Druhý album Minor vydá český tlačený magazín Pařát!
máj12

Druhý album Minor vydá český tlačený magazín Pařát!

Zverejnené v máj 12, 2020

Kov smrti má mnoho různých podob a jednou z nich je „Thelemic death metal“. V roce 2015 se bubeník Milan Macháč, kterého můžete znát ze sestavy OLD, případně jako člena SANATORIUM, s nimiž v roce 1999 nahrál první album „Arrival Of The Forgotten Ones“, rozhodl založit svůj sólový projekt pod názvem MINOR. Z původně zamýšleného projektu hostujících hráčů po dvou letech vznikla regulérní kapela. Ta na sebe výrazněji upozornila v roce 2018 albem „The Hidden God“ (celé poslechněte na YouTube zde), na němž si MINOR pohrávali s myšlenkami thelemismu, tedy opakem dogmatizmu masivního náboženství. Na letošním druhém albu „Book Of Shadows“ se na ploše 35 minut na tuto filozofii soustředili ještě víc. „Book Of Shadows“ obsahuje deset skladeb nahraných v žilinském studiu Briana Bajaka. Spolupráci s tímto producentem si kapela fungující v klasické sestavě zpěv, kytara, baskytara a bicí nemůže vynachválit. Brzy budete moci posoudit i vy; první skladbu z alba a jeho obal zveřejníme 22.5., přesně měsíc před vydáním alba „Book Of Shadows“. Ke spojení Pařát versus MINOR dojde 22. června v 94. vydání magazínu, v němž najdete full original CD „Book Of Shadows“. Kontakt na Pařát: https://paratmagazine.com/ Kontakt Minor: https://www.facebook.com/MINOR-1485956561692016/ https://minor6661.bandcamp.com/ Tlačová správa...

Čítaj ďalej
Tetovanie a tvrdá hudba
máj11

Tetovanie a tvrdá hudba

Zverejnené v máj 11, 2020

Tetovanie a tvrdá hudba k sebe patria ako šálka kakaa a vianočka, hrianka a cesnak, vyprážaný syr a hranolky… Pardon, som trochu hladný. Tetovanie malo spojitosť s hudbou už dávno predtým, ako začali rezonovať struny na gitarách a bubny začali čeliť tvrdým úderom. Ale necítim sa byť tak fundovaný, aby som načrel až tak hlboko. Asi moja prvá spomienka na tetovanie v spojitosti s tvrdšou hudbou smeruje niekam ešte na základnú školu. Vtedy som v nejakom časopise videl tú slávnu Ozzyho fotku, ako sedí na porceláne s nohavicami na pol žrde a z jeho kolien sa do objektívu usmievajú vytetované smajlíky. Prešlo síce ešte veľa rokov, kým som sa dostal pod ihlu, ale tá myšlienka mi odvtedy stále tepala v hlave. Tento článok je takou sondou medzi hudobníkov, ktorí si tiež našli záľubu v tom, byť trochu farebnejší. A teda nie iba medzi nich. U nás v redakcií sme tomuto koníčku podľahli traja (možno aj ďalší, ale tam moje vedomosti nesiahajú). Aj keď v 2/3 ide tiež o hudobne aktívnych ľudí. Iba ja som taký moták, hehe. Rád by som zmienil ešte jednu vec. Pretože mám medzi tatérmi veľa kamošov a známych, tak mi neušla petícia, ktorú dali pred pár dňami dokopy. Ide o to, aby sa v aktuálnej situácií postupného uvoľňovania preventívnych opatrení nezabúdalo na tatérske štúdia. Tak ak môžete, pridajte svoj podpis. https://www.peticie.com/peticia_za_otvorenie_tetovacich_tudii?fbclid=IwAR0zWPJA4rqgWz67JmDhpMZtJFVb5dK-15331q35_wK7OBYhsVJxJBvdJMI Mrkva Moje (a asi aj každého iného) tetovania vlastne odzrkadľujú moje koníčky, záujmy… U mňa to sú teda okrem hudby aj horory a umenie ako také. Pravdepodobne odjakživa som bol fascinovaný strašidelnými príbehmi a preto si u mňa našli miesto tetovania s tematikou spustnutého cintorína, postavou Pinheada z kultovky Hellraiser, Facehuggera z Votrelca alebo bájna entita Cthulhu. Veľmi dlho som sa vydržal dívať na obraz Saturna pojedajúceho jedno zo svojich detí od Francisca Goyu, takže teraz sa môžem dlho pozerať na svoju ruku bez toho, aby to vyzeralo divne. Teda o trochu. Cez Votrelca som sa dostal k tvorbe génia H. R. Gigera a obraz Satan I patrí medzi jeho najznámejšie diela a preto som rád, že ho mám taktiež pod kožou. Tento obraz použili na svojom debute Švajčiari Celtic Frost, čím sa dostávam k mojim hudobným kérkam. Tam patrí Johnny Cash v ikonickej póze so zdvihnutým prostredníkom a obal asi najlepšieho albumu od Craniotomy – Supply of Flesh Came Just in Time. Posledným (ale v poradí prvým) tetovaním je nápis Non Serviam. Tu sa dá jednak hovoriť o hudobnom vplyve, pretože tak znie album druhého albumu od Rotting Christ, ale je to aj celkom dobré heslo do života. Všetky moje tetovania boli vytvorené majstrom Tomášom Kasalom v jeho štúdiu 218: https://www.facebook.com/tattoostudio218/ Mrtvolka No prejdime...

Čítaj ďalej
Recenzia – WICTIMS – Lorn Echoes (Slovak Metal Army, 2020)
máj10

Recenzia – WICTIMS – Lorn Echoes (Slovak Metal Army, 2020)

Zverejnené v máj 10, 2020

Deathcore patrí medzi tie novšie metalové žánre a jeho priaznivci sa radia skôr k mladším vekovým kategóriám. Je mi jasné, že väčšina metalistov starej školy nie je z podobných žánrov veľmi nadšená, ale verím, že sa nájde aj mnoho skúsených metalových poslucháčov, ktorí dokážu oceniť aj takýto modernejší žáner. Ja si pamätám takmer presne, kedy som s touto odnožou death metalu prišla prvý raz do kontaktu. Bolo to vystúpenie americkej formácie CARNIFEX na Brutal Assaulte (možno rok 2009?), ktoré nás všetkých rozsekalo na malé kúsky a vďaka nim som začala vnímať tento žáner veľmi pozitívne. Deathcoru upísala svoju aktivitu aj česká formácia WICTIMS a čuduj sa svete, vyzerá to tak, že na metalovej scéne funguje už od roku 2005. Chalani teda začali hrať už v časoch keď sa samotný deathcore len šplhal z podzemia na povrch a v súčasnosti najznámejšie mená tohto žánru ako DESPISED ICON, THY ART SI MURDER alebo WHITECHAPEL sa v tom období len začínali formovať. Aj napriek dlhšej existencií, WICTIMS zatiaľ vydali 4 EPčka, nejaké demá a splitko, no na debutový album si fanúšikovia museli počkať dlhých 15 rokov. Debutová doska „Lorn Echoes“ vyšla chalanom až tento rok a vydavateľsky sa pod ňu podpísal slovenský label Slovak Metal Army. Album obsahuje spolu s introm 7 skladieb a jeho dĺžka sa mierne približuje k 30 minútam, čo v súčasnosti už nie je v prípade plnohodnotných albumov nič nezvyčajné, ale pri tak dobrej a kvalitnej muzike by človek kľudne vydržal aj dlhšie. Nemám síce doma fyzickú kópiu dosky, ale obal vyzerá veľmi zaujímavo, tajomne, a minimalisticky. Myslím, že sa veľmi vydaril a to isté sa dá povedať aj o zvuku, za ktorým stojí Tonda Smrčka Jr. zo Seabeast Production. Album znie brutálne, moderne, a vyvážene. Zvuk je naozaj masívny a viem si predstaviť ako by sa mi rozkmital všetok nábytok v byte, keby som si album pustila na poriadnej audio zostave. Jediné, čo mi úplne nevyhovuje je akýsi výškový zvuk gitár, ktorý z času na čas poriadne zareže do ušných bubienkov. Chalanom to hrá naozaj solídne, nepochybne ide o zdatných muzikantov, ale musím povedať, že nezaostávajú ani v tvorbe štruktúry skladby. Skladby sú rozmanité a aj napriek tomu, že v nich máte natlačených nespočetne veľa prvkov, všetko je vyvážené a presne na svojom mieste. Breakdowny, ktoré sú základom deathcoru sú použité tak akurát, skladby sú skôr postavené na melódiách a prídavok synth elementov, či občasných symfonických pasáží buduje skvelú atmosféru naprieč celou doskou. Niektoré pasáže nasiaknuté black metalovými prvkami, ktoré podporuje aj vysoko položený uškriekaný vokál zasa len pridávajú albumu na pestrosti. Tieto prvky sa postupne stávajú v deathcore celkom bežnou záležitosťou, vnášajú do skladieb chlad a temnotu. Atmosféra albumu je skôr pochmúrna a názvy skladieb ako „Hate“, „Sinmaker“, či...

Čítaj ďalej
Split Murder Inc. a KAAR na CD s kontroverzným coverom vyšiel u Support Underground tento týždeň!
máj07

Split Murder Inc. a KAAR na CD s kontroverzným coverom vyšiel u Support Underground tento týždeň!

Zverejnené v máj 7, 2020

Třetí SPLIT titul v naší historii, jenž nabízí účast dvou smeček, jejichž tažení na scéně jsou už nějaký ten pátek spojená právě s naším skromným podnikem. Po společných emisích 1000bombs s Bajonet a vinylovém trháku Exocizphobia/Catastrofy/Kaar přichází tentokrát na řadu úderka Murder Inc. v „překvapivé“ společnosti neznabohů Kaar. Obě formace se dle našeho (soukromého a zcela nepodstatného) názoru už nějaký ten pátek řadí ke špičce tuzemského thrashového pelotonu a troufáme si tvrdit, že s ohledem na obsah tohoto díla svoje těžce vydobyté pozice jednoznačně potvrdí!!! 01. Sodoma Gomora (3:40) 02. Nic nám není svatý (3:15) 03. Gehen zur Wand (4:09) 04. Potomci zrazení církví (3:40) 05. InTroll (1:30) 06. Anal Canal (2:45) 07. Pól chladu a krutosti (2:50) 08. Průmyslová smrt (2:10) 09. Totální válka (3:30) Hudba: Kaar (1-4), Murder Inc. (5-9) Texty: Kaar (1-4), Murder Inc. (5-9) Kaar: studio DAVOS Records, produkce/master Otyn Murder Inc.: studio HELLSOUND, produkce/master Jan Kapák Artwork: Pen´n´ink design Grafické zpracování: Lukáš Prskavec KAAR: Kouďák – basa, vokály Honza – rytmická kytara, vokály Tomas – sólová kytara, zpěv Ozz – bicí MURDER INC.: Petr – zpěv, kytary Lukáš – kytary Fanda – bicí Vendy – basa Bandcamp: https://kaarthrash.bandcamp.com/ Facebook: https://www.facebook.com/KAARthrash/ Bandzone: http://bandzone.cz/kaar E-mail: kapela.kaar@seznam.cz Bandcamp: https://murderinc.bandcamp.com/ Facebook: https://www.facebook.com/RawThrash666/ Bandzone: http://bandzone.cz/murderinc E-mail: Murder.Inc.Thrash@seznam.cz Official Album Trailer Objednávejte na:...

Čítaj ďalej
Vincent Locke: Človek, ktorý vytvoril image Cannibal Corpse
máj04

Vincent Locke: Človek, ktorý vytvoril image Cannibal Corpse

Zverejnené v máj 4, 2020

Nedávno sme venovali niekoľko viet Markovi Riddickovi, dnes presedláme viac do farieb. Neviem ako je meno Vincent Locke známe aj mimo ortodoxný žáner death metalu, ale jeho diela (minimálne tie, ktorými ozdobil albumy Cannibal Corpse) pozná asi každý fanúšik, ktorý aj čo len okrajovo narazil na niečo hudobne extrémnejšie. Vincent Locke sa narodil v roku 1966 a o dvadsať rokov neskôr začal prenášať svoje vízie plné násilia a brutality do kultového zombie komiksu Deadworld. Práve nad stránkami tohto šťavnatého plátku slintal kedysi slovutný chroptič (aj keď v tom čase ešte samozrejme len smerujúci k svojmu neskoršiemu postu) Chris Barnes. Celkom známou je historka ako Chris (v celkom spoločensky unavenejšom stave) v mene celej kapely zavolal v neskorých večerných hodinách Vincentovi a poprosil ho, či by mohol namaľovať čosi pre jeho bandu, kde by figurovali témy zombie a apokalypsy. Nakoniec si „tľapli“ a vznikol obal kultového debutu Cannibal Corpse – Eaten Back to Life. Úprimne, táto prvá spolupráca ešte nedosahovala neskorších mantinelov zvrátenosti a kvality (aj keď samozrejme kult to je ako prasa, to bez debaty, ale to najlepšie ešte len malo prísť) a je možno takou drsnejšou parafrázou na obaly Iron Maiden a ich maskota Eddieho. Od nasledujúcej echt nechutnej kolekcie Butchered at Birth už ale začalo ísť do tuhého. A to nielen v dobrom slova zmysle, keď obrazy plné krvi a smrti priťahovali zraky fanúšikov silou magnetu. Mocná sila cenzúry zasiahla plnou kadenciou a poznačila jednak kapelu a jednak aj samotného Vincenta. Kým kapele zrejme zväčšená popularita, kvôli nie tak úplne želanej reklame nevadila a miestami sa v nej asi aj vyžívala, tak od Vincenta začali prichádzať otázky, či je naozaj nutné tak tlačiť na pílu a neustále rýpať do osieho hniezda. Cannibal Corpse sa tak stali pre cenzúru niečím, ako červené súkno pre býka. Neskoršia verzia albumu Butchered at Birth vyšla aj so silne upraveným obalom, kde vidíte iba logo kapely a názov albumu. Od tretieho albumu Tomb of the Mutilated začal Vincent robiť pravidelne dva obaly pre kapelu. Jeden zásadne brutálny a druhý, ktorý by síce nezapadol medzi všetky tie neutrálne obaly mainstreamu, ale od všemožných organizácií bol aspoň pokoj. Vincentova spolupráca s kapelou pokračuje až do dnešných dní a vrátane EP, živákov, singlov a neviem čoho všetkého, vytvoril pre Cannibal Corpse cca 40 diel. Celkom zaujímavá je informácia, že Vincent Locke nie je zrovna fanúšikom death metalu. Prvý krát zašiel na koncert „kanibalov“ až okolo roku 2010. Sám má v obľube skôr rockové veci typu Pink Floyd, The Doors… Aj keď zopár ďalších diel by ste našli na obaloch niekoľkých kapiel (Rademassaker, Rotting Repugnancy…), jeho prioritou je čosi iné, ako maľovanie obalov metalových kapiel. Tu...

Čítaj ďalej