Dismember: Ako večne tečúci prúd death metalu
Dlho, predlho som sa nedostal k nejakému biografickému článku. A hľa, nastal ten čas. Konečne. Dnes vás zoberiem na výlet do Štokholmu. Nie, nepôjdeme obdivovať Vasa múzeum, katedrálu sv. Erika, či Skansen. Pozrieme sa na inú pamätihodnosť tohto mesta. Povedal by som, že takú, ktorá má stále možnosti sa nejakým spôsobom rozrastať. Ide o živé a dýchajúce hudobné teleso, menom Dismember (tie prívlastky som si overil cez leto naživo). Tak si rýchlo odbehnite na záchod (kto musí…), doneste si nejaké občerstvenie, pekne si posadajte do kruhu a strýčko Mrkva vám rozpovie jeden pekný a dlhý príbeh. Koniec osemdesiatych rokov. Prísľub čohosi vznikajúceho sa tiahne krajinou a niečo nepopísateľné je cítiť vo vzduchu. Či to takto cítilo aj zopár pubertálnych výrostkov zo Štokholmu, to si neodvažujem tvrdiť. Trojica +/- päťnásťročných faganov, menovite istí Fredrik John Estby, David Blomqvist a Robert Sennebäck, okrem pofľakovania sa po okolí a jazdenia na skateboardoch, našla záľubu aj ešte len v pomerne rodiacom sa štýle extrémnej muziky, ktorý dostal zlovestný názov death metal. Ako to už býva v takých nejasných snoch o „rockových hviezdach“, rozdali si úlohy a založili kapelu. Lenže prišla otázka z najzásadnejších – aké jej dať meno? Kde sa vzal, tu sa vzal zrazu nemalú úlohu v biografií kapely hral vrstevník troch vyššie menovaných galganov, počúvajúci na meno Nicke Andersson. Áno, ten Nicke Andersson, ktorý stál za kapelami Nihilist a Entombed (o hodne neskôr samozrejme aj za rockujúcimi garážovými rockermi The Hellacopters). Tento klučina vymyslel logo a aj samotné meno Dismemberizer. Že vám to nejako nevychádza? To isté si povedal aj Nicke, keď kreslil logo a na papier mu vyšlo iba Dismember a tak to už zostalo na veky vekov. Amen. Fred Estby spomína na tento pravek zhruba takto: „Nicke Andersson mal zo začiatku veľký vplyv na Dismember – vymyslel nám názov a vytvoril logo. Pôvodná verzia znela Dismemberizer, ale keďže mu došlo miesto pri kreslení, tak to okresal na Dismember. Boli sme v podstate traja chlapci so skateboardmi, s pár starými nahnitými gitarami, malou skúšobňou v pivnici mojich rodičov, s bezcennou bicou súpravou od Nickeho a 30 Wattovým zosiľovačom. David vtedy ani nemal vlastnú gitaru a tak mal požičanú moju. Boli sme partia deciek, ktorá fičala na Death, Slayer, Autopsy, Possessed, Vulcano, Schizo, Sarcofago a debute Sepultury.“ Z tých slov cítiť mladícke nadšenie a uhry na tvári. Fred ešte dodáva: „Dismemberizer (neskôr samozrejme bez izera (heh, Zdeněk by to mohol brať osobne…)) sme založili v apríli 1988 v zostave ja na bicích, David na gitare a Robert spev. Ja som pôvodne hral na gitare, ale keďže sme nevedeli zohnať bubeníka, tak som si zobral od Nickeho jeho staré bicie a naučil...
Kopírka alebo pocta?
Veľakrát, keď píšem (resp. píšeme) recenzie, tak sa snažím nejakú kapelu, alebo nahrávku pripodobniť k nejakému inému hudobnému spolku, ktorý na mňa z toho konkrétneho disku dýcha. Nie je na tom nič zlé, človek si tak dokáže urobiť lepší obraz a niekomu nepoľúbenému tou danou kapelou, to môže pritiahnuť pozornosť (alebo odstrašiť, záleží na subjektívnom pohľade). Ak si kapela berie iba nejaké percento inšpirácie zo svojho vzoru a dopĺňa to vlastnou originalitou, tak je všetko v poriadku. Ale ak máte pocit, že počúvate ďalší album kapely, ktorej sa hudobníci snažia podobať (v tom lepšom prípade), alebo nejaký nie veľmi podarený revival (v tom horšom prípade), tak sa na tvári vytvorí taký silený úsmev ako tomu šedivému a bradatému starému pánovi z legendárneho meme. Neraz bolo povedané, že v hudbe už bolo vymyslené všetko (s tým by som zase tak nesúhlasil…) a vraj sa už iba recyklujú nápady. Ale vždy ak sa niekomu podarí prísť s niečím, čo je vcelku originálne a má to úspech, tak sa vyrojí kvantum nasledovníkov ako húb po daždi. V tomto článku prikladám niekoľko kapiel, ktoré sú svojou tvorbou viac ako podobné svojim vzorom a zostáva iba na vás, ku ktorej z možností z nadpisu sa prikloníte – ide o kopírku, alebo poctu? Carcass vs The County Medical Examiners Na legendárne „zdochlinárske“ (pôvodne) trio odkazujú tisícky kapiel po celom svete. Carcass škrtli tou povestnou zápalkou, ktorá zapálila goregrindový oheň. Aj keď postupne goregrindové vnútornosti zo seba striasli (a prešli k melódiami naplnenému death metalu na ktorý odkazujú tiež nemalé hordy), tak ten požiar horí stále vo veľkom a nové kapely mi vyskakujú pred očami na dennej báze (napr. z tých posledných, ktoré stoja za to, treba spomenúť Pharmacist). Ich vetva zasiahla aj Česko (resp. Československo), kde sa v nich najviac zhliadli Pahologist (aktuálne trebárs Sick Sinus Syndrome). Proste trojica Jeff Walker, Bill Steer a Ken Owen stvorila albumami Reek of Putrefaction, Symphonies of Sickness a Necroticism – Descanting the Insalubrious obrovský pomník samým sebe. Nová fasáda od albumu Heartwork zmenila dosť zásadne jeho výzor, ale základy zostali pevné a nemenné. A práve k nim sa prekopali napr. The County Medical Examiners. Určite som mohol vybrať aj napr. General Surgery, ktorí pôvodne skutočne vznikli ako Carcass revival, ale ak si pustíte hociktorý z dvoch albumov, čiže Forensic Fugues and Medicolegal Medleys, alebo Olidous Operettas, tak vám určite zasmradne miestnosť tým pravým sladkým zápachom zdochliny nafukujúcej sa na asfaltovej ceste behom horúceho augustového dňa. The County Medical Examiners vznikli najmä zásluhou Matta Widenera, teda bývalého basáka Exhumed, ktorý chcel mať nejaký projekt, ktorý by vzdával hold zvuku starých Carcass. A zostalo naozaj iba pri projekte, pretože The...
Beton s novým albumom!
Blíži sa koniec roka, albumová lavína naberá na obrátkach a veľa kapiel tlačí do svojich fanúšikov nový materiál stoj čo stoj všemožnými spôsobmi. Potom je tu však kapela Beton, ktorá si funguje svojim viac-menej ležérnym tempom a albumy síce vydáva skoro každý rok, ale roky ráta ako by fungovala na Jupiteri. Ale tentokrát sa konštelácia hviezd podarila natoľko, že prichádzajú s nástupcom svojho debutu Konský kokot (2014). Album dostal meno Zombie Mustang Safari a takáto nám k nemu prišla tlačovka: „Práve vychádza nový album bratislavských metal/punkerov Beton s názvom Zombie Mustang Safari na kazetovom českom death metal labeli Filth Junkies Records. Beton na svojom druhom albume vzdávajú hold starému švédskemu death metalu viac ako kedykoľvek predtým. Ťažký metalový zvuk hnaný dopredu brutálnym murmurom, HM-2 pedálom a bezchybnou rytmickou sekciou, vo vás opäť prebudí úctu k slovenským tradíciám a konskému kokotu! Sedem nových old school death metal/punkových skladieb a medley cover od Graveless/Bombanfall navrch na viac ako 32 minútach. Album vychádza v priebehu jesene aj na CD u brazílskeho vydavateľstva Cianeto Discos a budúci rok na LP v Čechách na Papagajuv hlasatel recs.“ Na albume sa vyskytli aj nejakí tí hostia, menovite Shooty na banje a Hufnagel na gitare. FB: https://www.facebook.com/betoncrust Instagram: https://www.instagram.com/betoncrust/...
Ničiteľ – Anna – spolupráca viacerých labelov, 2022
Niekedy príde taký stav, že stratím slová. Vo výnimočných prípadoch to býva aj z kvalitnej hudby, ale väčšinou to znamená, že mi akosi „vyschla studňa“. Zrovna nedávno presne toto nastalo. To sa spojilo so sychravým jesenným počasím a celkovo mojim depresívnym nastavením. A tak som mal problém sústrediť sa nejako vo väčšej miere na jednotlivé albumy a tak som radšej recenzie odsúval. Postupne sa však znova snažím nakopnúť a k takémuto mentálnemu rozpoloženiu mi posledných niekoľko dní robí spoločnosť album Anna od kapely Ničiteľ zo Spišskej Novej Vsi. Či je zrovna dobré určiť si ako soundtrack k takémuto psychickému stavu takto emotívne vypätú nahrávku, ktorá by vás relatívne mohla zraziť ešte hlbšie do nie veľmi príjemných stavov, tak to akosi neviem posúdiť. Rozhodne to však vie zanechať stopu. Či dobrú, či zlú, to netuším, ale hlbokú rozhodne. Prejdime tak trošku k predstavovačke. Ničiteľ fungujú od roku 2012, sú zo Spišskej Novej Vsi a hrajú v trojčlennej zostave (Tomáš – basa, Martin – bicie a Ondrey – spev). Inštrumentálna sekcia hrala predtým v kapele Qualludes (popravde, nemám potuchy o akú kapelu ide). A ja som si uvedomil, že som na koncerte Ničiteľ dokonca aj bol. Tento rok začiatkom leta v rámci akcie Lomoz v Hideparku v Nitre. Ak ich stránka neklame, tak Anna je ich šiestou nahrávkou (tretí album + tri splitká). Ak si niekto predstaví hudbu založenú striktne iba na rytmických nástrojoch, tak sa mu asi v hlave vynorí predstava o celkom primitívnych možnostiach hrania. Hm, obmedzená predstavivosť. Už prvú skladbu Kráľovské semä odkrojí hneď z úvodu brutálna basa, ktorá postupne tvorí riffy a bicie menia tempo zo stredného, do pomalého až po vkusne vložené sypačky. Miestami tam cítim taký závan Converge, rozumej niečo ako post hardcore, alebo ako to škatuľkovať (ak sa to vôbec dá). V podobnom duchu sa nesú aj ďalšie skladby. Celok albumu tvorí vlastne taká špirála nasiaknutá depresívnym bahnom, pretkávaná zúfalými výkrikmi a pazvukmi, kde vás kapela chytí za ruku ako Vergílius Danteho a pomaly sťahuje až do finálneho deviateho kruhu pekelného (skladieb na albume je tiež deväť, takže sa tak trošku pohrávam s mojou predstavivosťou). Napriek tomu sa z toho ubíjajúceho zvuku sem tam vynorí nejaký svetlejší bod, ktorý rozčesne tú temnotu navôkol. Myslím tým napríklad až takmer black metalovú záverečnú pasáž v Telo, v ktorom si. Aj keď o pár riadkov vyššie píšem, že hudba je založená striktne na rytmických nástrojoch, nie je tomu úplne tak. V skladbách Anna spí, Súhlas a záverečnej V korunách stromov (Pieseň pre naše dcéry) zaznie trúbka. Žiadny optimistický cajdák nečakajte, skôr ide o taký jemný dodatok melanchólie, ktorý dopĺňa túto temnú skladačku. Ruka v ruke s hudbou...
Power Grindcore 9 v sobotu!
Prešiel rok, je tu opäť polovica novembra, čiže to značí jediné a to správny čas na Power Grindcore v Brne, tentokrát už s poradovým číslom 9. Po minuloročnej skúške s dvojdňovým modelom sa tentokrát vraciame k osvedčenej jednodňovej smršti. Naservírovaných nám bude desať kapiel spadajúcich do žánrov grind, gore, ale aj napríklad thrash. Aby sme nezostali iba pri nejakých neurčitých pomenovaniach, tak konkrétne ide o kapely Insistent (grindcore), Gride (grind/hardcore), Faüst (thrash metal), Spineless Fuckers (grindcore), Kaosquad (grindcore), Carnal Diafragma (goregrind), Needful Things (grindcore), Průmyslová smrt (fastcore), Delayed Ejaculation (pathogrind) a Conquestio (crust). A ako sa stalo peknou tradíciou, tak pre kúpychtivých je už aj nachystaný nejaký pekný merch. 19. 11. 2022, Melodka, Brno Začiatok: 17:00 Vstup: predpredaj 350CZK https://www.smsticket.cz/vstupenky/30948-power-grindcore-9?fbclid=IwAR1Lugd7SfKa0XtlPCqP1GU0O8jOIZM2LxgfAr6mtp6H0Krv7zuJr1G589I, na mieste 390CZK FB...