Predvianočná omša vo FUGE – Blamage / Macocha / Thulsa / Adacta – Report
dec25

Predvianočná omša vo FUGE – Blamage / Macocha / Thulsa / Adacta – Report

Minulý piatok sa v bratislavskej Fuge uskutočnila už tradičná oslava slobodného a zdravého zmýšľania organizovaná chalanmi z crust metalovej úderky ADACTA. Zostava kapiel bola, ako vždy aj tento raz kvalitná. Večer otvárali garážoví crusteri BLAMAGE s basáčkou Terezou, ktorú isto každý pozná z rôznych kapiel a projektov UG scény. Blamage som tento rok videl viackrát a aj som o nich už písal, takže tento raz by som chcel pochváliť hlavne ich zvuk, ktorý mi veľmi sadol. Z hľadiska vystúpenia nehladiac na nejaké technické problémy okolo bubnov bola kapela veľmi dobre zohratá a ak som si dobre všimol, odznela aj nejaká novinka. Zlatým klincom ich vystúpenia bola účasť bývalého basáka Dĺžna, ktorý hosťoval za mikrofónom v dvoch skladbách, takže Blamage ukončili tento koncertný rok vo veľkom štýle. Ďalšou kapelou večera bola MACOCHA z Českej republiky. Kapela hrá ťažký deathovo punkový metal zahalený do rúška temného blacku. Ich rovnomenný debut, ktorý vyšiel v tomto roku je tiež hodný aj viacerých vypočutí, je zlovestný, dobre štruktúrovaný s výborným zvukom. Živé prevedenie tiež nezaostávalo za štandardom nastaveným na debute, jediné, čo by som mohol vytknúť, že ich živý zvuk sa mi tento večer nejak nepozdával a celková podaná atmosféra mi pripadala tak trocha post-metalovo, čo samozrejme nie je žiadnym negatívom, ale ja osobne som čakal viac temnoty. Zostávame pri českých bratoch, na pódium sa chystajú ťažkoodenci THULSA. Kapela hrá stoner doom miešaný s hardcoreovými prvkami. Kombinácia názvu Thulsa a štýlu doom mi osobne vyvolal malý úsmev na tvári, nakoľko som si spomenul na zloducha z prvého Conana menom Thulsadoom, alebo aj na rovnomennú barbaric metalovú, do kožuchu odetú sebranku zo susedného rakúska. Samozrejme to bol iba môj nepodstatný postreh spoza borovičkového lesa. Samozrejme ťažkotonážnosť a hrozivá energia vystúpenia Thulsa nebol ani v najmenšom úsmevný. Zneli výborne a hrali s plným nasadením čomu nasvedčovalo aj besnenie publika. Každému prívržencovi tejto hudobnej odnože môžem ich tohtoročný debut „Přikryti stíny“ len odporučiť, ako aj vzhliadnutie ich vystúpenia. ADACTA je jednou z najpracovitejších kapiel na slovenskej, nie len, undergoundovej scéne a svoj vzrastajúci úspech si zaslúžia do posledného nitu a nášivky na crustových vestách. Ako aj o „Blamáži“ aj o Adacte som sa už tento rok neraz zmienil, takže len v krátkosti. Tento večer mali chlapci výborný zvuk a z ich vystúpenia sálala energia. Odzneli nové aj staré klasiky z ich 20 ročnej histórie a tentoraz ich playlist popri coverom od Hail Of Bullets bolo obohatené aj kúskom od švédskych Disfear. Ich vystúpenie ma nikdy neomrzí a kľudne by som si ich dal každý víkend. Celkovo tento večer bol výborným zakončením týždňa a pre niektorých aj pracovných povinností na tento rok. Atmosféra bola uvoľnená a pohodová s...

Čítaj ďalej
Pohanské povstanie na Štefana v Klube 77!
dec25

Pohanské povstanie na Štefana v Klube 77!

Thunder art booking pripravilo na tradičný dátum štefánskych zábav koncert v Banskej Bystrici v Klube 77. Názov „Pohanské povstanie na (kráľa) Štefana“ je reminiscenciou na pohanské povstania, ktoré sa v čase formovania Uhorského kráľovstva proti budúcemu kráľovi Štefanovi I. naozaj odohrali. Samozrejme je to aj humorný odkaz na štefanské zábavy a koncerty, ktoré boli tradičnou zábavou počas fungovania legendárneho banskobystrického klubu Tartaros. Domáci, banskobystrický underground bude zastupovať kapela Gágor s ich power violence/crust/thrash metalom. Nasledovať bude black/deathmetalová zostava Eschaton, ktorá sa po dlhšej dobe vracia na koncertné pódiá. Východoslovenskú scénu budú zastupovať kežmarská Cholera a nová black/thrashmetalová krv z Košíc, Sunstrike. Tak teda vidíme sa na druhý sviatok vianočný. Na Štefana! Kedy: 26. 12. o 19:00 Kde: Klub 77, Banská Bystrica Vstupné: 10€ FB Udalosť: https://www.facebook.com/events/2777635805741172/ Tlačová správa Thunder Art...

Čítaj ďalej
Stromčeky, rolničky, medovníčky… a rámus!
dec24

Stromčeky, rolničky, medovníčky… a rámus!

A je to tu zase. Ani sme sa nenazdali. Obdobie divných vianočných večierkov, ktoré sa menia na otravnú partiu vašich kolegov vo vianočných svetroch, nasladlý pach zvratkov s arómou punču z vianočných trhov a dokola vyhrávajúce koledy, ktoré vás terorizujú už vyše mesiaca pred sviatkami. No, je to záber na psychiku… Možno to znie tak, že toto obdobie nemám rád, ale tak to úplne nie je. Mám len rád svoju introvertnú bublinu. A v tej bubline… No čo vám poviem. Tiež tam stále niečo hučí, len to nie je Wham!, či Mariah Carey. No a pretože sú tie sviatky a ja mám za úlohu chvíľku predstierať milého človiečika, pozývam vás do tej spomínanej bubliny. Vianoce, nevianoce, rámus máme radi stále. Total Fucking Destruction – Simply Having A Wonderful Christmas Time Keď sa v roku 1998 po albume Sounds of the Animal Kingdom po prvýkrát Brutal Truth rozpadli, bubeník Richard Hoak založil ďalšiu kapelu, ktorá pristupuje k tvorbe s viac odľahčenejším pohľadom na vec a dal jej meno Total Fucking Destruction. Ale samozrejme stále zostávame v grindcorovom kráľovstve. V roku 2017 prispeli na splitko God Damn Ye Merry Gentlemen skladbou Simply Having A Wonderful Christmas Time, kde okrem Total Fucking Destruction lebedili aj Vesication, Anthesis a Clown Baby. Pozorný poslucháč samozrejme spozná skladbu Wonderful Christmastime od Paula McCartneyho. „Chrobák“ by možno nechápal, čo sa s touto skladbou dá všetko urobiť. Agoraphobic Nosebleed – Merry Chrystmeth „Santa Claus! All I Want for Christmas Is A Bag of Weed and Two Fat Bitches and A Bag of Chips for the Fat Bitches.“ Takýto list so želaním zrejme poslali Agoraphobic Nosebleed kompetentnej osobe. No, každý máme svoje priania… Každopádne, takto začína singel Merry Chrystmeth, ktorý zase až tak o Vianociach úplne nie je. Asi aj v Seredi by boli z tejto skladby radi. Agoraphobic Nosebleed vydali tento singel v roku 2012, ale už aj rok predtým mali vonku také vianočné EP A Joyful Noise. Čiže celkom vianočná kapela. Laserguys – Ho´ Ho´ Ho´ Máte radi konceptuálne albumy? Nie, nenesiem vám sem v batôžku niečo od Kinga Diamonda. Aj keď tento záhrobný pán s vysokým hlasom má Vianoce zrejme v láske, pretože nejaké tie skladby odkazujúce na zimné sviatky určite v jeho diskografií nájdete. V tomto odseku sa zameriam na zem, v tomto čase zrejme zasneženú. Laserguys sú z Nórska a aby až tak nezapadali medzi miestnu smotánku, tak nehrajú black metal, ale celkom vtipný a chytľavý grind. No a že, čo som to mal s tým konceptuálnym albumom? Tak na tomto albume je 24 skladieb, ktoré sú vystavané ako adventný kalendár. Za nápad tlieskam v stoji. Acid Witch – Elves Acid Witch je...

Čítaj ďalej
Vianočná spomienka na Juraja Haríňa!
dec23

Vianočná spomienka na Juraja Haríňa!

Už je to viac ako tri roky, čo nás navždy opustil Juraj Haríň. Človek, ktorý hýbal domácou scénou na rôznych frontoch, či už ako vydavateľ, organizátor koncertov, redaktor zinov a webzinov, rozhlasový moderátor a ja neviem ešte čo všetko. Taký renesančný človek metalového undergroundu. Zostalo tu po ňom prázdne miesto, ktoré sa nepodarilo nikomu zaplniť. Síce zomrel, ale zostal nesmrteľný (ako aj znela jeho prezývka Immortal). A na Nesmrteľného sa bude opäť spomínať v Poprade. Už sa z toho stala taká milá tradícia. Tento rok táto spomienka pripadla na obdobie medzi vianočnými sviatkami. A ako by sa na neho malo lepšie spomínať ako v prostredí, ktoré on miloval, čiže uprostred hudobného humbuku? Death metal (až na malé odbočky) to je to o čo tu ide. V tomto prípade prídu vykonať očistu tiel po vianočnom obžerstve Nemci Gomorrha, Scaffold zo Srbska, Česi Scabbard a domáci Slight Lie. 28. 12. 2024, Rock Fabric, Poprad Začiatok: 19:00 Vstup: 15€ FB...

Čítaj ďalej
Radiation – Reactor Collapse – Witches Brew/Atomic Visions Productions/Tapes of Terror Records, 2024
dec21

Radiation – Reactor Collapse – Witches Brew/Atomic Visions Productions/Tapes of Terror Records, 2024

Kapitánov denník, hviezdny dátum 21. 12. 2004, skoré ráno Posledný týždeň nočných v práci v tomto roku skončil a ja sa s utrpením snažím vtesnať späť do štandardného spánkového režimu. Plán sa nedarí naplniť podľa očakávaní a tak vstávam už pred pol piatou ráno so strašnou chuťou si niečím naplniť uši. A pretože si celý ten spomínaný týždeň v práci po nociach zatavujem mozgové závity s novým albumom od Radiation, tak si svoj „chtíč“ ukájam práve touto nahrávkou. A to samozrejme nie je náhoda. Na tento album som sa tešil, očakával ho a posledné roky v neho už aspoň tajne dúfal, pretože od predchádzajúceho The Gift of Doom ubehlo slušných sedem otočov Matky Zeme okolo rozpálenej gule. A pretože je obdobie okolo Vianoc, stále tu niekto na mňa niečo hučí o nejakých tradíciách, tak som s radosťou omočil svoje pero v kalamári a nadväzujem recenziou na tú moju minulú ku The Gift of Doom. Behom tých siedmich rokov som na Radiation narazil naživo myslím, že iba trikrát a tu a tam zahrali niečo nové, čo malo byť predzvesťou nového albumu. Moja pamäť má tendencie sa z času na čas nečakane resetnúť a tak mi v hlave nezostali uviaznuté názvy konkrétnych skladieb, ale myslím, že to bolo po koncerte v Poprade, kde sme spolu chvíľu kecali a povedal som, že je v tom cítiť kus Iron Maiden, resp. starého „hevíku“. A musím povedať, že po tom, čo som Reactor Collapse stihol niekoľkokrát otočiť behom posledných dní, tak to plátno, kde je nanesený ich thrashový náter má značku z ktorej sa na vás rehoce Eddie. Ale poporiadku. Nejaké dva mesiace dozadu Radiation plácli na Youtube skladbu Tales of the Ancient Ones. A keď sa tak započúvate, tak úvod a záver sa držia zhruba v nejakých tých mantineloch, ktoré využíva istý Steve Harris. Medzitým však v sendviči hučí klasický agresívny thrashing (a je dosť možné, že toto je tá skladba, ktorú hrali vtedy naživo). Ale keď ide o samotný thrash metal, tak Radiation sa nebáli trošku pohýbať s kolíkmi žánrových hraníc. Nehovorím, že tu nie sú podobné thrashové nabodávaky ako na The Gift of Doom (viď najmä titulná Reactor Collapse), ale trošku sa tu načieralo aj z iných žánrových škatuliek, či možno aj priamo kapiel. V množstve skladieb je cítiť taký závan starého black metalu, tým mám na mysli prvej vlny (alebo takej tej teraz aktuálnej vlny black/speedu). Takže takí Venom, či Bathory. Čo sa týka tých Bathory, tak tam to cítim najmä pri záveroch niektorých skladieb, kde sa sóluje ako o život a hrá tak pekne do aleluja (za všetky v tejto kategórií môžem menovať napríklad Taken by Void). Ale mimo...

Čítaj ďalej