Rozhovor – František Štorm (Master´s Hammer, Mortal Kabinet…): „Pro mě to začne být zajímavé, až když se pravidla poruší…“
máj16

Rozhovor – František Štorm (Master´s Hammer, Mortal Kabinet…): „Pro mě to začne být zajímavé, až když se pravidla poruší…“

Zverejnené v máj 16, 2021

Vždy som tak trochu nervózny, keď začnem vymýšľať otázky do rozhovoru s nejakým hudobníkom, ktorého tvorbu sledujem od mojich teľacích rokov. Nebude moja snaha zbytočná? Prídu odpovede? Veľakrát sa stalo, že z plánovaných rozhovorov nebolo nič. Nebudem z toho ale robiť tragédiu. Našťastie toto nebol ten prípad a trvalo iba pár dní, kým sme tieto nasledujúce riadky dali dokopy. Stačilo môjho naťahovania úvodu, predávam slovo Františkovi Štormovi! Zdravím Mr. Štorm! Master´s Hammer sú aktuálne uložení k spánku. Avšak nedávno som niekde zachytil správu o nejakom chystanom novom projekte, ktorého album by mal vyjsť ešte tohto roku. O čo ide a kedy sa na ten konkrétny album môžeme tešiť? V tuto chvíli je deska ve výrobě. Letošní album vydávám jako Airbrusher, volné pokračování toho, co mě bavilo už v 90. letech a sice spojení elektroniky a kytar. Deska obsahuje 11 písní poskládaných za poslední 3 roky (jedenáctka je andělské číslo). Jmenuje se „Dirndl To Go“, podle jedné z písní. Popisuje různé stavy umělce při tvorbě, je to groteska s prvky kýče a končí docela vážným zamyšlením… Musím sa priznať, že nie som zrovna fanúšik black metalu. Kapely z tohto ranku, ktoré mám rád, by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Možno preto mi je vaša tvorba, či už Master´s Hammer, alebo Mortal Kabinet celkom pochuti, pretože ste sa zrejme necítili žánrovo nejako zviazaní (aspoň teda takto to nejako vidím ja). Zdali sa vám už v minulosti mantinely black metalu príliš úzke na to, aby ste vyjadrili všetko to, čo chcete umelecky odovzdať svetu? Každý umí odhadnout hranice žánrů, vnímáme, co je typické a co ne. Pro mě to začne být zajímavé až když se pravidla poruší, což se mi děje pořád. S oblibou říkávám, že je to tím, že neznám noty, nejsem povinen se ničím vázat. Když na analogovém syntezátoru „nakroutím“ nějaký neslýchaný zvuk a efektovaná kytara nezní jako kytara, k tomu přimíchám rytmiku ze sekvenceru, mám pocit že se bavím a v tu chvíli je mi jedno jestli to patří do nějakého žánru nebo ne. Hraju si jako dítě a experimentuji a spoléhám na to, že to bude bavit i posluchače. Tu by som ešte trochu nadviazal. Nikdy by mi nenapadlo, že sa postupom času stane u mňa to, čo u viacerých ľudí. Možno to kedysi bolo takým tým hlúpym pohľadom na hudbu, že čo nemá požadovanú tvrdosť, to sa mi proste nepáči. Dnes som podstatne viac otvorený a dokážem oceniť aj elektronickú hudbu, pop, hocičo. Bolo to tak aj vo vašom prípade? Alebo inklinovanie k hudbe z úplne iných súdkov bolo vašou súčasťou odjakživa? Dokážu vás stále inšpirovať aj kapely, na ktorých ste vyrastal? Když se zamyslím...

Čítaj ďalej
Sick Sinus Syndrome – Rotten to the Core – Bizarre Leprous Production, 2021
máj15

Sick Sinus Syndrome – Rotten to the Core – Bizarre Leprous Production, 2021

Zverejnené v máj 15, 2021

Zas a znova niekto nechal otvorené dvere na oddelení patológie a z chladného stola, kde sa z mäsiarčiny stáva umenie, ušiel kúsok niečoho prekvapivo živého, zhruba tak ako v kultovom horore The Thing tá utešená hlava s pavúčimi nožičkami. V márnici mali zrovna službu lekári Carcass, Dead Infection, Regurgitate a Pathologist. Tento útek ide teda na ich vrub. Avšak bola to chyba? Ani omylom. Čas karantény spojil dokopy Bilosa (Malignant Tumour, Pure…) a Jurgena (Ahumado Granujo, Heaving Earth…), ku ktorým sa neskôr pridal Hary (Pathologist, Dobytčí mor…). Viac o tom ako k tomu došlo, čo tomu predchádzalo atď, si môžete prečítať v našom nedávnom rozhovore s Bilosom (https://metalexpress.sk/2021/03/martin-bilos-bilek-malignant-tumour-sick-sinus-syndrome-pure-najlepsie-rezne-maju-v-brezne/ ). Každopádne táto zostava nahrala nechutne zapáchajúcu kôpku zvrhlého patologického goregrindu, presne takého, aký sa hral pred cca tridsiatimi rokmi, keď sa tento žáner objavil ako livor mortis na tele nebožtíka. A tá štvorica vyššie spomínaných zamestnancov toho najzapadnutejšieho kúta špitálu (podozrivo nesúcich mená ako štyri kultové gore kapely, hehe) akoby si na tomto albume rozložila štvorzmennú pracovnú dobu. Každý jeden skalpel, ktorý bol použitý pri oddeľovaní častí orgánov (čítaj skladieb) tohto albumu, bol dezinfikovaný v roztoku, ktorý bol vyrobený v anglicko/poľsko/švédsko/českej továrni, spadajúcej do vlastníctva týchto kapiel. Hneď úvodný vál Disgusting Aroma of Autopsy sa drží ako čert kopyta línie, ktorú použili Carcass pri Genital Grinder, teda otváraku mraziaceho boxu menom Reek of Putrefaction (resp. General Surgery na Ominous Lamentation z klasického soundtracku z pitvy menom Necrology… tieto dve skladby sa mi vždy strašne podobali). No a po tomto utešenom úvode, ktorý je vlastne najdlhšou skladbou albumu (covery do toho nerátam), sa nám to rozbehne hlava nehlava, končatina nekončatina. Až máte pocit, že sa z vás stal komparzista v tej nádhernej, do krvavo červena sfarbenej scéne z Braindead, kde záhradná kosačka prebrala funkciu mixéra a vy máte plné oči a uši telesných sekrétov a z vreciek vám trčia ufiknuté prsty a bradavky. Taký je to tlak. A tie nežné názvy skladieb, ktoré pohladia po zaplesnenom srdiečku každého úchylného milovníka nechutností – Rotten Viscera Infest, Post Mortem Diffusion of Fluid, Repulsive Digestive Juice… Radosť na to hodiť okom. A mať ešte väčšie uši, tak mi asi samovoľne plieskajú od radosti do rytmu o hlavu. Basa bublá ako plná kaďa nejakého vriaceho roztoku vedľa v labáku, bicie si idú také bpm ako nejaký neborák, ktorý kope do dvier kremačnej pece (ale prebral sa príliš neskoro), každý jeden riff prekrajuje mršinu z ktorej vyletí nechutný, slizký vokál upravený efektom… Proste v tom sterilnom prostredí ambulancie na konci záujmu je o zábavu postarané. A takto si predstavujem goregrindový album s nádychom patologična. Naposledy ma takto príjemne prekvapili japonskí stážisti Pharmacist. No ale na paťase...

Čítaj ďalej
Štúdio Exponent – Kolíska slovenského death metalu
máj09

Štúdio Exponent – Kolíska slovenského death metalu

Zverejnené v máj 9, 2021

V našich článkoch veľakrát spomíname nahrávacie štúdia. Minimálne ja, ak spracovávam nejakú väčšiu kapelu do biografického článku, tak som neraz vypichol názvy ako Morrisound, Sunlight, Slaughterhouse Studios atď. Myslíte, že táto minizemička v centre Európy nemala nejaké takéto signifikantné štúdio, ktoré dalo zvuk celej jednej hudobnej vlne? Ha, omyl. Po hudobnej stránke skvelé a otvorené deväťdesiate roky, kedy sa našim územím prehnala valivá vlna death metalu (no, tých škatuliek bolo viac, ale predsa len death metal tu hral prím), si rozložila svoj hlavný stan v obci, ktorá do roku 1948 niesla meno Bereseg (tých písmen s,z,g,h sa tam behom rokov v názve obce celkom dosť vystriedalo) a neskôr prijala meno Šulekovo (čo by žlčovým kameňom dohodil od Hlohovca, ktorého je vlastne mestskou časťou). No a práve tu sa v roku 1989 zrodilo nahrávacie štúdio Exponent. Roky rokúce za ním stoja najmä dve osoby – Tomáš Kmeť a Roman Slávik. Od tých spomínaných zlatých čias tvrdej a extrémnej scény posledného desaťročia minulého storočia, kedy tu nahrával svoje albumy zástup metalových a punkových kapiel, sa prešlo cez komerčné kapely typu Desmod, Iné Kafe a Gladiator (fajn, títo tu nahrávali aj ich demo Predohra smrti, kde som ešte z ich hudobného prejavu nechytal diabetický záchvat…), až k všakovakým prapodivnostiam, ktoré tam vznikajú dnes (pozdravujem Braňa Mojsesa). Prečo sa extrémna scéna odtiaľto defacto vytratila? Hm, kto vie. Viaceré kapely spomínali, že proste postupom času zneli všetky albumy ako jeden (zase ale ak máte namierené do nejakého štúdia, ktoré je známe svojim zvukom, tak nejaký taký ten zvukový štandard asi aj očakávate… no ale nie som hudobník, to je len môj laický pohľad). Možno za tým bola snaha nejakým spôsobom odlíšiť svoju kapelu od zástupu iných, výmena stráží v rebríčku obľúbenosti štýlov, alebo len proste rozmach iných štúdií a otvorenie nových možností. To sú ale všetko len také moje dohady. Nech to bolo ako bolo, podstatné je to, že tu vznikla halda albumov, bez ktorých by domáca scéna (a nielen tá) bola o poznanie chudobnejšia. A tak v nasledujúcich riadkoch vyberiem niekoľko albumov, ktoré dokážu zvýšiť metabolizmus ešte aj v dnešnej dobe.   Krabathor – Orthodox (1998, Morbid Records) Okrem tohto albumu tu kapela nahrala ešte: Lies (1995), EP Mortal Memories (1997) Paradoxne, navzdory nadpisu článku, začnem v „cudzokrajných vodách“ posledným albumom pred Brunovým odchodom a nástupom Paula Speckmanna (Master, Abomination, Death Strike…) k mikrofónu. Tu bolo ťažké pre ktorý album sa rozhodnúť. Ale predsa len Orthodox má vo svojom vnútri asi najviac hitoviek (Orthodox, Liquid, Shit Comes Brown, To Red Ones, About Death). V porovnaní s Lies, ktorý tiež vznikol v Exponente, má Orthodox podstatne kvalitnejší zvuk. Popravde, rád by som vedel v...

Čítaj ďalej
Refore – Built to Nothing – Support Underground, 2021
apr25

Refore – Built to Nothing – Support Underground, 2021

Zverejnené v apr 25, 2021

Po dlhšej dobe ku mne v rukách poštárky zavítal pozdrav od Koníka zo Support Underground, v podobe niekoľkých nových titulov. Som rád, že Support Underground pokračuje ďalej, aj po tak náročnom roku ako bol ten minulý (čo si budeme klamať, tento aktuálny je takým istým exkrementom, možno iba v trochu inom obale…). Problémov sa nakopilo určite každému, ale viesť k tomu ešte malý, dosť ortodoxne zameraný label, chce poriadne gule. A to Koník zrejme má (bez zabiehania do detailov, hehe). No a ja teda vyberám z balíka krabičku s nápisom Refore na prednej strane. Je to zhruba rok, čo kolega Nihil hodnotil ich prvotinu, EP Social Failure. No a ja tu mám teraz na pitevnom stole roztiahnutú placičku Built to Nothing. Takže, životný cyklus tohto albumu sa zastavil na čase 44:55 (popravde, celkom dlhý album… alebo som si už zvykol spisovať iba 20 minútové grindové výplachy, neviem). Objekt prekvapivo nenesie známky rozkladu (aj keď nejakým tým klišé témam sa vyhnúť asi nedá, ale to patrí k žánru). Výrazné znaky ako masívne riffy, rytmika, ktorá z vás vymláti dušu a drsný vokál (tu je vidieť asi najväčší rozdiel v porovnaní s prvým spomínaným EP, vokálne polohy sa striedajú a ide sa od skoro death metalových hĺbok k pomaly škrekom a príde aj na číročistý hlások) dávajú najavo, že máme čo dočinenia s thrash metalom vyrobeným na západ od rieky Moravy. Prevádzam prvý rez a z brušnej dutiny postupne vyťahujem niečo ako slepé črevo (tým mám na mysli intro Trapped, ktoré nemá nejaký väčší zmysel a príde mi len ako časová vata), šťavnatú slezinu (Lifeless – po tej nevábnej inštrumentálke vás v kontraste s jej názvom pekne nakopne ako 2dcl minerálky po prehýrenej noci), žalúdok, ešte plný nestrávených dobrôt (Nobody Can Save Me – celkom melodická vec, pri ktorej si budete s radosťou podupávať do rytmu) vytvrdnutú pečeň (Your Price – po pár sekundách som už pomaly čakal, že vyletí ústredný riff Black Magic od Slayer), tenké a hrubé črevo, prelievajúce v sebe všemožné šťavy (Reason to Exist – sú tu vážne heavy pasáže ako stvorené na odkrútenie si makovice zo závitu, zborové popevky a veľa podobných malých detailov pekne dotvárajúcich celok) a nejaký slizký parazit (Something to Say – nikdy som nebol fanúšikom takých tých polobalád, akými sa z času na čas prezentujú Megadeth a práve v podobných vodách sa pohybuje táto skladba… aj vokál skĺzava niekam do polôh agresívneho zrzka). Iba hmatom skúšam a zisťujem, že obličky sú plné kameňov (In the Name of the Law – po predchádzajúcej balade sa pri počúvaní tejto agresívnej veci cítite ako nádrž vášho auta, keď mu už konečne na pumpe doprajete nejakú tú tekutinu s vysokým oktánovým číslom)....

Čítaj ďalej
Entombed: Predčasný pohreb
apr05

Entombed: Predčasný pohreb

Zverejnené v apr 5, 2021

Dnes si dovolím vynechať teatrálny úvod. Pôvodne som mal rozpísaný takýto biografický článok o inej kapele, ale ten som dal zatiaľ bokom a kvôli smutnej udalosti, citeľne spätej práve s Entombed, som nazrel do Švédska. Tou smutnou udalosťou, ako všetci isto viete, bola smrť jedného z najikonickejších spevákov death metalového žánru ako takého – Larsa-Görana Petrova. Popravde, po zverejnení jeho zdravotného stavu sme všetci tak podvedome tušili, že to bude pre neho nerovný boj s chorobou, ale všetci sme si odmietali pripustiť, že to dospeje do tohto štádia. Preto bola tá správa pre mňa a vlastne pre celú scénu tak bolestivá. Týmto článkom sa teda budem snažiť vzdať hold človeku, ktorého hrdlo zdobilo nejeden album, bez ktorého by death metal vyzeral pravdepodobne úplne inak. A preto som si do nadpisu požičal názov diela E. A. Poea, ktorý tu plne korešponduje. Dnešné rozprávanie začneme ešte v čase pred samotnými Entombed. Prvé vývojové štádium nieslo meno Nihilist (aj keď úplne v prapočiatku Brainwarp). Je určite nesmierne zaujímavé sa pozrieť, vzhľadom na životnosť kapely, aký obrovský vplyv malo toto meno na vývoj scény. Pravdepodobne tu sa formoval charakteristický chrastivý zvuk švédskeho death metalu, za ktorý je zodpovedný Leif „Leffe“ Cuzner, ktorý len vlastne vytočil všetky gombíky na čarovnej krabičke Boss HM-2 na úplné maximum. Aké prosté, ale aké zásadné. Nihilist dali dokopy Nicke Andersson, Alex Hellid a už spomínaný Leif Cuzner. V tejto zostave vzniklo prvé demo Premature Autopsy, kde boli členmi (aj keď uvádzaní iba ako hostia v štúdiu, Rohatý aby sa v tom niekedy vyznal…) aj L-G Petrov a Ulf „Uffe“ Cederlund. Nasledujúci rok 1989 priniesol druhé demo Only Shreds Remain, na ktorom sa už stretávame so švédskym zvukom ako ho poznáme do dnešných dní. Zostava kapely prešla malými zmenami – zakladajúca trojica zostala, L-G už je uvádzaný ako spevák so všetkým, čo k tomu patrí a zostavu doplnil Johnny Hedlund, ktorý sa chopil basy a z basovej pozície sa presunul k šiestim strunám Leffe. Kým sa kapela stihla rozpadnúť, dopracovala sa ešte k tretiemu demu, ktoré sa dostalo na svet v auguste 1989 a dostalo meno Drowned. Opäť sa premiesila zostava. Späť bol Uffe, ale z kapely odišiel Leif, ktorý sa mihol v zostave Lobotomy (v roku 2006 žiaľ spáchal samovraždu…). Následne prichádzalo k hádkam a Nihilist sa stali minulosťou. https://www.youtube.com/watch?v=HI4WAKRwTVk Nicke: Počas leta 1989 sa naše a Johnnyho názory na smerovanie kapely začali rapídne vzďaľovať. Prinášal nejaké nové veci, ale my sme ich pokladali za slabé. Tiež nám všetkým liezla na nervy jeho vikingská fascinácia. Bolo to hlúpe a detinské rozhodnutie. Radšej sme mali o problémoch diskutovať, alebo ho jednoducho vyhodiť. Ale boli sme stále iba deti, nevedeli...

Čítaj ďalej