Kandar – Cluster Headache – Bizarre Leprous Production, 2020
júl26

Kandar – Cluster Headache – Bizarre Leprous Production, 2020

Zverejnené v júl 26, 2020

Do interiéru bytu začne dopadať šero a vy viete, že je to ten správny čas pustiť si nejaký nervy drásajúci biják. Do mikrovlnky hodíte vrecko s pukancami a za zvuku gastronomickej kanonády uvažujete, čo vás ešte dokáže vydesiť, pretože po rokoch permanentného otupovania zmyslov hraným kynožením ľudí na striebornom plátne, už s vami niečo len tak nepohne. Strelí posledné zrnko rastliny dovlečenej Španielmi z Ameriky do Európy a vás tak nejako osvieti (možno radiácia z mikrovlnky…), že hororgrinderi Kandar namiešali novú zmes hrôzy v hudobnej forme. Siahnete na poličku po CD, vložíte ho do mechaniky, uložíte svoje pozadie do kresla a začnete nenásytne hltať explodované semená kukurice. Cítite ako vám vstávajú chlpy na tele, oblieva vás studený pot, zrýchľuje sa tep, ťažšie sa vám dýcha, až začnete pociťovať Cluster Headache (do medicínskych terminológií sa ja nevyznám, ale v skratke ide o obrovskú bolesť hlavy, ktorou trpí napríklad aj Topi, preto je na obale práve on s hlavou prebodnutou klincami, vrtákmi a neviem čím všetkým). Na úvod tu máme skladbu Slugs. Vo filmovom svete to je španielsky horor, ktorý vám prezradí, že ak sa slimáky presťahujú z obžierania zeleniny na záhrade smerom k ľudskému mäsu, tak nastávajú problémy. No, pri recenzií na predchádzajúcu nahrávku Kandar som spomínal niečo také, že kapela si našla svoju jasne rozpoznateľnú tvár a práve tu to potvrdzujú. Pomalší úvod Slugs sa postupne prevalí do pasáže, ktorá neustále zvyšuje tempo, až vám krvný tlak vytláča očné gule z jamiek. A to ja rád. Keď už sme pri tom tlaku v hlave, schválne, aká je najznámejšia scéna z Cronenbergovho hitu Scanners? Asi všetci myslíme na to isté. Skladba tohto mena patrí medzi také skôr priamočiarejšie záseky na tomto EP a jej dve minúty stačia na to, aby vám pekne vyrabovala dutinu lebečnú. V hororovej kompilačke sa posúvame opäť o kúsok ďalej a na vás dýchne trochu závan chladu zo zimnej idylky v horskom hoteli (v letných „pařákoch“ úplne ideálna vec). Idylka sa mení na príbeh hrôzy, kde rolu hrajú sekery, záplavy krvi, sem-tam nejakí duchovia a duševne labilní jedinci. Zopár úderov do bicích v úvode, ako keď pán Torrance v šialenom amoku mláti do dverí kúpeľne a vám začína byť jasné, aké meno asi nesie zrovna tento track – The Shining ho zovú. V tejto skladbe možno trochu prekvapujúco počujem aj nejaký závan hardcore, teda kým sa nevytáčajú obrátky do červených čísiel. Myslíte, že dokážu horory priniesť aj nejaké morálne posolstvo? No možno nie tak zrovna doslovne, ale niečo takéto si môžete odniesť zo sledovania Polanského Rosemary´s Baby. Že aké? No keď sa zlejete na nejakej party, tak rozhodne nemávajte nechránený styk s podozrivým týpkom. Mohol by...

Čítaj ďalej
Hluboká temná modř od Gride konečne aj na CD!
júl16

Hluboká temná modř od Gride konečne aj na CD!

Zverejnené v júl 16, 2020

Nie je u mňa zas tak veľkým zvykom robiť promo články na jednotlivé albumy. Ale sú kapely, o ktorých albumoch by sa patrilo dať vedieť v širšom meradle. Takou je aj stálica na poli grind/HC/neviemčohovšetkého, teda Gride. Na jeseň minulého roku vyšlo EP Hluboká temná modř, ale iba v digitálnej forme (teda medzitým toto EP vyšlo aj na vinyle, ale ukrátené o bonusy, ktoré nájdete na CD) . Sedem skladieb, uháňajúcich v pekelnom tempe. Avšak my, milovníci fyzických nosičov sme sa dočkali, vďaka vydavateľstvu L´inphantile Collective aj pevného kotúčika. A aby toho nebolo málo, tak sedem skladieb z pôvodného EP dopĺňajú aj veci zo splitiek so Sidetracked (2014) a Thema Eleven (2009). Takže, kto neváha, nech veselo zháňa. A samozrejme v dohľadnej dobe u nás nájdete aj recenziu. https://www.facebook.com/Gride-182120031803322/...

Čítaj ďalej
Cannibal Corpse: Krvavé stopy, kam sa len pozrieš
júl14

Cannibal Corpse: Krvavé stopy, kam sa len pozrieš

Zverejnené v júl 14, 2020

V krajine kde sa obličkové kamene liali a krv sypala, v detských izbách, ktoré svojim hlukom vypĺňali vtedajšie ťažké váhy tvrdej hudby ako Metallica, Slayer, Kreator…, sa pomaličky v hlavách pubertálnych výrostkov posiatych akné, rodili základy kapely, ktorej mal death metalový žáner nasadiť kráľovskú korunu. Ja viem, ono to je také kontroverzné tvrdenie, pretože Possessed boli asi prví, kto spojil slová death a metal do jedného celku a Chuck Schuldiner bol otec, inovátor a mozog death metalu ako takého. Ale Cannibal Corpse sa stali modlou, ku ktorej sa s nádejou krviprelievania utiekajú stáda fanúšikov do dnešných dní. O tejto kapele boli popísané stohy papiera a nespočet GB zaberajú články v počítačoch redaktorov, ale ja mám aj tak chuť omočiť môj kolohnát do tejto rieky plnej umrlcov a baktérií, ktoré nežne okúsajú tkanivá až po samotnú kosť. Odhrňme teda záves z ľudskej kože, ako v obývačke Eda Geina a pozrime sa znova na zúbok tlupy kanibalov. Písal sa rok 1988 a spojením kapiel Tirant Sin (Chris Barnes, Bob Rusay, Paul Mazurkiewicz) a Beyond Death (Alex Webster, Jack Owen) vznikli Cannibal Corpse. Takto to znie úplne jednoducho a prirodzene. Ale obe tieto protokapely natočili aj niekoľko demo nahrávok, menovite Beyond Death stihli nahrať dve demá, kým si Webster a Owen zbalili fidlátka (A Slice of Death – 1987 a Yuk Fou – 1988, ono po ich odchode pribudlo ešte zopár demo nahrávok a v roku 2008 prišlo dokonca aj k debutu HappySick) a Tirant Sin prispeli do metalovej histórie trojicou demo pások – Desecration of the Graves, Chaotic Destruction (obe rok 1987) a Mutant Supremacy (1988, až tu sa vyskytol Chris Barnes, ktorý dovtedy stihol odtlačiť svoje hlasivky na zopár nahrávkach thrash/deathových Leviathan). Sfúkli sme teda prach z dávnych archiválií a z doby, ktorá ešte len predznamenávala neskoršiu najpredávanejšiu death metalovú kapelu sveta, sa dostávame priamo do centra diania, kde musíme dávať pozor, aby sme nešliapli do nejakého exhumovaného torza. Na jednej skúške, keď kapela ešte stále nemala meno, prišiel Alex Webster so slovným spojením Cannibal Corpse a bolo vymaľované. Od tohto momentu aj samotní členovia kapely vedeli akým smerom sa bude kapela uberať a najmä chorý mozog maestra Barnesa začal plodiť mini hororové príbehy, ktoré stoja za textovou zložkou kapely. V roku 1989 sa táto pätica ľudožravých post teenagerov dokopala k natočeniu prvého a vlastne aj jediného dema pod hlavičkou Cannibal Corpse. Päť skladieb, ktoré obsahovala táto kazeta, vyšlo v 200 kusovom náklade a doteraz platia za veľkú raritu. Ak ale túžite počuť pôvodné znenie týchto prvých novorodených kanibalov, môžete tak urobiť napríklad cez kompilačku 15-Year Killing Spree. Alebo tu. Ako lepšie odkrojiť poslednú dekádu minulého storočia, ako natočením kultového...

Čítaj ďalej
Ataraxia – Pustovník – Digital – 2020
júl05

Ataraxia – Pustovník – Digital – 2020

Zverejnené v júl 5, 2020

Ataraxia stála so svojim debutovým, rovnomenným albumom pri zrode vydavateľstva Slovak Metal Army. Zozbierali skvelé recenzie a to teda právom, pretože ten album stál naozaj za to. Bola to taká agresívna rozbuška natlakovaná grindom s trochou nejakých prímesí, v zmysle dochucovadiel. Prešli štyri roky a my tu máme (zatiaľ stále iba v digitálnej forme) pred sebou nasledovníka, nazvaného Pustovník. Pretože mám konečne čas sa tomu povenovať, rád vás touto zbierkou prevediem. Na rozdiel od minulého albumu, sa do vás bez intra (to úvodné nastavenie budíka, či čo to je, ani nerátam) pustí úvodná vec Virtuálny raj. Teda pustí. To som napísal ako keby to bol nejaký úder na solar. Úvodný riff mi pri prvom počutí evokoval Marilynom Mansonom prerobenú skladbu Sweet Dreams od Eurythmics. Divné, že? Ale fungujúce. Po pár sekundách sa prevalíme do iných vôd, ale na rozdiel od debutového albumu, musím povedať, že sa ide na všetko tak nejako viac premyslene. Ako keby sa trochu vytratila agresia. Možno len kapela tak nejako dospela, neviem. Celkovo na Pustovníkovi ubudlo grindu a z viacerých skladieb cítim napríklad Wolfbrigade (asi najviac pri skladbe Nostalgia), alebo niečo také podobné zo švédskej punk scény. Za úvodný riff vo Finis terrae by sa nemusela hanbiť ani nejaká bubácka kapela z nórskych hvozdov a fjordov. Hneď za ním však skladba prejde do takej melancholickej nálady, že až čumím, čéče. Na tvrdšiu nôtu, podobnú debutu dávajú spomenúť Ohnivá noc, Od hmly do tmy a Potopa. Tak milo na mňa pôsobia nejaké babky v intrách skladieb Od hmly do tmy a Pustovník, aj keď ich preslovy zas nejako veľmi optimistické nie sú. Už som spomenul záverečnú skladbu Pustovník. Tak to je taký album v albume, pretože sa v tejto skladbe zlievajú dokopy všetky možné prvky, ktoré som spomínal vyššie. V intre nás počastuje babička, je tu punk, je tu HC, melanchólia… Patrím medzi tých, ktorí si radi notujú texty s kapelou, ale pri Ataraxii to už asi robiť nebudem, lebo ma chytá z ich textov depresia. Celkom pekne sa do nich „vyblili“ zo všetkých negatívnych vecí, ktoré na človeka tak nejako doliehajú zo všetkých strán (Virtuálny raj – konšpiračné teórie, Možnosť voľby – totalitné režimy, Od hmly do tmy – niečo ako syndróm vyhorenia z neustáleho kolotoča v práci… ). Páči sa mi obal. Je v podstate taký jednoduchý, bez nejakých do detailov vychytaných drobností, ale nesie myšlienku a to je hlavné. Dá sa povedať, že v takom divnom prenesenom slova zmysle, natočila Ataraxia svoju verziu Čierneho albumu od Metallicy. Album je iný, pestrejší a citeľne sa líši od predchádzajúcich vecí, aj keď samozrejme tá pupočná šnúra tam stále je a spája ich s predchádzajúcou tvorbou....

Čítaj ďalej
16. edícia festivalu Antitrend!
jún15

16. edícia festivalu Antitrend!

Zverejnené v jún 15, 2020

Konečne sa ten bordel okolo Corony pomaly končí (snáď…) a vyskakujú nám po dlhom čase nejaké akcie. Jednou z tých, ktoré už nejaký rok fungujú, je aj jednodňový festival Antitrend, ktorého náplňou je death metal a grind vo svojich najrôznejších podobách. Tento rok je samozrejme taký svojský, pretože zahraničné kapely logicky nedorazia. Teda ak z pohľadu českého fanúšika nepovažujete slovenských grindovývh brúsičov Attack of Rage za zahraničnú kapelu. Okrem jediného slovenského zástupcu sa môžu hlukofanúšikovia tešiť aj na Gutalax, Melancholy Pessimism, Mincing Fury…, Kandar a mnohé ďalšie. Okrem kapiel sa samozrejme dostavia aj nejaké tie tradičné distrá, takže chechtáky budú opäť štrngať. Kvôli opatreniam, ktoré aj keď nie tak prísne, ale predsa len stále trvajú, funguje tak trochu inak aj zabezpečenie si vstupu na festival. Rezervovať si lístky môžete na adrese antitrend@seznam.cz. Takže už nezostáva nič iné, iba vydržať do dátumu 27. júna, do druhej hodiny poobednej a dostaviť sa do malej obce Žabčice, kúsok od Brna. Hracie časy: 14:00 – 14:35 Prolapsed 14:50 – 15:25 Shitsystem 15:40 – 16:15 Spineless Fuckers 16:30 – 17:05 BYT 17:20 – 18:00 Kandar 18:15 – 18:55 Anime Torment 19:10 – 19:55 Attack of Rage (SK) 20:10 – 20:55 Melancholy Pessimism 21:10 – 21:55 Mincing Fury 22:10 – 22:55 Gutalax 23:10 – 23:55 Wictims 0:10 – 0:50 Impulsealer 1:05 – 1:40 Ejakulující Kokos FB Event: https://www.facebook.com/events/368472567405327/...

Čítaj ďalej