Recenzia – Refore – Social Failure – Support Underground – 2019
apr02

Recenzia – Refore – Social Failure – Support Underground – 2019

Thrash metal zažil v poslednom desaťročí veľký comeback a na mape pribudlo obrovské množstvo nových kapiel, ktoré sa vzhliadli najmä v 80. rokoch minulého storočia. Mnohí hrajú to, čo ich vzory, niektorí sa posunuli ďalej a priniesli aj niečo nové. Keď sa robí hudba s nadšením a akými-takými hráčskymi schopnosťami, nevadí ak kapela príliš originality nepoberie. Aj keď tu nejaká rozumná hranica samozrejme existuje. Mladí thrasheri Refore zo Zlínska nič zásadné neprinášajú a nesnažia sa spraviť hudobnú revolúciu. Stačí si vypočuť ich EP debut a každému je jasné, že chcú hrať, to čo ich baví a na nejaký progres serú. Nahrávku si pôvodne vydali sami ešte v roku 2018, v lete minulého roka sa jej ujal Koník a vyšla pod značkou Support Underground. Hudobná škatuľka je tu úplne bez debaty: proste thrash metal. V porovnaní s ostatnými podobnými česko-slovenskými kapelami zaujal hlavne vokál, konkrétne osviežujúce hlbšie polohy, šmrncnuté mladými časmi velikánov ako Tom Araya alebo (ale len veľmi jemne) Dave Mustaine. Občas je to trochu falošné, občas je to zvukovo poriadna divočina, ale rozhodne nechýba energia a nadšenie. Takýto thrash zvládnu aj punkáči počúvať bez problémov. A hlavne fanúšikovia starých albumov Slayer, hneď v úvode sa vám takmer určite vynorí v hlave nesmrteľný výtvor s názvom Reign In Blood. Šesť položiek s anglickými textami utečie ako voda, ale nie je to mastenica od začiatku do konca, je cítiť snahu o ozvláštnenie skladieb a čo je najdôležitejšie, v konečnom dôsledku to nepôsobí monotónne a nudne. Človek sa neubráni tomu, že si niektoré heslovité refrény pospevuje zároveň s kapelou. Nenájdete tu žiadne extra kompozičné vychytávky, ale zmeny tempa, občasné vybrnkávačky, rýchle sóla a energické riffovanie si užijete. Kto hľadá niečo nové a neopočúvané, nie je na správnej adrese. Ale ak máte radi retro-thrashovú vlnu a česko-slovenskú scénu, nestúpite vedľa. Keď potrebujete vyplniť 20 minút a nabiť sa energiou, Refore vedia, ako sa to dá vyriešiť. Social Failure by Refore Zvuk je neučesaný a občas aj dosť rozháraný, ale mne to celkom sedí, spomínaná energia nahrávky vďaka tomu vynikne viac a je to sčasti vec, čo chýba veľkým západným kapelám, ktoré majú zvuk až moc uhladený a bezzubý. S jednoduchosťou hudby sa nesie aj artwork a logo, proste taký decentný štandard. Refore na svojom EP debute Social Failure neprinášajú nič originálne, ale to ani nechcú. Proste thrash or die. Ale baví ma to celkom dosť, prekvapivo čoraz viac. Uvidíme, ako bude vyzerať ich ďalšia cesta. Kontakt: https://refore.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/reforethrash Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Kruton – Šeď Strachostánků – Support Underground – 2019
mar12

Recenzia – Kruton – Šeď Strachostánků – Support Underground – 2019

Názov môže byť veľmi často zavádzajúci a aj v prípade pražákov Kruton som sa oklamal. Podľa názvu a sčasti aj loga som si to hneď hodil do thrashovej priehradky, kde sa na prílišnú vážnosť a serióznosť nikto nehrá. Ale už obal mi naznačoval, že sa asi mýlim, a nasledujúca ukážka z netu to len potvrdila. V prípade nahrávky Šeď Strachostánků, zatiaľ tretej na konte kapely, ide o veľmi ambiciózne dielo, ktoré má presahy aj do oblasti literatúry. Súčasne s audio nahrávkou totiž vychádza v nakladateľstve Maťa aj kniha, ktorú som však k dispozícii nemal. Nápad je to v každom prípade zaujímavý a prináša niečo navyše. Čo sa ukrýva za minimalistickým, ale dizajnovo veľmi pekným obalom od Antonína Handla? Šeď strachostánků by sa dala zaradiť do škatuľky technical thrash metal, ale bolo to by veľmi zjednodušujúce. Hodinová stopáž, 5 plnohodnotných kompozícií, pomedzi to nejaké tie medzihry, a už je asi každému jasné, že nejde o ľahké počúvanie. Časté sú presahy mimo thrash, nezaprú sa vplyvy extrémneho metalu, niekedy sa dokonca objaví ozvena nesmrteľných Death. Na druhú stranu, významnú rolu hrá aj klasický heavy metal, kto má rád Asmodeus, najmä ich novšie albumy, Šeď Strachostánků by sa mu mohla pozdávať. Nájdu sa aj časti, ktoré do metalovej krabičky nespadajú vôbec, napr. medzihry a chillout pasáž s dominantným klavírom na konci druhej II. – Balet stínů. Pri počúvaní som si viackrát povedal, že daná časť sa mi na niečo podobá, či už zvukom gitár, frázovaním vokálu, prípadne melódiou, ale príliš ma to netrápilo, pospájané to je dobre a vo výsledku originálne. V nahrávke sa orientuje pomerne ťažko, dlhé kompozície sa výrazne menia a motívov sa vystrieda slušné množstvo, takže sa neraz stratíte. Po hodinke počúvania budete vyšťavení, relaxačne by som si album nepúšťal. Takže opäť nahrávka, ktorá dá poslucháčovi veľa, ale si aj veľa vyžaduje. Podľa očakávania, keď vychádza súčasne aj kniha, sú texty hutne poetické a spája ich jednotný koncept, resp. príbeh. Ich autorom je Vojtěch Šarše. Musím sa priznať, že často som príliš nerozumel o čom sú, to by som potreboval asi sprievodný koment, ale do hudby sa hodia, a napriek tomu, že texty v materskej reči (tu myslím slovenčina/čeština, však si rozumieme) vedia byť zákerné a zhodiť nahrávku, tak Šeď Strachostánků tu neutrpela nič, naopak, ešte je to vďaka českým textom o level vyššie. Zvuk nahrávky je trochu neučesaný, osobne mám taký rád a je to pre mňa plus, ale nemusí sadnúť každému. Nahrávalo sa v štúdiu Wariete, mix a master mal na starosti Jan Bláha, nahrávku obohatili aj Mariana Lišková (cello), Josef Vodička (piano) a Esferas kvarteto. Kruton v základnej zostave Martin Strnad (g, v), Jan Rameš (g),...

Čítaj ďalej
Nové video Welicoruss k titulnej skladbe z nadchádzajúceho albumu Siberian Heathen Horde
mar11

Nové video Welicoruss k titulnej skladbe z nadchádzajúceho albumu Siberian Heathen Horde

Symfonická black metalová kapela Welicoruss, pocházející původně ze Sibiře, vydala nové video pro titulní píseň z nadcházejícího alba „Siberian Heathen Horde“. Toto video bylo natočeno na jaře 2019 na severu České republiky poblíž města Cvikov v Pekelných dolech a do tohoto procesu se zapojilo více než 25 lidí. Video režíroval lídr kapely Alexey Boganov, který také řekl: „Natočili jsme toto video před rokem a zabralo nám hodně času, abychom ho vydali v nejlepší kvalitě. Moc děkujeme za trpělivost a podporu – hodně nám to pomohlo! Toto video pro titulní píseň z připravovaného alba je věnované místu, odkud jsme přišli. Vytvořili jsme temný příběh o agresivních tvorech ze sibiřských lesů, kteří cítí spojení s přírodními silami a vesmírem. Na toto video jsme opravdu hrdí, protože je to skutečně to nejlepší (a upřímně i nejdražší), co jsme za celou dobu své existence udělali. Znovu bychom chtěli poděkovat všem fanouškům, kteří nás podporují, protože bez nich by to nebylo možné! “ Video si můžete prohlédnout zde: https://youtu.be/VbC7TetpqOI Foto: https://drive.google.com/file/d/15gtIP71_LdJ_9WiZuqJUuvcRh42rLU3K/view?usp=sharing 4. album Welicoruss vyjde 27. března pod německou značkou El-Puerto Records a bude se skládat z osmi nových písní. Živě písně můžete slyšet na Hellhammer festivalu 2020, který proběhne ve 3 městech České republiky, kde Welicoruss zahrají společně s Purnamou (CZ), Vane (PL) a dalšími: 26/III Prague – https://bit.ly/2BMamwH 27/III Ostrava – https://bit.ly/2NunU5J 28/III Brno – https://bit.ly/347DBpS Vstupenky: https://bit.ly/37NXJiC text: Hellblast...

Čítaj ďalej
Pozor! Koncert CUTTING EDGE, HOPE RED a ACORNHOEK v bratislavskej Fuge ZRUŠENÝ!
mar10

Pozor! Koncert CUTTING EDGE, HOPE RED a ACORNHOEK v bratislavskej Fuge ZRUŠENÝ!

Pozor! Koncert CUTTING EDGE, HOPE RED a ACORNHOEK v bratislavskej Fuge ZRUŠENÝ! Čoskoro by mal byť oznámený náhradný termín konania. CUTTING EDGE https://www.facebook.com/cuttingedgetheband/ https://cuttingedgetheband.bandcamp.com/ HOPE RED https://www.facebook.com/wearehopered/ https://wearehopered.com/ ACORNHOEK https://bandzone.cz/acornhoek FB Event:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Monolord – No Comfort – Relapse Records – 2019
feb20

Recenzia – Monolord – No Comfort – Relapse Records – 2019

Stoner rock v Európe posledné roky celkom slušne ide. Síce sa na trende zvezie aj mnoho nevýraznej hudby, ale inak vychádza veľa skvelých albumov a ja som spokojný. K tým kvalitkám patril aj Rust od Švédov Monolord z roku 2017, pre mnohých nahrávka daného roku, takže motivácia k počúvaniu novinky nechýbala. Ak sa náhodou niekto ešte s tvorbou Monolord nestretol, tak vedzte, že nehrajú ani motorkársky frajersky typickejšie pre US, ani introvertne a jemne psychedelicky, ale riadne dunia a burácajú, takže predstavujú skôr príklad kapely, ktorá stoner vzala ako rozvinutie doom metalu. Album No Comfort vychádza pod Relapse Records, žiadne štýlové kotrmelce (našťastie) neprináša, oproti predchádzajúcej nahrávke sa nič zásadné nezmenilo a v podstate albumy plynulo na seba nadväzujú. Tak by sa to dalo zhrnúť pár slovami, ale predsa len sa trochu rozpíšem. No Comfort je o niečo menej náročné dielo aj pre náhodného poslucháča, najmä vďaka úbytku dlhých monotónnych hypnotických pasáží a väčšej pestrosti. Čo samozrejme v konečnom dôsledku nemusí byť plus. Výdatne zboostrované nástroje sú správne špinavé a vypĺňajú priestor aj v klasickom zložení gitara-basa-bicie. Celé to završuje parádny spev, ktorý síce po technickej stránke neohromí, ale do tohto typu hudby si neviem predstaviť nič lepšie. Vokál Thomasa V. Jägera sa nepohybuje v žiadnom extréme, ale dáva celej nahrávke ten správny psycho okultný punc, podobne znejú napr. poľskí Dopelord. Znie akoby z diaľky, spoza nástrojovej hlukovej steny, neťahá na seba nasilu pozornosť a nájdete aj dlhé úseky bez spevu. S dĺžkou skladieb sa nešetrilo, 3 zo 6 položiek majú viac ako 9 minút, ale aj zvyšné sa pohybujú okolo 5 minút. Singel, ku ktorému si môžete pozrieť aj videoklip, The Last Leaf, predstavuje na pomery Monolord ľahko a príjemné počúvateľnú skladbu, teda na zoznámenie sa ideálna položka. Ostatné si už od poslucháča vyžadujú trochu viac, ale prídete im na chuť rýchlo. Znalí tvorby sa naladia takmer okamžite, tí začínajúci sa párkrát potrápia a sú v tom tiež. No Comfort funguje ako príjemná kulisa, rovnako aj na sústredené počúvanie a túlanie sa vo vlastnej hlave. Rust mal obal úplne dokonalý, lepší ťažko vymyslieť, takže najprv bola sova pre mňa sklamaním. Čím viac sa však na kombináciu tohto nočného tvora so štartom raketoplánu pozerám, tým sa mi viac páči a aj napriek tomu, že predchádzajúci motív neprekonáva. Ešte jedna zaujímavosť na záver. Zostavu tvorí okrem speváka a gitaristu Thomasa Jägera a bubeníka Esbena Willemsa aj basák Mika Häkki, ktorý kedysi hrával v Rotten Sound, s ktorými nahral zabijácky album Murderworks. Celkom zaujímavé, koľko death/grind hudobníkov si občas odskočí k stoneru. Carcass by vedeli rozprávať. Monolord určite nesklamali a ich stoner doom si udržal vysoko-postavenú latku kvality z minulosti, pridali...

Čítaj ďalej