Slup – Self Torture – Bizarre Leprous Production, 2023
jan07

Slup – Self Torture – Bizarre Leprous Production, 2023

Zverejnené v jan 7, 2024

„Maska s hrotmi pobitá, latex a bičík, ale S/M swingers klub to není, jasný pane.“ Ha, doznievajú vo mne ešte Vianoce a do toho mi hrajú brnenskí Slup a hľa, toto je výsledok. Čo nie je na škodu. Po niečo vyše dvoch rokoch sa mi tu v mojej zbierke zrazu samovoľne vyejakulovala nová položka v ich diskografií. Tentokrát ide síce iba o zhruba štvrťhodinkovú EP záležitosť, ale táto placička si z vás urobí subíka a núti vás púšťať si tento materiál opakovane. Náhodnému poslucháčovi môže spôsobiť priam rozkoš a motýliky v podbrušku. Ak máte Slupky v merku a sem ta mrknete na ich facebookový profil, tak ste si mohli všimnúť, že sa borci vrhli po hlave do nahrávania už niekedy na jari minulého roku. Kapela pomaličky odkrývala obal a ukážku v podobe skladby Incest. No a ani sa človek nenazdal a skôr ako by ste povedali sadomaso, prišiel dátum 10. október a „Samomučenie“ bolo vonku. Nejaké prekvapenie, alebo štýlové zvraty sa asi očakávať nedali a ja som za to rád. Tento ich gore chytľavý ako venerická choroba v štýle Cock and Ball Torture, Gut, Rectal Smegma, či Rompeprop, ma vždy vie potešiť a ulahodiť mojej zvrátenej duši a divnému vkusu. Až má človek chuť odpratať nábytok a trsať podľa vzoru slov Homera Simpsona: „Ten špek ale líta.“ A čardáš začne hneď od začiatku. Krátke intro a niečo vyše minútky bubľavých tónov pitchshiftera, dusavého tempa a pekne basového zvuku skladby Incest. K takým tým skladbám, ktoré si budete s chuťou pobrukovať pri bežných činnostiach všedného dňa môžem v pohode zaradiť Suck to be You, či Taphophile (termín znamenajúci niečo ako milovník hrobov a cintorínov, v kombinácií s bežným „lechtivým“ humorom kapely to môže zabiehať do nekrofilných sfér, ale ja neviem, texty sa ku mne nedostali). Dvojica Weed in Breakfast a Skin Habbit (tá možno až niekam k belgickým strýcom Agathocles hodená) dýchne zase trošku jemne punkovovou atmosférou. Apropo, ten Agathocles nespomínam náhodou. Minule Slupky na Perverse Trinity scoverovali Ahumado Granujo a tentokrát padol los na kapelu Jana Frederickxa a prastarý song Teachers. A zadarilo sa. Ten cover má gule o veľkosti zrelých kokosov. Na úplný záver kapela umiestnila The Cemetery Is Open Today a ja aj keď mám výhrady k Jakubiskovým filmom a fanúšikom jeho kinematografie asi nikdy nebudem, tak sem to intro a outro z Perinbaby (nech už to vyznieva akokoľvek zvláštne) sedí ako prirodzenie do latexu. Ku zvuku sa asi ani nemusím veľmi vyjadrovať. Pri kapelách podobného ranku mám len jednu zásadu a to tú, aby bola basgitara výrazná a to sa tu deje mierou vrchovatou. Asi je zjavné, že v tomto prípade neviem byť veľmi kritický. Ono...

Čítaj ďalej
Summa Summarum 2023
jan04

Summa Summarum 2023

Zverejnené v jan 4, 2024

MRKVA Ďalší rok zvestuje svoju vlastnú skazu a ja akosi ani neviem, čo k nemu napísať. Na koncerty ma postupom času nejako prestáva baviť chodiť a hudbu si radšej užívam v kľude domova a aj to až tak extra nebažím po objavovaní stoviek nových a väčšinou priemerných kapiel ako tomu bolo v minulosti. Možno to je vekom, ale viac ako na kvantitu, tlačím na kvalitu. A tej sa akosi nie vždy človeku dostane. Paradoxne ale sklamanie bolo pre mňa cítiť najmä z overených starých kapiel (neprišiel som na chuť ani novým Suffocation (tí budú budúci rok headlinovať na Flesh Party a popravde, tiež z toho nepadám na zadok, ale budiž…), ani Vomitory, ani Incantation, ani Dying Fetus, ani Cannibal Corpse… ). Ale aby tieto riadky nevyznievali úplne depresívne, tak predsa ma len čosi oslovilo a bolo toho nakoniec toľko, že to vyplnilo tento môj odsek. Takže smelo do toho. TOP 15 Funeral Vomit – Monumental Putrescence Kolumbijská špina jedna death metalová. V skratke by asi aj k tomuto albumu a defacto aj kapele stačilo. Debutové fullko práchnivého death metalu, kde sa smrť stelesňuje do nadživotnej veľkosti. Závan cintorínov určený najmä fajnšmekrom. Cryptworm – Oozing Radioactive Vomition Na aktuálnej vlne temného death metalu, prezentovaného kapelami ako Undergang, Phrenelith, či českými Sněť, vezúca sa kapela z anglického Bristolu. Prijal by som pokojne špinavší zvuk, ale samotné skladby majú slušný potenciál aj bez toho. Mortuary Drape – Black Mirror Veteráni talianskej scény, ktorí hádžu do čarovného kotla k očiam z mloka, potkaním chvostom a kostiam umrlca aj bujóny death metalu a black metalu. Výsledný elixír, ktorý rozvoniava arómou Mercyful Fate určite žalúdočné problémy nespôsobí. Hellripper – Warlocks Grim & Withered Hags Na OEF som ich síce nestihol, ale tento album právom patrí k tomu naj, čo tento rok vyšlo. Pre fanúšikov Midnight, Venom, či ranných Bathory. Decapitated Christ – Glorious Tyrannizing of Human Rats Po futbale druhý najväčší vývozný artikel z Barcelony. Arcane Impurity Ceremonies síce neprekonali, ale aj aktuálny materiál sa počúva celkom príjemne. Cemetery Urn – Suffer the Fallen Už piaty album temniakov z kraja koál a kengúr. Opäť zahuhlaný death metal, kde miesto pre úsmev nenájdete. A obal im robil Mark Riddick, čiže nie je čo riešiť. Gravestone – Hollow Be Thy Grave Ich predchádzajúce nahrávky som dostal k narodeninám od Jura Haríňa a tento album si budem musieť zohnať vo fyzickej podobe taktiež. Vysoká škola HM2. Leper Colony – Leper Colony Marc Grewe (Insidious Disease, ex-Morgoth), Rogga Johansson (Paganizer, Ribspreader, Bone Gnawer a miliarda ďalších kapiel) a Jon Skäre (Consumption…). Čo z tohto pekelného paktu mohlo vzísť? Nič iné ako death metal strihu konca osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych...

Čítaj ďalej
Nile: Kakofónia spod veka sarkofágu
dec30

Nile: Kakofónia spod veka sarkofágu

Zverejnené v dec 30, 2023

Na území nikoho, v oblasti, ktorá nie je na mapách, stálo kedysi rozkvitajúce sa mesto. Na toto mesto sadla kliatba ťažšia ako pieskovcový kváder a nezostali z neho ani ruiny. Čo bolo krásne, to sa stalo potravou pre nekonečné muky zabudnutia. Čo sa týčilo k nebu a budilo úžas, to pohltila púšť. Ako k tejto skaze prišlo? Tak ako sa to väčšinou stáva, aj tu išlo o ľudskú chamtivosť, nenažranosť a snahu o bohorovnosť. Veľkňaz, ktorého meno má zostať navždy zabudnuté, mal živý sen v ktorom mu mali božstvá odkázať, že on je ten, kto privedie ríšu do novej éry. Zostávalo jediné – zaujať miesto faraóna. V proroctve však stálo, že má ísť o nenásilnú cestu. Až po tomto mohol zasadnúť po bok najvyšších a získať takmer neobmedzenú moc. Lenže, ak by prelial krv faraóna, rovnajúcu sa božej a zmiešal ju so svojou, tak by mohol nahradiť celý božský ansábel. Veľkňaz si počkal na správnu príležitosť, keď bol faraón pri večerných modlitbách sám a zákerne mu od chrbta vrazil posvätnú dýku medzi rebrá. Jeho bezvládne, avšak stále živé telo odtiahol do svätyne. Telo faraóna uložil na oltár, kde z neho postupne začal oddeľovať končatiny a odsávať krv. S pozlátenou dýkou, nástrojom vraždy, otvoril brušnú dutinu a začal vyhadzovať vnútornosti, ktorými kŕmil posvätné krokodíly. Na mäse a krvi začal sám hodovať ako besné zviera. Tento akt čírej neľudskej beštiality nestihol dokončiť, pretože do svätyne vtrhli faraónove stráže. V šoku z tohto makabrózneho výjavu zostali stáť ako skamenení. Ale aj oni sami vedeli o čo sa jedná a tak namiesto odvlečenia zákerného vraha, pokľakli a sľúbili vernosť novému vládcovi. Veľkňaz oslepený zdanlivou mocou nedokončil rituál, čím privolal na seba a aj na celý národ skazu. Starí bohovia zasiahli, veľkňazovi pri plnom vedomí vybrali cez nosné dierky mozog, stiahli ho z kože a z nej narezali pláty, ktorými ho zabalili ako múmiu do plátna. Túto nechutnú krvavú bábku uložili do sarkofágu, ktorý prekliali a bez privilégií náležiacich veľkňazovi pochovali v bezodnom oceáne piesku a zemských hlbín. Obyvateľov mesta, ktorí sľúbili vernosť tiež stihol osud rovnajúci sa smrti. Celé mesto sa prepadlo do spárov zeme a čo nezničilo zemetrasenie, to dokončila obrovská piesočná búrka. O týchto udalostiach zostali už iba legendy, ktoré sa majú udržiavať ako forma varovania. Po veľmi dlhom čase sa vraciame medzi biografické články a ako iste už takmer nikomu neušlo, dnes sa budeme baviť o amerických egyptológoch Nile. Tento príbeh by sa v podstate dal prerozprávať ako životopis Karla Sandersa, pretože keď sa povie meno Nile, tak prvý človek, ktorého si pri tejto kapele predstavíme je práve on. Ale kapelu samozrejme netvorí iba on. Keď okom zablúdite do bohatej...

Čítaj ďalej
Spomienka na Jura Haríňa o týždeň v Poprade!
dec15

Spomienka na Jura Haríňa o týždeň v Poprade!

Zverejnené v dec 15, 2023

Opäť po roku sa bude v Poprade spomínať. Spomínať na jednu z najväčších postáv slovenskej scény, ktorá nás žiaľ pred dvomi rokmi navždy opustila – Juraja Haríňa. A tak ako sa už pod Tatrami stalo zvykom, tak aj teraz sa bude spomínať štýlom, z ktorého by mal určite aj Juro radosť. Samozrejme, reč je o značne divokej koncertnej zostave. Okrem domácich spolkov sa tentokrát predstavia aj hostia z Česka, či z Poľska. Ale po poriadku. Z Ostravy dorazí kultovka Disfigured Corpse, ktorá sa nedávno vrátila na scénu a svojou kombináciou death metalu a grindu naloží riadne pod kotol. Vzývať dávne doby toho najklasickejšieho thrash metalu z osemdesiatych rokov na štýl Sodom, či Destruction budú Poliaci Gallower. Pomerne mladá kapela, ale z ich prejavu to nie je ani trochu vidieť. Z Nitry prídu grindové bombardéry Abortion. Kapela, ktorá ničí sluch poslucháčov už vyše tridsať rokov s obľubou spája extrémnu hudbu s podobne extrémne suchým humorom, čo z nich robí jednu z najoriginálnejších kapiel domácej scény. Podobne starou kapelou sú aj Martinčania Editor. Kapela, ktorá začínala už koncom osemdesiatych rokov prinesie svoj časom overený mix metalu a hc. Ich zatiaľ stále posledný album Old School z roku 2017 vyšiel práve pod patronátom Jura Haríňa. 22. 12. 2023, Rock Fabric, Poprad Začiatok: 19:00 Vstup: 13€ FB...

Čítaj ďalej
Predvianočný Spawn Deathfest už o pár dní!
dec11

Predvianočný Spawn Deathfest už o pár dní!

Zverejnené v dec 11, 2023

Tak ako vrah vracajúci sa na miesto činu, tak presne tak sa aj kapela Realms of Chaos vracia na rodnú hrudu. V novej zostave a s pomaličky sa rodiacim novým materiálom. Pretože ide o najtesnejší predvianočný dátum, tak v rámci nimi sami organizovanej akcie, prinesú aj darčeky v podobe kapiel, ktoré ich v tento večer budú sprevádzať v kakofonickom hudobnom maraste. Z Hlohovca dorazí možno to najbrutálnejšie, čo domáca scéna ponúka, slam/brutal deathoví Craniotomy. Kapela, ktorá melie ostatky neborákov už štvrťstoročie, má na svojom konte šesť albumov a na tom poslednom Ripped Out by Violence z roku 2022, sa na vokálnej pozícií v rámci hosťa predstavil hlavný mozog Realms of Chaos – Martinus. Od severných susedov príde výprava pod vlajkou kapely Uerberos. Títo Poliaci, ktorí sú technicky veľmi zdatní a majú vo svojej hudbe jemný nádych Behemoth, či Vader (tak ako takmer každá kapela z Poľska) vydali svoj debutový album Tormented by Faith v roku 2017 pod krídlami slovenského labelu Immortal Souls Productions. Ich druhý album, o tri roky mladší Stand over Your Grave je zatiaľ ich posledným, ale aj na ňom je cítiť, že z vyšlapanej cesty debutu nemienia ustúpiť ani o centimeter. Štvoricu kapiel bude uzatvárať kapela Funus. Ide o jedno z mladších mien na scéne, ktoré je však tvorené starými známymi z kapiel ako Cynthoryn, Beton, Pothead, Sperm of Mankind… Funus prisahajú na pečať toho najklasickejšieho death metalu, prezentovaného kapelami ako Obituary, či Bolt Thrower. 22. 12. 2023, Klub77, Banská Bystrica Začiatok: 19:00 FB...

Čítaj ďalej