Recenzia – Swelling Repulsion – Fatally Misguided – Transcending Obscurity Records – 2024
Mnohé malé vydavateľstvá sa oplatí sledovať, pretože u nich často nájdete mladé sľubné kapely, ktoré sa ešte neprebojovali do prvej ligy, ale nemalú kvalitu už majú. K takýmto značkám patrí aj veľmi aktívne indické vydavateľstvo Transcending Obscurity Records, ktoré okrem neskutočného množstva rôzneho merchu poskytuje aj slušnú distribúciu po celom svete. Pod spomínaným vydavateľstvom vydali svoj album aj Swelling Repulsion. Podľa metalových archívov oficiálne kapela zo štátu Colorado, ale v skutočnosti medzinárodný projekt. A pravdepodobne by som o ňom nepísal, keby tu nebola aj slovenská stopa. Zostavu tvorí Američan Dono (gitara, vokál), Austrálčan Bage Os (bicie, vokál) a v neposlednom rade Kristián Jablonický (basgitara). Ten ma zaujal hlavne svojím brutal death metalovým projektom Archetype of Destruction (recenzia na EP I Am Nothing). Tiež stojí aj za tematicky nezvyčajným BDM projektom Butcher The Impostor (recenzia na EP The Susmageddon). Zjavne sa chce aktívne zapájať v rámci scény a má známych po celom svete. Možnosti internetu sú obrovské. Swelling Repulsion hrajú celkom zaujímavý death metalový mix, v ktorom sa nájdu aj klasickejšie poňaté death metalové prvky, ako aj brutal death metalové drtenie a technické prepletanie a lámanie, všetko okorenené jemne progresívnymi prísadami. Samozrejme v rámci žánru, žiadne borenie hraníc sa nekoná. Určite zaujme zvuk, dosť vyhrotený a nabasovaný, ktorý je typický skôr pre moderný brutal death metal. To vytvára zaujímavý kontrast najmä v prvej tretine albumu, ktorá sa viac drží klasických koľají a technického death metalu. Väčšina skladieb sa pohybuje na hranici technického death metalu a brutal death metalu. Kladie sa dôraz na intenzitu, prsty poriadne pobehajú po hmatníku, bicie drtia rýchle klepačky. Páči sa mi, že občas príde aj k zvoľneniu a zaradeniu odľahčenejšej pasáže. A treba dodať, že slamming na Fatally Misguided nenájdete, moderná brutalita v podaní Swelling Repulsion nejde týmto smerom. Že chlapi vedia skladať ukážu najmä v poslednej členitej a najdlhšej skladbe Sullen Light of Expired Stars. Som rád, že Kristián tu nie je len do počtu, ale jeho basgitaru na rozdiel od mnohých death metalových nahrávok veľmi dobre počuť a nájdu sa aj nejaké sólové výjazdy. Neviem povedať, či a nakoľko sa zapojil aj do skladania. Celý album je pestrý a zaujímavý v celej dĺžke, v rámci polhodiny sa toho deje veľmi veľa, ale zároveň to má spád a nie je to príliš komplikované. Takže príjemné a relatívne ľahké počúvanie, ale zároveň aj materiál na objavovanie. Pozitívne hodnotím aj pekný obal, žiadna krv ani temnota. Výber farieb a východný alebo orientálny pocit z maľby sa mi veľmi páči. Mladá kapela Swelling Repulsion na svojom druhom radovom albume Fatally Misguided predvádza zaujímavú zmes klasického death metalu, brutálneho DM a technického DM. Skladby sú kompozične hodne členité a...
Recenzia – Demonic-eyed – Demonic-eyed 5 – 2024
Demonic-eyed ma neprestávajú prekvapovať. Objavil som ich až v momente, ako som dostal príležitosť recenzovať predchádzajúci radový album Demonic-eyed IV (recenzia Demonic-eyed – Demonic-eyed IV) a nechápal som, že mi kapela doposiaľ unikala. Po vypočutí starších albumov som musel len uznanlivo pokývať hlavou, oplatilo sa počúvať. Kapela medzičasom oficiálne doplnila zostavu o ďalší vokál, takže aktuálne zloženie je Doom (spev), Luboshio (spev, gitary), Vlad eS (bicie) a Mishyr (basgitara). Ďalší hlas nie je len kozmetická úprava, potenciál je využitý naplno a počas celého albumu sa striedajú vokály v rôznych polohách a štýloch. To samozrejme prispelo k pestrosti, ale aj väčšiemu tlaku a naliehavosti. Keď sa ozvú prvé tóny jednotky Nostromo, tep letí nahor, dokonca sa objavia aj zimomriavky. Slayer bez toho, aby to znelo ako kópia Slayer, výborný text, neskutočná naliehavosť, vnútorné napätie a emócie. Thrash metal s poriadnou dávkou hardcorovej energie. Veľmi silný úvod a hit hneď na začiatku. Pre mňa vrchol, ale našťastie ostatné skladby zaostávajú len minimálne. Dvojka Javelin zrýchli, pridá na zúrivosti a soundtrack ku dňu niekde na fronte je na svete. Na záver ešte narážka na našu prorusskú vládu – takto sa to robí! Ani ďalšie skladby sa nedajú zahanbiť. Zmes thrash metalu a hardcoru, v ktorej okamžite spoznáte rukopis Demonic-eyed. Ostré, ale chytľavé riffy, práca s atmosférou, striedanie vokálov a občasné spomalenia tvoria základ. Nadstavbou sú výborné slovenské (1-5), ale aj anglické (6-8) texty. Posledná deviata Plumbum je inštrumentálna. Približne polhodinová dĺžka je tak akurát. Natlakovaná a intenzívna smršť vie aj ubíjať, ale Demonic-eyed vedia, že treba dávkovať s mierou. Vďaka tomu pôsobí album kompaktne a záživne, neustále sa niečo deje a skladby nesplývajú do jednej monolitickej riffovačky. Zvuk mali Demonic-eyed vychytaný aj na predchádzajúcej nahrávke, ani teraz voči nemu nemám žiadne námietky. Nahrávalo sa u Mira Speváka v SPK Studio, album produkoval Adam Mičinec, výsledkom je vyvážená a intenzívna nahrávka. Čo sa týka obalu, Robo Ivan je istota a rozpoznateľný charakter albumov kapely pokračuje ďalej. Prísny thrash metal s odkazom mocných Slayer, hardcore energia a tlak, výborné texty – to je piaty radový album Demonic-eyed. V mojom osobnom rebríčku domácich nahrávok (Summa Summarum 2024) sa dostal na prvé miesto. Darmo by som hľadal nejaké mínusy. Ani po mnohých vypočutiach nestráca čaro, napriek tomu, že nejde o príliš komplikovanú nahrávku. Skvelá práca a už sa teším na šieste pokračovanie. Kontakt: https://www.demonic-eyed.sk/ https://demonic-eyed.bandcamp.com https://www.facebook.com/demoniceyed https://www.instagram.com/demoniceyed/ Demonic-eyed 5 by...
Recenzia – Ceremony Of Silence – Hálios – Willowtip Records – 2024
Amerických Willowtip považujem za jedno z najprestížnejších a najzaujímavejších vydavateľstiev, ktoré prinášajú nezvyčajnú a originálnu extrémnu hudbu. Správa, že Ceremony Of Silence vydajú svoj debut Oútis práve u nich, bola prekvapivá a zároveň veľmi pozitívna. Dobrá záruka toho, že pôjde o kvalitné dielo. Očakávania sa potvrdili, Oútis je parádny album. O to viac som sa tešil na dvojku Hálios, opäť pod krídlami Willowtip. Temné disonantné death/black metalové kapely sú celkom v kurze. Samozrejme, ide o okrajový žáner, pre drvivú väčšinu ľudí absolútne nepočúvateľný, ale predsa sa nájde dosť šialencov, ktorí si nahrávky užijú. Oproti debutu, ktorý vyšiel v 2019, sa zostava rozšírila o vokalistu Neplexa (alebo N.), ktorý pôsobí aj u nás nedávno recenzovaných black metalových Porenut (Porenut – Mislives). Doplnil tak dvojicu Vilozof a Svjatogor, teda Viliama Pilarčíka (gitara, basgitara, vokál) a Matúša Ďurčíka (bicie, texty). Ceremony Of Silence patria ku kapelám, ktoré nepotrebujú zdĺhavý úvod. Jednotka Primaeval Sacrifice je kruto natlakovaná od prvej sekundy. Ostré gitarové riffy, agresívne bicie, striedanie motívov a zaujímavá kompozícia. Death metal je doplnený niekedy jemne, niekedy výrazne black metalovými prvkami, aké sa spájajú napríklad s experimentálnejšími albumami Blut Aus Nord. Napriek nie práve priateľskému vyzneniu hudby a z toho vyplývajúcemu náročnejšiemu počúvaniu sú niektoré gitarové riffy prekvapivo melodické. Krátke, ale chytľavé motívy, počúvaj napríklad druhú Serpent Slayer, kde ich nemalé množstvo. Takéto niečo úspešne využívajú aj Hyenism. Hálios neprináša oddych, ale drásanie a temnotu. Zo siedmych skladieb dá trochu vydýchnuť len Eternal Return, presne v polovici, ale nič veselé nečakajte. Nechcem tvrdiť, že Hálios je nejaký brutálny extrém, v žánri disonantného death/black metalu existujú oveľa šialenejšie veci, ale určite nejde o oddychové počúvanie. Tlak a temná atmosféra za celú hraciu dobu, čiže rozumných približne 35 minút, nepoľavujú a kladú na poslucháča vysoké nároky. Odmenou je trvácny, komplikovaný a zaujímavý album. Výborný zvuk nahrávky je výsledkom nahrávania v SPK štúdiu a Miroslava Speváka, master albumu robil legendárny Colin Marston v Thousand Caves Studio v New Yorku. Na artwork a dizajn je tu samozrejme Svjatogor, nie je dôvod meniť. Má rozpoznateľný štýl a vyzerá to krásne. Veľkú pochvalu si zaslúži aj textový koncept, opäť nič povrchné a prvoplánové. Ceremony Of Silence na svojom druhom albume Hálios nadväzujú na debut Oútis, latku kvality posunuli ešte o čosi vyššie. Kompozične aj hudobne zaujímavejší, samozrejme stále zložitý a poslucháčsky náročný. Death metal, black metal a hlave výborná nahrávka, to je Hálios. Kontakt: https://ceremonyofsilence.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/ceremonyofsilence/ https://www.instagram.com/ceremony.of.silence/ Hálios by Ceremony of...
Recenzia – Porenut – Mislives – Sky Burial – 2024
Black metal je ideálny hudobný prostriedok na vyjadrenie rôznych názorov a myšlienkových pochodov, často hodne osobných. Svojou pomerne nezvyčajnou cestou kráča aj dvojica Porenut a Neplex, ktorí tvoria kapelu resp. projekt Porenut. Čierny humor, absurdnosť, negativita, nechuť k okolitému svetu, to všetko sú témy, na ktoré narazíte v textoch. Projekt Porenut existuje už viac ako desať rokov, ale Mislives je len tretí radový album. Aj to len čiastočne, keďže ide o prerobený debut Mislife. Literatúry znalého človeka okamžite zaujme venovanie albumu dvom spisovateľom, konkrétne Jonášovi Záborskému a Ladislavovi Klímovi, „ktorí sa snažili a zlyhali“. „Album o bludných kruhoch.“ Naozaj nie každodenný námet a účinné lákadlo, aby som sa albumu venoval viac. Po intre s príznačným názvom Kráčam, kurim, kašlem sa rozbehne pomerne rýchly black metal. Gitary hrajú klasické tremollové melódie podložené svižnými bicími, ktoré sa neboja zmien tempa. Veľmi silnou stránkou Porenut je schopnosť vložiť do skladby časť alebo motív, ktoré pôsobia nepatrične, akosi veselo, či už melódia alebo rytmus, a vďaka tomu skladby naberú na zaujímavosti. Mimo týchto nezvyčajných častí je však stále na albume hlavne veľa veľmi pekných a atmosféricky pohlcujúcich skladieb, ktoré sa nesú v klasickom black metalovom duchu. Niekedy melancholickejšie, temnejšie, inokedy agresívnejšie a monumentálnejšie, s havraním vokálom, album odsýpa rýchlo a ten, kto má rád black metal, nemôže byť sklamaný. Mojím favoritom je štvrtá položka V súmraku, majestátnosť. Trochu škoda, že viac nerozumieť textu, pretože táto zložka Porenut jednoznačne stojí za to. Absurdné, šialené, so svojským humorom, ironické, navyše s množstvom kultúrnych odkazov. Nechýbajú írečité a zastarané slová, archaická stavba viet a vyjadrovanie, k tomu nejaké tie vulgarizmy. Keď sa dá, treba jednoznačne sledovať aj textový odkaz, Mislives sa dostane na vyššiu úroveň. Oproti predchádzajúcej nahrávke Postnihilera je Mislives predsa len menej šialená a menej zvláštna. Oveľa viac sa drží v tradičných black metalových koľajach a pre mnohých bude možno stráviteľnejšia. Album Mislives bolo nahrané a mixované v Nihil Centrum, mastrované v SPK Studio. Okrem Neplexa (vokál) a Porenuta (nástroje) s nahrávkou pomohol aj Oliver Zisko (bicie). Skvelý a originálny obal vytvoril Ján Bátorek. Fyzicky vyšiel album na kazete u Sky Burial a na CD u Necroeucharist Productions. Black metalová nahrávka s výbornými a divnými textami, ktorá sa až na niekoľko momentov drží relatívne tradičnej cesty. Nie je tak odvážna ako Postnihilera, ale nezameniteľný prístup Porenut ostal zachovaný. Mislives je ideálne počúvanie, keď v hlave začnú hlodať pochybnosti a existencialistické myšlienky. Kontakt: https://www.facebook.com/PorenutSk/ https://porenut.bandcamp.com Mislives by...
Recenzia – Butcher The Impostor – The Susmageddon – Subside Distribution – 2024
Brutal death metal a medzinárodné projekty, to je často využívaná kombinácia. Možno si niekto pamätá na recenziu EP Archetype Of Destruction, projektu, za ktorým bol Kristián Jablonický a Američan Christian Sorensen. Ich spolupráca pokračuje ďalej a prečo nezaložiť ďalší projekt. Takže tu máme Butcher The Impostor, slamming brutal death metal tematicky zameraný na skôr mladšiu generáciu online hráčov. Dosť nezvyčajný námet pre texty BDM kapely. Konkrétne hovoríme o hre Among Us. Že nepoznáte? Ani ja som nepoznal, teraz aspoň viem, že niečo také existuje. The Susmageddon je krátke EP, necelých 14 minút a 5 skladieb. Zvukovo ani hudobne žiadne hnanie do extrému, pohybuje sa v klasických medziach súčasného moderného slammingu s občasným spestrením v podobe výkrikov a sci-fi zvukov. Pravdepodobne to súvisí s herným motívom. O hre sú aj texty, plné „gamerského“ slangu a slov, ktoré budete hľadať nie cez translator, ale cez urban dictionary. Slam vie byť hodne jednotvárny, ale Butcher The Impostor sa snažia pridať prvky, ktoré tomu bránia. Rytmicky menej priamočiare časti, technickejšie motívy, trochu pobeháme po hmatníku. Tiež sú do skladieb vložené atmo spestrenia. Zvuk je celkom nabasovaný a drtivý, s plechovými bicími a na pomery BDM výraznejšou basgitarou. Páni si nahrávku zvukovo ošetrili sami, takže dobrá práca a pochvala. Graficky sa CD drží hernej predlohy, vrátane fontu. V booklete si môžete pozrieť rôzne obrázky súvisiace s textami piesní, je to jednoduché, ale zábavné. Dokonca sú k nahrávke aj pribalené zberateľské herné kartičky. Kristián (vokál, gitara, basa) a Christian (bicie) ku konceptu pristupujú originálne a nápadito, niečo takéto som v prípade metalovej kapely nečakal a nevidel. Možno si mnohí poviete, že je to pekná blbosť a ani to nestojí za počúvanie. Ak navyše nemáte radi slamming BDM, tak asi aj máte pravdu. Ja proti žánru nič nemám a koncept Butcher The Impostor je zmenou oproti krvavým nechutnostiam. Navyše oceňujem originalitu celého projektu, orientáciu na mladšiu generáciu, ktorá často až zúfalo chýba. Kašlite na predsudky a dajte si The Susmageddon, je to zábavná nahrávka. Kontakt: https://butchertheimpostor.bandcamp.com/ https://www.instagram.com/butchertheimpostor/ The Susmageddon by Butcher The...
