Recenzia – InnerSphere – Omfalos – Slovak Metal Army – 2021
feb25

Recenzia – InnerSphere – Omfalos – Slovak Metal Army – 2021

Logo InnerSphere som svojho času zaregistroval na viacerých koncertných plagátoch, ale priamo k ich tvorbe som sa nedostal. Ideálny čas teda nastal, keď sa naskytla možnosť recenzovať ich nový album. Popis melodic death metal s prvkami doomu, v promo materiáloch sa mihne aj slovo progresivita, takže celkom sľubná kombinácia kľúčových slov, aj keď výsledok môže mať mnoho podôb. Kapela vznikla v 2015 v Plzni, o rok na to vydali prvé EP, neskôr v 2018 debutový album Amnesia u MetalGate. Nový album Omfalos vychádza s etiketou Slovak Metal Army, s pozmenenou zostavou: Míra Litomerický (gitara, spev, sample), Lukáš Mai (gitara), Marek Hubocký (basgitara, doprovodný spev) a Filip Wintr (bicie). Hudba InnerSphere potrebuje pozorného poslucháča, aspoň čo sa týka začiatočného objavovania. Pre nepripraveného najprv nevýrazné skladby na pomedzí melodického death metalu a ďalších extrémnych prímesí v sebe ukrývajú množstvo dychberúcich momentov. Ale tie sa odkrývajú postupne, máloktoré chytia na prvýkrát. Väčšinou stredné tempo s tendenciami spomaľovať je zaujímavou spleťou melodických gitarových vyhrávok spolu s často sekanou strojovou rytmickou sekciou. Hlboký rev je dokreslený melodickým, ale nie úplne čistým vokálom, ktoré hlavne v refrénoch spoja sily. Výraznú rolu pri budovaní nálady majú klávesy a orchestrálne prvky. Celok pôsobí bombasticky a monumentálne, množstvo energie vyvierajúcej z hudby pôsobí veľmi optimisticky a príjemne. Základom prakticky každej skladby je zaujímavý úvodný riff alebo melódia a silný refrén. Napríklad vo štvrtej Fire je hymnický charakter refrénu sprevádzaný až power metalovými motívmi, samozrejme v dobrom. Vo vhodnom okamihu album spomalí a ponorí sa do doom metalového bahna, šestku Wisdom síce jemne presvetľuje gitara, ale osudové nálady prevládajú. To isté sa dá povedať aj o záverečnej The Fall. Z opačného pólu spomeniem titulnú Omfalos s jemným úvodom, epickým refrénom a výbornou nosnou melódiou. Nechýbajú ani skvelé gitarové sóla, to z deviatej The Embodiment by sa nestratilo ani na prog-rockovom albume. Zložitejšia kompozícia skladieb nejde proti faktu, že si zachovávajú pesničkovosť a chytľavosť. Pri niektorých motívoch si človek povie, že ich už niekde počul, ale deje sa to v rozumnej miere. O produkciu, nahrávanie a zvuk sa postaral Dan Friml v The Barn studio, takže o zvukovej kvalite netreba pochybovať. Úderný, čistý, ale nepôsobí synteticky a umelo. Artwork vytvorila Martina Samková. Videoklip Omfalos (tu) vystihuje moje pocity pri počúvaní. Fascinovaný zasnený pohľad na hviezdnu oblohu, keď si človek uvedomí svoju bezvýznamnosť v porovnaní s nepredstaviteľne veľkým vesmírom. Na prvý pohľad nenápadná nahrávka sa s opakovaným počúvaním rozvinie do nečakaných rozmerov. Aspoň v mojom prípade to tak bolo a v podstate tento proces stále pokračuje. Dnes mi cestou do roboty hral v hlave dokola refrén titulnej skladby. InnerSphere výborne kombinujú extrémnu hudbu s nečakanou chytľavosťou, Omfalos sa dá počúvať veľakrát...

Čítaj ďalej
Recenzia – Arawn – Odkazy doby – Slovak Metal Army – 2020
feb18

Recenzia – Arawn – Odkazy doby – Slovak Metal Army – 2020

Arawn nasadili hneď od začiatku slušné tempo bez zbytočného váhania. Rok vzniku 2017, o rok na to už vychádza debutový album Zrození, o ktorom bolo celkom slušne počuť a celkovo je z kapely cítiť, že majú chuť pracovať. Koncom decembra minulého roka prišiel na rad aj druhý album s názvom Odkazy doby, ktorý rovnako ako debut vyšiel na značke Slovak Metal Army. Tiež aj v rovnakej zostave, teda Jirka „Suky“ (vokál), Milan „Zakk“ (gitary), Tomáš „Hroch“ (basa) a Petr „Viking“ (bicie). Nič nie je ponechané na náhodu. Svižný otvárací kus Z/N/P sa vyznačuje pravdepodobne najchytľavejším heslovitým refrénom, aký na albume nájdete. Údernosť sa mu nedá uprieť, ale pri opakovanom počúvaní sa rýchlo opotrebuje a osobne mám túto skladbu najmenej rád. Arawn radi rozprávajú príbehy a výpravnejšie kúsky im vyslovene sadnú. A sú si toho vedomí, veď do tejto kategórie sa dá zaradiť viac ako polovica skladieb. Počínajúc mrazivou trojkou Jáchymov, epicky premenlivým stredom albumu, ale aj záverečnou 9 křížů. Niektoré harmónie pripomenú majstrov Asmodeus, ktorí tiež vedia výborne rozprávať zhudobnené príbehy. Slušne nakopnú rýchlejšie položky, okrem vyššie spomínanej úvodnej skladby, napr. Nemyslí, zaplatí s dobrým textom alebo predposledná Dívej, venku už svítá, ktorú mám vďaka perfektne fungujúcemu refrénu najradšej. Textovo sú historické príbehy výborné, vďaka zrozumiteľnému prejavu so super frázovaním si ich nebudete musieť najprv načítať v booklete. Arawn sa nezaoberajú len minulosťou, ale snažia sa reflektovať aj problémy dnešného sveta. Nie vždy mi sedia, ale treba uznať, že zväčša to má hlavu a pätu. Pri vykreslení deja a atmosféry nie sú použité žiadne klávesy ani symfonické pasáže, všetko sa odohráva v klasickom nástrojovom obsadení. Inštrumentálne zbesilosti a extrémy tu nemajú miesto, všetci hrajú účelne pre dobro celku. Chytľavosť a rafinovanosť mnohých pasáží si poslucháč uvedomí až časom ako sa postupne ponára do albumu. Aj vďaka tomu ponúkajú Odkazy doby trvalejší zážitok, keďže sa nevystrieľajú všetky tromfy hneď, ale postupne. Úlohu návnady dobre splní hneď prvá vec, a potom sa môže začať objavovanie. Spomínaná výpravnosť albumu znamená aj čiastočné negatívum nahrávky, keďže sa postupne stráca energia a aj napriek striedaniu temp sa vkráda istá jednotvárnosť a podobnosť. Tu sa však výpočet mínusov končí. Celkovo pozitívny dojem dotvára zaujímavý obal Michala Janovského, rovnako aj výborný zvuk, ktorému ťažko niečo vyčítať. O master a mix sa postaral Zdeněk Ondráček v Sonidos Studio. Odkazy doby by ARAWN V recenziách často vyzdvihujem, ak má kapela jasne rozoznateľný rukopis a odlišuje sa od ostatných. Aj v prípade Arawn platí, že svoje vzory nezaprú, ale napriek tomu je výsledok jasne identifikovateľný. Neponúkajú len kvalitné remeslo, ale aj to podstatné „niečo“ navyše, vďaka čomu Odkazy doby vytvoria hlbšiu stopu vo vašej pamäti. Kontakt: https://arawn-sma.bandcamp.com/album/odkazy-doby https://www.facebook.com/Arawnofficialcz/ Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Hyenism – The Sewer – 2020
feb16

Recenzia – Hyenism – The Sewer – 2020

Hyenism na seba upozornili hneď EP Wolfram III, ktoré bolo nominované na Radio_head Awards 2017 v príslušnej kategórii. Určite mnohí vtedy zaregistrovali kapelu, ktorá si pozornosť určite zaslúži. Tesne pred Vianocami minulého roku konečne vyšiel aj debutový album The Sewer. Koncoročnými rebríčkami asi moc zamávať nestihol, to je nevýhoda albumov, ktoré vychádzajú až tesne pred koncom roka. Samozrejme je to jedno, kvalita ovplyvnená nie je. Black metal v podaní Hyenism si berie prvky z rôznych podštýlov čierneho žánru. Výstavbou gitarových riffov idú do atmoblackových sfér, v niektorých pasážach by sa dali vystopovať post-blackové motívy. Melódie sa rozvíjajú veľmi nepravdepodobným smerom, pričom si však zachovávajú chytľavosť. Rovnaký prístup nájdete aj na melodickejších albumoch francúzskych Blut Aus Nord. Vokály zas niekedy škriekajú tak zúfalo a z úzadia, že by sa nestratili ani na DSBM trápeniach. Všetky tieto prvky sú pospájané do originálneho celku s charakteristickým rukopisom. Napriek zložitej štruktúre sa vynárajú pasáže, ktoré sa dostanú rýchlo do hlavy, a okolo nich je naoko neprehľadná chaotická zmes riffov a melódií. Je to ako prechádzka ešte neznámym veľkomestom, kde sa niektoré výrazné miesta spájajú do logicky prepojeného celku až časom. The Sewer je zhudobnená metropola, pre mnohých neprehľadná a nepriateľská, ale pre tých, ktorí chcú, je plné skvelých momentov. Aj v rozhovore s kapelou bolo spomenuté meno Imperial Triumphant, ktorí idú síce vo svojej šialenosti oveľa ďalej od bežných štruktúr, ale styčné body v náladách tu jednoznačne sú. Tmavé uličky, presvetlené námestia, pochmúrne priemyselné zóny, množstvo ľudí a zároveň nekonečná samota. Album pôsobí ako zovretý celok, popisovať jednotlivé skladby nemá zmysel, z môjho pohľadu je to prakticky jedna kompozícia. Výborné gitary, neuveriteľne pestré bicie, často prekvapivo výrazná basgitara, všetko podčiarknuté bezchybným zvukom. Duo Orthrus (gitara, basa) a Norhell (gitara, vokály) si na nahratie bicích dojednali poľského bicmana Krzysztofa Klingbeina. O mixovanie a master sa postaral Colin Marston, takže veľké meno s obrovským rešpektom. Chlapi sa obrátili na správnych ľudí a jednoznačne sa oplatilo. The Sewer by Hyenism Zaujme aj artwork, možno ešte viac keď zistíme, čo na ňom vlastne je. Fotografia zhluku vodných červov žijúcich v kale Jána Hamrského spracovaná grafikom Davidom Orthom je naozaj originálna a zároveň symbolická, takže album je dotiahnutý aj čo sa týka výtvarného prevedenia. Ešte by si zaslúžilo fyzickú podobu, snáď k tomu v blízkej budúcnosti dôjde. Asi ste už pochopili, že sa mi The Sewer páči, a to hodne. Už mám za sebou fakt veľké množstvo vypočutí a stále objavujem nové veci. Hyenism prostredníctvom black metalovej palety vytvorili pútavý obraz, ktorý zarezonuje s vnútorným stavom nejedného človeka. Dobre vystihnutý popis z ich bandcamp profilu: „Drowning in the Sewer of Anxiety…“ Kontakt: https://hyenism.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/hyenism Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Pagan Spirit – The Record Of The Returning Race – 2020
jan28

Recenzia – Pagan Spirit – The Record Of The Returning Race – 2020

O Pagan Spirit nebolo počuť veľmi dlho, aspoň čo sa týka nových nahrávok. Aj vďaka tomu som bol veľmi prekvapený, keď minulý rok na ich konte pribudol radový album. To som ešte netušil, že to nebolo prekvapenie posledné a asi ani najväčšie. Album The Record Of The Returning Race vyšiel v relatívnej tichosti (zatiaľ len) v digitálnej forme. Bol nahraný v zostave Slavomír Ihnačák (gitara, basa, vokál), Marcel Gábor (bicie), Jan Petris (gitara), plus vokál Maroš Samončík a Oskár Blahušiak. Už pohľad na samotný obal napovie, že sa veci zmenili. A prvé tóny to jednoznačne potvrdia. Kormidlo smerovania sa razantným spôsobom otočilo k death metalu, aj keď black metalové vody sú stále na dohľad a zachovávajú si aspoň čiastočnú dôležitosť. Úvodná Descend Into The Abyss Of Time je temný death metal ako vyšitý, v ďalších skladbách sa black metalové elementy zvýraznia, ale ostane to maximálne na úrovni death/blacku a la Belphegor, osobne vplyv čierneho žánru vnímam skôr na úrovni pocitov a celkovej atmosféry. Výrazne sú využité možnosti až troch vokálov, štýlovo výrazne odlišných, prechádzajúcich od hlbokého smrtiaceho chropotu, cez blackový priškrtený až po teatrálnejšie polohy. Vďaka tomu naberá materiál na pestrosti a zvýrazní sa atmosféra jednotlivých skladieb. Asi najviac som si užíval gitary, vďaka veľmi prirodzenému nazvučeniu pôsobia tak, ako keby gitaristi sedeli priamo pred vami a skladby prehrávali. Lahôdkové riffy sú výrazné, motív sa rozvinie, pekne si ho užijete a až potom sa ide ďalej, bez zbytočného ponáhľania. Pôsobí to na mňa nezvyčajne pohodovým dojmom, či práve počúvate blackové tremolo, parádny heavy riff, monumentálne Nile-pasáže alebo skvelé sóla. Rytmika nie je príliš zložitá, ale spoľahlivo si plní svoju úlohu. V niektorých momentoch dôjde aj na výraznejšie zapojenie basgitary, napríklad na prvé počutie nenápadný vysoký ton v štvrtej Those Who Have To Caused Babel sprevádzajúci gitaru, ktorý tam neuveriteľne sedí, alebo dokonca basové sólo v šiestej titulnej The Record Of The Returning Race. The Record Of The Returning Race by Pagan Spirit Veľmi dôležitou stránkou nahrávky je temná, niekedy tajomná a majestátna atmosféra. Pagan Spirit vedia, kedy treba spomaliť, nasadiť valivejšie tempo alebo náladovú pasáž v priebehu skladby. Nehrozí to, že poslucháča zadupe jednotvárnym tempom a monolitickou ťažobou. Ako sama kapela hovorí, skladby fungujú dobre jednotlivo, ale aj ako celok, samostatné hudobné príbehy sa prepájajú do logického celku. Kapitolou samou osebe je skvelý zvuk, ktorý je čistý, ale nie umelohmotný, a pôsobí veľmi živo, ten pocit, že kapela hrá priamo pri vás je hmatateľný. Martin Barla je istota a nahrávky, ktoré prejdú jeho rukami mám naozaj rád. Žiaľ, v čase vydania som album nezaregistroval, tak sa k nemu dostávam až teraz, pretože si to jednoznačne zaslúži. Pagan Spirit sa...

Čítaj ďalej
Recenzia – Mindwork – Cortex (EP) – 2021
jan21

Recenzia – Mindwork – Cortex (EP) – 2021

Po rokoch nečinnosti prichádza kapela Mindwork naspäť s novou nahrávkou s názvom Cortex. Síce je to „len“ EP, ale som si istý, že mnohých aj skromnejšia porcia hudby poteší. Po dvoch radových doskách Into The Swirl (2009) a Eterea (2012) tak pribudla po deviatich rokoch ďalšia položka do diskografie. Pre mladšie ročníky zároveň možno prvý kontakt s kapelou. Mindwork sa nikdy netajili svojim obdivom ku klasickým technickým death/thrash metalovým kapelám z 90. rokov minulého storočia. Týmto smerom aj pokračujú, ale nie v zmysle kopírovania alebo vytvárania akejsi tribute verzie. Naopak, odkaz rozvíjajú, posúvajú ho do súčasnej doby a sledujú, čo sa v tvrdej hudbe odvtedy udialo. Takže žiadne zamrznutie v čase alebo zbytočné retro sa nekoná. Aj oproti poslednej radovke Eterea je cítiť, že hudobníci 9 rokov nespali, ale posunuli sa ďalej. Na počúvanie príjemne naladí jemne tajomná krátka klavírna inštrumentálka Beyond The Cortex, ktorá plynulo prejde do druhej Depersonalized. V nej si môžete vychutnať aj gitarové sólo exkluzívneho hosťa, konkrétne je ním Bobby Koelble. Možno meno hneď nespoznáte, ale Bobby bol gitaristom legendy Death v časoch Symbolic. Sólo je parádne, ale na povedzme si na rovinu, všetky sóla na nahrávke sú krásne. Záverečná Grinding The Edges je zas poctou kapele Cynic a dvom relatívne nedávno zosnulým členom tejto skvelej kapely. Vokálne zverstvá na Cortex hľadať netreba, významnú rolu naopak hrá príjemný melodický spev. V mnohých pasážach je pomer harsh a čistého vokálu jedna k jednej, a čo je najhlavnejšie, výborne sa dopĺňajú, prelínajú, resp. idú súčasne. Gitary sú podľa očakávania lahôdka, technicky náročné, ale tým v podstate nenápadným spôsobom. Vybrnkávačky, riffy, sóla, oplatí sa im venovať pozornosť. Trochu v pozadí gitár neprávom zostávajú ostatné nástroje, ktoré začnete lepšie vnímať až po viacerých vypočutiach. Napriek vysokej technickej náročnosti hudby a premyslenej kompozícii, ktorá ponúka mnoho podnetov pri sústredenom počúvaní, zostávajú kompozície stále pesničkami, ktoré bezchybne fungujú. Refrén, chytľavý riff, skvelá melódia sólovej gitary, vokálna linka, atď. Ľahko sa dostanú do hlavy a pôsobia prekvapivo chytľavo. Na svoje si samozrejme prídu fanúšikovia Death a Cynic, ale mnohé harmónie a motívy pripomenú Opeth alebo dokonca Mastodon. Nahrávalo sa v zostave Martin Schuster (vokály a gitara), Filip Kittnar (bicie), Jiří Rambousek (gitara) a Dominik Vozobule (basa), takže dve mená, ktoré boli aj pri Eterea, plus dve nové. Martin sa postaral aj o nahrávanie, produkciu a mix. Mastering zverili známemu Jensovi Bogrenovi (Fascination Street Studios), artwork brazílskemu umelcovi Gustavovi Sazesovi, ktorý ma tiež už toho dosť na konte, napr. aj obal krajanov Krisiun Southern Storm. Cortex je naozaj perfektná nahrávka, technicky dokonalá so skvelými pesničkami. Vďaka skromnej dĺžke sa do nej rýchlo dostanete a naplno si ju vychutnáte. Hudba Mindwork je veľmi farebná...

Čítaj ďalej