astounding Stories of Super-Science. Nahrávka je predelená na tri časti dvomi inštrumentálkami, označenými len dátumom havárii v Černobyľe a Fukušime, ktoré sú takým gitarovým ambientom a príjemne spestrujú náladu. Aj v agresívnych skladbách je priestor na oddych, éterická časť so sólom nechá na pár sekúnd vydýchnuť, aby opäť uvoľnila pódium ostrým gitarám. Sekané komplexné riffy, zložité bicie, výrazná dunivá basa, niektoré momenty dajme tomu ako Meshuggah, niekedy sa mihne motív inšpirovaný Voivod, vokál v drsnejších polohách znie, ako keby vstal z mŕtvych Wayne Static. Práve moji obľúbení Static X mi napadli viackrát, keby hrali odvážnejšie a progresívnejšie, takto nejako to mohlo znieť. Oplatí sa sledovať hranie sa so zvukom, napr. ako činely plynulo prechádzajú z jednej strany na druhú. Napriek tomu, že skladby znejú v podstate hitovo a chytľavo, sú príliš zložité na to, aby sa rýchlo opočúvali. Imitation znesie veľa posluchov bez toho, aby začal nudiť. Bonusom je super obal, ktorý sa výborne k nahrávke hodí. Album Imitation vyšiel pod značkou Support Underground, okrem aktuálnej nahrávky na nosiči ešte nájdete vyššie spomínané EP z roku 2005, ktorému sa tu venovať nebudem. Keď budete mať náladu na niečo progresívne s futuristickou náladou, pokojne siahnite...

Čítaj ďalej