Neskutočná zostava na čele s Origin v piatok v Banskej Bystrici!!!
apr17

Neskutočná zostava na čele s Origin v piatok v Banskej Bystrici!!!

Zverejnené v apr 17, 2018

Smrtiaca technika a brutalita sa blížia do Banskej Bystrice! Mladá agentúra Loud Farm Booking si tentokrát prichystala dávku extrémneho death metalu; pod jej taktovkou sa v samom srdci Slovenska predstaví kapela ORIGIN. Americká veličina otrasie základmi Tartaros Rock Clubu a to už v piatok, 20. apríla 2018. ORIGIN – technical brutal death metal (USA) RINGS OF SATURN – technical deathcore (USA) HIDEOUS DIVINITY – technical death metal (ITA) GRAVESLAVE – brutal death metal (USA) ORIGIN sú na scéne úctyhodných 20 rokov. Už od vydania eponymného debutu z roku 2000 si začali budovať meno ako jedna z najrýchejších a najtechnickejších metalových kapiel na scéne. Ich nezastaviteľné blastbeaty, krkolomné riffy a kombinácia všemožných brutálnych vokálov z nich urobili fenomén nielen v rámci death metalu. Presadiť sa celosvetovo im pomohli najmä albumy „Echoes Of Decimation“ (2005) a „Antithesis“ (2008). Nasledujúca doska „Entity“ (2011) už len potvrdila ich pozíciu lídrov technical/brutal deathu. Po získaní mena, vybudovaní veľkej základne fanúšikov, inšpirovaní mnohých ďalších kapiel a vydaní jediného slabšieho diela („Omnipresent“) sú dnes ORIGIN späť v plnej sile. Minulý rok im vyšiel už siedmy album, nazvaný „Unparalleled Universe“ a štvorica Američanov ním opäť dokázala, kto vládne tomuto divokému žánru. Kapela koncom marca vyrazila na európsku časť očakávaného turné „The Unparalleled World 2018“, v rámci ktorého sa premiérovo predstaví aj pod Urpínom. Bude to ich jediná slovenská zastávka pre tento rok. Špeciálnym hosťom na tour sú americkí technici z trochu iného súdka. RINGS OF SATURN pochádzajú zo slnečnej Californie a prezentujú sa moderným, progresívnym, no nemenej šialeným technical deathcorom. Ich tvorba sa točí okolo vesmíru a príbehov o mimozemskej invázii, pričom samotné kvarteto definuje svoj štýl ako „aliencore“. Najnovším zásekom v ich diskografii je CD „Ultu Ulla“ (2017). Medzi supportmi sa predstavia aj HIDEOUS DIVINITY z talianskeho Ríma. Táto formácia produkuje technický, čiastočne brutal, no najmä umne prepracovaný death metal s masivným, čistým zvukom a výborne zrozumiteľným growlingom. Ich najaktuálnejší počin „Adveniens“ (2017) sľubuje poriadne našlapaný masaker s klepačkami a všetkým, čo k tomuto štýlu patrí. A koncertný večer otvoria nováčikovia na scéne, GRAVESLAVE zo štátu Minnesota. Títo americkí mladíci pokračujú v odkaze starej death metalovej školy brutálnejšieho strihu, vsádzajú na razanciu a na tomto turné určite nebudú len do počtu. Zatiaľ nemajú vydavateľa, svoj minuloročný debut „Sick/Nasty„ si vydali sami. text organizátora 20. 4. 2018, Rock Club Tartaros, Banská Bystrica Vstup: 22 € predpredaj, 25 € na mieste Začiatok: 18:30 FB...

Čítaj ďalej
Sodomized Cadaver – Verses of Vorarephilia – Immortal Souls Productions, 2017
apr16

Sodomized Cadaver – Verses of Vorarephilia – Immortal Souls Productions, 2017

Zverejnené v apr 16, 2018

Do sexuálnych úchyliek toho najpodivnejšieho druhu až tak veľmi nevidím a tak som si schválne našiel, čo znamená vorarefília. Vorarefília je sexuálne vzrušenie z toho, že vás niekto zje, alebo vy jeho. No zase som o čosi múdrejší. Nechcem vedieť ako trávia svoj čas v skúšobni, mimo hudobných aktivít Welšania Sodomized Cadaver. Iba som tak rozmýšľal, kde som ja meno tejto kapely už zachytil a oni v lete vystúpia na Gothoome. No ale oproti tejto kompilačke dvoch Ep Vorarephilia a Verses of Putridity sa zostava prekopala od základov. Tieto dva zárezy na mršine nahrala kapela iba vo dvojici Raymond Packer ( gitara, spev – ten už ale v kapele nefiguruje ) a Gavin Davies ( bicie ). Súčasnú zostavu tejto sebranky tvoria okrem Daviesa, Ryan Thomas Howes ( gitara ), Charlie Rogers ( basa ) a v splaškových vodách undergroundu známe meno z kapiel ako Desecration, či Extreme Noise Terror – Ollie Jones ( spev ). Spojenie dvoch Ep do jedného celku je takou predzvesťou nového albumu Morbid Tales of Mutilation, ktorý vyjde v priebehu roka pod značkou Immortal Souls Productions. Čoho sme teda svedkami na tomto disku? V prvom rade sa nás kapela snaží vystrašiť, znechutiť a pripraviť na death metalové zverstvo v Sodomized Intro, ktoré je vážne nepríjemné a pustiť si ho niekde o samote na chate, tak asi vyvolám tých démonov z filmu Evil Dead. Od Cannibal Butcher po Weapons of Mass Decomposition sa na nás valí death metal s pachuťou echt perverznosti, ale k priblíženiu v akých mantineloch sa pohybujeme si stačí prečítať booklet a kapely, ktorým ďakujú. Je tu teda niečo z Avulsed, niečo z Basement Torture Killings atď. Zvuk je čitateľný, ale napriek tomu znie brutálne. Ako sme začali so Sodomized Intro, tak končíme so Sodomized Outro, ktoré už nie je tak desivým zážitkom ako intro, ale na prekvapenie, skôr pôsobí ukludňujúcim dojmom. Druhá polovica, teda Verses of Putridity je taká, dalo by sa povedať priamočiarejšia, ten ťah na bránku bez hocijakých intier a medzihier, mne proste šmakuje o čosi viac. Aj skladby mi prídu o čosi silnejšie, predsa len je toto o dva roky mladší bratríček Vorarephilie. A vtedajšia ústredná dvojica už bola zrejme o čosi viac vyhratá. Opäť škoda, že v booklete absentujú texty, rád by som vedel o čom je text skladby Vampire of Düsseldorf. Táto skladba sa mi tak najviac dostala pod kožu, pretože sa nesie vo svižnejšom tempe ako zvyšok Ep. Ešte by som rád vyzdvihol vokál Raymonda Packera, síce som zvedavý ako naspieva nový album Ollie Jones, ale Raymondov vokál, by mohol slúžiť ako dabing k prírodopisným seriálom o párení jazvecov. Milo, až tak antivegetariánsky pôsobí obal....

Čítaj ďalej
Phylactery – Aeber – Support Underground, 2018
apr15

Phylactery – Aeber – Support Underground, 2018

Zverejnené v apr 15, 2018

Pri debutových albumoch, ktoré sa mi dostanú na recenziu, zvyknem byť ohľaduplnejší a privieram oko, ak nie je niečo úplne tip – top. Ale potom plesknú predo mňa prvotinu Aeber od Phylactery a tu nemusím privierať nič. Ak by všetky kapely, začínali na takto vysokej úrovni, tak žijeme v dokonalom svete. Ale pekne postupne. Phylactery sú kapelou z Brna a cesta ich hudobnou dráhou sa začala v roku 2014. Zostava je teda nasledovná : Aleš Seth Krupica ( spev ), Tomáš Melichar ( gitara ), Dominik Kure ( gitara ), Mirek Hanák ( bicie ) a Jan Blaha ( basa ). Nedajú sa nejak výrazne zaškatuľkovať, je to proste death metal vo viacerých jeho podobách. Každý song dýcha tak nejak svojim vlastným životom, čo robí tento album nesmierne pestrým. Pritom je zaujímavé, že albumom sa preplieta istý textový koncept. Dalo by sa povedať trošku brutálnejšia love story. Album nám dá hneď na úvod poriadnu ranu do tváre, ako Mike Tyson v jeho najlepších rokoch. Žiadne intro, rozohranie a neviem čo. Priamo útok na kladivko, nákovku a strmienok. Tento atak nesie meno Descent Into Madness. Nejde tu ale o nejaké extra rýchlostné preteky, ale o premyslenú skladbu, ktorá pri ďalších a ďalších počutiach odkrýva nové vrstvy, ale tak je to na celom albume. Ako som spomínal tú pestrosť, tak si skúste pustiť Nighfall a schválne, čo vám pripomenie spôsob spevu. Mne hneď vybehol na rozum Dethklok a ten animovaný klip Batmetal, ktorý zrejme väčšina z vás pozná. Nemenej zaujímavým trackom je Forest Eternal. No povedzte, kedy ste naposledy počuli od death metalovej kapely baladu? Ešte by som rád upozornil na The Grand Abomination. V prome na tento album, je písané, že Phylactery vo svojej hudbe kombinujú viacero prvkov, medzi nimi aj slam. No popravde na celom albume veľa slamových pasáží zrovna nie je, ale práve v The Grand Abomination je to zrejme skutočne aj počuť ( slamová pasáž vyskocí ešte v Under the Red Sun, pozn. red. ). Skôr sa albumom prelína technická odnož ( nielen ) death metalu. Vplyvy Suffocation, Dying Fetus v kombinácií s deathcorovými kapelami, ale sú tu aj také miesta, ktoré pripomenú Meshuggah, či The Dillinger Escape Plan. Preto, tak ako sa robí zemiakové pyré zo zemiakov, mlieka a masla, tak presne tak tvoria základ hudby Phylactery vyššie spomenuté death legendy a technické hviezdy metalového neba. Slam je tu v pozící takého muškátového orechu, presne ako v tom pyré. Jeho úlohou je rozšíriť paletu chutí. Toľko z deathmetalovej gastronómie. Zvuk albumu je čistejší ako laboratórna skúmavka. V brnenskom štúdiu Sonidos si dali naozaj záležať. Čo sa týka obalu, tak keď som ho zbadal ešte dávnejšie predtým...

Čítaj ďalej
Report – Kvelertak, Čad, Sibiir – 4. 4. 2018, MMC, Bratislava
apr10

Report – Kvelertak, Čad, Sibiir – 4. 4. 2018, MMC, Bratislava

Zverejnené v apr 10, 2018

“Sovy nie sú tým, čím sa zdajú byť”. Prapodivná hláška z prapodivného seriálu Twin Peaks, sadla na tento večer. Nórski milovníci operencov, počúvajúcich na latinský názov Strigiformes sa zastavili po prvý krát na Slovensku, kam si odskočili z turné s Metallicou. Ako support sa predstavili ich krajania Sibiir a domáci Čad. Zostava pre mnohých zrejme lákavá. V tento istý deň prebiehal dolu v Randali aj koncert Uada a Furia, takže aj keď ide o diametrálne odlišné štýly, fanúšikov si žiaľ tieto dve akcie navzájom kradli. Kvôli môjmu brutálne nabitému programu v ten deň som nevedel, či stihnem vôbec aj začiatok koncertu, ale kedže som sa naháňal, prišiel som ešte s poriadnym predstihom. Vybavil som si všetko potrebné a prišiel do sály, kde to ale okolo pol ôsmej zívalo prázdnotou, napriek tomu, že koncert mal začať o trištvrte na osem. Pre naozaj hŕstku fanúšikov začali bez zbytočných slov svoj set Sibiir. Zo základky si pamätám, že Sibír je časť Ruska, ale svoj Sibiir má aj Nórsko. Tento nórsky však nebol chladný, ale snažil sa fanúšikov rozpalovať. Satanžiaľ, aj napriek nespornej snahe sa im to nepodarilo. Nasadenie bolo u nich značné, ale nech som sa snažil akokoľvek, ich hudba ma proste nebavila ani trochu. Ich skladby mi prišli takmer všetky na jedno kopyto. Možno posledná bola niečím iná. Jediná vec, čo ma oslovila bol bubeník. Páčil sa mi jeho štýl a technika. Ale po koncerte som na nich počúval viac – menej chválu. Nuž, sto ľudí, sto chutí. Po chvíli sa dostáva na vavrínovými vencami, soškami Radio Head Awards a neviem čím všetkým ovenčenými, Čad. Už v trojici, ale stále bez Bašky, za to s Hulom ako basgitaristom. Na rozdiel od ich aktuálneho tour s Malignant Tumour a Acid Force sa hrabalo o čosi viac v archíve ( na tour hrajú celý nový album + pár overených songov ), ale vytiahlo sa aj niekoľko peciek z posledného albumu Bastard. Tento album bol síce ocenený ako najlepší album za minulý rok, ale mne nejak veľmi pod kožu nevliezol. Preto som bol rád za staršie veci. Ale ich set mi prišiel nejako dlhý a ani typické Pištove kecy medzi skladbami ma nejak nechytili. Možno som ich už len presýtený. Predsa len ich vidím častejšie, ako môj rozbitý pohľad každé ráno v zrkadle. Pod pódiom sa ale aj strhol kotol a ľudí výraznejšie pribudlo, takže moje “remcanie” je zbytočné. O desiatej sa zhasli svetlá a na pódium si to za tónov Apenbaring nakráčala nórska skvadra Kvelertak a spevák Erlend Hjelvik s vypreparovaným exponátom z kabinetu prírodopisu na hlave. Tej sove tentokrát aj svietili oči. Neviem síce ako to má pôsobiť, ale na mňa to...

Čítaj ďalej
Report – Insomnium, Tribulation – 31. 3. 2018, Randal Club, Bratislava
apr01

Report – Insomnium, Tribulation – 31. 3. 2018, Randal Club, Bratislava

Zverejnené v apr 1, 2018

Zase je tu po roku Veľká noc. Veľkou nocou by sa dal označiť aj tento koncert. Do Bratislavy si to namierili severské úderky Insomnium a Tribulation. Keď som pred pár mesiacmi uvidel, že Insomnium prídu do Bratislavy, tak som trochu váhal. Keď som ich videl pred pár rokmi na Gothoome, tak ma vôbec nebavili ( či to bolo spôsobené ich výkonom, kde niektorému členovi nejako v tom čase zomrel otec, alebo to už bolo proste tým, že v posledný deň festivalu som bol zo všetkého unavený, už riešiť nebudem ), ale keď sa potvrdil ako support Tribulation, tak som váhať prestal a namieril si to už ani neviem koľký krát tento rok do hlavného mesta. Po ceste do klubu som so sebou naberal známych ako snehová guľa, takže bolo postarané aj o partiu. Možno by človek ani nečakal, že bude v Randali až taká plnka, ale okolo siedmej sa rad ťahal pomaly až niekam von. Kombinácia melancholických melódií a tohto počasia na ľudí zdá sa fungovala. S úderom ôsmej hodiny večernej prišli na rad Tribulation. Za zvuku búrky a stroboskopu, ktorý vytváral ilúziu bleskov ( ešte stále mi bliká pred očami ) sa do nás spustil príval ich temnej, za to podmanivej hudby. Tribulation by som opísal asi tak, že sú ako taká katedrála, kde základy tvorí povedzme black metal, na ktoré sú položené múry gotiky, strecha a veža je vyrobená zo zmesi hard rocku a psychedélie rokov sedemdesiatych. Aby toho nebolo málo na túto katedrálu padajú kvapky hororového dažďa. Naozaj by som si ich vedel predstaviť ako soundtrack k nejakému gotickému hororu, úplne vidím opustené sídlo, rozpadnutý cintorín, zlovestnú atmosféru nejakého prekliatia atď. (stačí si ale pozrieť niektorý z ich klipov ). No nechal som sa uniesť, ale dalo by sa to tak opísať. Bol na nich zaujímavý pohľad, ako štyria duchovia chopiaci sa hudobných nástrojov, ktorými sa snažili rozpovedať svoj smutný osud a tragickú smrť. Najmä Jonathan Hultén pôsobil dojmom posadnutej osoby, krútil sa ako v smrteľných kŕčoch a pomedzi to krotil svojich šesť strún. Ak sa nemýlim hralo sa z posledných dvoch albumov Children of the Night a Down Below, teda albumov, ktoré im urobili meno. Po zvukovej stránke som bol spokojný, takže koncert ako víno. Jedna vec sa mi na Obscure páči a to, že dodržiavajú presne časový rozpis. A tak podľa plánov sa o štvrť na desať v klube potemnelo a na pódium si svoje kroky namierila štvorica charizmatických Fínov. Aj dva roky po vydaní svojho posledného albumu, idú Insomnium turné na podporu tohto diela nesúceho názov Winter´s Gate. Prehrali ho v celej kráse, ale tak ide o koceptuálny album a zhudobnenie poviedky ich...

Čítaj ďalej