Recenzia – Elysium – The Path Of No Return – Slovak Metal Army – 2019
sep26

Recenzia – Elysium – The Path Of No Return – Slovak Metal Army – 2019

Zverejnené v sep 26, 2019

Prvý dojem z nového albumu The Path of No Return od týneckých Elysium bol z mojej strany pomerne rozpačitý. Obal skôr s emo/gothic atmosférou, hneď na začiatok vokál so silným deathcore vplyvom, ktorý ja nemám veľmi v láske, to boli dve veci, ktoré zneistili. Postupom času však veci začali zapadať do seba, aj keď isté pochybnosti ostali. Osobne som doteraz o Elysium nepočul, ale ich existencia siaha až do roku 2003 a toto je ich tretí plnohodnotný album, takže nejde o žiadnych začiatočníkov, ale skúsených hudobníkov. Pôvodné zameranie na thrash/groove, ktoré majú uvedené na metalových archívoch, vystriedal oveľa ostrejší death metal s rôznymi modernými vplyvmi, vrátane spomínaného deathcoru, a s melodickým nádychom, ktorý však príliš neobrusuje brutalitu. Hudba sa nesie zväčša v strednom tempe, ale občas slušne zrýchli, rovnako vie však aj spomaliť a riadne valcovať. Na pomery žánru hrá veľmi dôležitú rolu atmosféra skladieb, často na mňa pôsobila introvertne, osobne, neviem, to lepšie pomenovať. Takýto dojem z death metalových nahrávok často nemávam, a pôsobí to celkom príjemne a originálne. Snaha o rôznorodosť síce občas prerastie až do miernej roztrieštenosti materiálu, ale pomáha k odlíšeniu jednotlivých položiek a poslucháč sa lepšie orientuje. Viac ma bavia kratšie veci, dlhšie, povedzme epickejšie skladby, nie vždy udržia pozornosť v celej dĺžke, najmä keď gitara nahradí melódie za sekané riffy. Vyššie som už spomínal atmosféru, tú by som určite vyzdvihol, bez klávesových resp. orchestrálnych barličiek, utvorená len hraním sa so zvukom nástrojov a vybrnkávačkami. Viackrát sa v predchádzajúcom texte vyskytlo slovo deathcore, teda často zatracovaný podžáner, či už právom, nechám na čitateľovi. V prípade The Path Of No Return hrá nezanedbateľnú rolu, ale báť sa v každom prípade netreba, v takejto miere a forme ho myslím zvládne každý. Možno práve milovník ultrabrutal ťažkých agresívnych sekačiek by mohol byť sklamaný, takže ktovie, treba si vypočuť. Ešte spomeniem zostavu, v ktorej momentálne pôsobia Jaroslav Petřík (v), Dušan Miňovský (g), David Adamec (b) a Peter Heteš (d). Peter ako slovenský zástupca v kapele hrával v Brute a Grassity, znalci ESDM vedia. S vokálmi vo viacerých skladbách pomohol Matěj Kopecký, nahrávanie, mix a produkciu si vzal na starosti Dan Friml v jeho The Barn Studio. Obal od Daniely „Dahlien“ Neumanovej nakoniec zapadol na miesto a k ceste bez návratu sa hodí bez výhrad. Pre zaujímavosť, Dahlien momentálne zaskakuje za Malliku v Abnormality. Aby som nezabudol, album vydáva Slovak Metal Army. Po mnohých vypočutiach som kúzlu Elysium podľahol a rád sa k albumu vraciam. Netvrdím, že ho beriem bez výhrady, ale väčšina prvotných rozpakov zmizla a považujem nahrávku za hodne originálny kúsok, ktorý sa oplatí vypočuť a venovať mu čas. Kontakty: https://elysiumcz.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/elysiumcz/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Feeble Minded – Collapsing Existence – Bizarre Leprous Production – 2019
sep17

Recenzia – Feeble Minded – Collapsing Existence – Bizarre Leprous Production – 2019

Zverejnené v sep 17, 2019

Diskografia rokycanských Feeble Minded nie je zrovna rozsiahla, podstatné však je, že tento rok do zoznamu pribudla nová dlhotrvajúca nahrávka s názvom Collapsing Existence na značke Bizarre Leprous, ktorá má teraz veľmi silné obdobie a skvelé nahrávky sype z rukáva. Rok vzniku 1996 vylučuje akékoľvek pochybnosti alebo obavy ohľadom formálnej stránky albumu. Pavel „Šatrís“ Šatra a Jan „Honzík“ Zoubek to s Feeble Minded ťahajú od začiatku, dopĺňajú ich Václav „Wena“ Vaníček a Adam „Ádoš“ Kulich, ktorí tiež nie sú zrovna nováčikovia v kapele. Promo materiály k novej nahrávke spomínajú mená ako Deicide, Suffocation a Immolation, a najmä čo do atmosféry sa s tým dá súhlasiť. Hudobne je to poriadna nálož brutálneho death metalu, takže najbližšie z tejto trojice má k Suffocation, zahraná na vysokej technickej úrovni a brutalitou prekonávajúca všetky vyššie spomenuté legendy, minimálne ich posledné albumy. Nečakajte žiadny groovy BDM, už vôbec nie slam, Feeble Minded ctia klasický BDM, krvavý, nepríjemný, temný. K albumu sa treba prepracovať, nejde o žiadny ľahko počúvateľný materiál, má mnohé zákutia, ktoré určite neobjavíte na prvýkrát, samozrejmosťou sú časté zmeny tempa. Napriek brutalite sú mnohé gitarové linky prekvapivo melodické, čo však výsledný tiesnivý pocit nezmenšuje, skôr pôsobia zákerne a zlovestne. Vokál je poriadne zverský, ak vás zaujímajú texty, tak pomôže len booklet, priamo z nahrávky to nedáte. Depresívna lyrika ešte umocňuje stiesňujúcu náladu, takže zaradenie odľahčujúcej inštrumentálky resp. medzihry Blinding Light približne do stredu albumu bol milosrdný krok smerom k poslucháčovi, na chvíľu sa z tej temnoty vyhrabe a potom do nej beznádejne spadne opäť. Druhá inštrumentálka The extinction of the soul už žiadne presvetlenie atmosféry neprináša a ukazuje, že Feeble Minded by ani nemuseli mať vokál a stále by to bolo zaujímavé. Celkovo nahrávka nič úplne zásadné neprináša, to snáď už pomaly ani nejde, ale rovnako na nej nenachádzam ani žiadne zápory. Je dostatočne zaujímavá, deje sa toho toľko, že na nudu čas neostane, po zvukovej stránke tiež v podstate dokonalé, všetky nástroje aj vokál pekne vyvážené, štúdio Davos a Otyn odviedli tradične dobrú robotu. Novinka sa mi zdá ešte prepracovanejšia ako predposledný album z roku 2015 Perfect Suicidal Act. Možno sa niekomu bude zdať príliš neprístupná a nepriateľská, záleží od očakávania a trpezlivosti. Majiteľov fyzického nosiča poteší pekne urobený obal, s decentným, ale zaujímavým hlavným artworkom, o ktorý sa postaral Rudi GorgingSuicide Art. Zaujalo ma, že priamo na CD je iný motív, rovnako aj pod CD, každý od iného umelca, konkrétne Ropig Art a Ihksahn Art, a v trochu inom štýle. Osobne si to cením, pridaná hodnota pre zberateľov by mala byť. Sťažovať sa na zlý predaj a pritom mať booklet plný chýb a nekvalitný artwork, niet sa potom čomu diviť....

Čítaj ďalej
Recenzia – Cutting Edge – Of Mind Decay – 2019
sep04

Recenzia – Cutting Edge – Of Mind Decay – 2019

Zverejnené v sep 4, 2019

Zlatá doba grunge dávno skončila, mnohí zásadní hudobníci sú mŕtvi, rovnako skončil aj komerčný úspech post-grunge. Považovať grunge za mŕtvy žáner by však bola obrovská chyba a stále je dosť muzikantov a kapiel, ktoré dokážu produkovať hudbu, ktorá tento štýl posúva ďalej, prípadne si z neho berie určité prvky a tie pretaví do niečoho nového. K takýmto interpretom rád zaradím aj bratislavských Cutting Edge, ktorí v týchto dňoch (konkrétne 6. septembra) vydávajú debutový album s názvom Of Mind Decay. Kapelu založili v roku 2017 gitarista Martin Javorek a bubeník Isidro Paixão, následne sa pridali ďalší: za mikrofón sa postavil Matej Sadloň, basu si na starosti zobral Juraj Šima-Juriček. Viacerí z nich už pôsobili v rôznych kapelách (Spoiled Fiction, SoundBreak, Hate Control) a nejde sa o nové postavy na scéne. Ešte pred vydaním celého albumu sa objavila ukážka v podobe singlu Point Nemo. Voľba to bola veľmi dobrá, Point Nemo príjemne chytľavá položka kombinujúca parádny ťažký riff na spôsob Crowbar, ani riffbeast Kirk by sa zaň nehanbil, a vokálnych liniek, pri ktorých si spomeniete na legendy ako Layne Staley alebo Phil Anselmo. Alice In Chains mi prišli na myseľ asi najčastejšie, najmä charakteristická atmosféra ich nahrávok. Chalani sa netaja inšpiráciou v grunge a sludge metale 90. rokov, naozaj ju počuť, ale robia to sofistikovane, nekopírujú, tieto štýly miešajú pomerne originálne a zaujímavo. Treba podotknúť, že v prípade Cutting Edge nejde o až tak špinavý sludge, žiadne ultra bahná nečakajte, prejavuje sa hlavne v ťažkých gitarách. K tomu ešte pridali vplyvy aktuálneho melodického hard rock/metalu, takže ak náhodou niekto získal dojem, že ide o nejaký retro album, nie je to tak, materiál je vysoko súčasný a niektoré pasáže pokojne nazvem progresívne. Úplne na začiatok zaujme výborný vokál, okrem spomínaných osobností by som ešte pridal Sullyho Ernu z Godsmack, najmä v niektorých klenutejších linkách. Hudba Cutting Edge je premakaná, nie je ľahko predvídateľná, cítiť snahu o mnohovrstevnatosť a vďaka tomu je stále čo počúvať a objavovať. Všetci zúčastnení si dali veľa námahy, gitara strieda riffy aj sóla, rytmická sekcia to celé drží pohromade, basu krásne počuť, oplatí sa sledovať každý nástroj a žiadny nie je len do počtu. Určite zaujme saxofón, výborný nápad aj prevedenie, rovnako šepkané pasáže v Salvage, snaha o spestrenie materiálu a chuť experimentovať je zjavná, s tým súvisí aj spomínaná progresívnosť. Zatiaľ som len chválil, ale negatív moc nepočujem, tento odsek bude krátky. Ešte si vybudovať výraznejšiu vlastnú tvár, odpútať sa od vzorov a bude to perfektné. Osobne by som privítal buď viac sludge prvkov a celkovo špinavosti, keďže zvuk je niekedy až moc uhladený (ale inak výborný), alebo v opačnom prípade viac hitových momentov. Celkovo ma Of...

Čítaj ďalej
Recenzia – Melancholy Pessimism – Democracy War Crusade – Bizarre Leprous Production – 2019
aug28

Recenzia – Melancholy Pessimism – Democracy War Crusade – Bizarre Leprous Production – 2019

Zverejnené v aug 28, 2019

Keď som na internete zahliadol, že Melancholy Pessimism vydávajú nový album, tak ma najprv napadla myšlienka, že však nedávno od nich niečo vyšlo. Potom som si však uvedomil, že to bola re-edícia albumov Recompense To Saints a End Of Vermin Nations, o ktorú sa postaral Immortal Souls Production. A od skutočného vydania ostatnej radovky, spomínanej End Of Vermin Nations, už prešlo deväť rokov, takže možno mnohí ani nedúfali, že bude nejaká ďalšia. Aktívnych kapiel, ktoré stáli prakticky pri zrode death metalu v Československu, nie je veľa a viac ich už samozrejme nebude, lebo čas proste nezastavíš. Demo jednoducho nazvané Melancholy Pessimism má v kolónke dátum vydania rok 1992, a to je už hodne dávno. Som rád, že kapela to ťahá stále ďalej a pokiaľ bude vydávať albumy ako Democracy War Crusade, tak máme dôvod tešiť sa. Zvuk nahrávky je výborný, o hráčskych a vokálnych schopnostiach v prípade takých skúsených borcov ani nemá zmysel diskutovať. Mám pocit, že keď kapely vydávajú albumy už len sporadicky s dlhšími časovými odstupmi, výsledkom sú často výborné nahrávky zbavené nepotrebnej vaty. Za taký čas mnohé veci dozrejú, horšie kusy vypadnú a na dosku sa dostanú len kvalitné veci. Democracy War Crusade ponúka riadne nasypaný deathgrind, novinka mi pripadá rýchlejšia, tvrdšia aj rýchlejšia v porovnaní s minulým End Of Vermin Nations. Grindové masakre dostali veľa priestoru, gitarové riffy sú často hodne technické a zložité, a valivé deathové pasáže znejú zlovestne a temne. Chvíľu potrvá, kým sa v jednotlivých skladbách začnete orientovať, situáciu neuľahčí ani fakt, že sú pomerne neprístupné a vyslovene chytľavé momenty, ktoré by šli rovno do mozgu, neobsahujú. Osobne si najviac užívam sypačky, kde už má človek pocit, že sa to celé musí zosypať, ale ono to letí stále ďalej. Podobne ako na predchádzajúcom albume, aj tu je na konci zaradená položka, ktorá sa zvyšku viac či menej vymyká, konkrétne myslím Gender Chaos, nie tú pár sekundovú vsuvku na konci. Mám s ňou trochu problém, určite nie je zlá, ale nehodí sa mi ku krutej a prísnej atmosfére zvyšku. Také odľahčenie na záver, niekomu sadne, niekomu nie. Ešte by som spomenul super obal, s množstvom detailov, výstižne zobrazujúci vojnové hrôzy. A logo kapely je proste dokonalé. Na svojom siedmom radovom albume vydanom pod značkou Bizarre Leprous Production Democracy War Crusade prinášajú Melancholy Pessimism výborný mix death metalu a grindcoru, a potvrdzujú svoj legendárny status. Na prvý počutie pôsobí trochu neprístupne, ale postupne sa otvára a rastie.   Melancholy Pessimism kontakt: https://www.facebook.com/MelancholyPessimismOfficial/   Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Terra Mater – Holocene Extinction Parts I & II – Alerta Antifascista/Les Nains Aussi /Counteract/Bad Habit/Tasmanian Alcoholic – 2019
aug22

Recenzia – Terra Mater – Holocene Extinction Parts I & II – Alerta Antifascista/Les Nains Aussi /Counteract/Bad Habit/Tasmanian Alcoholic – 2019

Zverejnené v aug 22, 2019

Crust nie je oblasť, v ktorej by som sa dobre orientoval a vždy som si myslel, že musí znieť ako Wolfbrigade alebo Skitsystem. Na moje prekvapenie som zistil, že to tak nemusí byť. S hudobnými škatuľkami je to vždy na diskusiu, ale mne osobne často pomôžu s výberom, prípadne zistím, že o niečom takom som ani nepočul. Tak to bolo aj s nálepkami ako neocrust, melodic crust, emocrust, ku ktorým som sa dostal cez popradských Distax a mimo iné objavil kapely Fall Of Efrafa a aj dnes recenzovaných Terra Mater. Parta z Austrálie okrem tradičných nástrojov (gitara, basa, bicie) využíva v hojnej miere aj husle. Už z pohľadu na dĺžku skladieb, 17 a 14 minút, sa dá odhadnúť, že hudba Terra Mater sa nikam neponáhľa. Často pomalé ubíjajúce riffovanie, zachádzajúce až niekam do doomu, zúfalé vokály, melancholické huslové melódie, drtivá basa a bicie. Občas zrýchli, aby nás zase vtiahla do pomalého zmaru. V priebehu kompozície sa niektoré pasáže vracajú, obmieňajú, je tu niečo ako hlavný motív, s ktorým sa postupne pracuje. Nahrávka poslucháča vtiahne, ani chvíľu nenechá vydýchnuť, najmä čo sa týka pocitov a emócií. Terra Mater so sebou nesú aj silné ekologické posolstvo, tomu zodpovedá aj názov Holocene Extinction, čo v preklade znamená vymieranie v holocéne, šieste hromadné vymieranie. Blbé je, že holocén je súčasná epocha a vymieranie je najmä v dôsledku ľudskej aktivity a ignorancie. Smútok, zúfalstvo, pomalý koniec a beznádej, to sú pocity, ktoré sú tu zhudobnené, dokonalý soundtrack k vymieraniu. Nahrávka určuje nenabije pozitívnou energiou, nejde o rannú hudbu na prebudenie, zanechá vyššie spomenuté emócie aj v poslucháčovi. Ale skvele sa pri nej rozmýšľa a možno niekoho presvedčí, že netreba byť kokot, a zmení aspoň nejakú drobnosť vo svojom živote v záujme budúcnosti. Čo sa týka zvuku, je síce trochu skúšobňový, ale v konečnom dôsledku to nie je na škodu a k celkovému vyzneniu sa hodí. Aby som bol úplne presný, Holocene Extinction Parts I & II nie je nový album, prvá časť Part I vyšla ešte v roku 2017, v nasledujúcom roku bola dopracovaná druhá časť a spolu vyšli na vinyle a digitálne s krásne crustovo minimalistickým obalom. Ja by som si prial CD, ale to sa v žánri žiaľ príliš nenosí, škoda. Holocene Extinction Parts I & II hodnotím ako výborný album, kde ťažko hľadám nejaké zápory. Aj keď ste o melodic cruste nikdy nepočuli, túto nahrávku určite vyskúšajte. Na začiatok a na objavovanie nových žánrových obzorov je ideálna a mňa aj napriek mnohým vypočutiam stále baví, takže aj čo sa týka trvácnosti je na tom dobre. Možno časom ešte pridám aj ten jeden bod. Kontakt Terra Mater: https://terramatercrust.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/terramatercrust/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej