Pohrobkovia Death – Left to Die o pár dní v Bratislave!
Prenesme sa spolu na časovej priamke niekam na koniec ôsmej, resp. začiatok deviatej dekády minulého storočia. V bublajúcom kotli hudobnej oceliarne sa odlievali nové hudobné štýly, ktoré nás sprevádzajú do dnešných dní. Mnohé kapely potom mali pred sebou kus surového kovu, ktorý svojim vlastným náradím stĺkali do požadovaného tvaru. Jednou z kapiel, ktorá mala najťažšie kladivá a tým pádom mala ohromný vplyv na neskorší výsledný produkt, bola bájna grupa Death. Chuck Schuldiner svojim umom a talentom posúval hranice žánru až do svojho predčasného konca v roku 2001. Po Schuldinerovej smrti zostalo na scéne prázdne miesto. Ale odkaz jeho kapely pretrval už celé desaťročia. Pretože bol Chuck Schuldiner perfekcionista a pomerne zložitá osobnosť, prešlo kapelou množstvo hudobníkov. A to je bod ku ktorému sa snažím dostať. Prvé albumy Death vykopali základy pre celú tú masívnu katedrálu death metalového žánru. My sa sústredíme na druhý album, ktorým je Leprosy. V období okolo tohto majstrštyku tvorili súčasť kapely dva obrovské pojmy scény – Terry Butler (Obituary, Denial Fiend, ex-Massacre, Six Feet Under…) a Rick Rozz (ex-Massacre…). Práve tieto dve persóny sú hlavnými iniciátormi turné pod značkou Left to Die. A môžete dvakrát hádať, že čo bude náplňou týchto koncertov. Leprosy v celej svojej dĺžke, doplnený o niekoľko skladieb z debutového albumy Death – Scream Bloody Gore. Ale pretože by táto kapela bola pomerne malá, tak k sebe naverbovali ďalších parťákov a nemenej žiarivé mená žánru – Matt Harvey (Exhumed, Gruesome…) a Gus Rios (Gruesome, ex-Malevolent Creation…). Oko nejedného fanúšika bude musieť potlačiť slzu dojatia… No a aby toho nebolo málo, tak v roli zahrievačov publika sa predstaví v súčasnosti jedna z najznámejších a najaktívnejších death metalových kapiel z Česka – Sněť. Ich valivý a slizký death metal, čerpajúci z klasík žánru ako Incantation, či Autopsy bude nepochybne tým pravým doplnkom vyššie spomínaných hudobných dinosaurov. 18. 3. 2023, Randal Club, Bratislava Začiatok: 19:00 Vstup: predpredaj https://obscure.cz/cs/tickets/detail/id/535?fbclid=IwAR1F2qjveRh-vMEdLEiYe6WhF7Kd90zSHRc6F7Ge_YYTAHEoovykljY8P4Q FB...
Andreas Marschall: Keď sa maľby dajú do pohybu
Po nejakej dobe sa opäť vrátime za oponu hudobného diania, niekam kde rámus nehučí naplno. Pekne vzadu, kde si svoje obrázky tvorí nemecký umelec Andreas Marschall. No a aby som upresnil ten nadpis, tak okrem maľovanie obalov má na svojom konte aj režírovanie klipov pre nejednu kapelu a dokonca aj samotné filmy. Andreas Marschall sa narodil v roku 1961 v Karlsruhe. Preskočíme zopár desaťročí a už v osemdesiatych rokoch tvoril diela, ktoré si prisvojili kapely ako Blind Guardian, King Diamond, Kreator, Sodom… Od roku 1991 tak trochu presedlal (aj keď maľovaniu obalov sa stále venuje) k inej forme umenia. Začal režírovať hudobné klipy pod hlavičkou spoločnosti Cut and Run. Tu nájdete kúsky od kapiel ako Moonspell, Sodom, Guano Apes, Rage, Gotthard, Kreator… V roku 2004 sa opäť posunul trochu na inú úroveň, keď sa ujal réžie malého hororu Tears of Kali. V ďalších rokoch rozšíril svoje režijné portfólio o ďalšie filmy Masks (2011), German Angst (2015) a Deathcember (2019). Pomedzi tento určite nabitý program ešte stíhal byť v istom období učiteľom na umeleckej škole Reduta Berlin. Určite by sa dali viac dopodrobna rozobrať jeho filmy, či jeho pôsobenie ako učiteľa, ale predsa len my sme hudobný portál a tak sa pozrieme opäť na desiatku jeho, mojou subjektívnou optikou vybraných obalov pre kapely, naprieč rôznymi štýlmi. Blind Guardian – Tales from the Twilight World (1990) Na prvých dvoch albumoch, teda Battalions of Fear (1988) a Follow the Blind (1989) Blind Guardian frčali viac-menej na divokej vlne speed metalu (pri Battalions of Fear by sa dal vycítiť aj jemný thrash metal), ale na treťom fullku menom Tales from the Twilight World už kapela našla svoj vlastný unikátny štýl. Viac sa vyhrali so soundom (asi to bolo aj tým, že si postavili vlastné štúdio), nadýchali celkovo svoju tvorbu takou väčšou výpravnosťou, podobne ako keď do cesta vmiešate vyšľahaný sneh z bielkov a stvorili tak jednu zo svojich nadčasových klasík. Pamätné riffy, či refrény skladieb, ktoré fanúšikom uviazli v hlavách (Welcome to Dying, Lost in the Twilight Hall, The Last Candle… nie, že by aj predtým nemali niečo podobné, predsa len Valhalla vyčnievala už na Follow the Blind, ale tu sa toho rozhodne vošlo viac) a veľká hitovka, s jednoznačným názvom Lord of the Rings (Tolkienovo dielo sprevádza Blind Guardian odjakživa). Ku všetkým týmto tromfom prirátajte do detailov vyvedený obal a moje ďalšie slová sú zbytočné. Možno ešte za zmienku stoja hosťovačky Pieta Sielcka (Iron Savior), či Kaia Hansena (Gamma Ray, Helloween… ten už samozrejme hosťoval aj na albume predtým v spomínanej Valhalle). Toto bola prvá spolupráca medzi kapelou a Andreasom Marschallom. Svoje zbrane skrížili ešte aj na ďalšej trojici albumov, teda Somewhere...
Report – Black Valentine vol.6 – 11. 2. 2023 – Rock Fabric, Poprad
Môj štvormesačný koncertný pôst skončil. Od októbrového Belusa Deathfestu som nikde nebol. Ak mám byť však úprimný, tak som ani nemal veľmi chuť tráviť svoje víkendy niekde na cestách. Asi na mňa začína sadať nejaký prach senility alebo ja neviem čo. Každopádne ísť ešte v deň koncertu na zopár hodín do práce, tak to nebol nápad z kategórie najšťastnejších. V momente ako som usadol do vlaku, tak sa moje viečka začali automaticky zosúvať smerom nadol. Asi tomu napomáhalo aj monotónne pilníkovanie si nechtov nejakej pani sediacej oproti mne. Ešteže ma prebral čerstvý podtatranský vzduch v Poprade. No a nemalo zmysel nejako extra strácať čas a tak som si hneď nasmeroval cestu do klubu. V tom momente však v klube okrem personálu a niekoľkých nedočkavcov nebol nikto (bude to tým, že to bolo viac ako dve hodiny pred oficiálnym začiatkom). Tento časový náskok sa vyplnil so zvítavaním sa a pokecom s množstvom postavičiek zo scény. Treba povedať, že po tých niekoľkých mesiacoch mi toto zase dobre padlo. Relatívne presne podľa plánovaného rozpisu (+/- nejakých päť minút) sa začalo pódium otriasať pod náporom agresívnych tónov. Ťažká úloha otváracieho aktu pripadla Košičanom Mordum. Predsa len zahriať publikum dá zabrať. Ničoho takého sa však nebolo treba báť, pretože Mordum rezali od prvej sekundy ako nejaký nôž odporúčaný Horstom Fuchsom. Asi do polovice prvej skladby trvalo, kým sa zvuk ustálil a už bolo všetko v poriadku (a v poriadku to zostalo až takmer do záveru večera). Možno taká trápna poznámka, vzhľadom na to ako dlho sa ja potulujem po undergroundovej scéne, ale ak sa nemýlim, tak Mordum som doteraz nemal šancu niekde vidieť. Pretože má kapela vonku nový album In Peccato Mortali, tak sa samozrejme podstatná časť setlistu venovala práve jemu (budem sa snažiť, aby do konca mesiaca vyšla aj recenzia na tento podarený kúsok). Apropo, setlist. Prekvapením (aspoň teda pre mňa určite) bolo zaradenie coveru Zapálili jsme onen svět od Master´s Hammer. Death metalová forma dala tejto blackovej bábovičke pekný tvar a aj keď Ľubo Lokša nie je Franta Štorm, tak okrem jeho tradičného hlasového prejavu, mu celkom išli aj black metalové škreky. Oči mi však najviac zabiehali dozadu. Robo Kuzma (okrem Mordum aj Contempt, či Infer) to je motor, ktorý chce mať pod kapotou asi každá kapela. Až taká blasfemická jazda presnosti, rachotiaca plechová kavaléria (heh, nemyslím tým ten starý český seriál o kombajnistoch). Prejdime trochu do športovej terminológie. Výhoda domáceho prostredia. Hocijakí športovci vždy vyťahujú to, že ak ich ženú domáci fanúšikovia, tak je to pre nich niečo ako povolený doping. Ak ste niekedy videli Surgery na domácej popradskej pôde, tak je vám asi jasné, že táto kapela to má zhruba...
Black Valentine s poradovým číslom 6 už o niekoľko dní v Poprade!
Pre väčšinu ľudí je Valentín sviatkom zaľúbených. Éterom lietajú srdiečka, všade je cítiť taký divný náboj (a obchodníci si mastia vrecká na totálnych zbytočnostiach). Mimo to však existuje aj tak trochu iný Valentín. Ten popradský má prívlastok Black a už po šiestykrát sa pod touto hlavičkou stretnú v klube Rock Fabric vyberané mená death metalovej scény. Tak ako každý rok, tak aj teraz sa brnká na old schoolovú strunu a snáď toto volanie vypočuje čo najviac ľudí. Akými projektilmi teda budú na nás/vás tentokrát páliť organizátori? Z krajiny vína a žabích stehienok si to do Popradu nasmerujú táborníci od jazera Crystal Lake, menom Voorhees. Od susedov spoza rieky Moravy dorazí veľvyslanecká výprava v počte dvoch kusov, konkrétne kapely Symbtomy a Mortifilia. No a v pozícií hostiteľov zase budú dve slovenské kapely – Mordum (tým nedávno vyšiel nový album) a Surgery (tí zase pre zmenu na novom albume aktuálne pracujú). 11. 2. 2023, Rock Fabric, Poprad Začiatok: 18:00 Vstup: 10€ FB...
Festivalové leto 2023: Nice to Eat You Death Fest
Je síce ešte len január, ale sú festivaly, ktoré majú uzavreté lineupy a keby sa dalo, tak už aj v momente môžu začať. Medzi túto sortu patrí český Nice to Eat You Death Fest. Akcia, za ktorou stoja členovia Fleshless, funguje od roku 2014 a za túto pomerne dlhú dobu si vydobyla celkom zásadné postavenie na hudobnej scéne. Celkom prezieravo si už od prvého ročníka vybrali dátum na konci mája, čím vlastne otvárajú festivalovú sezónu. No a tým pádom berte nasledujúce riadky ako malú pozvánku do Kempu u Ferdinanda v Srbskej Kamenici, kúsok od mesta Děčín Fleshless – Ako prvú kapelu si beriem vždy pod palec meno, ktoré je napísané najväčším písmom. Na tomto ročníku Nice to Eat You Death Festu sa stala takáto zaujímavá vec. Najväčšiu pozornosť na plagáte na seba strháva logo organizátorskej kapely Fleshless. Ale nie je to náhoda a nie je to len tak. Fleshless v tomto roku oslavujú tridsať rokov na scéne, čo určite prinesie špeciálny set a podobné prekvapenia. Z toho vyplýva, že sa môžeme tešiť na pomerne veľkú a okázalú narodeninovú oslavu so všetkým, čo k tomu patrí. A čo sa týka samotného setlistu, tak kapela môže poskladať naozaj pestrú zmesku, predsa len deväť štúdiových albumov je naozaj mohutný arzenál. https://www.youtube.com/watch?v=g0sEcg2v2oA Blood – Veľké meno od susedov z Nemecka. Spolu s takými Dead, Depression či Cyness tvoria nervovú sústavu grindovej scény v Deutschlande. V pamäti fanúšikov určite figurujú albumy ako O Agios Pethane (1993), či Depraved Goddess (1999). Títo veteráni fungujú na scéne od roku 1986 (čo je teda naozaj úctyhodné) a v minulom roku sa hudobnému svetu pripomenuli dvojicou splitiek s Incantation a Nunslaughter. Že ich koncert bude jazda rýchlikom od začiatku do konca, snáď ani netreba dodávať. https://www.youtube.com/watch?v=_qQeoITNnmk Disbelief – Opäť Nemecko. Je zaujímavé ako sa práve niektoré nemecké kapely zrodili ako pravoverne death metalové, ale postupom času do seba nasali všemožné vplyvy, ktoré by asi nikto veľmi nečakal. Každému asi v hlave vyskočia najmä Atrocity, ale podobnou, aj keď nie až tak drastickou cestou si prešli Disbelief. Tí okrem death metalu, ktorý je stále ich hlavným chodom, ponúkajú v podobe prílohy aj kúsky thrash metalu, progresívnejších, či modernejších prvkov. Každopádne Disbelief sú stále aktívnou a fungujúcou kapelou, ktorá točí albumy, aj keď im už v skúšobni nejaký ten rok svietia tri krížiky. https://www.youtube.com/watch?v=gQzpqZC92pU Inhumate – Z Nemecka krížom do Francúzska. Konkrétne do mesta Brumath, kúsok od Štrasburgu. A práve odtiaľto dofrčí na severozápad Česka kapela Inhumate. Je treba nejako extra predstavovať túto grindovú stálicu? V rámci slušnosti by som asi mal. Táto kapela, ktorej takým maskotom je spevák Christophe Knecht s permanentne rozbitým čelom od mikrofónu, funguje od začiatku...