Vždy som mala slabosť pre kapely, ktoré miešajú brutal death metal s grind corom a vedia tejto výbušnej zmesi pridať punc nielen originality, ale aj progresie a moderného soundu. Mám na mysli mená ako Benighted, Aborted, či Cattle Decapitation, ktoré sa dokázali odlíšiť od iných. Sú to spolky extrémne, death metalové, ale stále majú vo svojich základoch aj grind core. Avšak celkovo je ich muzika pre niektorých ortdoxných death metalistov a grinderov až príliš „moderná“, alebo jednoducho povedané AŽ PRÍLIŠ vo všetkom. Avšak odlíšiť sa a pritom si zachovať brutalitu, techniku a zostať extrémnym spolkom by nemalo byť hendikepom. Čo sa týka grind coru, česká scéna sa pýši nejednou takouto formáciou. Spomenúť môžeme napríklad CONTRASTIC, či MINCING FURY, ktorých muziku rozpoznáte takmer okamžite. Aj pražský PERFECITIZEN sa dá zaradiť medzi tieto originálne spolky. Experimentujúca kapela s charakteristickými bicími ma oslovila už v čase vydania debutu „Through“ (2013), keď som ich nadupanú blastcorovú nálož videla naživo na festivale Obscene Extreme. Charakteristicky nepredvídateľné zmeny tempa, gulometné bicie, neurotická rytmika a intenzívne technické gitarové eskapády zostali zachované aj na druhom albume v poradí, „Corten“ (2015), ktorý bol ešte o čosi viac progresívnejší, ale aj extrémnejší. A treba dodať, že aj viac prístupnejší.
Na aktuálnu dosku „Humanipulation“ sme si museli počkať dlhých 5 rokov a očakávania sú preto veľké. Progres len ťažko zastavíme a nová doska pražských PERFECITIZEN je logickým pokračovateľom predchádzajúcich počinov. Nepostráda agresivitu a techniku, ktorú chalani rozvíjajú už od debutovej dosky a navyše obsahuje nespočetne veľa zaujímavých momentov, ktoré ešte v ich produkcií neboli počuté. Prvým signálom, že chalani sa v tvorbe vybrali do neprebádaných zákutí, je jemný ženský vokál použitý v skladbe „Blind Ignorance“, ktorý úžasne kontrastuje s klasickým growlom a zbesilým death grindovým tempom. V tom momente som si spomenula na kapelu IWRESTLEDABEARONCE, ktorá síce žánrovo nie je úplne porovnateľná s českou formáciou, ale ten vokálny kontrast a zbesilé žánrové a rytmické zmeny sú ich spoločným menovateľom. Musím sa priznať, že spočiatku mal práve ten ženský vokál na mňa skôr rušivý vplyv, ale postupne som si túto skladbu ako aj celý zvyšok albumu nadmieru obľúbila. Práve vokálne výlety do všakovakých polôh a farieb sú na novinke príznačné. Na svedomí ich má nielen vokalista Honza, ale aj niekoľko hostí. Napríklad grungeom načuchlý spev v skladbe „Mental Obesity“, či melodické popevky na začiatku skladby „Injection“, ktoré vám na moment pripomenú Grega Puciata, ale postupne skladba nadobudne ba až hip-hopový nádych a to zasa vďaka použitému vokálu. Znovu by som povedala, že po prvom vypočutí mi toto prehustenie rozmanitými vokálmi skôr vadilo, ale časom sa všetko spojilo do jedného pestrého albumového celku.
Ďalším výrazným atribútom je rytmická časť, ale originálne a zaujímavé bicie sú jedným z charakteristických znakov kapely PERFECITIZEN už od jej úplných počiatkov. Rýchlosť, intenzita a tlak sú na albume často vystupňované za hranicu únosnosti a vy máte pocit, že ešte sekunda naviac a pod tlakom by sa spustila nezastaviteľná lavína chaosu, disharmónie, blastbeatov a vy by ste zostali nenávratne uväznený v jej smrtiacom objatí. Takéto zbesilé momenty sú v tej správnej chvíli vystriedané miernejšími časťami, často v sprievode melodickej gitary, či zaujímavej basy, ktorá naprieč celou doskou predstavuje popri bicích ďalší výrazný element. Človek sa nestíha čudovať, s čím všetkých počas počúvania dosky „Humanipulation“ prišiel do kontaktu. Pestrý bude asi to správne slovo, ale musím sa priznať, že po prvom vypočutí celej dosky som bola trochu v rozpakoch. Páni tam natrepali toho až tak veľa, že mi to k sebe úplne nepasovalo, nezdalo sa mi to celkom kompaktné a skôr mi to pripomínalo jeden veľký hudobný chaos. Novinke som preto venovala viac času a zdá sa, že to pomohlo.
Novinka je nepochybne originálna a za všetkými spletitými žánrovými momentami stoja premyslené kroky muzikantov, ktorí nenechali nič na náhodu. Ani čo sa týka obalu, ktorý voľne nadväzuje na predchádzajúci počin a tvorí ho koláž fotiek poskladaná zrejme z fotiek ksichtov všetkých členov kapely. Samotný názov albumu „Humanipulation“ a jednotlivé texty sú len krásnym obrazom dnešnej doby, kde je človek vystavený manipuláciám zo všetkých strán a ťažko sa mu v záplave protichodných informácií hľadá tá jediná pravdivá. „Humanipulation“ nie je určite doska pre každého, tiež mi trvalo, kým som sa ňou prekúsala. Je neskutočne energická a agresívna, no pritom technicky a rytmicky vyšperkovaná do najmenších detailov. PERFECITIZEN nezišli z cesty a keď už do svojich radov prijali konečne basáka, veľmi by som si želala vidieť ich naživo. Ale čo človek mieni, CORONA mení. Tak dúfajme, že koncerty budú už čoskoro opäť na dennom poriadku.
Hodnotenie: 8/10
PERFECITIZEN onlajn:
https://www.facebook.com/PERFECITIZEN/
https://perfecitizen.bandcamp.com/
https://www.instagram.com/perfecitizen/?hl=sk
„Humanipulation“ stream:
