Obituary: Desať zastavení na ceste nekrológom
nov21

Obituary: Desať zastavení na ceste nekrológom

Zverejnené v nov 21, 2021

No a opäť po nejakom čase otváram pavučinami oblepenú a prachom zapadnutú truhlicu a vytiahnem z nej nejaké meno, ktoré pre tvrdú, resp. skôr extrémnu scénu znamená mnoho. Pomalé a ťažobné riffy, atmosféra zakrádajúcej sa smrti, spevák s jasne rozpoznateľným hlasom a imidžom, no a bratská dvojica ako srdce kapely? Viac indícií mi nenapadá. Ale už z toho vám musí byť jasné, že bude reč o Obituary. Ako oficiálny dátum zrodenia Obituary je uvádzaný rok 1988. Ja sa vrátim ešte o pár rokov dozadu, konkrétne do roku 1984, keď Florida ešte nebola death metalovým sídlom, ale pomaličky sa to k tomu uberalo. Práve tu a v tomto čase partia, menovite bratia John a Donald Tardyovci, Trevor Peres, Allen West a Daniel Tucker, dala život kapele Executioner (nie tak úplne, bolo tam ešte niekoľko mien, ktoré sa v prapočiatkoch mihli, ale tí postupom času zosadli z hudobného kolotoča a doteraz je pre nich asi iba príjemnou spomienkou, že stáli pri zrode death metalovej modly), o pár mesiacov iba Xecutioner, pretože tých kapiel s menom „Mistr popravčí“ chodilo po svete plno. Kapela pod týmto menom fungovala nejaké štyri roky a do obehu poslala štyri demá a jedno splitko. Netreba asi prízvukovať, že väčšina skladieb napísaných v tomto rannom období si neskôr našla svoje miesto v diskografií Obituary na ďalších albumoch. Pristavil by som sa slovíčkom pri prvom deme z roku 1985, teda Metal Up Your Ass. Pamätníci si asi spomínajú, že tento názov mal pôvodne niesť debutový album Metallicy – Kill ´Em All. Tým to vtedy zatrhli, pretože to znelo tak trochu dosť detinsky a podobne. Avšak pre rodiacu sa death metalovú undergroundovú kapelu to bol názov postačujúci. No a ako na tento pravek spomína Trevor Peres? Zhruba takto: „V roku 1985 sme dali dokopy naše prvé demo. Z dnešného pohľadu samozrejme dosť smiešne, ale cítili sme sa vďaka tomu ako rockové hviezdy. Všetci sme si išli na kapelách ako Metallica, alebo Slayer, ale neustále sme hľadali agresívnejšie znejúcu hudbu. Keď sa mi do rúk dostalo EP Morbid Tales od Celtic Frost, tak sme obrazne povedané zahodili všetku našu predošlú tvorbu a začali sme odznova.“ Nasledujúce demá už mali tú „obituarovskú auru“. Thrash z ich prejavu pomaličky vymizol, John začal hlasivky mučiť do zúrivejších polôh a tak sa neskoršia legenda odrážala k poriadnemu skoku. https://www.youtube.com/watch?v=kr8jDqp_TaQ V roku 1988 prišlo k premenovaniu kapely na Obituary a o rok na to už prišla vec, ktorá citeľne zatriasla scénou. Tento otras o sile niekoľkých stupňov Richterovej škály dostal meno Slowly We Rot. Krásny názov s ktorým plne korešpondoval obal s rozkladajúcim sa človiečikom blízko kanála. Nadčasová klasika, ktorá priniesla hitovky ako Slowly We Rot,...

Čítaj ďalej
Sperm of Mankind/Holy Cost/Cerebral Enema/Bowel Evacuation/Plasma – Five Cubic Metres of Gore (Split) – Endwar Records, 2021
nov08

Sperm of Mankind/Holy Cost/Cerebral Enema/Bowel Evacuation/Plasma – Five Cubic Metres of Gore (Split) – Endwar Records, 2021

Zverejnené v nov 8, 2021

Vonku sa pomaly ochladilo a väčšina z nás má tendenciu variť si čaj. Asi každému sa už stalo, že to akosi neodhadol a šálku s vreckom od čaju si zalial akosi až po okraj. Hm, no a kam dám med a citrón? Že nemá táto kuchynská eskapáda nič spoločné s goregrindovým splitkom? Dámy a páni, to teda má. Toto CD je po okraj naplnené šviháckou hudbou. Viac sa tam už asi nevojde. Pätica varných vrecúšok (kapiel) tu vyluhovala 31 skladieb, ktoré vám zahrejú pekne zľahka vnútornosti svojim tlakom na bránku. A keď som pri vnútornostiach, tak tými sa na obale nešetrilo. Toto určite voňavé zátišie z kafilérie poteší očko nejedného gurmána. No ale vrhnime sa po hlave do hudobnej náplne. Keď som si v septembri na mini Flesh Party zaobstaral toto utešené splitko, tak mi Potkan hovoril, že kľudne si napíš recenziu, ale nás vynechaj. Ha, to vieš kámo. Takú radosť ti nespravím (hehe). Ale nie, úvodná šestica trackov (intro + štyri autorské skladby + cover od Agathocles) patrí k tomu najlepšiemu čo táto okrúhla vec ponúka. Už pri poslednom splitku s Mexičanmi Pigtails, som si pochvaľoval zvuk. Tu to samozrejme nebude výnimkou. Sperm of Mankind mi tu miestami celkom dosť znejú ako holandskí Bile, čo je samozrejme pochvala. Bicie mi prídu tak nejako mäkkučko nazvučené, že by som sa asi Potkymu rozhodol uložiť a prenocovať na rytmičáku (hm, to vyznelo divne…). V Postgastral Narcolepsy si svoju hlášku z Evil Dead odpľuje aj ten napoly človek/napoly záhradné náčinie Ash a moje hororové chúťky sú zase ukojené. Zo sledovania Sperm-koncertov som si už všimol, že skladba Garage Gore si našla svoje stabilné miesto v koncertnom setliste a vlastne sa ani nečudujem. Príjemne tanečná, groovy vec. Samozrejme pre ľudí, ktorí vedia, čo si pod tým predstaviť. Platypus Blues mi tu vyčnieva ako taká najexperimentálnejšia vec. Je tu tak zo všetkého čosi. Romanov efektom zafarbený hlások má priestoru habadej, flek iba pre bicie a basu, rozmašírovavacie riffy a záverečný pomalý, slizký koniec. Krásne. Spod Prístavného mosta v Bratislave si urobíme výlet šrégom do Quebecu v Kanade. Tu existuje a hrá partia týpkov, ktorí majú radi na hlave lyžiarske (či čo sú to aké) kukly. Holy Cost som videl pred pár rokmi na OEF a čo si tak letmo pamätám, tak už vtedy som sa tak priblblo pozeral smerom k pódiu takým tým pohľadom, ako keď sa vaše hormóny začnú blázniť. Moje city pretrvali aj doteraz a rád si s nimi dám zase randevú. Kanaďania nadväzujú pekne na Spermoňov a ich porn goregrind má podobné parametre, cieľom ktorých je rozhýbať moje lenivé kĺby. V intre ku skladbe Tongue Fu nám nejaký borec oznámi,...

Čítaj ďalej
Juanjo Castellano: Morbídnosti vo farbe
nov04

Juanjo Castellano: Morbídnosti vo farbe

Zverejnené v nov 4, 2021

Kultúra je za posledných x mesiacov dobitejšia viac, ako Rockyho súperi v ringu. Preto si dovolím vás zobrať na vernisáž, kde nepotrebujete ani rúška, ani testy, môžete ignorovať tabuľky o tom, že do priestorov nemôžete vstúpiť so zmrzlinou v ruke, či s domácim miláčikom po svojom boku. Nasledujúce diela a k tomu nejaké tie moje „duchaplné“ poznatky si teda môžete vychutnať z pohodlia vlastného domova. Ja viem, slabá náhrada oproti tomu skutočnému pocitu premávať sa po reálnej galérií, ale tak snáď niekoho aj toto málo poteší. Dvere vo vestibule nám neotvorí nik iný ako umelec, ktorému som sa dnešnú „výstavu“ rozhodol venovať. Španiel Juanjo Castellano (celým menom Juan José Castellano Rosado) sa v posledných rokoch dostal do prvej ligy maliarov, ktorí tvoria obaly najmä pre kapely z death metalového kútika (aj keď teda, on tvorí dlhodobo, ale ja som jeho prácu zaregistroval asi tak v horizonte zhruba posledných 5-6 rokov). Ako uvádza na svojej oficiálnej stránke, tak inšpiráciu čerpá najmä v temných dielach literatúry a filmu, predovšetkým u tvorcov ako H.P. Lovecraft, Tobe Hooper, Michael Crichton, Clive Barker, Bram Stoker, Stephen King, J.R.R. Tolkien… Jeho diela boli okrem hudobných albumov použité aj ako obaly kníh, dizajny merchu atď. (v podstate tak to má každý jeden maliar, ktorého som tu kedy spomenul). Po štúdiu na umeleckej škole Escuela De Dibujo v Madride, pracoval v rôznych spoločnostiach, kde vytváral dizajny a ilustrácie pre videohry. Práve počas týchto pracovných zastávok sa stretol s ilustrátormi ako Fernando Dagnino, či Fidel Molina, ktorí ho posunuli v umeleckej činnosti, aj čo sa týka techniky. No a čo sa týka tej jeho techniky, tak využíva prácu s akrylovými farbami, či akvarelom. Ale viaceré jeho diela sú vytvorené pomocou počítačových programov. Ako sám hovorí: „Práca s počítačom je veľmi dôležitá, pretože viaceré kapely vyžadujú drobné úpravy na obrazoch. Ak by som to upravoval tradičným spôsobom, mohol by som zničiť celé dielo.“ No a tak ako je u mňa zvykom pri týchto článkoch, opäť som vybral desiatku (mojou optikou) reprezentatívnych diel. Avulsed – Altar of Disembowelment (2015) Pretože Juanjo je Španiel, tak by sa patrilo začať so španielskou kapelou. A to rovno s jednou mojou obľúbenou. Nevybral som žiadny radový album (Castellano pre Avulsed vytvoril vlastne iba jeden a to zrovna ten posledný Ritual Zombi), ale EP z roku 2015. Zrovna pri vydaní tohto EP som bandu vedenú Daveom Rottenom videl prvýkrát, v dnes už neexistujúcom bratislavskom klube U Očka. Toto EP mám samozrejme doma a pekne podpísané celou vtedajšou zostavou kapely. Dosť bolo chválenia. Obal tohto EP má až taký hypnotizujúci modrý nádych, kde vidíme priebeh nejakého okultného rituálu. Veľkňaz sa vŕta vo vnútornostiach obete a preberá...

Čítaj ďalej
Návrat nenávistných piesní!
okt24

Návrat nenávistných piesní!

Zverejnené v okt 24, 2021

Už ma zase raz nebaví opisovať tie stále známe dôvody o rušení koncertov a bla, bla, bla… Keď sa nejaký koncert podarí usporiadať, tak je to pre nás/vás taký malý sviatok. Snáď sa na tejto skutočnosti nezmení nič a nasledujúcu sobotu sa v Šuranoch, konkrétne v časti Kostolný Sek, vyskytne táto akcia v plnej paráde. Songs of Hate fungujú nejaký ten rôčik (sám som sa zúčastnil iba raz a keby nebolo tých nútených rušení, tak by zrejme pribudli nejaké ďalšie čiaročky na mojej paži…) a pretože sa posledné akcie pod touto hlavičkou nekonali, tak tá aktuálna dostala podtitul Return of Songs of Hate. Až taký závan Hollywoodu z toho ide. No a koho si organizátori z pozície režisérskeho kresla dosadili do obsadenia? Catastrofy s ich happy thrash metalom (nový album je na spadnutie), ďalší thrash metal Made in BA – Majster Kat (nejaký čas bolo okolo nich ticho, takže tu platí aj Return of Majster Kat), podtatranské death metalové svište Surgery, na zlatú éru death metalu prisahajúci Bloody Redemption (nový album už tiež zaváňa vo vzduchu) a samozrejme domáca parta sarkazmom prekypujúcich exotov Circular Saw (poznámka o novom albume platí aj tu). Aby bol vlk nažratý a aj koza ostala celá (hehe), tak táto akcia bude fungovať v režime OTP, takže účastníci už vedia čo treba. 30. 10. 2021, KD Kostolný Sek, Šurany Začiatok: 19:00 Vstup: 7€ FB...

Čítaj ďalej
Z ako zombie
okt15

Z ako zombie

Zverejnené v okt 15, 2021

Praskajúce veká rakiev, nadvihujúca sa hlina na mieste posledného odpočinku, puch zatuchliny pomaly sa valiaci z jamy a hneď za ním polorozpadnuté torzo kedysi patriace človeku. Nekoordinované kroky, odhnité svalstvo pokryté červami, prázdne očné jamky a hlad po ľudskom mäse. Nejako takto predstavil svetu na konci šesťdesiatych rokov svoju víziu toho ako má vyzerať zombie, maestro George A. Romero v kultovom filme Night of the Living Dead. Áno, boli tu filmy z tridsiatych a štyridsiatych rokov ako White Zombie, či I Walked with a Zombie, ale tam išlo skôr o spojitosť zombie s voodoo. Romero okresal zombie na kosť (dá sa povedať doslovne) a vytvoril surovú, agresívnu a desivú formu tohto monštra. Desivú najmä preto, pretože nikto nepoznal presný dôvod toho, prečo sa mŕtvi vracali späť k životu (resp. k nejakej forme akéhosi fungovania). V nasledujúcich rokoch dokončil trilógiu (Dawn of the Dead (1978) a Day of the Dead (1985)… obe časti sú vynikajúce) a v novom miléniu sa k zombie žánru vrátil ešte kúskami Land of the Dead (2005), Diary of the Dead (2007) a Survival of the Dead (2009). Takže pán Romero odštartoval mániu plnú hniloby a nechutností. Následne sa roztrhlo vrece s filmami ako Return of the Living Dead (celá táto séria stojí za to, aj keď ako to väčšinou býva, tak prvá časť dá latku privysoko…), Fulciho nechutní zombíci z filmov ako Zombi 2, Paura nella citta dei morti viventi (u nás známy ako Páter Thomas), The Beyond…, ďalšie talianske úchylnosti ako Zombi Holocaust, Incubo, Le notti del terrore…, zábavná ujetosť od Petera Jacksona – Braindead (kto by to doňho vtedy povedal, že jedného dňa natočí Pána prsteňov…), Dead & Buried (jednu z postáv tu hrá budúci Freddy Krueger – Robert Englund), k spojitosti s voodoo sa vracajúci The Serpent and the Rainbow od Wesa Cravena, do istej miery Re-Animator (tam sa oživuje všetko, vrátane aj iba časti jednotlivých tiel), zaujímavá španielska séria o nemŕtvych rytieroch – Tombs of the Blind Dead, kultový Living Dead at Manchester Morgue, novšie snímky ako 28 Days Later, alebo čo sa týka žánru, tak pre mňa výborné dva filmy, ktoré v sebe kombinujú prvky zombie hororu a (to sa prevažne týka prvej časti) Evil Dead – nórske Dead Snow. Spomenúť by som určite mal aj remake Night of the Living Dead z roku 1990, pod ktorým je podpísaný majster špeciálnych efektov Tom Savini a potom výborný remake Dawn of the Dead z roku 2004 od Zacka Snydera (ten sa tohto roku k zombíkom vrátil vo filme Army of the Dead, ale čo ja vám viem… asi sa nič nestane ak tento film neuvidíte…). A samozrejme fenomén posledných rokov, teda seriál The...

Čítaj ďalej