Recenzia – Origin Of Infinity – Ocvltism (EP) – 2020
jan19

Recenzia – Origin Of Infinity – Ocvltism (EP) – 2020

Zverejnené v jan 19, 2021

V tábore Origin Of Infinity neoddychujú, ale pripravujú nové skladby. Po minuloročnom debutovom albume vychádza krátke EP, a to v digitálnej forme a hlavne ako 12″ jednostranný vinyl s potlačenou B stranou. Opäť v rovnakej zostave ako na The Last Day On Earth, teda Vládin Novák (gitara, basa), Levi Kočegura (bicie) a hosťujúci Tomáš Hospi Hospodka (vokály). Na Ocvltism sú dve skladby, plus intro a inštrumentálne outro Morbid Silence, ktoré sa dá brať aj ako ďalšia krátka skladba. Žiadne zásadná zmena hudobného smerovania sa nekoná, čo platilo pre debutový album, to platí aj teraz. Chladný futuristický sound so zodpovedajúcou atmosférou, výborné sekané gitary a vokál. Pozitívnu zmenu počujem najmä vo väčšej pestrosti a snahe vytvoriť viac odlišných hudobných vrstiev. Kompozičná jednoduchosť a strohosť, ktorú som vyčítal albumu, sa pri krátkej stopáži až tak neprejaví, ale osobne si myslím, že páni sa v tomto smere zlepšili. Jednoznačne sa uvidí až pri ďalšej radovej nahrávke. Jednotka Bonewood obsahuje aj spomínaný krátky úvod/intro, po minúte prerušené ostrým riffom a skladba sa rozbieha. Jednoznačne zaujme rytmicky premenlivá gitara a občas až hardcoreový groove. Nasledujúca Cadmivm Blood je ozvláštnená najmä výraznou basgitarou, príjemne pôsobí aj odľahčená vybrnkávaná časť v strede. Práve tieto zmeny nálady sa mi na hudbe Origin Of Infinity páčia najviac. Tentoraz sa nahrávalo v Bouda Studio Hamburg, ale hlavné atribúty si zvuk zachoval a veľký rozdiel oproti minulému radovému albumu nepočujem. Podtrhuje atmosféru Ocvltism, tento typ zvuku a produkcie sa k nahrávke veľmi hodí. Pochváliť treba aj pekný artwork, také sci-fi zo storočia pary a Cesty na Mesiac. OCVLTISM by Origin Of Infinity Po takmer presne desiatich minútach je koniec. Pekne urobený vinyl zaujme zberateľov, otázne, koľkým sa to kvôli dvom skladbám oplatí. V každom prípade je EP Ocvltism príjemným pripomenutím sa a znakom toho, že treba s Origin Of Infinity do budúcnosti počítať. Kontakt: https://originofinfinity.bandcamp.com/ https://www.facebook.com/originofinfinity Hodnotenie:...

Čítaj ďalej
Recenzia – Awrizis – Gears Of Fear – Slovak Metal Army – 2020
dec17

Recenzia – Awrizis – Gears Of Fear – Slovak Metal Army – 2020

Zverejnené v dec 17, 2020

Meno Awrizis som zachytil prvýkrát pri príležitosti vydania debutového albumu Final Hybridation vo vydavateľstve magazínu Pařát, ale k vypočutiu som sa podobne ako v prípade dvojky Dreadful Reflection dostal až neskôr. Tá vyšla pred dvomi rokmi na značke Metal Gate, tretie pokračovanie príbehu s názvom Gears Of Fear je opäť v inom vydavateľstve, a to u aktívnych Slovak Metal Army. Zostava pre tento album bola: Frodys (gitara. vokál), Vencur (basa), Hanz (gitara) a Igor (bicie). Hlavným mozgom Awrizis je Marek „Frodys“ Pytlik, ktorý stojí mimo iného aj za kapelou Postcards From Arkham, ktorý sú aspoň pre mňa známejší a ich tvorbu poznám lepšie, najmä album ÆØN5 si veľmi rád vypočujem. Ak tvorbu Postcards poznáte, tak Awrizis sú oveľa tvrdší a hlavne metalovejší. Keď sa kapela žánrovo ťažko zaraďuje, tak treba vymyslieť vlastnú škatuľku. Promo materiály hovoria o hybrid (alebo konvenčnejšie o death/black) metale, metalové archívy o death/thrash/groove metale. Zhrnuté v zrozumiteľnej forme: extrémny metal, ktorý si berie prvky z rôznych temných kútov, ale nebojí sa výrazných melódií, zároveň hrajú významnú rolu orchestrálne pasáže a klávesy. Album Gears Of Fear je založený najmä na kontrastoch. Growl oproti šepkanému vokálu a recitáciám, akustické pasáže oproti masívnym zvukovým stenám, rýchle a pomalé pasáže, všetko v rýchlom slede za sebou. Jemná melancholická akustická gitara alebo klavír v okamihu zadupe takmer industriálna paľba. Občas je zvuk prevzdušnený, inokedy je vyplnená každá medzera až na hranici hluku. Výrazné a náhle zmeny sa nájdu prakticky v každej skladbe. V niektorých skladbách jasne identifikujete, že Frodys je spätý aj s Postcards From Arkham. Napríklad šepot a čisté recitácie, prípadne charakteristický feeling v trojke North Of My Heart alebo deviatke Signs In The Sky. Poetická atmosféra spomínanej druhej kapely je tu nahradená chladnými dystopickými náladami. Potešia chytľavé severské gitary, výborná orchestrácia, rozmanité vokály, nosné riffy a niekedy až prekvapivá hitovosť refrénov, stačí si vypočuť napríklad dvojku The Great Plague. Výrazná orchestrálna zložka pôsobí monumentálne a často rovnocenne gitarám. Na druhej strane zvuk je v niektorých momentoch prehustený na môj vkus až moc, najmä pri podivných syntetických klepačkách, kde až hraničí s hlukom a pripomína mp3 s nízkym bitrateom. Neubránil som sa pocitu, že menej by bolo viac. Minulý album Dreadful Reflection obsahoval veľa zaujímavých momentov, ale pôsobil trochu roztrieštene a kompilačne. Novinka už týmto nedostatkom rozhodne netrpí a celok drží spoľahlivo pohromade. Každá skladba ma zmysel aj sama o sebe, ale spolu vytvárajú jednotný obraz a dieliky zapadajú do seba. Gears of Fear by AWRIZIS Gears Of Fear je originálne dielo, s rukopisom, ktorý okamžite spoznám a to si v dnešnej dobre veľmi cením. Temná vízia budúcnosti pretkaná melancholickými spomienkami. Takto by som pocitovo popísal album. Napriek určitým...

Čítaj ďalej
Recenzia – Shaark – Deathonation – Slovak Metal Army – 2020
dec10

Recenzia – Shaark – Deathonation – Slovak Metal Army – 2020

Zverejnené v dec 10, 2020

Pamätám si, že Shaark boli jedna z prvých extrémnych metalových kapiel, ktoré som začiatkom strednej školy videl naživo. Odvtedy už ubehlo veľmi veľa času a o kapele nebolo takmer vôbec počuť. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď sa medzi novinkami z česko-slovenskej scény objavila správa o chystanom albume. Vznikli v Bzenci v roku 1991, takže momentálne patria k najstarším aktívnym kapelám, aj keď s veľkou prestávkou vo fungovaní. Debut Sinn Fein vyšiel v roku 1995, zatiaľ posledný Again With Hatred v 2006. Takže po neuveriteľných 14 rokoch prichádza aktuálna novinka Deathonation na značke Slovak Metal Army, v poradí piaty radový album kapely. S utlmenou činnosťou kapely súvisí hranie Alex a Zdenála s Paulom Speckmannom v Master. Ich cesty sa však minulý rok rozišli a aj vďaka tomu prišiel rad na pôvodnú kapelu. V súčasnej zostave sú už známe tváre, konkrétne Alex Nejezchleba (gitary), Zdeněk Pradlovský (bicie), Radek „Bája“ Kutil (basa) a Ctibor „Peroon666“ Palík (vokály). Shaark si nikdy nelámali hlavu s ortodoxným pojatím thrash metalu a nebáli sa primiešať rôzne ingrediencie. Inak to nie je ani v prípade Deathonation, aj keď začiatok trochu klame. Slayerovská Union of Pain a trojka Monsteroid so sekaným refrénom a death metalovým riffom sú pomerne tradičné paľby. S nástupom perkusii v Corruption sa hudba stáva pestrejšou a otvorenejšou. Práve Corruption so zaujímavou rytmikou, zborovými HC spevmi a výbornými vokálmi je moja najobľúbenejšia položka na albume. Vokálnu zložku treba obzvlášť pochváliť, počas hracej doby sa vystriedajú rôzne polohy a odtiene, od thrash/death nárezu až po takmer čisté melodické. A v každej skladbe sa dá jednoznačne povedať, že riffy (ale aj sóla) Alex vie, masaker! Príjemne prekvapí stoner thrashový dvojzáprah Trapped In The Net. Práve tu sa uplatní melodický vokál, dominuje pomalšie tempo a viac sa dbá na budovanie atmosféry. Sabbathovský riff na začiatku druhého dielu sa nedá prehliadnuť. Druhá polovica albumu ide vo všeobecnosti ďalej do hudobnej histórie. K Black Sabbath sa pripája motorheadovský feeling v deviatke Friends Of Evil s hravým rock’n’rollovým sólom. A na záver tu máme dokonca cover Deep Purple, ktorý určite nie je zlý, chlapi ho spracovali na svoj obraz, ale trochu chýba elegancia originálu. Počas hracieho času Shaark predvedú niekoľko odlišných polôh, či už štýlových alebo vokálnych. Možno by niekto namietal, že tento prístup pôsobí nekonzistentne, ale pestrosť, ktorú vďaka tomu album získal, tento nedostatok vynahradí. Radšej takto, ako počúvať dokola to isté. Nahrávalo sa samozrejme v domácom Shaark štúdiu v Bzenci, zvuku naozaj nemám čo vyčítať. Má v sebe potrebnú dávku špiny, bez zbytočnej umeliny, a zároveň slušne reže. Deathonation by SHAARK Nevýhodou albumu je slabšia chytľavosť, či už thrashovejších, ale aj rockovejších skladieb. Mínusom Deathonation je z...

Čítaj ďalej
Recenzia – Panychida – Gabreta Aeterna – Folter Records – 2020
nov26

Recenzia – Panychida – Gabreta Aeterna – Folter Records – 2020

Zverejnené v nov 26, 2020

Z plzenskej black metalovej scény poznám najmä projekty okolo Lorda Morbivoda, teda Trollech, Umbrtka, Stíny Plamenu a ďalšie. Meno Panychida som registroval, ale bližší kontakt z ich tvorbou som nemal. Ako to už býva, podzemná scéna je úzko prepojená a aj v prípade Panychidy je personálne prepojenie s niektorými vyššie spomenutými. Rovnako aj s ďalšími známymi menami, ale nebudem to zbytočne rozpisovať, koho to zaujíma, informácie si nájde. Album bol nahraný v zostave Vlčák (v), Honza V. (g,v), Sinneral (g,b), Talic (b) a Sheafraidh (d), koncept, obal aj texty sú dielom Honzu V. Panychida má toho za sebou veľa: od vzniku v roku 2004 má na konte 4 radové nahrávky a niekoľko iných počinov, novinka Gabreta Aeterna má teda poradové číslo päť. Hudobná aj textová tvár kapely sa s časom menila, od pagan rozprávkovejších začiatkov až po súčasnosť v dokumentárnom zobrazení starej Šumavy. Minimálne pre Slovákov je to neznáma oblasť, či už geograficky alebo historicky, sám som musel siahnuť po mape, aby som sa aspoň priestorovo zorientoval. Chlapi sa do histórie tejto malebnej a zároveň nehostinnej oblasti zahryzli hlboko a Gabreta Aeterna môže slúžiť aj ako študijný materiál. Texty a výpravný booklet sú plné príbehov, informácií, historických fotiek a odkazov, takže pre záujemcov je ďalšia cesta na štúdium otvorená. V limitovanej edícii – rustikálnom boxe – nájdete aj knihu Michala Tomana Volání šumavských samot. Spomenul som texty – tie hrajú významnú rolu a bez nich sa úplne nedá doceniť kvalita albumu. Príbehy rozprávajú o krutých zimách, samote a drsnom živote v hlbokých lesoch, podivných mýtických bytostiach, ale aj vplyve geografickej polohy na pohraničí a témach pašeráctva, pytliactva a krutosti vojny. Najmä téma smrti sa vinie viacerými skladbami, napr. krutý koniec súrodencov v mrazivej víchrici (Bílý Samum), obete vojny (Válečná Běsnění) alebo smrť rodičky (Totenbretter). Navodenie atmosféry je tak dôkladné, že pri počúvaní mi behá mráz po chrbte a dostavujú sa tiesnivé pocity. Ťažké témy, na ktoré treba mať náladu, keďže sú podané extrémne sugestívne. Škatuľka heavy black metal celkom dobre vystihuje hudobný obsah Gabreta Aeterna. Navyše, vďaka úzkej spolupráci hudby s textami pôsobí epicky a príbehom dáva ďalší rozmer. Dobre zrozumiteľný blackový vokál je v niektorých skladbách doplnený melodickým spevom alebo hovoreným, prípadne šepkaným prednesom, ktorý často zdvojuje blackové krákanie. Gitary sa pohybujú medzi heavy riffmi, ktoré by sa uchytili aj u Kinga Diamonda, a čierno-kovovými víchricami, všetko pri zachovaní poriadneho množstva melódií a prekvapivo chytľavých momentov. Objaví sa aj black’n’rollový motív alebo klasické heavy sólo, pripomenie odkaz Jilemnického okultistu, aby o chvíľu zaznel atmoblack riff až z ďalekých kaskádskych hôr. Výborné! K tomu basa, ktorú počuť, ale zbytočne nepreráža, plus výborné bicie, ktoré zďaleka len neudržujú rytmus, ale...

Čítaj ďalej
Recenzia – Dead Carnage – From Hell For Hate – Immortal Souls Productions – 2020
nov05

Recenzia – Dead Carnage – From Hell For Hate – Immortal Souls Productions – 2020

Zverejnené v nov 5, 2020

Ak čo len trochu sledujete česko-slovenskú scénu (čo asi áno, keď toto čítate), netreba vám Dead Carnage predstavovať. Takže len veľmi v skratke: kapela zložená s (ex)členov formácií ako Disfigured Corpse, Antigod, G.O.R.E. a ďalších debutovala EP resp. splitom (so Soul Massacre) The Only Thing I Ever Wanted Was To Kill The God. V 2017 im vyšiel prvý radový album Flesh, Blood, Orgy, tento rok prišiel čas na dvojku From Hell For Hate. Na rozdiel od predchádzajúcich, ktoré vyšli pod labelom magazínu Pařát, aktuálny zápis je pod krídlami slovenského vydavateľstva Immortal Souls Productions, teda čisto death metalovej stajne Jura Haríňa. O žánrovej krabičke sa neoplatí diskutovať. Nič iné ako klasický death metal sa samozrejme nedá očakávať. Vzhľadom na osoby, ktoré sú za nahrávkou, je určitá úroveň kvality zaručená, to si už proste páni postrážia. Neznámou v tejto rovnici je, ako kvalitný a energický materiál sa podaril zložiť a nahrať. Predsa len, remeslo je remeslo, ale väčšinou treba priniesť aj niečo navyše, čo presvedčí, že sa oplatí počúvať viackrát. Zjednodušený pohľad pre oldschool death metalového maniaka by sa dal zhrnúť rýchlo: všetky potrebné atribúty sú splnené, hudobne aj vizuálne, takže pokojne kupujte a počúvajte. Pre ostatných to až také jednoduché nie je, musím priznať, že minimálne zo začiatku som mal pochybnosti. Začíname organom, v temnote počuť kovové údery, postupne sa úvod preleje do prvej skladby a stará škola death metalu vládne prísnou rukou. Hrdzavý špinavý zvuk, zaschnutá krv a… priamočiara agresivita, skoro punkové bicie, vokál nesúci sa v jednej polohe. Pocit jednoduchosti a monotónnosti je síce čiastočne vyvážený energiou, ale skladby pôsobia príliš dlhé, aj keď nie sú. Našťastie od štvrtej My Blood is Black sa charakter mení a konečne sa začínam baviť: valivý úvod, gitarové sólo, zmeny tempa a rafinovanejšia kompozícia. Technicky náročnejšie, zaujímavejšie a hlavne chytľavejšie momenty pokračujú aj ďalej, či už výborné gitary s až epickým nádychom v piatej God’s Lobotomy alebo stredná časť ôsmej The First Kill.., The Last Kill…, kde si dá gitara prestávku, aby si to vynahradila v naväzujúcom sóle. Cítiť energiu a nápady, nechýba tá správna atmosféra, ktorá je zaklincovaná záverečným coverom talianskych Hierophant. Vokál síce ide viacmenej v jednom odtieni, ale spoľahlivo chrlí temné posolstvá s patričnou razanciou. Výhrady z prvej tretiny albumu sú pochované hlboko do zeme, zadupané. ale nie zabudnuté a radšej mám skladby s poradovým číslom 4 a vyššie. Zvuk z GM Studio spĺňa súčasné predstavy o staroškolskom zvuku kovu smrti, paradoxne je na mňa niekedy až moc „starý“ a trochu ubíjajúci, najmä cez slúchadlá, cez reproduktory znie lepšie. From Hell For Hate by Dead Carnage From Hell For Hate potvrdzuje pozíciu Dead Carnage ako kvalitného zástupcu českej death...

Čítaj ďalej