Full of Hell + support o týždeň v Košiciach!
nov11

Full of Hell + support o týždeň v Košiciach!

Zverejnené v nov 11, 2022

Chlad, dlhé večery a tak trochu nuda. Bojovať voči týmto veciam môžete doma zababušení pod dekou, s knihou v ruke a horúcim čajom. Áno, aj to je možnosť. Potom tu však existuje aj iná alternatíva a to taká, že dvihnete zadky, nahodíte sa a dovalíte do Košíc rozhýbať stuhnuté svaly na koncert Full of Hell. Táto americká parta patrí aktuálne medzi najrešpektovanejšie mená na grindovej scéne. Do svojej tvorby ale nebojácne infiltrujú aj vplyvy death metalu, powerviolence, hardcoru, či noisu. Proste hluková nechutnosť, ktorú potvrdzujú už na piatich albumoch. Ako support im budú sekundovať uctievači toho najslizkejšieho death metalu, Sanguisugabogg z Ohia a na hardcore punk prisahajúci Poliaci Jad. 18. 11. 2022, Colloseum Club, Košice Začiatok: 19:00 Vstup: predpredaj 17 € https://tootoot.fm/en/events/62f4aaff5dbb211078460c46?fbclid=IwAR1zYdKfctXC8EAd9mtafbGoXamAF4Rj4xJTqAZ7H_NTwM8F0tXYvQbeg-8, na mieste 20€ FB...

Čítaj ďalej
Predstavuje sa kapela Hadí Mord a zároveň pozýva na krst!
nov08

Predstavuje sa kapela Hadí Mord a zároveň pozýva na krst!

Zverejnené v nov 8, 2022

V poslednom čase sa nám schránka dosť naplnila poštou, no a takto sa nám, a aj vám predstavuje brnenská kapela Hadí Mord: „Kapela Hadí Mord vznikla v roce 2018 a v jejích řadách se ukrývají členové moravských kapel Pigsty, Kandar, Forgotten Silence, High Purity, nebo Slať. Hudebně se jedná o death metal old school střihu, inspirovaný českými trezorovými filmy z 60. let.“ Debutový album Smuteční slavnost vyjde v priebehu novembra, obsahuje sedem skladieb a jeho vydania sa chopilo vydavateľstvo Bizarre Leprous Production. A aby sme nezabudli, tak krst albumu prebehne v brnenskom klube Kabinet Múz 30. 11. 2022, v spoločnosti kapiel Usnu?, Critical Madness a Gospel of the Future. FB Event: https://www.facebook.com/events/701357851662695 https://www.facebook.com/profile.php?id=100085618965633...

Čítaj ďalej
Bloody Redemption – Hit to the Gore – Awakening Records, 2022
nov06

Bloody Redemption – Hit to the Gore – Awakening Records, 2022

Zverejnené v nov 6, 2022

Pred pár týždňami prebehol ďalší ročník Beluša Deathfestu a práve na tejto už tradičnej akcií sa mi dostal do rúk nový album kapely, ktorá v súčasnosti spolu so starými pardálmi z Dehydrated asi najviac reprezentuje old schoolový death metal z územia Slovenska (dobre, sú tu ešte Krudus a Funus, ale tieto dve kapely sa ešte len pomaličky rozbiehajú). Narážam samozrejme na Bloody Redemption. Tentokrát mi spadol do lona z rúk kapelníka Martina Fodora, takže som ho nemal pri sebe skôr ako kapela samotná (ako tomu bolo pri ich debute, hehe). V medzičase prišlo v kapele aj ku zmene za „škopkami“. Sú to síce už zhruba dva roky, ale na bubeníckom poste vystriedal Ladislava Dulaja Matúš Minich z Marturos, čo znamená, že o celú rytmickú sekciu sa Bloody Redemption delia práve s Marturos (Marián Švec má svoju basgitaru rovnako rozdelenú medzi tieto dve kapely). To by sme mali na úvod a pomaličky prejdime k samotnému albumu. Možno je dobré, že som si tento album nechal trochu uležať v hlave, pretože na prvé počutie mi prišiel tak nejako monotónny. Ako príklad môže slúžiť hneď úvodná skladba Unknown Evil (teda nasledujúca po intre No Lives Left to Live). Úvodných pár sekúnd akoby sľubovalo riff, ktorý vás položí na lopatky. Nič také sa však nestane. Kapela síce začne rezať do živého ako na predvianočnej zabíjačke, ale moje nadšenie sa nedostavilo. Taký ten wow efekt však príde až zhruba po minúte, keď sa toho riffu dočkáme a pomaličky sa vám aj ostatok skladby začne udomácňovať niekde v priestore medzi ušami. S rôznymi gitarovými aranžmánmi a s takou zlovestnou atmosférou sa vo veľkej miere pohráva Ancient Knowledge, čo je pre mňa asi najjasnejšia „hitovka“. Tá skladba má pre mňa všetko – okrem tých spomínaných chytľavých gitarových elementov je tam aj nejaká tá sypačka (nie až tak častý jav na tomto albume), refrén, ktorý pôsobí celkom nenútene a v neposlednom rade aj sólo, ktoré je ako taká poleva na torte. Skladba sa bez neho zaobíde, ale s ním je proste lepšia. V nasledujúcej titulke Hit to the Gore ma celkom prekvapila pasáž, ktorá vďaka recitovanému textu vyznieva až tak „morbidangelovsky“. Ja som síce fanúšik grindu a mám rád rýchlostné preteky v hraní, ale neviem či je to vekom, ale postupne mi začínajú viac a viac imponovať skladby, ktoré nemajú potrebu sa niekam hnať a vylejú sa na vás ako roztopená smola a celého vás do seba vcucnú. Do tejto kategórie by som zaradil The Dark Sides of a Human Soul, ktorá začne jemnou vybrnkávačkou a celou skladbou sa nesie taký pochmúrny podtón, čo ide ruka v ruke jednak s názvom skladby a aj samotným textom, ktorý...

Čítaj ďalej
V žiare halloweenskych tekvíc
okt31

V žiare halloweenskych tekvíc

Zverejnené v okt 31, 2022

A je tu zase ten dátum. Prebúdzajú sa duchovia, mŕtvoly v hroboch cítia potrebu si popreťahovať odhnité kĺby a prejsť sa ulicami, no a démoni sa chystajú nazbierať dostatok nových duší, ktoré budú v pekelných mukách prosiť o zmilovanie. Hehe, no dajme tomu. Je tu Halloween. Tak ako každý rok, tak aj tento ma baví sledovať oduševnené protesty voči tomuto dňu. Neprichádzajú však iba od kresťanských fundamentalistov, ale aj od niektorých pravoverných metalistov, ktorí zvyknú hlásať slová o slobode v momente, keď im práve ortodoxne náboženskí ľudia kecajú do koncertov, ale v tomto momente uzavierajú s nimi mier a idú do vývrtky vždy, keď niekde vidia vyrezanú tekvicu. Čo trochu zaváňa pokrytectvom, ale zároveň mi to príde veľmi vtipné. Posledné ostrovčeky ochrancov tradícií. No nič. Halloweenu vyčítajú konzum, ale ktorý sviatok nie je aj o tom… Ja osobne sa nestaviam na žiadnu stranu (aj keď podľa týchto slov to tak môže vyznievať), ale držím si pozíciu nestranného pozorovateľa. Nevidím najmenší problém ísť rozjímať na hroby a spomínať na blízkych, ktorí nás opustili a zároveň sa ísť zabaviť do istej miery hororovou zábavou. Tradícia Halloweenu vychádza z keltského sviatku Samhain, ale to je už známy fakt aj pre nie veľmi zainteresovaných. Z tohto dňa sála spiritualita na všetky strany. Pre Keltov to bol koniec roka a noc v tento dátum prelomom, kedy sa na svet vracali duše mŕtvych a s nimi aj démonické sily. Preto nechávali pred svojimi príbytkami nejakú obživu, aby si mŕtvych uctili a zapaľovali sa svetlonosi, aby sa zase temné sily odplašili. Toľko teda v skratke. Ten náboj tohto dňa si samozrejme našiel svoje uplatnenie aj v audiovizuálnom umení. Pre milovníka hororov ako som ja, je doslovne radosť pozerať na všetky tie filmy, ktoré načierali inšpiráciu zrovna tu. Za zmienku, okrem tak trochu už obohranej série Halloween o sériovom vrahovi Michaelovi Myersovi (zrovna teraz ešte môžete v kinách naraziť na „poslednú“ časť, aj keď podľa môjho skromného odporúčania by ste mali oči uprieť na originál zo 78´ a časti 2, 4 a 7… a aj keď by niekto so mnou určite nesúhlasil, tak aj na nenadväzujúcu časť číslo 3) stoja aj kúsky Trick ´r Treat (2007), Night of Demons (1987), Jack-O (1995, dobre, to je také moje guilty pleasure…), The Child (1977)… No a okrem filmov je Halloween pekne krásne ukotvený aj v hudobnej sfére. Vybral som teda nejaké zaujímavé kúsky, ktoré majú za úlohu potešiť vaše uši. Helloween – Halloween (Keeper of the Seven Keys Part I, 1987) Asi sa nedá začať ničím tradičnejším. Prvé albumy Helloween sú právom považované za žánrové klasiky. Aj keby Helloween nenahrali nič iné ako prvé dva albumy Keeper of the...

Čítaj ďalej
Železná päsť nemeckého thrash metalu – Časť druhá
okt30

Železná päsť nemeckého thrash metalu – Časť druhá

Zverejnené v okt 30, 2022

V prvom rade sa chcem ospravedlniť, že ďalšia časť prichádza až po niekoľkých mesiacoch (práca a podobné neduhy osobného života vedia dosť okresať voľný čas). Ale posuňme sa k tomu hlavnému. Trojčlenná vodcovská skupina sa po svojich debutových albumoch dostala do tzv. klasického obdobia. U každej kapely trvalo trochu inak, ale zhruba niekde začiatkom deväťdesiatych rokov sa kapely a vlastne celkovo žáner začal posúvať niekam inam. My sa v našom rozprávaní dostaneme až po tento bod. Teraz však prichádza rad na to najznamenitejšie, čo thrash metal Made in Germany dokázal vyprodukovať. Opäť začnem s Mille Petrozzom a spol.. Kreator po úspechu Endless Pain ešte viac zabrúsil do extrému a o Pleasure to Kill sa zvykne hovoriť, že malo nemalý vplyv na neskorší vývoj death metal a ostatných extrémnych žánrov. No a to je proste fakt. Už z obalu sála jasné posolstvo, že sa tu bude ničiť všetko, čo kapele príde do akčného rádiusu. Mille v rozhovoroch hovoril o tom, že inšpiráciou pre samotný album bol film Faces of Death (ak ste túto kultovú vec nevideli a máte silný žalúdok, tak smelo do toho) a že každá zo skladieb rozpráva o nejakej ceste vedúcej do náručia smrti (nič nové, všakže). To, že sa z albumu stal taký nadžánrový hit, bolo samozrejme spôsobené najmä výbornými skladbami. Zástupy kapiel prerobili v nespočítateľných množstvách a rôznych žánrových obmenách veci ako Pleasure to Kill, The Pestilence, Riot of Violence, či Under the Guillotine. To hovorí samo za seba. V rýchlom slede sa pokračovalo ďalej a tak po letopočte 1986 obšťastnili Kreator albumom aj rok nasledujúci. No a k tomuto albumu ja mám a budem mať asi navždy špeciálny vzťah, pretože to bol prvý album, ktorý som od nich počul celý a taktiež si ho aj kúpil. Reč je o Terrible Certainty. Ak niekto trochu ohrňoval nos nad zvukom bicích na prvých dvoch albumoch, tak tu mu už niečo také nehrozilo. A to ako sa Kreator posunuli aj po technickej stránke je až neuveriteľné. Nemalou mierou tomu ale dopomohlo to, že sa súbor rozrástol na kvartet, keď sa ku kapele pridal gitarista Jörg „Tritze“ Trzebiatowski. A tak kapela stvorila klasiku, ktorá mi ale v porovnaní s predchádzajúcimi a aj nasledujúcimi albumami, tak nejako neprávom upadá do zvláštneho zabudnutia. Dajme tomu, že zdanlivého. Možno preto, že keď sa povie Kreator, tak väčšina si hneď predstaví obal Pleasure to Kill. Mimochodom, obal Terrible Certainty sa do iste miery inšpiroval Karlovým mostom v Prahe (cestou na tohtoročný Obscene Extreme som si uvedomil, že aj barokový most v Žďári nad Sázavou sa dosť ponáša na tento obal). A opäť ten umelecký veľký tresk v podobe skladieb Blind Faith (skúste...

Čítaj ďalej