Antitrend Open Air Fest už o mesiac!
máj25

Antitrend Open Air Fest už o mesiac!

Zverejnené v máj 25, 2025

Druhá polovica júna tradične patrí detskému odpočítavaniu posledných dní školského roka a v neposlednom rade aj Antitrendu. Tento malý jednodenný festival, ktorý si za tie roky fungovania vypracoval kultový status, bude niesť už poradové číslo 21. Klasický betónový „plácek“ v dedine Žabčice prinesie tak ako každý rok znova sprchu viac-menej death a grindových kapiel. Nie všetky koncerty budú však oplývať iba radosťou z hudby. Nejaká slzička možno ukápne pri poslednom koncerte Mincing Fury and Guttural Clamour of Queer Decay, teda kapely, ktorá odjakživa stojí za organizáciou tohto festivalu. Okrem nostalgie a sentimentality sa bude tvrdo kaliť pri menách ako Golem of Gore (Taliansko), Six-Score (Rakúsko), Sphere (Poľsko), Imperial Slave (Nový Zéland), Growls (Francúzsko), Sanatorium (Slovensko), či domácich českých výstavných skriniach extrému ako Ingrowing, Epicardiectomy, High Purity, Meinkraft, Oblast, Underoot, Absorbing a Verpa. 21. jún 2025, Žabčice Začiatok: 12:00 FB...

Čítaj ďalej
Report – Masaker pod Tatrami 3 – 17. 5. 2025 – Rock Fabric, Poprad
máj21

Report – Masaker pod Tatrami 3 – 17. 5. 2025 – Rock Fabric, Poprad

Zverejnené v máj 21, 2025

Slabé štyri hodiny spánku. To bol taký záchytný bod pre mňa na ktorý som myslel celý týždeň, keď som sa šesť dní lopotil v práci na nočnej. Tieto skoro štyri hodiny boli pre mňa mementom toho, že ak sa ku mne nikto nepridá a ja vo vlaku zaspím, tak miniem cieľ mojej cesty, čím mala byť lákavá súpiska kapiel v popradskom klube Rock Fabric. Pod hlavičkou Masaker pod Tatrami sa konala tretia akcia tohto mena a stiahla k sebe dvojicu švédskych kapiel Toxaemia a Gravestone, ktoré doplnili Moraváci DMC a bystričania Gágor. Nikto sa ku mne síce nepridal, ale ja som nezaspal. Popravde, nejaké dva mesiace som nebol nikde na koncerte. Kedysi by to bola pre mňa nepredstaviteľná prestávka, ale teraz to beriem úplne normálne. Vlastne ma akosi dosť prenasledujú otázky typu: „Počúvaj Mrkva, prečo už nechodíš tak často na koncerty?“. A podobne. Tento víkend nebol výnimkou. Minimálne od covidu sledujem u seba taký slabnúci zápal pre neustále trajdanie sa niekam. Určite to spôsobilo vtedajšie nútené koncertné prerušenie a hľadanie si iných koníčkov, ale jednoducho sa človeku aj nakopia iné veci a tak musí ísť niečo bokom. Tento víkend som však napriek vyššie spomenutým okolnostiam nabok nedal a padlo mi to vhod. Pri pohľade na zasnežené vrcholy Tatier som si tak v hlave premietal myšlienku, že hodiť na seba iba mikinu pri ceste na sever asi nebol až taký prezieravý nápad. Trošku ma síce prefúklo, kým som prišiel do klubu, ale aspoň som sa prebral. Prišiel som v podstate štýlom LTT. Stihol som sa pozdraviť s pár známymi, odložiť svoje pakšamenty a už pomaličky začínali rezonovať struny a dunieť bubny. Ako prvých nám večerné menu ponúkalo kapelu Gágor. Ak mám byť úprimný, tak o existencií kapely viem, ale stretnutiu zoči-voči ešte medzi nami neprišlo. Keď som tak behom setu pomaličky absorboval ich rámusoidný prednes, tak som rozmýšľal, prečo k nim niekto priradil prívlastok powerviolence. Až taký ultrarýchli mi neprišli. A to nemyslím vôbec v zlom. Skôr je to taká príjemná kombinácia punku s crustovým korením, grindu, nejakého death metalového riffu a skákavého hardcoru. Možno taká odpoveď na nejaké kapely pralesného muža menom Max Cavalera. Ich skladby síce napočúvané nemám, ale prekvapila ma pestrosť ich tvorby. Je tam síce jednotiaci prvok, ale bolo zaujímavé sledovať, čo z tej ktorej skladby nakoniec vylezie. Veľkým plusom je speváčka Nicole, ktorá okrem dynamitu v hrdle pekne zvládala aj čisté polohy. Veľmi sympatická mi bola aj taká milá improvizácia z ktorej to pomaličky prešlo až do nejakej mini jam session. Veľmi sľubný začiatok večera. Po chvíľke schladenia sa vonku na terase prostredníctvom podtatranského vzduchu, rozčerili ticho večera Moraváci DMC. DMC, resp. Death Mosh Core,...

Čítaj ďalej
Enema Shower – SEXcenti SEXaginta SEX – Necroeucharist Production, 2025
máj11

Enema Shower – SEXcenti SEXaginta SEX – Necroeucharist Production, 2025

Zverejnené v máj 11, 2025

Hm, do recenzií sa mi v poslednom čase veľmi nechce. Nejako nemám chuť si dokola prehrávať ten istý album a vypúšťať zo mňa niečo extra „filozofické“. Lenže pripomenul sa mi Necro. Poznáme sa roky a vždy, keď majú Enema Shower niečo nové, tak mi to automaticky prestrie na striebornom podnose. V medzičase sa stal Necro aj mojim kolegom v redakcií a kolegov si netreba hnevať (mimochodom, som asi jediný z redakcie, kto vie hrať akurát na nervy… epizódu, keď som musel na základnej škole hrať na flaute, by som radšej v rámci textového konceptu Enema Shower radšej nevyťahoval). Takže po dvoch EP Sadomazoo (2020) a Pandemic Prostitution (2020) sa ku mne dokotúľalo druhé fullko (debut She Asked for It vyšiel v roku 2015). Nedávno ste mohli u nás naraziť na rozhovor ( https://metalexpress.sk/2025/04/rozhovor-enema-shower-zvratov-az-zvratiek-na-nahravke-je-mnoho-v-podstate-kazda-skladba-ma-unikatnu-tvar/ ) s Necrom, za ktorý je zodpovedná Mrtvolka a tam ste sa okrem iného dozvedeli, že Enema Shower sa trošku viac pohrali so zvukom a aj so smerovaním kapely. Boli tie slová pravdivé? Boli. Ak si rozkrútite disk (či nejakými inými spôsobmi sa dostanete k obsahu albumu), tak aj s ľahkým tinitusom prídete k záveru, že zvuková stopa je iná. Akosi sa rozplynul taký ten buldozérový tlak, ktorý som mal u nich tak rád. Pretože viem, že Necro okrem gore a porngrindu zbožňuje black metal, (ak by goregrindové Vianoce boli jedna Necrova noha a black metalový Nový rok druhá noha, tak jeho vkus nájdete niekde medzi sviatkami) tak sa tomu dá porozumieť. Možno preto mi tu miestami Enema Shower znejú ako Isacaarum, či Impaled Nazarene. Ale zaujímavých momentov tu je pomerne dosť. Napríklad hneď úvodnú skladbu Prayers of Sodomy rozčesne ako mladú jabloň punkový riff, Nuclear SatanSex 666 a Hatefuck majú zase nejaký thrashový náboj, či čo, v Bestial Warcock (jednej z naj skladieb, to bez debaty) zaznie dokonca klavír atď. Ale ten príklon k black metalu je tu asi najciteľnejší. A to nielen k takému, kde gitary znejú ako pokazený kompresor na chladničke, ale aj niečo také sofistikovanejšie ako Behemoth (tým mám na mysli isté pasáže v Anal Funeral). Samozrejme na albume nechýbajú rôzne intrá, outrá, či predely vystrihnuté z filmov a ja neviem odkiaľ. Okrem rôznych slastných stonaní a podobne, čo je u nich bežné, uši hororového fanúšika zbystria v úvode skladby Sex Sex Sex, kde sa ozve Christopher Lee s hláškou: „The Goat of Mendes, the Devil Himself!“ z filmu The Devil Rides Out. S celkovým ladením albumu ubudlo aj hlbokých harmonizérov a vokály sa z veľkej časti pohybujú v čistých (rozumej, bez efektov) polohách. Čo možno nejakých die hard goregrinderov možno trošku rozhodí. Ale zase chválim, že kapela sa rozhodla nestáť na jednom...

Čítaj ďalej
Masaker pod Tatrami a jeho tretie pokračovanie!
máj03

Masaker pod Tatrami a jeho tretie pokračovanie!

Zverejnené v máj 3, 2025

Dá sa povedať, že behom posledných pár rokov Poprad koncertne neuveriteľne ožil. Či už siahnete po februárovom Black Valentine, koncoročnej Spomienke na Juraja Haríňa, jesennej mutácií pražského thrashového Kafestu… Výber je široký. O dva týždne sa však bude pod Tatrami masakrovať. Akcička pod menom Masaker pod Tatrami napíše svoje tretie pokračovanie a vzhľadom na začínajúcu festivalovú sezónu, ktorú doprevádzajú rôzne turné, sa organizátorom podarilo stiahnuť do Popradu dve kultovky, ktoré sem zavanie severák zo Švédska. Aj keď organizátori veľakrát pripomínajú, že tu sa na headlinerov nehrá, vec sa má tak, že švédska kultovka Toxaemia ním bezpochyby je. Táto kapela stála na štartovom rošte švédskeho death metalu bok po boku všetkých tých ďalších veľkých mien scény. Vydali niekoľko demo nahrávok, či EP, ale osud mal pre nich pripravený iný scenár a tak sa na dlhý čas odmlčali. Plnohodnotný debut Where Paths Divide prišiel až v roku 2020 a minulý rok ho nasledoval album Rejected Souls of Kerberus. Spolu s nimi na turné vychádzajú ich krajania Gravestone. Nekompromisní nasledovníci pionierov HM2 soundu majú vonku dva albumy a ich najnovší materiál žiari na splitku so žánrovo spriaznenými Holanďanmi Necrotesque. Apropo, za mikrofónom Penki Samuelsson (ex-Entrails). Zostavu večera budú vedľa severanov dopĺňať Moraváci DMC, ktorí smrtiacou scénou ženú svoju mašinériu už vyše tri dekády a slovenské farby bude zastupovať jedno z mladších mien scény, banskobystrickí Gágor, ktorí mixujú vplyvy grindu, deathu, crustu, či hardcoru do pekne výbušného kotla. 17. 5. 2025, Rock Fabric, Poprad Začiatok: 19:00 Vstup: 15€ FB...

Čítaj ďalej
Zásah do stredu hneď na prvý a zároveň posledný pokus
apr19

Zásah do stredu hneď na prvý a zároveň posledný pokus

Zverejnené v apr 19, 2025

Existuje nepreberné množstvo kapiel, ktoré ja, aj vy dokážeme bezbreho obdivovať a máme doma plné poličky ich albumov. A určite sa právom honosia prívlastkom kultové. Potom je tu však kategória kapiel, ktoré si svoj kultový status získali trochu inou cestou. Kapely, ktoré udreli takou silou do kovadliny hudobného sveta, že na to úplne stačil jeden pokus. To, prečo nepokračovali ďalej a nesnažili sa vyťažiť z bane svojej vlastnej kreativity viac diamantov, tak na to existuje množstvo vysvetlení. Niektoré kapely sa rozpadli, niektoré iba premenovali, niektoré obchádzajú svet dookola do dnešných dní s tým istým setlistom a vyzerajú spokojne. Niektoré kapely si možno uvedomili, že silu svojho debutu už neprekonajú a tak necítili potrebu pokračovať v nahrávaní ďalších albumov (stačí si spomenúť na zopár príkladov kapiel, ktoré po svojom silnom debute a následnom rozpade, prišli o niekoľko rokov s comebackom sprevádzaným novým albumom a zlomilo im to krk…). A pretože mám rád svoje introvertné chvíľky, ktoré vypĺňa hrabanie sa v archívoch, tak som tam opäť zalovil a vytiahol niekoľko (pri niektorých platí už aj možno zabudnutých) titulov. Carnage – Dark Recollections (1990) Rok 1988. Pre metal (a pre jeho extrémnejšiu odnož to platí dvojnásobne) bol koniec osemdesiatych rokov doslova žatvou výborných nahrávok. My si to zamierime do Škandinávie, kde už začínal prebublávať neskorší pojem zvaný švédsky death metal. Medzi prvými bola kapela menom Carnage. Práve v tomto roku boli založení (ešte pod pôvodným názvom Global Carnage) a aj keď sa ku Carnage pridáva taký ten prívlastok, že je to taký pred-Dismember, tak členovia Dismember sem zapadli až o chvíľu neskôr. Ešte pred ich príchodom tu figurovali dve iné a celkom známe persóny, ktoré majú tiež prsty v iných znamenitých kapelách. Na oboch demách spieval totižto Johan Liiva (ex-Arch Enemy, Hearse…) a niekde sa tam mihol aj Michael Nicklasson (ex-Dark Tranquility, Luciferion…). Každopádne, v roku 1989 sa raní Dismember dočasne rozpadli a tak sa ako magnetom pritiahli ku Carnage. Fred Estby tam už nabubnoval druhé demo a pred nahrávaním debutu dorazil ešte David Blomqvist. Títo dvaja teda doplnili zostavu v ktorej figuroval zakladateľ Michael Amott (Arch Enemy, ex-Carcass…) a taký večný smoliar švédskej scény, Johnny Dordevic, ktorý je síce vedený ako basák, avšak na debute nahral basu Amott (podobnú situáciu si zopakoval o niečo neskôr, keď bol spevákom Entombed, ale vokály na Clandestine naspieval Nicke Andersson). No, ale čo s postom speváka? Liiva už v kapele nebol a tak sa za mikrofónom objavil istý Matti Kärki, ktorý v tom čase ešte nebol spevákom Dismember, ale jeho hlas už zdobil demá General Surgery, Carbonized a Therion. Pod taktovkou týchto neskorších legiend scény vznikol album, ktorý aj po 35 rokoch pôsobí pomerne sviežim dojmom....

Čítaj ďalej