Recenzia – Čad – Veľký tresk – Vandal Records – 2024
Kapely, ktoré hrajú a vydávajú nový materiál dlhé roky, si nesmierne vážim za ich vytrvalosť a nadšenie. Za to, že sa na to celé nevykašlali. K takýmto kapelám určite patrí aj svätojurská kapela Čad, ktorá vznikla už v prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia a odvtedy nás pravidelne a pomerne často zásobuje nahrávkami. Čad som objavil v časoch, keď vydali kultovú Súkromnú vojnu. To sa písal rok 2009 a zdá sa to neuveriteľne dávno. Z pochopiteľných príčin mi tento album najviac prirástol k srdcu. Ale určite nepatrím k ľuďom, ktorí by sa s každým novým albumom sťažovali, že Súkromná vojna bola lepšia a prečo tak neznie aj tento album. Dokola vydávať ten istý album s obmenami pre väčšinu kapiel nemá zmysel a treba sa vyvíjať. Preto som rád, že Čad robia novú hudbu tak, ako ju robia. Napriek tomu, že nie všetko ma baví a niektoré albumy som počul len zbežne, lebo sa mi do nich proste nechcelo. Veľký tresk však prišiel v dobrom momente a sadol mi do nálady, preto som mu venoval dosť času. Že to nebude Súkromná vojna časť druhá je jasné. Už len keď sa pozrieme na dĺžky skladieb. Takmer všetky majú nad tri minúty, úvodná titulná vec dokonca takmer päť. To nemôže byť žiadny intenzívny výplach, to by nefungovalo. Hneď prvé dve skladby, jednotka Veľký tresk a dvojka Kromaňon, sú hodne pomalé a dostávajú sa do bahnitých sludgeových vôd. Temnejšie, v strednom tempe, pomerne atmosférické a navyše s dobrým textom. Veľmi silný začiatok albumu. Mimochodom, k textom: Pišta vie písať výborné texty. Občas mi úplne nesedí humor, najmä keď je prvoplánovo vtipný text v konflikte so serióznou a komplexnejšou hudbou. To čo funguje pri jeden a pol minútovej nakladačke v tomto prípade fungovať až tak nemusí. Ale to som len príliš kritický, lebo Pištova tvorba je aj tak vysoko nad väčšinou metalových textov. Kto si chce pripomenúť staršiu tvorbu, potešia ho napríklad skladby Celý život robím zle alebo Keď satan chodil po Zemi, ktoré pridajú na rýchlosti a zároveň sú jednoduchšie. Hodne rád mám skladbu Thrashtalk, ktorá má neskutočnú energiu a sedí k nej aj text. Menej výrazná je posledná tretina albumu. Abeceda nenávisti aj Zbrojnoši metalu sú taký nový štandardný Čad, nie zlé, ale akosi im chýba iskra. Skladbám by pomohlo, keby boli o čosi kratšie. Tu spomeniem aj piatu Meče sú skrížené – má skvelé momenty, ale Cavalerovské opakovanie názvu skladby otravuje. Prekvapivý je záver – Dejiny apokalypsy s kontrabasom v hlavnej úlohe pekne uzatvoria album. Takže si to zhrňme: väčšina skladieb skvelá, dve-tri priemerné, ale stále veľmi dobré. Navyše ma extrémne potešil pomalý a komplikovanejší úvod albumu. O inštrumentálnych výkonoch hudobníkov...
Recenzia – SofoS – Fish EP – 2024
Pokiaľ mi neprišla ponuka, či sa na nahrávku nechcem pozrieť a prípadne zrecenzovať, tak som o kapele resp. projekte SofoS nepočul. Podľa internetových zdrojov existuje už od roku 2012, ale po jednom EP z nasledujúceho roku sa kapela nadlho odmlčala. V posledných rokoch funguje len v jednočlennej zostave a po EP Skull (2022) prišlo aj ďalšie EP s názvom Fish. Všetky nástroje, spev a skladanie hudby má na starosti Zolo, ktorý kapelu ťahá od začiatku. Hudba SofoS sa vyznačuje nezvyčajným vnútorným napätím. Neustále sa nachádza uprostred gradovania motívov a ja očakávam výbuch, ktorý nepríde. Ale prekvapivo to vôbec nevadí, práve naopak. Pomerne nenápadný vokál, dominantná gitara, účelné bicie – tak sa dá charakterizovať celé EP. Prvá skladba Adreno sa nesie v pochodovom valivom tempe, ktoré je občas odľahčené jemnou vybrnkávačkou. Niežeby vďaka tomu začala skladba pôsobiť pozitívne… V dvojke Mistake majú dôležitú úlohu aj rôzne sample a elektronika, ktoré vytvárajú silný industrálny pocit. Tretia Divoc je založená na hlasových samploch z rôznych tlačových vystúpení neviem koho. Úplne nerozumiem o čom to je, pre mňa je to slabší článok nahrávky. Osobne takéto hovorené časti podkreslené hudbou nemám príliš v láske, často mi lezú na nervy aj u novších Ministry, ale našťastie sa skladba v druhej polke rozbehne. Strojový chlad a bezútešná industriálna nálada sa vinú celou nahrávkou, ktorá je veľmi dobre skomponovaná a hudobne zaujímavá, navyše s výborným zvukom. Celé to pôsobí nenápadne, a až na konci si uvedomíte, ako vás hudba pohltila. Kontakt: https://www.instagram.com/sofos.metal/...
Recenzia – Besna – Krásno – 2025
Napriek tomu, že Besna je relatívne nová kapela a diskografia je zatiaľ skromná, tak na nový album sa tešilo mnoho metalových nadšencov. Black metal s prídomkami ako post alebo progressive zaujal mnohých, vrátane mňa, hneď na prvom EP z roku 2018. Kapela si ujasnila štýl na debutovom radovom albume Zverstvá (2022) a teraz prichádza s dvojkou Krásno. Momentálnu zostavu kapely tvoria Martin Pinter (gitara), Samuel Dudlák (gitara, vokál), Anton Samokhvalov (bicie) a Timotej Jurášek (basgitara). Na prvý pohľad je zrejmý konceptuálny posun kapely od prírody a rozprávkových alegorických príbehov k súčasným témam ako sú ekológia, osobné a spoločenské problémy, cynizmus ľudí alebo vojna. Zároveň sa zmenilo aj logo kapely. Besna vždy pôsobili vážne a intelektuálne, a na novom albume ešte pritvrdili. Žiadne metalové klišé, žiadne pózy, ale zamýšľanie sa nad súčasným svetom a jeho problémami. Výborné texty, ktoré svoje posolstvo skrývajú v rôznych básnických obrazoch. Síce v úvode píšem o black metale, ale na rovinu, Besna sa od tohto žánru už dosť vzdialili. Black metalové sú hlavne bicie, resp. rytmika, a vokál, ale najmä gitary žánrové hranice prekračujú veľmi trúfalým spôsobom. Pre žáner typické tremollo riffy sú rovnocenne dopĺňané rôznymi progresívnymi postupmi, core sekačkami a atmosférickými výplňami. Nie je náhoda, že ako hosť sa na albume objavil Jakub Tirčo. Kto pozná jeho domovskú kapelu (myslím IONS), prípadne sólovú tvorbu, objaví určité podobnosti a spriaznenosť. Skvelé je, že po pár sekundách počúvania akejkoľvek skladby spoznáte, že hrá Besna. Toto môžem povedať o veľmi málo kapelách. A mať charakteristický zvuk a tvár je jedna z najdôležitejších vecí. Jasné, skvelé remeslo poteší, ale originalita, to sa často nevidí (alebo nepočuje). Hneď ako začne prvá Zmráka sa, okamžite sa objavia typické harmónie, povznášajúce a zároveň melancholické melódie, striedanie vypätých a pokojnejších pasáží, a skvelá členitá kompozícia. Vďaka celkom zrozumiteľnému vokálu ani netreba texty študovať z bookletu. V dvojke Krásno hosťoval spomínaný Jakub Tirčo a jeho gitary spoznáte. Posledná Mesto spí už podľa názvu zaváňa urban black metalom, takže spolupráca so Solipsism je jasná voľba. Parádny hostia! Zbytočne rozoberať každú skladbu, ale ešte spomeniem, možno prekvapivo, najkratšiu Oceán prachu. Oddych v polke albumu, veľmi príjemná melódia a prekvapivo tvrdý záver skladby v posledných sekundách. Vždy sa na ňu teším. Výborný zvuk nahrávky je z bratislavského štúdia Pulp, od Jakuba Hríbika a Jakuba Spiszaka. Editing robil Jakub Tirčo, mastering Alexandr Vatagin. Krásny obal vytvoril Andrej Eternal. Všetko je na svojom mieste tak ako má byť. Druhý album Krásno sa podaril a pre mnohých vyšla nahrávka roka už v januári. Ja môžem len súhlasiť, že je parádna a nemám čo kritizovať. Výborná hudba, silná atmosféra, skvelé texty. Besna nedovolia, aby žánrové hranice obmedzovali ich tvorbu a...
Recenzia – Obšar – Propastnyk – Void Wanderer Productions – 2024
Black metal mám rád najmä kvôli tomu, ako dokáže evokovať určitú emóciu alebo miesto. Zapnem hudbu a okamžite sa prenášam kdesi inde, reálny svet sa stráca a moja myseľ začína blúdiť rôznymi končinami. Karpatské lesy plné mytologických bytostí a temných príbehov ožívajú v hudbe Obšar, ktorí sa označujú ako rusínsky (ruthenian) black metal. K tomu sa môžu pridať prívlastky ako melodický alebo folk. Ale pozor, folklórne nástroje a motívy na albume Propastnyk budete počuť, ale nečakajte žiadne krčmové odrhovačky a tancovačky. Tieto prvky sú jemne zakomponované do blackmetalového základu a krásne dotvárajú náladu zabudnutých karpatských pralesov. Pre označenie členov Obšar používajú páni a dáma len písmená hlaholiky. Zostava je teda Ⱍ (spev, texty), Ⱑ (gitara, sample, čistý mužský spev), Ⰽ (čistý ženský spev), Ⱂ (basgitara) a Ⰱ (bicie). V hlaholike je písané aj meno kapely, ale pre potreby recenzie budem používať prepis Obšar. Hudobne Obšar pokračujú v nastolenej ceste na R.U.N.E. (2018) a Počornily horŷ, počornily lisŷ (2022) (recenzia na Počornily horŷ, počornily lisŷ), ale svoj rozpoznateľný štýl ďalej vylaďujú a zdokonaľujú. Veľmi dôležitú úlohu hrajú klávesy resp. sample, v podstate sú vo väčšine skladieb rovnocenné s gitarami. Často vytvárajú hlavný melodický motív, ktorý gitara istí a zahusťuje. Na druhej strane, určite sa nedá povedať, že by chýbali poriadne black metalové riffy a víchrice. Veď si len vypočujte napríklad začiatok šiestej Chmarnyk – výborný black metalový riff a búrka sa rozpúta aj za vašimi oknami, tak sugestívne skladba pôsobí. Naopak, niekde sú gitary hodne heavy a pripomenú prácu staroškolských Malokarpatan. Potešia nápadité bicie a basgitara, vedia poriadne zrýchliť, ale zároveň sa neženú zbytočne dopredu. Špecifický jemne zastretý zvuk vytvára tajomnú, občas rozprávkovú atmosféru. Má zaoblené hrany a nepôsobí agresívne, ale Obšar nehrajú taký black metal, kde by sa to vyžadovalo. Naopak, agresivita by čarovnú náladu nahrávky zničila. Charakteristický zvuk si kapela drží od svojich začiatkov. V prípade najnovšej nahrávky robil mix a master Roman Vrecník, okrem iného bubeník Catastrofy. Pekný nenápadný obal vytvoril Tomáš Olijár a drží sa estetiky predchádzajúcich nahrávok. Nič prvoplánové a k atmosfére albumu sa hodí výborne. Album vyšiel v holandskom vydavateľstve Void Wanderer Productions. Obšar vydali opäť extrémne silnú nahrávku, ktorá vás premiestni do temných karpatských pralesov obývaných mýtickými bytosťami zo starých príbehov. Melodický black metal najvyššej kvality! Čo skladba, to silný motív. Vďaka tomu sa Propastnyk počúva pomerne ľahko a dobre sa dostane pod kožu. Sim zym budete opakovať najneskôr pri druhom počúvaní. A ďalšie motívy sa rýchlo pridajú. Kontakt: https://obshar.bandcamp.com https://www.instagram.com/obsarofficial/ https://www.facebook.com/obsharband Propastnyk (Full-lenght, 2024) by...
Recenzia – Swelling Repulsion – Fatally Misguided – Transcending Obscurity Records – 2024
Mnohé malé vydavateľstvá sa oplatí sledovať, pretože u nich často nájdete mladé sľubné kapely, ktoré sa ešte neprebojovali do prvej ligy, ale nemalú kvalitu už majú. K takýmto značkám patrí aj veľmi aktívne indické vydavateľstvo Transcending Obscurity Records, ktoré okrem neskutočného množstva rôzneho merchu poskytuje aj slušnú distribúciu po celom svete. Pod spomínaným vydavateľstvom vydali svoj album aj Swelling Repulsion. Podľa metalových archívov oficiálne kapela zo štátu Colorado, ale v skutočnosti medzinárodný projekt. A pravdepodobne by som o ňom nepísal, keby tu nebola aj slovenská stopa. Zostavu tvorí Američan Dono (gitara, vokál), Austrálčan Bage Os (bicie, vokál) a v neposlednom rade Kristián Jablonický (basgitara). Ten ma zaujal hlavne svojím brutal death metalovým projektom Archetype of Destruction (recenzia na EP I Am Nothing). Tiež stojí aj za tematicky nezvyčajným BDM projektom Butcher The Impostor (recenzia na EP The Susmageddon). Zjavne sa chce aktívne zapájať v rámci scény a má známych po celom svete. Možnosti internetu sú obrovské. Swelling Repulsion hrajú celkom zaujímavý death metalový mix, v ktorom sa nájdu aj klasickejšie poňaté death metalové prvky, ako aj brutal death metalové drtenie a technické prepletanie a lámanie, všetko okorenené jemne progresívnymi prísadami. Samozrejme v rámci žánru, žiadne borenie hraníc sa nekoná. Určite zaujme zvuk, dosť vyhrotený a nabasovaný, ktorý je typický skôr pre moderný brutal death metal. To vytvára zaujímavý kontrast najmä v prvej tretine albumu, ktorá sa viac drží klasických koľají a technického death metalu. Väčšina skladieb sa pohybuje na hranici technického death metalu a brutal death metalu. Kladie sa dôraz na intenzitu, prsty poriadne pobehajú po hmatníku, bicie drtia rýchle klepačky. Páči sa mi, že občas príde aj k zvoľneniu a zaradeniu odľahčenejšej pasáže. A treba dodať, že slamming na Fatally Misguided nenájdete, moderná brutalita v podaní Swelling Repulsion nejde týmto smerom. Že chlapi vedia skladať ukážu najmä v poslednej členitej a najdlhšej skladbe Sullen Light of Expired Stars. Som rád, že Kristián tu nie je len do počtu, ale jeho basgitaru na rozdiel od mnohých death metalových nahrávok veľmi dobre počuť a nájdu sa aj nejaké sólové výjazdy. Neviem povedať, či a nakoľko sa zapojil aj do skladania. Celý album je pestrý a zaujímavý v celej dĺžke, v rámci polhodiny sa toho deje veľmi veľa, ale zároveň to má spád a nie je to príliš komplikované. Takže príjemné a relatívne ľahké počúvanie, ale zároveň aj materiál na objavovanie. Pozitívne hodnotím aj pekný obal, žiadna krv ani temnota. Výber farieb a východný alebo orientálny pocit z maľby sa mi veľmi páči. Mladá kapela Swelling Repulsion na svojom druhom radovom albume Fatally Misguided predvádza zaujímavú zmes klasického death metalu, brutálneho DM a technického DM. Skladby sú kompozične hodne členité a...