Po piatykrát zbombardovaná Nitra!
apr12

Po piatykrát zbombardovaná Nitra!

Prešiel rok (+/-) a Nitra asi prešla rekonštrukciou (obrazne povedané) a treba ju znova zbombardovať (obrazne povedané). Táto divne šifrovaná veta znamená v podstate iba jednu jedinú vec a to, že v Novej Pekárni bude zase nátlak riadneho hlukového marastu, pod nálepkou akcie Bomby na Nitru (s dodatkovým číslom 5). Tentokrát nás čaká asi najpestrejšia zostava kapiel zo všetkých doterajších ročníkov, aspoň teda čo sa štýlového zaradenia týka. Veď posúďte sami: Needful Things (jagavý klenot českého grindu), Abortion (štandardne bombardujúce nitrianske bombardéry), Enema Shower (lechtivý a dráždivý goregrind), Amoclen (grindoví lekárnici z Liberca), Old Tomb (sludge/doom echt akosti zo slovenských luhov a hájov), Sedem minút strachu (noise, ktorý prehučí aj blízku železničnú stanicu), Bloody Redemption (In Old School Death Metal We Trust) a Souls to Deny (opäť death metal, ale načrievajúci z mnohých prameňov). 22. 5. 2023, Nová Pekáreň, Nitra Začiatok: 17:00 Vstup: 10€ FB...

Čítaj ďalej
Festivalové leto 2023: Obscene Extreme Festival
apr02

Festivalové leto 2023: Obscene Extreme Festival

Asi nie som zďaleka jediný pre koho je Obscene Extreme vrcholom festivalovej sezóny. Každoročne sa vyberám na tú očisťujúcu cestu do Trutnova, ktorá protirečí tomu známemu sloganu, že cesta je cieľ. Cieľom je prežiť zopár dní v zajatí ohlučujúcich decibelov, ľudí s ktorými si mám vždy čo povedať a naplniť sa zážitkami z ktorých čerpám energiu ešte niekoľko mesiacov po festivale. Tak to mám teda ja. Minulý rok sa teda Obscene Extreme vrátil v plnej paráde po rôznych obmedzujúcich ročníkoch a ešte teraz, keď si spomeniem na niektoré koncerty kapiel (Feastem, P.L.F., Dismember, Macabre, Hellbastard…) tak mi idú chlpy od vzrušenia do pozoru. Tento rok to určite nebude inak. Stačí jeden pohľad na plagát a musí to byť každému jasné. Do festivalu zostáva zhruba deväťdesiat dní a tak je čas si o tomto nadchádzajúcom ročníku niečo porozprávať.   Carcass – Najväčšie meno na plagáte. Všeobecne známe doškrkané logo. Banda, ktorá položila základy z ktorých sa odrazilo kvantum ďalších kapiel. Kto by to bol povedal, že keď spustili koncom osemdesiatych rokov ten svoj patologický zvukový bordel medzi prostý ľud, tak tu budú ešte o vyše tridsať rokov stále tvoriť novú muziku. Samozrejme, posunuli sa teda poriadne do iných sfér, ale Jeff Walker a Bill Steer sú stále aktívni. Tie kultové paľby zo starých albumov Reek of Putrefaction, Symphonies of Sickness, Necroticism – Descanting the Insalubrious, či komerčnej atómovky Heartwork, to všetko sa tam hádam podarí poskladať do setlistu. Ale netreba zabúdať ani na (pre niekoho) nenávidený album Swansong a dvojicu dosiek po comebacku Surgical Steel a Torn Arteries. Carcass rozhodne majú z čoho vyberať a nám zostáva veriť, že to bude ďalší koncert s prívlastkom legendárny. https://www.youtube.com/watch?v=sSzVyxlhq4o Massacre – Minulý rok na jeseň hrali Massacre na severe Čiech v Srbskej Kamenici a niekde na mňa vyskočila fotka ako tam Čurby kecal s Kamom Lee. A tak nejako som tušil, že Massacre sa zrejme zúčastnia na ďalšom ročníku OEF. Možno aj preto, že keď ja som bol o nejaký ten deň neskôr na Massacre v Olomouci, tak Kam Lee tam chodil oblečený v tričku Obscene Extreme. Ale niečo ku kapele. Opäť koniec osemdesiatych rokov. Rodiaci sa bastard menom death metal plodil kapely ako na bežiacom páse a tie zase rodili albumy v neskutočných intervaloch. Jednou z prvých boli Massacre. Klasická zostava Kam Lee, Rick Rozz, Terry Butler a Bill Andrews asi nemala napísané v knihe osudu, aby spolu hrali nejako dlhodobo. Napriek tomu dali dokopy album From Beyond. Album, ktorého meno je vytesané na náhrobku, ktorý stráži kryptu celého žánru. Po miliarde zmien v zostave a nemenšom počte rôznych rozpadov a návratov, dokázali zbúchať niekoľko ďalších albumov. V poslednom čase sú...

Čítaj ďalej
Report – Master, Death on Arrival, Radiation – 19. 3. 2023 – Randal Club, Bratislava
mar27

Report – Master, Death on Arrival, Radiation – 19. 3. 2023 – Randal Club, Bratislava

A pokračovanie môjho víkendu plného starých death metalových legiend. Deň predtým zaplnila Randal zostava bývalých členov Death, pod názvom Left to Die a koniec týždňa patril jednému charizmatickému bradatému borcovi a jeho kapele Master. Na to, že Master nejako viac vnímam od albumu The Spirit of the West, čiže bezmála dvadsať rokov, tak sa mi až do minulého roka stále záhadne vyhýbali. Paula Speckmanna som síce stretol ráno na Symbolicu, ale pretože ja som kvôli práci mohol prísť len na posledný deň, tak to zase neklaplo. Šťastena mi dopriala až na minuloročnom OEF, kde na poslednú chvíľu nahradili v lineupe Pyrexiu. Pripadol im čas niekedy neskoro v noci, čo kvôli únave asi jemne skresľovalo môj pohľad na nich. Medzitým som s Paulom zbuchol rozhovor (https://metalexpress.sk/2022/10/rozhovor-paul-speckmann-master-death-strike-ex-krabathor-pripojit-sa-ku-krabathor-bola-ta-najlepsia-vec-ktora-sa-mi-mohla-stat/), no a 19. marca som si ich mohol konečne v pokoji vychutnať v klube. Master samozrejme neprišli sami. Pôvodne s nimi mali vystúpiť ukrajinskí brutal death metalisti Schizogen (napr. pred pár rokmi na Slamtastic Party sme s nimi mali tú česť), ale žiaľ kvôli aktuálnej situácií u našich východných susedov nemohli opustiť krajinu. A tak sa role supportu ujali bratislavskí Radiation a pre mňa totálne neznámi Death on Arrival z Brna. Ako prvá nastúpila domáca mlátička Radiation. Ako sami hovorili, tak v Bratislave nehrali dlhé roky. Ja osobne som ich asi naposledy videl pred tromi rokmi v Poprade, čiže rozhodne sa ich človek nepreje. A tešil som sa na nich minimálne podobne ako na Master. Čo sa týka nejakej novej hudby, tak nepatria medzi najaktívnejšie bandy (to si trochu vynahrádzajú v iných kapelách, či projektoch, napr. Goatcraft), ale padli slová o tom, že po šiestich rokoch by niečo nové už malo vzniknúť. Tak snáď. No a čo vám budem, keď rozbehli ten svoj rádioaktívny ansábel, tak to hučalo veľmi dobre. Takí Sodom na steroidoch. Aj keď musím priznať, neviem či som si to v minulosti až tak nevšímal, ale z mnohých skladieb srší taký heavy metalový opar, čo príjemne kontrastuje s tým, keď Radiation znova podkúria pod kotlom. Do toho Mrožov sarkazmom napáchnutý suchý humor medzi skladbami a je vymaľované. S kolegyňou Mrtvolkou sme sa zhodli, že napriek tomu, že brázdime pomerne aktívne po koncertoch kde sa dá, tak meno kapely Death on Arrival sa nám ešte do uší nedostalo. Na stoloch ste ale mohli nájsť vizitky s nejakým QR kódom, kde sa môžete niečo málo o kapele dozvedieť. Nuže, Death on Arrival je mladá kapela z Brna. Doteraz splodili nejaké to EP a vraj hrajú thrash. No, toho thrashu tam zase až tak veľa nie je, skôr prevažuje death metal a tu a tam sa nakukne do pootvorenej izby s cedulkou thrash metal...

Čítaj ďalej
Report – Left to Die, Sněť – 18. 3. 2023 – Randal Club, Bratislava
mar24

Report – Left to Die, Sněť – 18. 3. 2023 – Randal Club, Bratislava

Keď sa ku mne niekedy minulý rok dostala informácia, že Left to Die, teda dvaja bývalí členovia bájnych Death – Rick Rozz a Terry Butler + dvojica Matt Harvey (Gruesome, Exhumed…) a Gus Rios (Gruesome, ex-Malevolent Creation, Resurrection…) si dá „dostaveníčko“ v Bratislave, tak mi bolo hneď jasné, kde sa budem v ten večer potĺkať. Keďže v čase keď Chuck Schuldiner zomrel mi bolo jedenásť rokov a keď sa niekoľkokrát dostavil do Čiech, tak som ani netušil, čo to je death metal, logicky som nemal šancu vidieť skladby tejto legendy v originálnom znení. Ale jedno malé porovnanie by tu bolo. Je to zhruba deväť rokov, čo v Bratislave, v tej istej budove, len o poschodie vyššie, rozbalili svoj set Death to All, v tom čase v zložení Sean Reinert (R.I.P.), Paul Masvidal, Steve DiGiorgio a Max Phelps. Vtedy sa v setliste nachádzali najväčšie hity Death s prihliadnutím na album Human, ktorý táto zostava po boku Schuldinera stvorila. Z toho večera mi najviac utkvel v hlave fakt príšerný zvuk z ktorého som bol tak hluchý, že som nepočul prichádzajúci vlak na stanici. Späť do súčasnosti. Večer s dátumom 18. marca sa mal niesť v duchu toho najoldschoolovejšieho, čo Death stvorili. Tento fenomén bol spôsobený tým, že vyššie spomínaná dvojica bývalých členov Death sa podieľala na druhom albume Leprosy, ktorý mal zaznieť v celej svojej dĺžke, poprekladaný niekoľkými kúskami z debutu Scream Bloody Gore. Lákadlá to boli veľké a očakávania ešte väčšie. Podarilo sa ich naplniť? Do klubu som prišiel s riadnym predstihom. V podstate tam nebol ešte nikto, okrem merch guya, ktorý si rozkladal tovar a zamestnancov klubu. Tak som si odbehol oproti do pizzerie na večeru, lenže keď som sa vrátil, tak miesto činu už obliehali zástupy vyznávačov istej „Smrti“. Plagát na dverách hlásal okrem programu aj informáciu, že na mieste sa nachádza aj posledných tridsať lístkov a tak muselo byť každému jasné, že dnes bude nátresk (čo sa aj potvrdilo, keďže sa kapacita naplnila a koncert sa vypredal). Tradične som postretával kopu postavičiek zo scény. Dovialo sem borcov z Piešťan, Serede, Púchova, Popradu, Humenného… V publiku bola často počuť maďarčina (neskôr som pozrel na rozpis turné a nebolo to spôsobené iba ideálnym sobotným termínom, ale aj tým, že toto turné Maďarsko tentokrát obišlo). Takže sme sa tu všetci v dobrej vôli zišli a zostávalo už len jediné – nejaký ten rámus. O ten sa v pozícií zahrievača publika postarala v posledných rokov slušne rozbehnutá česká kapela Sněť. Na členov sa dobre pozerá nielen pre ich hudbu, ale je mi sympatická taká až ich zarážajúca usilovnosť, ktorá z nich srší. Okrem záležitostí spojených s kapelou totižto organizujú aj indoorový...

Čítaj ďalej
Festivalové leto 2023: Back to the Symbolic
mar12

Festivalové leto 2023: Back to the Symbolic

V rámci môjho dlhoročného trajdania sa na akciách v blízkom aj vzdialenejšom okolí, som sa za ten čas už dvakrát vyskytol na festivale nesúcom meno Symbolic. Naposledy to bolo minulý rok v júni v Topolnej, kúsok od Uherského Hradišťa. Napriek lineupu natrieskanom silnými menami ako Candlemass, Sinister, Wombbath, Convulse, Master… bola návštevnosť slušne povedané slabá a s budúcnosťou festivalu to aspoň mojou optikou vyzeralo zle nedobre (hlavnou príčinou bola asi zmena areálu, čo sa vypomstilo už viacerým festivalom, stačí pozrieť na Flesh Party v roku 2019). Zázraky sa dejú nielen na pochybných stránkach Biblie a tak sa Symbolic vracia na miesto, kde som sa s týmto festivalom stretol poprvýkrát – Tři Dvory u Kolína. V tom predpandemickom roku 2019 som si do areálu prírodného kúpaliska prišiel vypustiť paru pri takej zostave kapiel ako Benediction (posledný koncert s Daveom Huntom za mikrofónom), Morta Skuld (prvýkrát v Európe), Demilich, Interment, God Macabre… Radosť spomínať. Každopádne, Symbolic hlási návrat na miesto činu ako vrah (aj keď to nie je tak pravda, pretože rozlúčka s letom sa v tomto areáli konala každý rok tak či tak), aj keď s prívlastkom Back to the Symbolic (to je tá spomínaná rozlúčka s letom). Veľký Symbolic sa teda tento rok nekoná, ale keď oko náhodného fanúšika zablúdi na plagát aj tohto „malého“ Symbolicu, tak sa zorničky roztiahnu na celú plochu očnej gule. No a ja som tu od toho, aby som aspoň v skratke predstavil, čoho sa ako fanúšikovia dočkáte na konci augusta.   Sorcery (SWE) – Jedným z veľkých plusov Symbolicu, ktorý mne (a asi nielen mne) veľmi imponuje je ten, že organizátori vozia do týchto zemepisných šírok kapely, ktoré tu buď nikdy nehrali, alebo si na to spomínajú iba naozaj vytrvalí pamätníci. Sorcery patria do tej prvej skupiny a svoj debut v krajine tekutého zlata a podobných životabudičov si odbijú práve na Symbolicu. Švédsko a death metal idú k sebe ako, ja neviem, napríklad párky a horčica. Proste pakt, ktorý je nezlomný. Aj keď sa pri tomto spojení vyroja v hlave väčšie (no, to je relatívny pojem) kapely ako Dismember, Grave, Entombed, Unleashed…, tak Sorcery sú opantaní kultovým statusom (ako celá tá rada kapiel typu Nominon, Excruciate, Centinex, Eucharist, Nirvana 2002… apropo, čo sa týka posledných menovaných, nenájde sa nikto, kto by ich ukecal, aby sa s tým nesrali a vrátili sa opäť medzi aktívne bandy?). Sorcery mali smolu na stálu zostavu a škrt prišiel, keď sa v roku 1997 rozpadli. Trvalo to dlhých dvanásť rokov, ale vrátili sa. Odvtedy potešili fanúšikov trojicou albumov, vrátane zatiaľ posledného kúsku Necessary Excess of Violence z roku 2019. Čo ja vám budem viac k nim kecať. V...

Čítaj ďalej