Recenzia – Butcher The Impostor – The Susmageddon – Subside Distribution – 2024
Brutal death metal a medzinárodné projekty, to je často využívaná kombinácia. Možno si niekto pamätá na recenziu EP Archetype Of Destruction, projektu, za ktorým bol Kristián Jablonický a Američan Christian Sorensen. Ich spolupráca pokračuje ďalej a prečo nezaložiť ďalší projekt. Takže tu máme Butcher The Impostor, slamming brutal death metal tematicky zameraný na skôr mladšiu generáciu online hráčov. Dosť nezvyčajný námet pre texty BDM kapely. Konkrétne hovoríme o hre Among Us. Že nepoznáte? Ani ja som nepoznal, teraz aspoň viem, že niečo také existuje. The Susmageddon je krátke EP, necelých 14 minút a 5 skladieb. Zvukovo ani hudobne žiadne hnanie do extrému, pohybuje sa v klasických medziach súčasného moderného slammingu s občasným spestrením v podobe výkrikov a sci-fi zvukov. Pravdepodobne to súvisí s herným motívom. O hre sú aj texty, plné „gamerského“ slangu a slov, ktoré budete hľadať nie cez translator, ale cez urban dictionary. Slam vie byť hodne jednotvárny, ale Butcher The Impostor sa snažia pridať prvky, ktoré tomu bránia. Rytmicky menej priamočiare časti, technickejšie motívy, trochu pobeháme po hmatníku. Tiež sú do skladieb vložené atmo spestrenia. Zvuk je celkom nabasovaný a drtivý, s plechovými bicími a na pomery BDM výraznejšou basgitarou. Páni si nahrávku zvukovo ošetrili sami, takže dobrá práca a pochvala. Graficky sa CD drží hernej predlohy, vrátane fontu. V booklete si môžete pozrieť rôzne obrázky súvisiace s textami piesní, je to jednoduché, ale zábavné. Dokonca sú k nahrávke aj pribalené zberateľské herné kartičky. Kristián (vokál, gitara, basa) a Christian (bicie) ku konceptu pristupujú originálne a nápadito, niečo takéto som v prípade metalovej kapely nečakal a nevidel. Možno si mnohí poviete, že je to pekná blbosť a ani to nestojí za počúvanie. Ak navyše nemáte radi slamming BDM, tak asi aj máte pravdu. Ja proti žánru nič nemám a koncept Butcher The Impostor je zmenou oproti krvavým nechutnostiam. Navyše oceňujem originalitu celého projektu, orientáciu na mladšiu generáciu, ktorá často až zúfalo chýba. Kašlite na predsudky a dajte si The Susmageddon, je to zábavná nahrávka. Kontakt: https://butchertheimpostor.bandcamp.com/ https://www.instagram.com/butchertheimpostor/ The Susmageddon by Butcher The...
Recenzia – Perversity – Spiritual Negation – Metal Age Productions, Great Dane Records – 2024
Perversity jednoznačne patria medzi najdlhšie existujúce a stále fungujúce slovenské death metalové kapely. Nikdy neuhli z cesty hodne brutálneho a temného death metalu a to už existujú takmer 30 rokov! Napriek nie príliš aktívnemu vydávaniu nahrávok je aktuálne recenzovaný Spiritual Negation ich šiestym radovým albumom, čo je úctyhodné číslo. Meno Perversity som prvýkrát zaznamenal pri skladbe Eyes of Primitivism Closed Forever na kompilačkách vydavateľstiev Metal Age Productions a Adipocere Records, ktoré sa mi kedysi dávno súbežne dostali do rúk. Bavila ma a to som ešte ani nevedel, že ide o slovenskú kapelu. Vtedy bol aktuálny debutový album In the Garment of Lust (2003). Odvtedy už uplynulo veľmi veľa času. Nasledovali ďalšie albumy: Words Like Poison (2004), Beyond the Reach of Heaven (2008), Ablaze (2011) a Idolatry (2017). Zostavy kapely sa menili a jedinou istotou ostal gitarista Jozef „Dodi“ Košč, vďaka ktorému meno Perversity stále existuje. Na albume Spiritual Negation sa k nemu pridali Marek Baran (bicie), Juraj Handzuš (vokál), Radoslav Smrek (basgitara) a Martin Calko (gitara). V skladbe Epitome of Diabolization pomohli hostia Lenka „Ena“ Serafinova (vokál) a René Blahušiak (gitarové sólo). Death metal na spôsob Perversity je prísny, temný, ostrý a dosť brutálny. Tieto atribúty si držia počas celej svojej existencie, ale na Spiritual Negation tento koncept dotiahli do dokonalosti. Po intre Feasting (žiadne zombie mliaskanie a prežúvanie, nie, a to huslové ťahanie strún!) nasledujú tri rýchle a natlakované skladby, ktoré útočia s maximálnou intenzitou a nenechajú ani sekundu uvoľnenia. Napriek tomu sa nezabúda na zaujímavé melódie a v podstate chytľavé motívy. Atmosféra, akú nájdete na albumoch veličín Morbid Angel, Immolation, Deicide, prípadne pri mnohých death metalových nahrávkach od poľských susedov. Už je ten tlak neznesiteľný? Je tu piata titulná skladba a potrebné spomalenie. Napätie však ostáva, atmosféra graduje. V ďalších skladbách sa opäť vracia nekompromisná rýchlosť, občasné spomalenie len zvýrazní ich brutalitu. Album uzaviera najpestrejšia Epitome Of Diabolisation, pomalšia, so ženským vokálom, ktorá sa viac hrá s náladami a je kompozične členitejšia. Skvelý záver! Musím pochváliť aj krátke, ale nápadité sóla, ktoré ozvláštnia viacero skladieb. Album funguje hneď na prvé vypočutie napriek tomu, že nejde o žiadnu prvoplánovú záležitosť. A postupne sa rozvíja ďalej, takže trvácnosť je vysoká. Zároveň na poslucháča kladie vysoké nároky a pri pozornom počúvaní patrične vyčerpá. Po čosi cez 37 minútach intenzívnej hudby a pocitov si treba odpočinúť. Aj to hovorí o kvalitách tejto nahrávky. Nič povrchné a ľahko skonzumovateľné. Vražedne intenzívny zvuk vytvoril Martin Barla v MF Studios v Poprade. Zvýrazňuje sofistikovanú temnotu, je ostrý, prirodzený, ale nie špinavý ani zahuhlaný. Žiadna hniloba, žiadne bahno. Parádny artwork namaľovala Janka Varadyova (JanaVe Art). Album vyšiel na vinyle u Metal Age Production, digipack CD...
Recenzia – Hecatoncheir – Nightmare Utopia – Total Dissonance Worship – 2024
Keď mi bandcamp odporučil kapelu Hecatoncheir, bolo to pre mňa celkom prekvapenie. Sludge, black, death ako niekde z Oregonu, čomu zodpovedalo aj vydavateľstvo, ktoré má sídlo v tomto zaujímavom štáte. Dokonca som si chvíľu myslel, či to nie je chyba. Ale keď som videl zostavu, hneď mi to bolo jasnejšie. Veď sú to známe mená, Old Tomb som predsa recenzoval… (Heir to the Cosmic Throne, Phantom Hour). Neviem, či sa dá takýto neprístupný a vo svojej podstate odpudivý žáner nazvať populárnym, ale v zámorí sa na extrémnu muzika pozerá takýmto spôsobom relatívne veľa kapiel. U nás mi zatiaľ chýbal spolok, ktorý by sa do toho poriadne a bez úkrokov k tradičnejším formám poriadne oprel. Ale teraz tu sú Hecatoncheir! V zostave Andrej Lencsés (basa, vokál), Alexander Turček (bicie) a Matej Takáč (gitara, vokál). Mená spojené s kapelami ako Old Tomb, Alea Iacta Est alebo We Still Here. Žiadne demo, žiadne EP, žiadne ochutnávky. Rovno radový album s pekným názvom Nightmare Utopia. Až sa divím, že ešte nebol v minulosti použitý. Aspoň teda metalové archívy o tom nevedia. Album otvára skladba Dreamless, najprv black metalový vír, ktorý sa postupne spomalí, nastúpia industriálne elementy, až sa nakoniec rozvinie do sludge sekania a bahnitej atmosféry. Industriálne hluková je aj prvá časť titulnej skladby. Druhú otvára doomové riffovanie a pomalé tempo vydrží až do konca. Občas sa síce slušne zrýchli, ale o to viac vynikne pomalé trápenie. Veľký dôraz je kladený na rytmiku skladby, ktorá je obzvlášť premenlivá a pestrá. Efekty striedania drtivých rýchlejších a pomalých pokojnejších častí, prípadne rýchlych bicích a pomalej gitary sú hojne využité. Vplyv temného death metalu sa najviac prejaví v piatej The Crowning Horror, kde sa objaví dokonca celkom chytľavý refrén. Skladba Madness of the Stars je verná svojmu menu. Disonantný vesmírny doom vyplní každý priestor vašej mysle a zmení ju na nekonečný priestor plný kozmického šialenstva. Zjemnenie (najmä zvukové) prichádza na záver – The Watcher, the Witness. Ale atmosféra zostáva apokalyptická. Zvukovo je nahrávka perfektne ošetrená a spĺňa najvyššie súčasné štandardy pre daný žáner. Obal urobil Dávid Glomba (Teitan Arts) a k nahrávke sa veľmi hodí. Pochvalu si zaslúžia aj zaujímavé texty a krátke príbehy ku každej skladbe. Okrem hudobného zážitku máte aj vizuálny a čitateľský. Zaujalo ma, že na konečnom umeleckom diele sa podieľali ľudia s celého sveta: kapela slovenská, vydavateľstvo zo Štátov, slovenský umelec vytvoril obal. Logo a vzhľad Venezuelčan Angel Carvallo, mix a mastering Talian Gabriele Gramaglia. Svet je v dnešnej dobe malý. Mimochodom, album vyšiel ako CD pod spomínanými Total Dissonance Worship, ale aj ako kazetové vydanie pod vydavateľstvom Jablká ďaleko od stromu. Hecatoncheir vytvorili nebezpečne príťažlivú nočnú moru plnú riffov a ťažko...
Recenzia – Vanguard – III: Pyrrhic Sequence – 2023
Melodický death metal má stále veľa fanúšikov a určite k nim patria aj členovia kapely Vanguard. A aby to nebolo príliš priamočiare, tak k tomu pridali ešte ďalšie odtiene extrémnej hudby. Kapela Vanguard vznikla v Brne v roku 2013. Možno by ste si podľa názvu mysleli, že recenzovaný album je ich tretí, ale nie je to tak. Číslovkou I bolo označená ich štúdiová premiéra vo forme EP z roku 2015. Prvý dlhotrvajúci album mal stručný názov II (rok 2019) a rovnako ako EP sa držal aj striedmej grafiky. Album III: Pyrrhic Sequence má už dlhší názov a aj pekný, skôr power metalový obal. Niekedy sa môže stať, že keď chce niekto spojiť príliš veľa hudobných vplyvov a vytvoriť pestrú nahrávku, tak to nedopadne dobre. Možno to preženie a spojí ingrediencie tak, že celkom bude znieť podivne. Alebo bude znieť album ako kompilácia skladieb rôznych interpretov. Alebo proste nestačia hráčske a kompozičné schopnosti a hudba sa rozsype pod rukami. Asi tušíte, že keď je tu na III: Pyrrhic Sequence recenzia, tak sa to Vanguard netýka. Nebudeme predsa márniť čas písaním o zlých nahrávkach. Vanguard kombinujú melodický death metal klasického švédskeho strihu s prepletačkami a komplexnejšími štruktúrami moderného technického death metalu a popri tom sa ešte hrajú s atmosférou skladieb. Využíva sa viacero druhov vokálov, od klasického death metalového, cez rôzne vresky a kriky, až po deathcore prípadne brutal death metalové hĺbky. V niektorých chvíľach svojou teatrálnosťou pripomenie Nergala. Bicie sú poriadne rýchle, často zabrúsia až do brutal death metalových končín, napríklad taká Debridement je nasypaná ako niektoré juhoamerické bandy. Nič pre milovníkov prirodzeného staroškolského zvuku. Štruktúra skladieb je jasná: energický melodicko-death metalový základ, kde-tu extrémnejšia pasáž, nesmie chýbať gitarové sólo a samozrejme spestrenie vo forme pokojnejšej atmosférickej časti. Vanguard vedia, kedy treba spomaliť, kedy treba pridať na dramatičnosti a epickosti, a naopak, kedy dupnúť na plyn a dať maximálnu rýchlosť. Skladby sú vďaka tomu chytľavé, pestré a zaujímavé. Album III: Pyrrhic Sequence vás chytí okamžite a nepustí. Začneme meloDM jednotkou Surfacing Tension, pokračujeme core-ovejšou Exomorphic Cascade, technicky náročnejšou Decay Succesion, brutálnou Debridement, pestrou Purgatorial Abbatoir. S poradovým číslom šesť je tu deathmetalovo spracovaná klasika Death Waltz, ktorá pripomenie Children of Bodom a Alexiho štýl hry. K zvyšku sa mi až tak nehodí, ale určite neprekáža. Záver albumu tvorí najdlhšia Cinders of Seraphim a prerábka Lack of Comprehension slovutných Death. Remeselne dobre urobená, so zvukom Vanguard, ale covery na albumoch príliš nemusím. Páči sa mi moderný zvuk III: Pyrrhic Sequence, ktorý využíva všetky moderné výdobytky štúdiovej techniky. Žiadna stará škola, žiadne bahno ani špina, to treba hľadať inde. Hudobne, zvukovo aj graficky dotiahnutá nahrávka. Album III: Pyrrhic Sequence od kapely Vanguard...
Recenzia – Morhörr – Danse Macabre – Narcoleptica Productions – 2023
Mnohí radi spomínajú na staré časy. Čo sa týka metalovej hudby, je to veľmi časté. Jednou z kapiel, ktorá ide tradičnejším smerom sú aj bratislavskí Morhörr. Kapela vznikla v roku 2016 a doposiaľ štúdiovo vydali len EP Pach krvi (2020). Minulý rok prišiel čas na prvý album s názvom Danse Macabre. V domácom štúdiu kapely sa zišli Štefan „Pišta“ Pollák (gitara, basa, bicie, sprievodný vokál), Flavio „Samael“ Křeček (hlavný spev), Lenka Kubová (basa) a Nikola Vojteková (sprievodný vokál). Dnes je už zostava podstatne iná, ale na albume to vyzeralo takto. Na albumy ako Danse Macabre sa dá pozerať rôznymi spôsobmi. Záleží, aký je váš pohľad na old school (dosaďte si podžáner) metal. Nadšenec by určite zdôraznil obrovské množstvo energie v skladbách, poriadne riffy, inšpiráciu v klasikách black, death a thrash metalu, ale aj heavy metalu a motorheadovského rock’n’rollu. Nechýbajú sóla, výrazná basgitara, úderné bicie. Načo zbytočne komplikovať, keď to ide aj jednoducho. Silné motívy nechýbajú a treba ich poriadne využiť. Poslucháč, ktorý sa teší z vývoja a premien žánru by mohol namietať, že skladby sú vzhľadom na skladateľskú priamočiarosť príliš dlhé, melodický spev slabý a zvuk dosť neprehľadný a nevyrovnaný. Na nejaké opakované sústredené počúvanie nemá album čo ponúknuť a skladby znejú ako od rôznych kapiel, spája ich len zvuk. Morhörr hrajú s maximálnym nasadením a skladby na Danse Macabre sa napriek určitým výhradám počúvajú veľmi príjemne. Najmä momenty, keď si spomeniem na melodic death metalové obdobie Carcass z polovice 90. rokov, ma tešia najviac. Najradšej mám skladby Dieťa Antikrista a Úpadok, v ktorých je death metalová melodika najsilnejšia. Prekvapivo silná je kapela aj vo chvíľach, keď sa z ostrých riffov zdvihne krásna heavy metalová pasáž alebo sólo. Morhörr majú energie a chuti hrať na rozdávanie, a preto to prostredníctvom albumu Danse Macabre aj robia. Osem skladieb čerpajúcich hlavne z histórie extrémnych žánrov, ale aj klasickejšieho metalu, presviedča o tom, že všetko podstatné už bolo povedané (alebo zahrané). Je na vás, či na túto hru pristanete. Osobne sa mi je veľmi sympatické to množstvo energie obsiahnutej v skladbách a nadšenie kapely, ktoré z nahrávky počuť. A ešte zvuk gitár, ten mi naozaj sedí. Kontakt: https://morhorr.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/morhorr/ Danse Macabre by...
Headbanger FM
- Headbanger_FM (10.3.2025 22:00) 10. marca 2025
- Headbanger_FM (3.3.2025 22:00) 3. marca 2025
- Headbanger_FM (24.2.2025 22:00) 24. februára 2025
- Headbanger_FM (17.2.2025 22:00) 17. februára 2025
- Headbanger_FM (10.2.2025 22:00) 10. februára 2025
