Report – Sepultura, Obscura, Goatwhore, Fit for an Autopsy – 2. 3. 2018, MMC, Bratislava
mar05

Report – Sepultura, Obscura, Goatwhore, Fit for an Autopsy – 2. 3. 2018, MMC, Bratislava

Zverejnené v mar 5, 2018

Aj keď sa brazílska legenda Sepultura vyskytla cez leto v Prešove a celkovo je nablízku relatívne často, nikdy som sa na nich nedostal. Až doteraz. Ako support na aktuálne turné si zobrali zaujímavý mix kapiel, ktoré zaujmú mladšie ročníky, old school fans aj milovníkov technicky zložitých skladieb, teda menovite Fit for An Autopsy, Goatwhore a Obscura. Ako prvý prišli vyškoliť slovenských fans v deathcorovom žánri Američania Fit for an Autopsy. Že nemali takmer koho školiť je už vec druhá. V čase ich vystúpenia bolo v MMC odhadom niečo cez 50 ľudí. Ale aj tú hŕstku ľudí myslím, že zaujali. Aj keď niečo mi u nich chýba, také to “niečo” čím ich rozpoznám od stoviek ďalších kapiel. No ale inak hrali fajn, beatdowny, growl aj čistejší hlas, to všetko bolo zvládnuté dobre, fanúšikovia takých Thy Art is Murder a podobných kapiel mohli byť spokojní. Následne prišla výmena stráží a po modernejšie ladenom sete, prišiel na rad old school ako prasa. Američania Goatwhore sú kapelou, ktorá kombinuje prvky death/thrash/black metalu do jedného, sírou páchnuceho celku. Pri nástupe na pódium ale spevák L. Ben Falgoust II prišiel o barlách a svoj set, kvôli zlomenej nohe odspieval v sede. Ako povedal klasik, heavy metal si nevyberá. Ak mám byť úprimný, práve na týchto Američanov som sa tešil najviac. Pamätám si, ešte asi ako na základnej som počul na nejakom výbere od Metal Blade ich song Alchemy of the Black Sun Cult (tá tiež zaznela) z albumu A Haunting Curse a hneď som vedel, že táto kapela mi je po chuti. Sršal z nich taký ten smrad pekelného rock n rollu ala Venom (Baring Teeth for Revolt, zčernalý rock n roll, inak by som tento song nazvať ani nevedel) a spevák s jeho uhhhh zase silne pripomína Toma G. Warriora. Ich cca 40 minút ubehlo rýchlo, pre mňa možno až prirýchlo. Ale behom tohto času do nás natlačili cca 10 songov a zostal po nich iba zvyrený prach a konečne sa pomaly plniace publikum. Jedinou kapelou, ktorá nebola spoza oceánu boli Nemci Obscura. Nie je to tak dávno čo hrali v Košiciach a šup ho znovu do Bratislavy. Kapela vedená Steffenom Kummererom, hrá ich technický death metal z inej galaxie. Síce môžme o tom polemizovať, ale nejak takto si predstavujem, že by hrali Death, keby tá zasraná rakovina neskolila Schuldinera. Dočkali sme sa prierezu ich kariérou, ale kedže som ich naživo tiež videl po prvýkrát neviem porovnať si nými ich vystúpeniami. No ale Steffen je skvelý frontman a jeho komunikácia s publikom je na výbornej úrovni. Takto usmievavého frontmana deathmetalovej kapely som tuším ešte nevidel. S jeho pokojným výrazom by mohol nastúpiť napríklad aj...

Čítaj ďalej
Report – Flesh Party 24 – 24. 2. 2018, Kultúrny dom, Sereď
mar01

Report – Flesh Party 24 – 24. 2. 2018, Kultúrny dom, Sereď

Zverejnené v mar 1, 2018

Naše zvrátené a chorobné sluchovody sa po roku znovu dočkali indoor verzie Flesh Party. Po druhýkrát v Kultúrnom dome v Seredi, takže sme už s týmto priestorom boli oťukaní. Miesto úplne vyhovujúce na takéto akcie, aj keď nám, ktorí sme si odkrútili nejednu Fleshku v kine v Leopoldove, sa bude stále cnieť. Hoci by tento kulturák bez problémov pojal možno aj raz toľko ľudí, predsa len underground u nás má svoje limity. Začiatok brutálne hudobných orgií bol stanovený na 18. hodinu, ale svoje krivé pahýle som dovliekol už o nejakú pol hodinu skôr a prebehlo, ako to na týchto akciách býva dobrým zvykom, zvítanie sa, keďže tu pozná takmer každý každého. Toľko k úvodu, prejdime rovno ku kapelám. Neľahká úloha prvej kapely prebrať zamrznuté publikum padla na Bratislavčanov Abort to be Born. Ich melódiami nabitý, modernejšie znejúci death metal to medzi brutalistami a grindermi nemal ľahké a dav sa im veľmi rozhýbať nepodaril, ale za to nasadenie a ich muzika mi padla dobre na dušu. Rozmýšľam, či som niekedy videl celý ich set. Každopádne ma teraz zaujali, a ak by ich niekto nedajsatan nepoznal, je to taký môj malý tip. Majú vonku iba debutový album Misanformic, tak sa po ňom poobzerajte. Na rad prišla grindová brúska z Popradu Human Humus. Tak títo vyznávači grindového plynového pedálu zošliapnutého až na podlahu už podkúrili aj pod pódiom. Nevidel som ich už nejaký ten piatok, asi naposledy, keď vydali vtedy čestvý album Dirty Filthy Mess, no a medzitým majú vonku už novinku The Obligatory Struggle. Aj keď hovorím o nich skôr v súvislosti s rýchlosťou, tak mi najviac zarezonovala jedna skladba (sorry, názov mi stihol vyšumieť z hlavy, ale ja si spomeniem), ktorá sa niesla v pomalšom, povedal by som až v takom stonerovom duchu. Za mňa rozhodne vydarený set a v osobe Ižďa majú skvelého vokalistu, ktorý mi svojim nasadením a aj výzorom tak trochu pripomína Miša z Embolim/Attack of Rage. Prvými zahraničnými hosťami boli Perfecitizen zo Stovežatej. Ako som už písal v prome na Flesh Party, keď počujem meno Perfecitizen, hneď sa mi vybaví ich koncert pred pár rokmi na Gothoome, kde sa po mohutnom lejaku na nich jeden fanúšik doslova a dopísmena obalil v bahne. Vo vnútorných priestoroch takáto liečebná procedúra síce nehrozila, ale parkety dostali zabrať. Bola to pre mňa osobne premiéra ich speváka Honzy Habra a musím povedať, že premiéra rozhodne vydarená. Ako ich opísať? Ich poňatie death metalu je brutálne, technické, miestami by som povedal, že sa dali až nejaké jazzové prvky vycítiť. Napriek zložitosti to bol doslova masaker, ktorý sa mi zafixuje do pamäte. Ďalšou bandou spoza rieky Moravy boli Pothead. Zhulený rap/slam. Vtipná kombinácia...

Čítaj ďalej
Trio kapiel rôznych štýlov budúci piatok v košickom Clube 777!!!
feb28

Trio kapiel rôznych štýlov budúci piatok v košickom Clube 777!!!

Zverejnené v feb 28, 2018

Nie iba veľkými menami je život metalistu plný. Každý z nás, kto chodíme pravidelne na koncerty vie, že aj maličké kapely a koncerty vedia ulahodiť duši človeka závislého na muzike. Jeden taký koncert bude v piatok 9. marca v Košiciach. Death on Arrival sú banda z Česka, konkrétne z Blanska hrajúca thrash metal. Milovníci skokov z pódia, riadneho moshingu a ostrých riffov, ktoré párajú ušné bubienky viac ako naše babky perie, by mali spozornieť. Ide o mladú kapelu, ktorú nazývajú vraj moravská Sepultura a čosi na tom bude. Hlas speváka Zbyňka zaváňa podobne ako hlas istého Maxa Cavaleru v jeho najlepších rokoch. http://www.facebook.com/DeathOnArrivalBandOfficial/  Abused & Neglected sú opäť kapelou z Česka, z Prostějova. Taktiež ide o mladú krv, kapela má za sebou debut Undestructible a hrá crossover, takže mišung všetkého možného. Sila týchto kapiel, ak môžem povedať z vlastnej skúsenosti, je najmä v živom vystupovaní, takže dvihnúť prdel a pod pódium! http://www.facebook.com/abusedandneglected/ Poslednou kapelou sú domáci Thunderbell. Už som sa o nich niekedy zmienil, ide o heavy metal s prvkami power, folku atď. V textoch sa opierajú o fantasy tematiku a strunové nástroje tu obstarávajú dve baby. Takže chalani, treba na nich mrknúť. Predsa len, koho by bavilo stále pozerať na upotených chlapov, je tak? http://www.facebook.com/thunderbellband/ 9. 3. 2018, Club 777, Košice Začiatok: 19:00 Vstup: 3€ FB Event: http://www.facebook.com/events/1857998771183810/?active_tab=about   ...

Čítaj ďalej
Report – Nile, Terrorizer, Exarsis, Veins – 27. 2. 2018, Randal Club, Bratislava
feb28

Report – Nile, Terrorizer, Exarsis, Veins – 27. 2. 2018, Randal Club, Bratislava

Zverejnené v feb 28, 2018

Takto nabušený mesiac koncertami väčších mien, ako je tento február, tuším ani nepamätám. Minimálne death metaloví maniaci mali doslova hody, behom 10 dní Pestilence, Cannibal Corpse, teraz Nile a Terrorizer a to hovorím iba o Bratislave. Pridajme k tomu ešte Napalm Death v Košiciach a kvantum undergroundových koncertov a našinec nevie kam skôr. Ale aspoň to človeka v tomto mrazivom počasí ohreje. Predsa len, keď som prišiel dnu, trvalo mi kým som sa dostal do prevádzkovej teploty. Po príchode do klubu som zostal trošku zarazený. Začiatok koncertu bol písaný na 18:30 a klub zíval prázdnotou. Preto mi prvej kapely, Talianov Veins prišlo až ľúto. Hrali pre publikum, ktoré a to asi neklamem, čítalo 5,5 človeka. Ich set preto nemal veľmi koho zaujať a ak mám byť úprimný, tak ani nemali čím. Ich hudba mi prišla taká jalová a ničím nevynikali. Ich výkon pripisujem prázdnej sále, ale ako hovorím, ich skladby sú proste zložené zrejme pre iné publikum ako je to death/grindové, ktoré si dalo “dostaveníčko” tento večer. Zato v poradí druhá kapela Exarsis z Grécka to už bolo iné kafe. Thrash metal ostrý, ako keď si miesto toaletného papiera pretriete svoje zakončenie brúsnym papierom. Ak sa povie thrash metal z Grécka tak mi vlastne vypadne iba jedno meno a to Suicidal Angels, o existencií Exarsis som vlastne až do tohto koncertu nevedel. Pritom už majú vonku štyri albumy. S okolo sediacimi sme sa zhodli, že vokál speváka Nicka Tragakisa v hlbších polohách pripomínal Chucka Billyho z Testament, ale najviac to sedelo na Schmiera z Destruction. Až sme sa na seba viacerí pozreli a všetkým nám vypadlo meno tejto germánskej legendy. Ale ťahal to až niekam do powermetalových výšok. Celkovo bola radosť pozerať na to čo sa dialo na pódiu, až som mal pocit, že im je malé. Hovorím najmä o basákovi, ktorý bol neustále v pohybe a pútal na seba asi najväčšiu pozornosť. Proste ako keby si pýtal miesto v nejakej známejšej kapele. Výborné vystúpenie. A prišiel čas na prvú legendu večera, grindový allstar band Terrorizer. Kto by nepoznal kultový album World Downfall, po ktorom keď ho nahrali, tak to zabalili a vyniesli meno Terrorizer na svetlo sveta zase až v novom miléniu. Aktuálnu zostavu tvoria samozrejme Pete “Commando” Sandoval (ex – Morbid Angel) ako jediný pôvodný člen a dopĺňa ho dvojica Lee Harrison (Monstrosity) a Sam Molina (ex – Monstrosity). Tí ktorí ste boli pred pár rokmi v už neexistujúcom klube U Očka na koncerte Terrorizer LA vedených pôvodným spevákom Oscarom Garciom, kde prehrali celý debut (vlastne neprehrali, lebo polícia vtedy koncert ukončila, aj také veci sa stávajú…), tak ste mali teraz šancu porovnať. Ja som bol aj...

Čítaj ďalej
Voracious Scourge – Our Demise – Immortal Souls Productions, 2018
feb27

Voracious Scourge – Our Demise – Immortal Souls Productions, 2018

Zverejnené v feb 27, 2018

Ku kapelám, ktoré zvyknú mať dodatok super, čiže kapely, či projekty známejších muzikantov, ktorí sa rozhodnú si urobiť radosť hraním, majú tendenciu byť ľudia skeptickí. Niekedy to proste zaváňa vytrieskaním nejakého chechtáku navyše, pretože meno predáva. Samozrejme v okrajovejších žánroch ako je death metal, to zrejme neplatí, ale aj tak. Napadne ma aj tu niekoľko príkladov. Preto, keď sa ku mne odniekiaľ doniesla informácia, že Aad Kloosterwaard (Sinister), Mike Smith (ex-Suffocation) a dvojica Jason McIntyre a Lance Strickland zo Suture sa dali dokopy pod hlavičkou Voracious Scourge, mal som skôr zmiešané pocity. Aj keď mi je jasné, že hudobníci sú to top trieda, o tom sa nemusíme ani baviť. No, ale ako som sa ja mýlil. Moje zmiešané pocity zmietli zo stola silou prívalovej vlny tsunami. Ide síce iba o Ep, ale je tak natlakované skvelými výkonmi, že ten striebristý disk pomaly sám vyskočí z krabičky. Intro Vaticination nás citáciou z Biblie uvedie do predzvesti nášho zániku, čiže Harbinger of Our Own Demise. Skladba odsýpa v slušnom tempe, ale ako v správnej “hitovke” aj tu je melódia, ktorá vŕta do vás ako ten povestný záhrobný červík. Po textovej stránke je jasné už z názvu o čo ide. Proste sa rútime do záhuby z rôznych dôvodov, ale najmä preto, že to máme nejak zakódované v DNA. V ďalšej skladbe Fortuity of the Deceived dýchne aj duch Suffocation. Ale je to proste samozrejmé, že vplyv kapiel, v ktorých muzikanti hrajú, či resp. hrali sa podpíše aj pod týmto albumom. Expiate the Depraved síce začína sypačkou, ale nakoniec je z nej zrejme najmelodickejšia vec z tejto kolekcie, aj keď nasledujúca posledná Oracle of Repugnance je na tom podobne. V tej sa zhruba v polovici dočkáme aj úplne pokojnej pasáže, kde nám recitujúc text prednesie istá Katie Dobson. Zaujímavý protiklad ku zverskému Aadovmu vokálu. K jeho hrdelnému prejavu by som asi moc nedodával, každý kto pozná Sinister, alebo ich niekedy videl naživo, tak vie, že tento chlapík z Holandska má na hlasivkách vypálené slovné spojenie death metal, ako na nejakom stáde kráv. Za parádnym artworkom, ako zo zlatej éry death metalu stojí Mark Cooper, ktorý má na svedomí obaly napríklad pre takých Master, Rings of Saturn či Vulvodynia. Dýcha proste z toho atmosféra takých krásnych malieb, akými sa pyšnia kultové albumy od Dismember, Benediction atď. Čo by som ešte? Vlastne už nič. Možno trochu nadnesene poviem, ale to čím bolo pre pánbičkárov zjavenie Panny Márie, tým je pre deathmetalistov tento album. To hovorí jasnou rečou. Hodnotenie:...

Čítaj ďalej