Stromčeky, rolničky, medovníčky… a rámus!
A je to tu zase. Ani sme sa nenazdali. Obdobie divných vianočných večierkov, ktoré sa menia na otravnú partiu vašich kolegov vo vianočných svetroch, nasladlý pach zvratkov s arómou punču z vianočných trhov a dokola vyhrávajúce koledy, ktoré vás terorizujú už vyše mesiaca pred sviatkami. No, je to záber na psychiku… Možno to znie tak, že toto obdobie nemám rád, ale tak to úplne nie je. Mám len rád svoju introvertnú bublinu. A v tej bubline… No čo vám poviem. Tiež tam stále niečo hučí, len to nie je Wham!, či Mariah Carey. No a pretože sú tie sviatky a ja mám za úlohu chvíľku predstierať milého človiečika, pozývam vás do tej spomínanej bubliny. Vianoce, nevianoce, rámus máme radi stále. Total Fucking Destruction – Simply Having A Wonderful Christmas Time Keď sa v roku 1998 po albume Sounds of the Animal Kingdom po prvýkrát Brutal Truth rozpadli, bubeník Richard Hoak založil ďalšiu kapelu, ktorá pristupuje k tvorbe s viac odľahčenejším pohľadom na vec a dal jej meno Total Fucking Destruction. Ale samozrejme stále zostávame v grindcorovom kráľovstve. V roku 2017 prispeli na splitko God Damn Ye Merry Gentlemen skladbou Simply Having A Wonderful Christmas Time, kde okrem Total Fucking Destruction lebedili aj Vesication, Anthesis a Clown Baby. Pozorný poslucháč samozrejme spozná skladbu Wonderful Christmastime od Paula McCartneyho. „Chrobák“ by možno nechápal, čo sa s touto skladbou dá všetko urobiť. Agoraphobic Nosebleed – Merry Chrystmeth „Santa Claus! All I Want for Christmas Is A Bag of Weed and Two Fat Bitches and A Bag of Chips for the Fat Bitches.“ Takýto list so želaním zrejme poslali Agoraphobic Nosebleed kompetentnej osobe. No, každý máme svoje priania… Každopádne, takto začína singel Merry Chrystmeth, ktorý zase až tak o Vianociach úplne nie je. Asi aj v Seredi by boli z tejto skladby radi. Agoraphobic Nosebleed vydali tento singel v roku 2012, ale už aj rok predtým mali vonku také vianočné EP A Joyful Noise. Čiže celkom vianočná kapela. Laserguys – Ho´ Ho´ Ho´ Máte radi konceptuálne albumy? Nie, nenesiem vám sem v batôžku niečo od Kinga Diamonda. Aj keď tento záhrobný pán s vysokým hlasom má Vianoce zrejme v láske, pretože nejaké tie skladby odkazujúce na zimné sviatky určite v jeho diskografií nájdete. V tomto odseku sa zameriam na zem, v tomto čase zrejme zasneženú. Laserguys sú z Nórska a aby až tak nezapadali medzi miestnu smotánku, tak nehrajú black metal, ale celkom vtipný a chytľavý grind. No a že, čo som to mal s tým konceptuálnym albumom? Tak na tomto albume je 24 skladieb, ktoré sú vystavané ako adventný kalendár. Za nápad tlieskam v stoji. Acid Witch – Elves Acid Witch je...
Vianočná spomienka na Juraja Haríňa!
Už je to viac ako tri roky, čo nás navždy opustil Juraj Haríň. Človek, ktorý hýbal domácou scénou na rôznych frontoch, či už ako vydavateľ, organizátor koncertov, redaktor zinov a webzinov, rozhlasový moderátor a ja neviem ešte čo všetko. Taký renesančný človek metalového undergroundu. Zostalo tu po ňom prázdne miesto, ktoré sa nepodarilo nikomu zaplniť. Síce zomrel, ale zostal nesmrteľný (ako aj znela jeho prezývka Immortal). A na Nesmrteľného sa bude opäť spomínať v Poprade. Už sa z toho stala taká milá tradícia. Tento rok táto spomienka pripadla na obdobie medzi vianočnými sviatkami. A ako by sa na neho malo lepšie spomínať ako v prostredí, ktoré on miloval, čiže uprostred hudobného humbuku? Death metal (až na malé odbočky) to je to o čo tu ide. V tomto prípade prídu vykonať očistu tiel po vianočnom obžerstve Nemci Gomorrha, Scaffold zo Srbska, Česi Scabbard a domáci Slight Lie. 28. 12. 2024, Rock Fabric, Poprad Začiatok: 19:00 Vstup: 15€ FB...
Radiation – Reactor Collapse – Witches Brew/Atomic Visions Productions/Tapes of Terror Records, 2024
Kapitánov denník, hviezdny dátum 21. 12. 2004, skoré ráno Posledný týždeň nočných v práci v tomto roku skončil a ja sa s utrpením snažím vtesnať späť do štandardného spánkového režimu. Plán sa nedarí naplniť podľa očakávaní a tak vstávam už pred pol piatou ráno so strašnou chuťou si niečím naplniť uši. A pretože si celý ten spomínaný týždeň v práci po nociach zatavujem mozgové závity s novým albumom od Radiation, tak si svoj „chtíč“ ukájam práve touto nahrávkou. A to samozrejme nie je náhoda. Na tento album som sa tešil, očakával ho a posledné roky v neho už aspoň tajne dúfal, pretože od predchádzajúceho The Gift of Doom ubehlo slušných sedem otočov Matky Zeme okolo rozpálenej gule. A pretože je obdobie okolo Vianoc, stále tu niekto na mňa niečo hučí o nejakých tradíciách, tak som s radosťou omočil svoje pero v kalamári a nadväzujem recenziou na tú moju minulú ku The Gift of Doom. Behom tých siedmich rokov som na Radiation narazil naživo myslím, že iba trikrát a tu a tam zahrali niečo nové, čo malo byť predzvesťou nového albumu. Moja pamäť má tendencie sa z času na čas nečakane resetnúť a tak mi v hlave nezostali uviaznuté názvy konkrétnych skladieb, ale myslím, že to bolo po koncerte v Poprade, kde sme spolu chvíľu kecali a povedal som, že je v tom cítiť kus Iron Maiden, resp. starého „hevíku“. A musím povedať, že po tom, čo som Reactor Collapse stihol niekoľkokrát otočiť behom posledných dní, tak to plátno, kde je nanesený ich thrashový náter má značku z ktorej sa na vás rehoce Eddie. Ale poporiadku. Nejaké dva mesiace dozadu Radiation plácli na Youtube skladbu Tales of the Ancient Ones. A keď sa tak započúvate, tak úvod a záver sa držia zhruba v nejakých tých mantineloch, ktoré využíva istý Steve Harris. Medzitým však v sendviči hučí klasický agresívny thrashing (a je dosť možné, že toto je tá skladba, ktorú hrali vtedy naživo). Ale keď ide o samotný thrash metal, tak Radiation sa nebáli trošku pohýbať s kolíkmi žánrových hraníc. Nehovorím, že tu nie sú podobné thrashové nabodávaky ako na The Gift of Doom (viď najmä titulná Reactor Collapse), ale trošku sa tu načieralo aj z iných žánrových škatuliek, či možno aj priamo kapiel. V množstve skladieb je cítiť taký závan starého black metalu, tým mám na mysli prvej vlny (alebo takej tej teraz aktuálnej vlny black/speedu). Takže takí Venom, či Bathory. Čo sa týka tých Bathory, tak tam to cítim najmä pri záveroch niektorých skladieb, kde sa sóluje ako o život a hrá tak pekne do aleluja (za všetky v tejto kategórií môžem menovať napríklad Taken by Void). Ale mimo...
Malignant Tumour – Maximum Rock ´n´ Roll – Papagajův Hlasatel Records, 2024
Pred niekoľkými týždňami mi pristála v schránke škatuľka a v nej bola, bola ,bola ,bola… No, Bambuľka to nebola. V balíčku bol nový album Malignant Tumour a keďže nebol uvedený odosielateľ, tak vlastne ani netuším kto mi ho poslal. A odkiaľ vzal moju adresu. Ale fajn. Přátelé, kamarádi, tak ja vám tú recenziu napíšem. Nejaké tri roky dozadu som robil rozhovor s Bilosom v rámci vydania debutu Sick Sinus Syndrome a samozrejme padla otázka aj na Malignant Tumour a na ich prípadný ďalší album. Už vtedy to bolo päť rokov od posledného albumu The Metallist. Bilos tam vtedy spomínal, že na nových skladbách pracujú, ale sám netuší kedy sa ďalšia nahrávka dostane na svet. V medzičase vyšiel druhý album Sick Sinus Syndrome a vyzeralo to, že Malignant Tumour sú tak (aspoň na chvíľu) položený na vedľajšiu koľaj. Samozrejme, človek sa nevie rozkrájať a nedá sa robiť milión vecí naraz. Každopádne, časová medzera medzi poslednými dvoma albumami sa rozrástla až na osem rokov. Čo je dosť. Ale nový album je tu a to je to hlavné. Malignant Tumour si za vyše tridsať rokov na scéne prešli všeličím. Okrem iného na čas premiestnili svoj základný tábor z milovanej Ostravy do Holandska, keď pracovný život zavial Bilosa za hranice. Ale najmä tu boli zaujímavé štýlové otočky. Z útrob patológie na spôsob starých Carcass, cez grindový mlynec ála Agathocles, až ku koreňom vyostreného rock n rollu, ktorý vybrusoval Lemmy a spol. Ja mám rád všetky tieto etapy vývoja kapely a je evidentné, že tá posledná baví Malignant Tumour asi najviac. Aj keď pamätníci možno budú mrmlať. Keď si pustím hocijaký album od Burninhell (2005) smerom k súčasnosti a privriem oči, tak všade vidím tie ostravské hute, fľašky Ostravaru a v pozadí stále niekto huláka „Baník pyčo!“. Nenapadá mi žiadna iná kapela z okolia, ktorá by bola tak silne spojená s jedným mestom. A inak to nie je ani v prípade nového albumu Maximum Rock ´n´ Roll. Opäť sa tu taví ťažký kov a.k.a. heavy metal, ku ktorému sú pridávané zmesi crustu, rock n rollu a ja neviem ešte čoho. Je treba uznať, že kapela sa vie za tie roky solídne obracať vo svojom štýle a vie napísať chytľavé songy. Stačili možno také dva posluchy a už som si bez problémov našiel svojich favoritov. Od titulnej Maximum Rock ´n´ Roll, Fire on the Road, Lovely Girls, či Hard Pint of Heavy. To sú všetko energické veci, ktoré by si vedeli nájsť miesto na nejakom albume Motorhead. Okrem týchto a im podobných skladieb tu máme dva „ploužáky“ – Critical Situation a When Death Embrace You. Na mňa o niečo viac zapôsobila druhá menovaná. Jediným takým...
V sobotu udrie na Brno Power Grindcore!
Blíži sa koniec roka. Z telesných dutín vytekajú rôzne sekréty, v poryvoch vetra tvrdnú bradavky a údy sa vplyvom mrazu skracujú a odkrvujú. Okrem týchto radostných (skoro) zimných eskapád je toto obdobie už veľa rokov poznačené aj hudobnou náložou, ktorá sa tradične situuje do moravskej metropoly, do Brna. Takto obšírne sa pomaličky dostávam k tohtoročnej edícií Power Grindcore. Kto ste niekedy túto akciu navštívili tak viete, že výber kapiel je nadštandardne kvalitný a už neraz sa tu podarilo odkryť nejaký skrytý drahokam extrémnej scény. Ale samozrejme nechýbajú ani vo všeobecnosti obľúbené bandy. Tento rok vyzerá súpiska zas a znova veľmi lákavo a menovite do nej spadajú: Cryptic Brood (death metal, Nemecko), Warfuck (grindcore, Francúzsko), Sick Sinus Syndrome (grindcore/gore, Česko), Idiocracy (grindcore/hardcore), Entrapped (death metal), Terminator X (powerviolence), Amoclen (grindcore), Solitär (d-beat), Underoot (fast/grindcore) a Carnal Diafragma (goregrind). 23. 11. 2024, Melodka, Brno Začiatok: 16:00 Vstup: 490 CZK FB...