Report – Iron Maiden, Halestorm – 31. 5. 2025 – Letisko Letňany, Praha
jún02

Report – Iron Maiden, Halestorm – 31. 5. 2025 – Letisko Letňany, Praha

Zverejnené v jún 2, 2025

Možno si poviete, prečo som sa trepal do Prahy, keď Maiden boli o deň neskôr v Bratislave. Zmätok okolo lístkov ma tak znechutil, že som si to nasmeroval radšej do „Stovežatej“, v ktorej som, podľa mojich archívov, nebol dobrých sedem rokov. Taktiež mala na koncert smerovať časť rodiny z týchto končín a tak som mal mať poruke aj miesto na prespanie. Túto idylickú predstavu tak trošku žiaľ nabúralo zdravie a tak som predsa len musel tesne pred koncertom zháňať ubytovanie, čo bolo teda solídne salto mortale. Ale podarilo sa a tak som v sobotu ráno v Bratislave nasadol do vlaku smer Praha. Pretože nebol priradený reštauračný vozeň a dopravná spoločnosť s radosťou a úsmevom predávala miestenky do kupé, kde bol nasáčkovaný minibar, tak si iste viete domyslieť, kto si zrovna tieto miestenky kúpil. K týmto peripetiám treba prirátať ešte výluky na trati v Břeclavi a už hneď od rána bolo zarobené na peknú zápletku. Cesta našťastie ubiehala v pohode a po rýchlom obede vedľa Smetanovej siene a ubytovaní, sme sa vydali na cestu do Letňan. Pretože bolo ešte pomerne málo hodín a vedľa letiska prebieha v PVA EXPO výstava Tutanchamon – Jeho hrobka a poklady, tak sme si rozšírili program aj sem. Že sme tu v podstate prečkali búrku, ktorá len tak lízla Letňany, treba považovať za taký pridaný bonus. Toľko teda úvodom a nastal čas na samotný koncert. Musím sa priznať, že z takto veľkých koncertov som vždy nervózny. Obrovské davy ľudí ma tak nejako podvedome desia, ale kapely typu Iron Maiden si jednoducho niekde v pohode klubu zrejme nepozriete. A tak som sa teda predieral zástupmi fanúšikov. Pristavil som sa pri stánku s občerstvením a aj keď niekde niekto šomral na ceny, tak mne prišli, vzhľadom na povahu akcie, úplne v pohode (stačí porovnať s minuloročným koncertom AC/DC v Bratislave…). Len pre predstavu – pivo 4€. Takže neviem, či niekto čakal nižšiu cenu. Po chvíľkovom postávaní v tieni tribúny (pretože slnko znova preplo vypínač do polohy výpeku) som sa prepracoval niekde zhruba na rovinu zvukára. Niekoľko desiatok minút som teda absorboval okolo mňa sa valiacu angličtinu, nemčinu, poľštinu a samozrejme aj slovenčinu a češtinu. Zhruba o 18:40 sa na pódium prirútila jediná predkapela večera, Američania Halestorm. Ak mám pravdu povedať, tak kapely podobného strihu idú na kilometre od stredobodu môjho záujmu. Toto meno som už samozrejme niekde zachytil, ale nemal som chuť si ich pustiť. A keď začali hrať, tak som aj vedel prečo. Okolo mňa síce stálo niekoľko mladších ľudí, tak cca 20+, ktorí boli z nich nadšení a spievali každé slovo, ale mňa to teda nechytilo. Nie, že by kapele chýbal drive a energia, ale...

Čítaj ďalej
Antitrend Open Air Fest už o mesiac!
máj25

Antitrend Open Air Fest už o mesiac!

Zverejnené v máj 25, 2025

Druhá polovica júna tradične patrí detskému odpočítavaniu posledných dní školského roka a v neposlednom rade aj Antitrendu. Tento malý jednodenný festival, ktorý si za tie roky fungovania vypracoval kultový status, bude niesť už poradové číslo 21. Klasický betónový „plácek“ v dedine Žabčice prinesie tak ako každý rok znova sprchu viac-menej death a grindových kapiel. Nie všetky koncerty budú však oplývať iba radosťou z hudby. Nejaká slzička možno ukápne pri poslednom koncerte Mincing Fury and Guttural Clamour of Queer Decay, teda kapely, ktorá odjakživa stojí za organizáciou tohto festivalu. Okrem nostalgie a sentimentality sa bude tvrdo kaliť pri menách ako Golem of Gore (Taliansko), Six-Score (Rakúsko), Sphere (Poľsko), Imperial Slave (Nový Zéland), Growls (Francúzsko), Sanatorium (Slovensko), či domácich českých výstavných skriniach extrému ako Ingrowing, Epicardiectomy, High Purity, Meinkraft, Oblast, Underoot, Absorbing a Verpa. 21. jún 2025, Žabčice Začiatok: 12:00 FB...

Čítaj ďalej
Report – Masaker pod Tatrami 3 – 17. 5. 2025 – Rock Fabric, Poprad
máj21

Report – Masaker pod Tatrami 3 – 17. 5. 2025 – Rock Fabric, Poprad

Zverejnené v máj 21, 2025

Slabé štyri hodiny spánku. To bol taký záchytný bod pre mňa na ktorý som myslel celý týždeň, keď som sa šesť dní lopotil v práci na nočnej. Tieto skoro štyri hodiny boli pre mňa mementom toho, že ak sa ku mne nikto nepridá a ja vo vlaku zaspím, tak miniem cieľ mojej cesty, čím mala byť lákavá súpiska kapiel v popradskom klube Rock Fabric. Pod hlavičkou Masaker pod Tatrami sa konala tretia akcia tohto mena a stiahla k sebe dvojicu švédskych kapiel Toxaemia a Gravestone, ktoré doplnili Moraváci DMC a bystričania Gágor. Nikto sa ku mne síce nepridal, ale ja som nezaspal. Popravde, nejaké dva mesiace som nebol nikde na koncerte. Kedysi by to bola pre mňa nepredstaviteľná prestávka, ale teraz to beriem úplne normálne. Vlastne ma akosi dosť prenasledujú otázky typu: „Počúvaj Mrkva, prečo už nechodíš tak často na koncerty?“. A podobne. Tento víkend nebol výnimkou. Minimálne od covidu sledujem u seba taký slabnúci zápal pre neustále trajdanie sa niekam. Určite to spôsobilo vtedajšie nútené koncertné prerušenie a hľadanie si iných koníčkov, ale jednoducho sa človeku aj nakopia iné veci a tak musí ísť niečo bokom. Tento víkend som však napriek vyššie spomenutým okolnostiam nabok nedal a padlo mi to vhod. Pri pohľade na zasnežené vrcholy Tatier som si tak v hlave premietal myšlienku, že hodiť na seba iba mikinu pri ceste na sever asi nebol až taký prezieravý nápad. Trošku ma síce prefúklo, kým som prišiel do klubu, ale aspoň som sa prebral. Prišiel som v podstate štýlom LTT. Stihol som sa pozdraviť s pár známymi, odložiť svoje pakšamenty a už pomaličky začínali rezonovať struny a dunieť bubny. Ako prvých nám večerné menu ponúkalo kapelu Gágor. Ak mám byť úprimný, tak o existencií kapely viem, ale stretnutiu zoči-voči ešte medzi nami neprišlo. Keď som tak behom setu pomaličky absorboval ich rámusoidný prednes, tak som rozmýšľal, prečo k nim niekto priradil prívlastok powerviolence. Až taký ultrarýchli mi neprišli. A to nemyslím vôbec v zlom. Skôr je to taká príjemná kombinácia punku s crustovým korením, grindu, nejakého death metalového riffu a skákavého hardcoru. Možno taká odpoveď na nejaké kapely pralesného muža menom Max Cavalera. Ich skladby síce napočúvané nemám, ale prekvapila ma pestrosť ich tvorby. Je tam síce jednotiaci prvok, ale bolo zaujímavé sledovať, čo z tej ktorej skladby nakoniec vylezie. Veľkým plusom je speváčka Nicole, ktorá okrem dynamitu v hrdle pekne zvládala aj čisté polohy. Veľmi sympatická mi bola aj taká milá improvizácia z ktorej to pomaličky prešlo až do nejakej mini jam session. Veľmi sľubný začiatok večera. Po chvíľke schladenia sa vonku na terase prostredníctvom podtatranského vzduchu, rozčerili ticho večera Moraváci DMC. DMC, resp. Death Mosh Core,...

Čítaj ďalej
Enema Shower – SEXcenti SEXaginta SEX – Necroeucharist Production, 2025
máj11

Enema Shower – SEXcenti SEXaginta SEX – Necroeucharist Production, 2025

Zverejnené v máj 11, 2025

Hm, do recenzií sa mi v poslednom čase veľmi nechce. Nejako nemám chuť si dokola prehrávať ten istý album a vypúšťať zo mňa niečo extra „filozofické“. Lenže pripomenul sa mi Necro. Poznáme sa roky a vždy, keď majú Enema Shower niečo nové, tak mi to automaticky prestrie na striebornom podnose. V medzičase sa stal Necro aj mojim kolegom v redakcií a kolegov si netreba hnevať (mimochodom, som asi jediný z redakcie, kto vie hrať akurát na nervy… epizódu, keď som musel na základnej škole hrať na flaute, by som radšej v rámci textového konceptu Enema Shower radšej nevyťahoval). Takže po dvoch EP Sadomazoo (2020) a Pandemic Prostitution (2020) sa ku mne dokotúľalo druhé fullko (debut She Asked for It vyšiel v roku 2015). Nedávno ste mohli u nás naraziť na rozhovor ( https://metalexpress.sk/2025/04/rozhovor-enema-shower-zvratov-az-zvratiek-na-nahravke-je-mnoho-v-podstate-kazda-skladba-ma-unikatnu-tvar/ ) s Necrom, za ktorý je zodpovedná Mrtvolka a tam ste sa okrem iného dozvedeli, že Enema Shower sa trošku viac pohrali so zvukom a aj so smerovaním kapely. Boli tie slová pravdivé? Boli. Ak si rozkrútite disk (či nejakými inými spôsobmi sa dostanete k obsahu albumu), tak aj s ľahkým tinitusom prídete k záveru, že zvuková stopa je iná. Akosi sa rozplynul taký ten buldozérový tlak, ktorý som mal u nich tak rád. Pretože viem, že Necro okrem gore a porngrindu zbožňuje black metal, (ak by goregrindové Vianoce boli jedna Necrova noha a black metalový Nový rok druhá noha, tak jeho vkus nájdete niekde medzi sviatkami) tak sa tomu dá porozumieť. Možno preto mi tu miestami Enema Shower znejú ako Isacaarum, či Impaled Nazarene. Ale zaujímavých momentov tu je pomerne dosť. Napríklad hneď úvodnú skladbu Prayers of Sodomy rozčesne ako mladú jabloň punkový riff, Nuclear SatanSex 666 a Hatefuck majú zase nejaký thrashový náboj, či čo, v Bestial Warcock (jednej z naj skladieb, to bez debaty) zaznie dokonca klavír atď. Ale ten príklon k black metalu je tu asi najciteľnejší. A to nielen k takému, kde gitary znejú ako pokazený kompresor na chladničke, ale aj niečo také sofistikovanejšie ako Behemoth (tým mám na mysli isté pasáže v Anal Funeral). Samozrejme na albume nechýbajú rôzne intrá, outrá, či predely vystrihnuté z filmov a ja neviem odkiaľ. Okrem rôznych slastných stonaní a podobne, čo je u nich bežné, uši hororového fanúšika zbystria v úvode skladby Sex Sex Sex, kde sa ozve Christopher Lee s hláškou: „The Goat of Mendes, the Devil Himself!“ z filmu The Devil Rides Out. S celkovým ladením albumu ubudlo aj hlbokých harmonizérov a vokály sa z veľkej časti pohybujú v čistých (rozumej, bez efektov) polohách. Čo možno nejakých die hard goregrinderov možno trošku rozhodí. Ale zase chválim, že kapela sa rozhodla nestáť na jednom...

Čítaj ďalej
Masaker pod Tatrami a jeho tretie pokračovanie!
máj03

Masaker pod Tatrami a jeho tretie pokračovanie!

Zverejnené v máj 3, 2025

Dá sa povedať, že behom posledných pár rokov Poprad koncertne neuveriteľne ožil. Či už siahnete po februárovom Black Valentine, koncoročnej Spomienke na Juraja Haríňa, jesennej mutácií pražského thrashového Kafestu… Výber je široký. O dva týždne sa však bude pod Tatrami masakrovať. Akcička pod menom Masaker pod Tatrami napíše svoje tretie pokračovanie a vzhľadom na začínajúcu festivalovú sezónu, ktorú doprevádzajú rôzne turné, sa organizátorom podarilo stiahnuť do Popradu dve kultovky, ktoré sem zavanie severák zo Švédska. Aj keď organizátori veľakrát pripomínajú, že tu sa na headlinerov nehrá, vec sa má tak, že švédska kultovka Toxaemia ním bezpochyby je. Táto kapela stála na štartovom rošte švédskeho death metalu bok po boku všetkých tých ďalších veľkých mien scény. Vydali niekoľko demo nahrávok, či EP, ale osud mal pre nich pripravený iný scenár a tak sa na dlhý čas odmlčali. Plnohodnotný debut Where Paths Divide prišiel až v roku 2020 a minulý rok ho nasledoval album Rejected Souls of Kerberus. Spolu s nimi na turné vychádzajú ich krajania Gravestone. Nekompromisní nasledovníci pionierov HM2 soundu majú vonku dva albumy a ich najnovší materiál žiari na splitku so žánrovo spriaznenými Holanďanmi Necrotesque. Apropo, za mikrofónom Penki Samuelsson (ex-Entrails). Zostavu večera budú vedľa severanov dopĺňať Moraváci DMC, ktorí smrtiacou scénou ženú svoju mašinériu už vyše tri dekády a slovenské farby bude zastupovať jedno z mladších mien scény, banskobystrickí Gágor, ktorí mixujú vplyvy grindu, deathu, crustu, či hardcoru do pekne výbušného kotla. 17. 5. 2025, Rock Fabric, Poprad Začiatok: 19:00 Vstup: 15€ FB...

Čítaj ďalej