Na cestách rámusu – part II.
júl03

Na cestách rámusu – part II.

Zverejnené v júl 3, 2018

Dlhé roky som sľuboval mojim bratom v hudobnom lomoze spoza rieky Moravy, že moju slušne tvarovanú prdel dotrepem na Antitrend, ale až do tohto roku sa mi tam nejak nedarilo dostať. Uzrel však dátum 23. jún ako to hriešne jablko v rajskej záhrade a kedže sa tam tento rok chystali predniesť svoje lovesongy z kafilérnych zákutí hlohoveckí Craniotomy, tak som sa teda vydal na nie až tak dlhú cestu do Žabčíc pri Brne. Oproti osem a viac hodinovým cestám, boli cca dve hodinky strávené cestou na tento už kultový jednodňový fest rýchle, ako nejaký song od Agathocles. Sedieť v jednej z hlohoveckých pivární, chlípať tam kofolu a trpieť divný pohľad barmanky, znamenajúci nechápavosť z môjho činu nepiť zlatistý mok, trval celkom dlho. Ale iba do momentu, kým neprišiel mäsiarsky dostavník, kde som už mal rezervované miesto v tzv. koterci alebo trucovni. Teda miesto, kde som súčasťou nástrojov pekne v rohu, aspoň som si teda cestou späť mohol pokojne zdriemnuť. Roman si pozbieral zvyšok kapely sťa handra nabitá statickou elektrinou čiastočky prachu a pneumatiky už mohli driapať cestu. Teda ešte si podaktorí členovia dali zastávku vo večierke v Leopoldove, kde si zobrali šalát, ktorý farbou pomaličky začínal pripomínať paletu akademického maliara a éterom sa začínali šíriť nepotvrdené správy o salmonelóze. V nemocnici zatiaľ nikto neskončil. Nikto, aspoň nie z tohto dôvodu, ale k tomu sa dopracujem. Tradične v aute hralo to najzhovadilejšie čo magič dal. Nejaký hard bass, ktorý jemne vyhadzoval auto z jedného pruhu diaľnice do druhého až po nesmrteľnú hitovku od Aqua – Barbie Girl. Za zvuku týchto agresívnych, prevažne undergroundových tónov sme sa dostali k maličkým moravským dedinkám, kde nás navigácia ( alebo skúsenosti navigátora, ktorý poznal skratku… haha ) naviedli krížom cez pole. No, k tomu dodám iba to, že v moravských luhoch a hájoch sa celkom dosť darí zajacom. Evidentne sa premnožili, mršky. Hnali sme pred sebou, smer Žabčice, asi stádo týchto ušatých potvôr. Že sa dostávame k areálu, kde to smrdí grindcorom, nám dali na vedomie dve slečny, ktoré vypúšťali svoje močové tekutiny uprostred námestia. Ako privítanie rozhodne milé. Na placi nás už čakalo hafo známych tvárí a postáv. Menovať netreba, niektorí už boli v nadpozemskej nálade, ale tak to má byť. Dorazili sme zrovna v momente, keď si to rozdávali na pódiu domáci šialenci Mincing Fury and G.C.O.Q.D. Ako správna domáca kapela, pritiahli veľa hláv a ja osobne mám ich muziku úprimne rád. Ale čo mám ešte radšej je ich show, kde lieta vzduchom, váľa sa po zemi atď., naozaj všetko. Nasledujúci Cytotoxin, ako headliner, taktiež hanbu neurobili. Týchto rádioaktívnych nemeckých uctievačov Černobyľskej katastrofy, som videl už po piaty krát a nemám k...

Čítaj ďalej
Piaty ročník In Memoriam už od zajtra v Seredi!!!
jún28

Piaty ročník In Memoriam už od zajtra v Seredi!!!

Zverejnené v jún 28, 2018

Už o pár hodín začína svoje piate pokračovanie festival In Memoriam. Festival s podtitulom spomienkový, pretože prvotná myšlienka na vytvorenie tejto akcie bola pocta zosnulému kamarátovi organizátorov. Festival nie je štýlovo vyhradený a tak tu máme širokú paletu štýlov od melodickejších kapiel až po tie najbrutálnejšie. Kto ste niekedy tento maličký fesťáčik navštívili, určite vás pohltila atmosféra tejto akcie. Čo nám organizátori pripravili tento rok? Nervochaos – death metalová rúbanica z Brazílie. Kapela drtí svoj rúhačský rámus už vyše 20 rokov. Nikdy sa síce nevyhrabali z undergroundu, ale to na posúdenie ich kvalít netreba. Minulý rok im vyšiel album Nyctophilia, ktorým iba potvrdili svoje kvality. Tisíc let od ráje – gothic/death/doom zmes z Brna. Kapela nejako za posledné roky zmizla z môjho radaru, ale fungujú aj naďalej, aj keď ich posledný album Waves je už desať rokov starý. Abortion – grindová legenda z Nitry. Ich vtípky, ktoré strieľajú do vlastných radov sú tradičnou vsuvkou ich živých vystúpení. Tu to nebude inak. Nie je to dlho čo vydali album All You Need Is Hate a už pracujú na novom splitku. Hrobar – Vlastne dosť mladá kapela, ktorej zrodenie sa datuje do roku 2015. Vykopávači hrobov prinášajú svoj pohľad na thrash metal, napáchnutý všetkým možným. Na ich „lajfká“ počúvam iba chválu, tak sa presvedčte ako to je s nimi naozaj. Ashen Epitaph – minulý rok sa o poriadnu rachu postarali ich krajania Sacramental Blood, tento rok sem zo Srbska zavíta Ashen Epitaph. Kapela má názov podľa songu legendárnych Benediction, takže nič viac asi netreba dodávať. Program ponúka samozrejme väčšie priehrštie kapiel a štýlov, kde si vyberie asi každý. Peknou a nemennou tradíciou je vypúšťanie spomienkových balónov v sobotu večer, kde môžete napísať odkaz pre ľudí, ktorí už s nami/vami nemôžu byť. PROGRAM Piatok: 18.00 – SAMSARA (http://bandzone.cz/samsara) 19.00 – Stercore (http://bandzone.cz/stercore) 20.00 – Coldblooded (http://bandzone.cz/coldblooded) 21.00 – Empyrion (http://bandzone.cz/empyrion; http://www.empyrion.eu/) 22.00 – Tisíc let od ráje (http://bandzone.cz/tisicletodraje) 23.00 – Nervochaos (http://nervochaos.net/) 00.00 – Ashen Epitaph (http://ashenepitaph.uw.hu/) 01.00 – Vivetray (http://bandzone.cz/vivetray) 02.00 – Žriebädlo (https://zriebadlo.bandcamp.com/releases) Sobota: 12.00 – SINAPSY (http://bandzone.cz/_104853) 13.00 – Realms Of Chaos (http://bandzone.cz/realmsofchaos) 14.00 – Hrobár (https://hrobar.bandcamp.com/) 15.00 – Prolapsed (https://prolapsed-isp.bandcamp.com/) 16.00 – Immorality (http://bandzone.cz/immorality) 17.00 – Abortion (https://abortionofficial.bandcamp.com) 18.00 – Midnight Scream (http://www.midnightscream.sk/) 20.00 – Darchaic (http://bandzone.cz/darchaic) 21.00 – Gloom (http://www.gloom.sk/sk/novinky/) 22.00 – Epsilon (http://www.epsilonmusic.at/) 23.00 – Antiflesh (https://antiflesh.bandcamp.com/) 00.00 – Mor (http://bandzone.cz/_105946) 29. 6. – 1. 7. 2018, Camping Sereď Vstup: oba dni 13€, sobota 10€ FB...

Čítaj ďalej
Kandar – Tromaville – Bizarre Leprous Productions, 2018
jún24

Kandar – Tromaville – Bizarre Leprous Productions, 2018

Zverejnené v jún 24, 2018

Démon z Kandaru sa nám neprihovára už iba zo stránok knihy Necronomicon, ako to bolo v kultovom horore Evil Dead, ale vybral si rafinovanejší spôsob. Naverboval si štvoricu rozprávačov z Brna, ktorí sa nám hodlajú prerozprávať ďalšie príbehy plné opovrhnutia hodných skutkov. Hehe, lenže oproti prvotine, ideme do tých najbizarnejších útrob ľudskej úchylnosti, pretože Kandar si za ústrednú tému zvolili príbehy z mestečka Tromaville. Každý jemne ( no jemne nie… ) otrlý jedinec vie, že ide o filmy z dielne Troma Productions a tie sú naozaj lahôdkou, pre tých, ktorí sa neštítia naozaj divných vecí. Už samotný hrdina Toxic Avenger na obale hovorí sám za seba. Meno Kandar si za tri roky plíženia sa undergroundovými útrobami pomaličky vydobíja slušné renomé. Nie je sa čo diviť, koncertne sú celkom slušne aktívni a materiál vedia predhodiť silný. Keby náhodou niekto nevedel pomenovať týchto štyroch smrtihlavov, tak počúvajú na mená Topi ( spev, ex-Pigsty, ex Mincing Fury… ), Kubýk ( gitara, Somnus Aeternus ), Martin ( basa, Slup ) a Denis ( bicie, Mincing Fury…, Space Hamster ). Iba tie tri roky im stačili na dva full albumy a jedno splitko, takže uháňajú pekelnejšou rýchlosťou ako Pinhead so svojimi Cenobitmi, keď ich stále niekto vyvoláva z pekla a späť. Znelka Tromy na úvod a už nás opantávajú rázne a láskyplné tóny grindu, ako slizké štetiny z mopu Toxic Avengera. Tromaville a Poultrygeist sú takými pretekárskymi chrtmi, proste grind, kde tehla tlačí na plynový pedál. Nasledujúca vec Terror Firmer mi ale až tak veľmi nešmakuje. Teda nie celá skladba, akurát tá úvodná sekaná pasáž, ale zase to robí zo songu čosi jedinečné a možno si po čase k tomu nájdem cestu. Kedže celok tvorí pätnásť úchylo – psiesoniek, nemá zmysel rozpisovať každú jednu, ale tie čo už mi nejaký ten čas vŕtajú v hlave ako myšlienky Jasona Voorheesa na pomstu, sa skrývajú pod číslami päť, sedem, osem a jedenásť, čiže Luther in Geek, Killer Condom, Surf Nazis Must Die a A Nymphoid Barbarian in Dinosaur Hell. Výživné názvy. Schválne som sa prehrabal vo svojej zbierke a vytiahol som si ich prvotinu Groovy, aby som mohol porovnať. Novinka má taký ostrejší zvuk, ktorý vás pritlačí do kresla, zato ubudlo skladieb s punkovým nádychom. Novým albumom, ale našli svoju tvár a stávajú sa originálnou bandou. Ale čo nám ponúknu nabudúce, to sa necháme prekvapiť. V úvode som spomínal Toxic Avengera na obale. Tak za týmto výjavom z hĺbky perverznej fantázie, stojí Crazy Dan. Booklet je tiež vyšperkovaný ad absurdum. Filmy z Tromy nemám až tak napozerané, ale niečo čo vyzerá ako Ron Jeremy s krucifixom v ústočkách a pod ním trojica zmasakrovaných nahých dám, vyzerá...

Čítaj ďalej
Beton – Discography – Mundo en Kaos Records, 2017
jún18

Beton – Discography – Mundo en Kaos Records, 2017

Zverejnené v jún 18, 2018

Betón – pevná stavebná látka, vytvorená stvrdnutím betónovej zmesi, alebo miešaný drink, ktorý ako poznamenal jeden známy, páchne ako pohrebný veniec. Necítim sa ako stavbár a už vôbec nie ako barman. Beton, ktorý mám ja na mysli, pochádza z Bratislavy a drtí muziku na pomedzí crustu a death metalu. Ale tak, neznáme meno to rozhodne nie je. Predo mnou tu pristála kompilačka prosto nazvaná Discography, zahrňujúca songy z rokov 2006 – 2016. Táto placka vyšla u mexických Mundo en Kaos Records, ktorí tak majú okrem včerajšieho víťazstva vo futbale nad Nemeckom, ďalší dôvod oslavovať. Aj keď toto bol ten prvý, čo tam po kopanej. Začíname tými najnovšími vecami, teda deväť songov albumu Konský kokot ( rozmýšľam, či mala niekedy nejaká slovenská kapela ešte viac nekompromisný názov albumu ). Aj keď trochu poprehadzované poradie oproti pôvodnému albumu. Ale hitovky sú jasné – Vajnory, Metalový plecniak, Satanove rifle. Mňa najviac baví Obezita a komplexy/Autanko. Asi to bude tým ženským spevom, či kieho čerta. Kedže je toto posledný škrt v diskografií, tak aj zvuk je veľmi fajný. Čitateľný, ale zároveň drsný a špinavý. Basa brble ako cestujúci bez spiatočného lístka, voľne pohodený vo vlaku uháňajúcom do pekla, spev ako keď by sa L.G. Petrov zbytočne snažil vykašlať hlien uložený už nejaký ten piatok v dýchacej trubici, gitary znejúce tak švédsky, až začínate vidieť žlto – modro a celý tento ansábel tlačia dopredu punkovo znejúce bicie. Pod všetkým tým šmakóznym randálom, tam ale aj tak bije rock n rollové srdce. Vlastne takto nejako by mal znieť zmetalizovaný crust non plus ultra. Že tam je cítiť vplyv Wolfbrigade či Disfear je jasné, ale prečo si nezobrať štipku od najlepších a zmiešať to so svojimi postupmi a vytvoriť z toho čosi dobré. Od songu Náboj sa posúvame po časovej priamke dozadu ako tá partia chalanov na plti vo filne Cesta do praveku. Zvuk je tu povedal by som viac punkový, rozumej garážovejší. Čo je úplne pochopiteľné. Práve Náboj a Súmrak pochádzajú zo splitka so Skeleton. Ďalšie dva songy Detonátor a Konvoj sa zase radia k splitku s Besthoven – Different Wars… But Still the Same Victims. Nasleduje coversong Strike of Mankind od Švédov Uncurbed, ktorý sa mi ale nepodarilo vypátrať, kde v kovošrote ho vyhrabali. Tu by som sa stopol. Potiaľto je aj zvuk ešte v pohode, ako keď sa dvojica kostier nežne laškuje na plechovej streche. Nasledujúce songy zo splitka s Čad, ktoré sú už jedenásť rokov mladé, znejú už dosť undergroundovo. Najmä hlasitosť išla dosť dole, až som mal pocit, že mi zase chcípla technika, keď som to mal pustené pri iných povinnostiach. Ale na hitovosti to neuberá, Naveky nasratý a Otroci strachu...

Čítaj ďalej
Report – Suffocation, Craniotomy, Perversity, Bloody Redemption – 15. 6. 2018, Rock Club Tartaros, Banská Bystrica
jún17

Report – Suffocation, Craniotomy, Perversity, Bloody Redemption – 15. 6. 2018, Rock Club Tartaros, Banská Bystrica

Zverejnené v jún 17, 2018

Opisovať fanúšikovi death metalu, kto alebo čo je Suffocation, by bolo tak zbytočné, ako ja neviem, napríklad vykladať Svedkom Jehovovým, aby vás neotravovali. Táto legenda je tu relatívne často, vlastne behom roka priniesli svoj nadpozemský randál na naše územie už potretí krát. Ja som ale kvôli viacerým nevysvetliteľným okolnostiam ( asi to pošlem ako návrh na scenár pre Akty X ) uvidel mistra Hobbsa a spol. po prvý krát. Žiaľ, kvôli zdravotným ťažkostiam vypadli z programu Nemci Profanity, na ktorých sa tešilo nemalé percento ľudí, takže support bol čisto slovenský. Brutal death/slam v podaní Craniotomy a old schoolovejšie bandy Perversity a Bloody Redemption. Bloody Redemption vtrhli na scénu vlastne nedávno, ale ich debutový album Infected Minds ma posadil na moju krásnu prdel. Trikrát som sa vyskytol na ich koncertoch, ale až teraz som si ich mohol naozaj vychutnať. Pred rokom ako support Vital Remains som ich nestihol a v Beluši sa na mne podpísalo viacero faktorov, veď to poznáte. Mne ako človeku, čo holduje prevažne old school death metalu vyčarili úsmev na tvári. Na prvú kapelu prilákali aj celkom dosť ľudí. Keďže okrem debutu nemajú vonku ešte nič, hralo sa logicky iba z neho, teda okrem jednej novej skladby, ako som bol neskôr upozornený, ale zase čo song to hymna. Zvuk bol relatívne fajn, ale ako som si stihol všimnúť behom večera, tak človek sa musí vedieť postaviť, inak má z toho iba guču hluku. Pri nich som sa ešte umiestnil asi dobre, pri ďalších kapelách som svoje miesto už stratil, ale k tomu sa dostanem. V prestávke medzi kapelami mi kamarát hovorí, že poďme sa prejsť po okolí. Neviem čo v Banskej Bystrici toho dňa oslavovali, ale na námestí boli nejaké stánky a stage, kde hrala svoje sladkobôľné songy nejaká rádiová kapela. Tak sme tam tak chvíľku stáli a pôsobili na okolitých ľudí ako päsť na oko. Radšej sme sa vrátili naspäť do klubu, kde akurát začali svoj set východniari Perversity. Maličké pódium v Tartarose vyplnili do posledného centimetra. Ako som spomínal, že Bloody Redemption ma uzemnili so svojím debutom, tak to isté platí možno ešte vo väčšej miere pre Perversity a ich Idolatry. Publikum sa už zaľudnilo, čo ma nesmierne tešilo. Kapela vrhala do davu svoju predstavu death metalu, ktorú pilujú k dokonalosti už vyše 20 rokov. Práve, keď som videl tričko speváka Juraja s logom Incantation, tak som si uvedomil tú istú podobnosť týchto dvoch kapiel. No, čo sa zvuku týka, tak už som zmenil svoje stanovisko a bolo to citeľne horšie. Čo už no, každopádne kapela rezala nekompromisne ako patológ hrudnú kosť. Keď už som sa dostal k tým patologickým témam, nie je to náhoda....

Čítaj ďalej