Prison of My Life – Madhouse – Self-Released, 2020
aug05

Prison of My Life – Madhouse – Self-Released, 2020

Zverejnené v aug 5, 2021

Asi trištvrte roka som nebol na koncerte (dôvody netreba nejako viac rozpitvávať…). Pôst som porušil začiatkom júla v Nitre, na malej milej akcií v Hideparku. Okrem iných si tam zabékalo aj kvarteto Prison of My Life. Po koncerte mi hovorí spevák Ondro (inak samozrejme Abortion…), že: „Mrkva, nenapíšeš nám recenziu?“ A Mrkva prikývol. Prison of My Life nejaký ten čas registrujem. Teda tak, že existujú a v okolí Nitry sa relatívne často vyskytujú na akciách. Ale nikam sa netlačia, hrajú si tak, lebo ich to baví a asi majú v piči (hehe). Mne je tento takpovediac nenútený prístup sympatickejší, ako keď na vás vyskakuje na sociálnych sieťach miliarda príspevkov behom dňa od tej istej kapely, ktorá sa snaží predať niečím iným ako hudbou. Preto si aj tento album zbuchli pekne krásne sami. Ako povedal Ondro, len tak na punkáčov. Týmito slovami už ako keby si ma hýčkali, škrabkali pod bradou a ja som trepal nohou ako poslušný psík. No nič, poďme na to. Apropo, neviem prečo kapela nesie meno také, aké nesie. Nie som nijaký marketingový expert, ale chýba mi v tom trochu taká údernosť (ale to asi viď dôvody vyššie). Keď ale skĺznem očkom nižšie po obale, tak sa vo mne rozhosťuje taká blaženosť hororového fanúšika. Tie hnáty naťahujúce sa z dvier blázinca (album sa volá Madhouse, takže dedukcia ála Sherlock Holmes) mi strašne pripomínajú scénu zo snímky The Serpent and the Rainbow, kde si podobné paprčky kúzlom voodoo očarené, chceli urvať kúsok z Billa Pullmana (neskôr samozrejme prezident JúEsEj a zároveň bijec emzákov v Dni nezávislosti). Ešte jedno mínusko by som udelil za chýbajúce texty. Vážne by som rád vedel o čom skladby sú… Takže uši na stopky. Vyberám CD z obalu a vrhám ho do mechaniky po vzore Xeny a jej čakramu (či ako sa volalo to jej agresívne frisbee). Žiadne intro, žiadne navnadenie atmosféry. Začína sa priamo zhurta a úvod skladby Phobia odkrojí riff ako nôž čerstvé pečivo. Skladba je to priamočiara a trieli dopredu ako nejaký rýchlik ZSSK (dokonca ani v cieli neľahne popolom). V podobnom duchu je písaná väčšina songov na albume. Kde tu vyletí nejaké sóličko, alebo nejaká malá zmena tempa (do tejto skupinky by som zaradil Crime Scene, titulku Madhouse (tá je spolu s úvodnou Phobia asi najlepšou skladbou albumu) a Inquisition). Inak sa výhybka veľmi nevyhadzuje. Aby sme vedeli v akých končinách sa pohybujeme, tak trať je lemovaná kapelami ako Illdisposed (tu som urobil chybu, že som si prečítal nejaké recenzie na tento album ešte predtým ako som si ho pustil a zrazu týchto Dánov počujem v každom druhom tóne… to ale nie je na škodu, mám ich rád a...

Čítaj ďalej
Mutácia Fffud festu túto sobotu v Seredi!
aug02

Mutácia Fffud festu túto sobotu v Seredi!

Zverejnené v aug 2, 2021

Máte radi koncerty na poslednú chvíľu? Za posledný asi rok a pol vlastne ani iné nie sú, takže možnosť voľby akosi neexistuje. Organizátori Ffud festu ale takto informujú o chystanej akcií dlhodobo, takže fanúšikovia sem chodiaci sú na toto zvyknutí. Už to vyzeralo, že pod hlavičkou Fffud festu tento rok nič nebude, ale nakoniec sa predsa len čosi uskutoční. Trošku sa upravil názov na Ffud koncert, pretože ide o jednodňovú akciu, ale lineup sa podarilo zbuchnúť v rámci možností naozaj dobrý. Posúďte sami: Beton, The Public, Samorast, Parasite Dreams, Mental Tension, Old Tomb, Ahoj, Poopičný stav, Otras, Teufelsmauer, Vločka, Two Manky Hookers and a Racist Dwarf, JPN akustika. Široký štýlový rozptyl od punku, crustu, blacku, štipky deathu až ku sludgu. Ďalšie detaily, info atď., nájdete na facebookovej stránke Ffud festu. 7. 8. 2021, Camping, Sereď FB Event: https://www.facebook.com/events/519123199343580 FB FFUD FEST: https://www.facebook.com/FfudFest...

Čítaj ďalej
Report – Obscene Extreme Festival 22 – 16.-18. 7. 2021 – Bojište, Trutnov
júl21

Report – Obscene Extreme Festival 22 – 16.-18. 7. 2021 – Bojište, Trutnov

Zverejnené v júl 21, 2021

Hm, report som nepísal už takmer jeden a pol roka a akosi by som sa asi mal rozpamätať ako na to. Na druhej strane, slovo report je asi trochu prisilné pri tomto článku. Áno, festival je v prvom rade o kapelách, ale od prvého momentu ako som konečne po dvoch rokoch prešiel cez vstupnú bránu na Bojišti mi bolo jasné, že týchto pár dní bude skôr o stretnutí ľudí, ktorí z viac ako jasných dôvodov nemohli na seba takú dobu naraziť. Preto ak niekto kto k týmto riadkom zablúdi s cieľom dozvedieť sa detailne ako hrala každá jedna kapela, tak mi je ľúto, ale asi by mal zamieriť niekam inam. Tak začnime rozprávanie. CESTA, HRANICE A HLUK Dovolenku na dátum OEF som mal nahlásenú asi od momentu, keď bolo jasné, že Obscene predsa len v nejakej forme prebehne. Preto ma zhruba týždeň pred konaním akcie provokovali nejaké kuvičie hlasy v práci a uznávam, že príjemný človek vtedy zo mňa nebol. Ale na to si museli ľudia okolo mňa už za tie roky zvyknúť. Horšie bolo, že večer pred odchodom som si vypisoval všetky potrebné papiere, ktorých bolo toľko, ako keby som sa snažil precliť auto odniekiaľ z Indonézie. Večer boli následne oznámené nejaké zmeny pre cestovanie, ktoré sa menia pravidelne tak asi každý druhý deň a mne už navierala žila nad okom, ktorá pulzovala ako delta Amazonky. Nejakým spôsobom som si nahádzal handry do vaku, sfúkol prach zo stanu, ktorý na moje pomery neskutočne dlho len tak stál v kúte miestnosti a uložil sa spať. Keď som tak ležal na posteli, tak mi v hlave chodili myšlienky, ktoré zneli zhruba tak, že veď mne sa tam vlastne ani nechce ísť. Nehorázne som zlenivel za ten rok a pol… Ale podarilo sa mi tieto hnusoby vytlačiť z hlavy a o piatej ráno som už poskakoval ako jojo. O pár hodín neskôr som už usadil moje sexy tvarované pozadie do auta medzi ďalšie tri ľúbezné indivíduá a za tónov kapiel ako Disfear, Agnosy, Victims… sa naša samochodka rozbehla na obláčikoch v ústrety rámusu ako auto Homera Simpsona, keď si „ujíždel na lékařskej marihuane“. Kabína auta bola tesne pred hranicami naplnená paranojou, ktorá postupne vyprchala až v momente, keď sme sa bez problémov penetrovali na českú stranu a naša cesta k vajíčku menom Trutnov pokračovala ďalej. A pretože je nám underground najbližší, tak si túto DIY cestu zvolila aj naša navigácia, ktorá nás smerovala niekam cez poľné cesty, kukuričné polia, lesy a zabudnuté osady. Spoznávanie českého vidieka je vec zaujímavá, aj keď niekedy má človek pocit, že na tých opustených miestach na vás vybehnú Kukuričné deti, alebo týpek s krvavou motorovkou. Na...

Čítaj ďalej
Montana Metal Fest je pripravený!
júl09

Montana Metal Fest je pripravený!

Zverejnené v júl 9, 2021

Sú skupiny festivalov, ktoré sú rokmi zabehnuté a teraz bojujú o prežitie. Potom je tu druhá skupina, ktorá vznikla asi v tej najmenej hodiacej sa dobe pre konanie spoločenských akcií, ale napriek tomu sa tento rok dostane k svojmu druhému ročníku. Narážam na festival Montana Metal Fest, ktorý ale prekračuje mantinely obyčajného hudobného festivalu. Hudobná náplň je samozrejme to, čo je najväčším a hlavným lákadlom tejto akcie. Ale rovnako lákavý je aj doplňujúci program, ktorý tvoria rôzne workshopy, výstavy, predstavenie šermiarskej skupiny atď. No a aby toho nebolo ešte tak úplne málo, tak samotný festival je zasadený do krásneho prostredia Španej doliny, takže okrem potechy ucha, bude v rozkoši aj oko. Všetky info, program a ďalšie detaily sa dozviete na facebookovej stránke festivalu https://www.facebook.com/montana.metal.fest. 4. 9. 2021, Špania dolina Vstup: predpredaj 15€, na mieste 18€ FB Event: https://www.facebook.com/events/522468765831881...

Čítaj ďalej
Retro – Cannibal Corpse – Butchered at Birth – Metal Blade Records, 1991
júl05

Retro – Cannibal Corpse – Butchered at Birth – Metal Blade Records, 1991

Zverejnené v júl 5, 2021

Možno by niekto čakal na tomto mieste recenziu na nový kanibalský album. Ak ale sledujete našu stránku, tak ste si asi všimli, že recenzie na albumy väčších kapiel u nás nie sú na dennom poriadku. A ten nový, napriek celkom podareným singlom, aj tak zapadá do kapelného priemeru. To by sme mali. Ja sa ale vrátim do roku, kedy som s eleganciou sebe vlastnou, plnil plienky obsahom môjho ani nie ročného, malého tráviaceho traktu. No a v tom istom roku zaplnili Cannibal Corpse štúdio v Morrisounde nechutne zvrhlou hudbou, ktorej nakoniec prischlo meno Butchered at Birth. Už album vydaný rok predtým, čiže Eaten Back to Life, urobil na scéne značný poprask. Priniesol klasické skladby ako Mangled, A Skull Full of Maggots, Shredded Humans, Born in a Casket… a najmä šokujúci obal z dielne majstra krvi a rozkladu, počúvajúceho na meno Vincent Locke (to samozrejme ešte nikto netušil, čo má nachystané do ďalších rokov…). Samozrejme, ak by sme frcli logo Cannibal Corpse na nejaký graf popularity, tak by sme videli, že po tomto albume sa šípka vybrala strmhlavo nahor. O rok na to by nám už zrejme tento graf ani vertikálne nestačil. Kapela dostala od Metal Blade 2x väčší rozpočet ako pri debute a vrhli sa zapísať hlukovú stopu opäť medzi steny Morrisoundu, pod dohľadom Scotta Burnsa. Samotná kapela povedala, že výsledok je neporovnateľne tvrdší, brutálnejší a rýchlejší ako Eaten Back to Life. Ono je to zjavne spôsobené tým, že Cannibal Corpse orezali zo svojho torza posledné kúsky thrash metalového tkaniva, presne tak ako dvojica mäsiarov na obale spracovala tú nebohú pani. Barnesov vokál sa vybral na návštevu niekam do Mariánskej priekopy a z tej hĺbky predával slová o zabíjaní, týraní a celkovom mazaní ľudského druhu z tejto planéty do mikrofónu. Kapela vyrástla aj skladateľsky. Na to ani netreba mať veľmi trénovaný sluch, aby človek poznal ten markantný rozdiel medzi prvými dvoma albumami. Napriek tomu, že ide podľa mňa o zlomovejší album ako debut (najmä čo sa týka brutality… dnešnou optikou si vieme samozrejme predstaviť aj oveľa tvrdšie kapely, ale nachádzame sa v roku 1991 a slovnému spojeniu brutálny death metal dávali kontúry najmä porcovači z Buffala), tak mi príde ako keby mu kapela v súčasnosti nevenovala až takú pozornosť pri živých vystúpeniach. Samozrejme rozumiem tomu, že ak kapela hrá vyše 30 rokov a nahrala 15 albumov, tak vždy sa nájde nejaký nespokojný fanúšik, ktorému v setliste stále niečo chýba. Ale ak si pozriete ich playlisty minimálne za posledný predcovidový rok, tak sa tam vyskytla iba skladba Gutted a aj to nie vždy. No nevadí. Butchered at Birth je ale prepchatý skladbami, na ktoré ja nedám dopustiť. Aj keď možno...

Čítaj ďalej