Realms of Chaos – Torment of Belligerence – Independent, 2026
feb08

Realms of Chaos – Torment of Belligerence – Independent, 2026

Zverejnené v feb 8, 2026

Musel som trošku nahliadnuť medzi svoje minulé články, pretože sa mi čosi marilo, že som písal nejaké promo pre nadchádzajúci album Realms of Chaos. Kalendár ukazoval september 2024. A… následne to mám ako potlačenú spomienku. Nejako som sa v tom viac neprplal a myslel som si, že ten album už niekedy medzitým uzrel svetlo sveta. Zrejme nie. Pred pár týždňami sa mi ozval Martinus, že má pre mňa nachystané čosi ako predpremiéru albumu a tak som sa do týchto masívnych tónov mal možnosť započúvať ešte skôr ako boli oficiálne vonku. Medzi rečou sa mi tak trošku vyrozprával, prečo bol ten album v podstate akoby nejaký čas odložený ad acta. Boli tam nejaké zmeny zostavy, čiastočne strata motivácie… Jednoducho jedno s druhým a už sa to viezlo (čo sa týka nejakého syndrómu vyhorenia, tak to by som napríklad aj ja mohol dlho rozprávať…. vlastne nemohol, lebo vyhorený sa stále cítim (hehe)). Ale nejakým spôsobom sa veci podarilo dostať tam, kde mali byť a album sa podarilo dokončiť. Schválne som si pustil predchádzajúci album The Seed. A prečítal aj svoju recenziu k nemu. Vrátil by som sa ešte kúsok viac do minulosti. Martinusova predchádzajúca kapela – The Infinite Within, to bol hypertechnický závod na výrobu krkolomných hudobných postupov. Prostredníctvom The Seed sa skladateľský rukopis už jemne menil. Síce technická brilantnosť zostala, aj keď nebola tlačená do takého neľudského extrému, ale pridalo sa na atmosfére a takej väčšej variabilite jednotlivých skladieb. A týmto smerom sa Realms of Chaos zdá sa vybrali v ešte väčšej miere na albume Torment of Belligerence. V úvode urobí The Cacophony of Pandemonium razantný preplesk bez nejakých príprav, ale skladba rastie, bobtná a rozťahuje sa do všetkých smerov žánrových zákutí. Celou jej dĺžkou sa nesie taká potemnelá atmosféra ála Behemoth niekde okolo albumu Demigod (v istých pasážach tomu pomáhajú aj zdvojené vokály), čiže obdobia, keď som mal poľských kacírov vcelku rád. Príjemným svetielkom na konci temného tunela je gitarové sólo. Veľmi osviežujúce, až také heavy metalové sólo. A to nie je jediné na tomto albume. Napríklad to v skladbe Mutually Assured Destruction posúva danú vec na vyšší level. Pretože viem aké má Martinus obľúbené kapely (alebo teda aspoň mal, dlho sme sa nevideli a tieto témy sme nepreberali), tak ten štetec tu a tam (možno nevedomky, neviem) načrie do palety, kde sú rozprplané farby značiek Morbid Angel, Nile, Hour of Penance… To nemyslím vôbec v zlom. Kde inde sa inšpirovať, ak nie u tých najlepších vo fachu, všakže? Čo sa týka Morbid Angel v prípade tohto albumu, tak mi to trklo hneď na prvé počutie. Možno už aj trošku pred ním. V tejto verzií, ktorá mne prišla, nemali...

Čítaj ďalej
Oslava sviatku zaľúbených v Poprade na Black Valentine!
feb07

Oslava sviatku zaľúbených v Poprade na Black Valentine!

Zverejnené v feb 7, 2026

Láska má mnoho podôb. Pre niekoho ide o lásku medzi dvoma ľuďmi. Pre iného je to láska k jedlu. Pre ďalšieho k nápojom. V prípade tradičnej popradskej akcie ide o lásku k hudbe, konkrétne k death metalu v jeho rozličných podobách. Tento rok vyšiel dátum presne na Valentína, takže sa citmi nebude šetriť. A nešetrili ani organizátori, ktorým sa podarilo opäť namiešať pestrý koktejl, ktorý ale nevybočuje zo žánrových mantinelov. Veď posúďte sami: Impurity (SWE) – vlajková loď mladej generácie švédskeho death metalu, ktorá kráča presne v stopách velikánov ako Entombed, či Dismember. Ich debutový album The Eternal Sleep zbieral ovácie behom celého minulého roka. Pure Massacre (GER) – títo Nemci tu už pred nejakým časom mali hrať, ak sa nemýlim, ale z nejakého dôvodu to vtedy nevyšlo. Tentokrát snáď nič nezabráni ich hutnému, ale za to na melódie bohatému death metalu vystúpiť, a zdolať podtatranské publikum. Infern (FRA) – francúzske kapely to majú pod Tatrami celkom ustlané. Či už to boli po minulé roky Voorhees, alebo Disfuneral. Tentokrát padla voľba na kapelu Infern, z ktorej srší pach Bolt Thrower na sto honov. Surgery (SVK) – najdomáckejšie kapela. Kapela, ktorej zostava sa za posledné roky značne prekopala, ale napriek tomu je to vždy stávka na istotu. Deposited Flesh (SVK) – pamätníci si ešte možno spomenú na kapelu Internal Fermentation. Práve v tejto kapele kedysi hral taký ten hlavný piest Deposited Flesh Vlasto Adamec. Deposited Flesh si tiež prešli personálnymi zmenami a postupne sa krôčik po krôčiku dostali k svojmu debutovému albumu Heavy Fucking Hammer, ktorý vyšiel v januári tohto roka. 14. 2. 2026, Rock Fabric, Poprad Začiatok: 18:00 Vstup: 20€ FB...

Čítaj ďalej
Summa Summarum 2025
jan06

Summa Summarum 2025

Zverejnené v jan 6, 2026

MRKVA Tak a je to tu znova. Tieto zhrnutia uplynulého roka robievam/robievame už dlho a nejako mi dochádzajú nápady, čo takto napísať do úvodu. Minulý rok som si tak sám pre seba sľúbil, že navštívim viac koncertov a splnil som to. Síce iba o dva naviac, ale aj to sa ráta. Veľakrát ma opantá taká nálada, že nechcem nikam cestovať a v podstate ani nikoho vidieť. Nuž, osud introvertov. Ale dôkazom, že sa našťastie ešte viem premôcť sú nasledujúce riadky. Snáď tam nájdete niečo, čo ste za posledný rok nepostrehli, niečo vám možno vypadlo z hlavy a možno sa aj stanete novými fanúšikmi nejakej menej známej kapely. Enjoy! TOP 15 Chaos Inception – Vengeance Evangel (USA) Morbid Angel sú zrejme v takom letargickom spánku spôsobenom rôznymi príčinami. I Am Morbid som nikdy nebral ako adekvátnu náhradu a Hate Eternal sú zrejme trošku na bočnej koľaji kvôli Rutanovmu pôsobení v Cannibal Corpse. Ak vám ale lahodí podobne blasfemický death metal, kde sa vzývajú zašlé božstvá, tak Chaos Inception by vám mohli ulahodiť. https://www.youtube.com/watch?v=rJrIPnjnK04&t=158s Ancient Death – Ego Dissolution (USA) Death metal postavený na mohutných riffov, ktoré miestami vedia odkázať možno až na Bolt Thrower, ale v zápätí sa zlomia a rozlejú sa ako delta rieky na všemožné smery technickejšieho spektra. Taký je debut od Ancient Death – Ego Dissolution. Mimochodom, v útrobách kapely nájdete mená ako Derek Moniz (okrem iného hrá v Churchburn, čo je kapela Davea Suzukiho, dávneho člena Vital Remains), či Jerry Witunsky z Atheist. https://www.youtube.com/watch?v=N6n0zT_ZqG8&t=336s Ossuary – Abhorrent Worship (USA) Po tejto planéte behalo, resp. behá plno kapiel s podareným menom Ossuary (Ossuary = kostnica). Ja dávam do pozornosti Ossuary z Wisconsinu. Temný, drtivý death metal na pomedzí doom metalu. Takým pekným bonbónikom je, že sa tu snaží hlasivky vypľuť zo seba Izzi Plunket, čo zase nie je až tak častý jav, aby žena stála v čele kapely, ktorá holduje muzike typu Krypts, či Rippikoulu. https://www.youtube.com/watch?v=DSK0scjl_nU&t=217s Pissgrave – Malignant Worthlessness (USA) Slizké a nechutné zhmotnenie nočných môr plných rozkladu a dekadencie. Kakofonický úlet, ktorý napadne vaše bunky a prinúti obsah vášho tela vyvolať implóziu. https://www.youtube.com/watch?v=yxpw8yGxDGE&t=234s Mortual – Altar of Brutality (Kostarika) Povestná rukavica hodená do tváre velikánov ako Deicide, či Krisiun. Kostarický masaker skorodovanou pílou. https://www.youtube.com/watch?v=mrs-qt71kxY&t=171s Barren Path – Grieving (Medzinárodná) Pamätáte si na kapelu Gridlink a ich vysoko oktánový technický grindcore? Barren Path sú vlastne niečo ako voľné pokračovanie, keďže sa tu zbehli bývalí členovia, vrátane mozgu Matsubaru a bubeníckeho príklepu Fajarda. https://www.youtube.com/watch?v=w80jc0H2dQo Meth Leppard – Gatekeepers (Austrália) Tento rok tu v tomto zozname nejako nie je veľmi vidieť grindcore. Nejako ma za uplynulých 12 mesiacov nič až tak extra neoslovilo. Meth Leppard (a vyššie spomenutí...

Čítaj ďalej
Tradičná spomienka na Juraja Haríňa aj tento rok v Poprade!
dec21

Tradičná spomienka na Juraja Haríňa aj tento rok v Poprade!

Zverejnené v dec 21, 2025

Rolničky, Tichá noc a podobné odrhovačky. Tiež vám to po chvíli začne liezť na mozog? Ak spontánne pritakávate a budete cítiť potrebu niekde spáliť kalórie po kapustnici, rybe a šaláte, čo tak vybehnúť do Popradu? Tento koncert nebude iba takou hocijakou nutnou potrebou dostať kakofóniu do vášho sluchu. Za touto akciou stojí myšlienka spomenúť si na Juraja Haríňa, ktorý nás opustil až príliš skoro. A spomínať sa na neho bude prostredníctvom death a thrash metalu. Len pred pár dňami prišlo k zmene v zostave, keď Švédov One Day in Pain, ktorí sa ospravedlnili, nahradili uctievači totálneho old school thrash/speed metalu z Maďarska – Turbowitch. Po ich boku vystúpia dve slovenské death metalové kultovky – Contempt, ktorí majú teraz vonku nový album Portal a znovuobnovení Ružomberčania Embalmed. A aby bola žánrová zmes vyvážená, tak z Ostravy dofrčia ďalší thrasheri Exitus. 27. 12. 2025, Rock Fabric, Poprad Začiatok: 19:00 Vstup: 15€ FB...

Čítaj ďalej
Report – Possessed, Terrorizer, Suicidal Angels, Nightfall, Ater – 6. 12. 2025 – Collosseum Club, Košice
dec11

Report – Possessed, Terrorizer, Suicidal Angels, Nightfall, Ater – 6. 12. 2025 – Collosseum Club, Košice

Zverejnené v dec 11, 2025

V ukrutnom letnom „pařáku“ som sa v auguste vybral na koncert Dying Fetus do Košíc. Behom tohto koncertu ma upútal (a nielen mňa) na dverách vylepený plagát, ktorý oznamoval, že na Mikuláša zavíta do metropoly východu mega silná zostava, ktorá vtedy hlásala mená Possessed, I Am Morbid, Incantation a Nightfall. Neskôr sa zostava niekoľkokrát zmenila, keď vypadli I Am Morbid a Incantation, ktorých nahradili Terrorizer a Massacre. Ale ani to nebola finálna zostava a po odstúpení Massacre zaujali ich miesto Gréci Suicidal Angels a konečnú zostavu doplnili ešte Ater z Čile. Osud tohto turné som už takto raz spísal, keď som robil promo na tento koncert, ale cítil som potrebu mať to aj tu. Posledných pár dní som sa na koncert tešil, oprašoval nahrávky hlavných kapiel a celkovo sa dostával do takej príjemnej náladičky. Až prišla sobota ráno a martýrium spôsobené železnicami… Z takého môjho malého cestovateľského bedekra: Pretože som mal v pláne sa ísť ešte aj trošku inak kultúrne vyžiť pred koncertom, vyrazil som z domu o pol siedmej ráno. Cestou na autobus sa mi ponúkol s odvozom (mierne povedané) divný chlap so svojou dodávkou na výkup železného šrotu. Pretože žijeme časy konsolidácie a každé eurko je dobré, tak som prikývol. Po vypočutí životného príbehu šoféra som to tak trošku oľutoval, ale nevadí. V Leopoldove na stanici hlas z reproduktora neustále navyšoval meškanie vlaku a podobne vzdialene ako môj odvoz sa začala javiť aj moja dobrá nálada. Keď sa konečne dotrepal tak mi už bolo jasné, že prípoj z Trenčína nestihnem a tak, aby som eliminoval čakanie niekde vonku v Trenčíne, tak som zvolil alternatívu s prestupom v Žiline. Aké „milé“ prekvapenie ma čakalo, keď som sa po príchode na stanicu dozvedel, že aj ten ďalší vlak mešká 50 minút. Vlak nakoniec prišiel po 70 minútach (v hlave mi už znel šialený smiech Asha z Evil Dead II) a ja som sa zvítal s kompletnou partiou, s ktorou som mal na koncert namierené. Nervy sa upokojili, zdúrené žily na spánkoch sa vrátili do pôvodného stavu a krvný tlak klesol do zdravých čísiel. Až kým sme neprišli na Liptov a niekto zacítil divný pach. Hm, horel rušeň. V Štrbe sme to zapichli a následne sme sa cítili ako stopári, ktorí si zastavili okoloidúci vlak. Ešte nejaké nepodstatné vášne vo vlaku a kilometre už ubiehali pomerne pokojne až do Košíc. Pretože moja časová strata nabrala niekoľko hodín, tak som sa už aj s ostatkom partie mohol vybrať priamo na koncert. Do Collossea som sa dostal až okolo piatej, keď už na pódiu hrali svoj lomoz Ater. Mimochodom, o tejto kapele nájsť nejaké informácie, tak to je takmer nadľudská úloha. Doteraz...

Čítaj ďalej