Kým nás Smrť nespojí: 6. časť – Nová krv v starých žilách – Nastupujúca death metalová generácia

Zverejnené v máj 3, 2020

Nočná búrka mučí sluch rámusom hromov. Hustý lejak doslova rozpleptáva rokmi zanedbávanú komunikáciu. Práve po nej dorazilo auto, ktoré zastalo pri ošarpanej budove, ktorej sa v oknách ale mihá svetlo. Z auta vystupujú postavy odeté v dlhých plášťoch a ich tváre zakrývajú do čela zarazené kapucne. Zo zadných dverí vyťahujú vrecia a ich ruky sa sfarbujú do červena. Ani prudký dážď im nedokáže z rúk zmyť krv. Vrecia sú plné infúznych vakov s najcennejšou tekutinou . S vrzgotom sa otvárajú staré dvere a dvojica tajomných postáv nesie vrecia do vnútra. Hneď, ako prekročia prah, ťažké železné dvere s rachotom opäť ukryjú desivé tajomstvá za múrmi budovy. Vo vnútri čaká laboratórium ako z románu od Marry Shelleyovej. Vo vnútri jednej obrovskej kade pláva v nejakom roztoku čosi, čo pripomína cievnu sústavu plus mozog a oči. Postavy v plášťoch priniesli vrecia a dávajú ich na miesto na ktorom, podľa zaschnutej krvi, už nejedno spočinulo. Nervózne sa odoberajú pomaly preč. V momente, ako odídu, sa spoza tieňa regálov začne sunúť niečo ponášajúce sa na človeka. Pohybom si to namieri k vreciam s krvou. Pohyb je malátny, ťahá za sebou jednu nohu a z očí je ľahko čitateľná bolesť miešajúca sa so šialenstvom. Začne rozbaľovať vrecia a krv dostávať do infúzií, ktoré sú napojené na podivnosť v kadi. V momente, ako sa krv dostane do ciev toho monštra, začne sa hýbať. Podivný doktor dostane cez takmer zrastené pery ťažko zrozumiteľné slová: „Ono žije!“ V návale radosti si nevšimne, že zakopol do stojana, na ktorom je nádrž uložená. Tá sa rozkývala a bolo už iba počuť, ako sa s nárazom na zem roztrieštila na stovky častí. Tvor, ktorý bol v nej uväznený, sa začal trepať ako ryba na suchu, ale dve oči nesúmerne rozložené pomedzi črepy začali sledovať, kam sa podel doktor. Ten sa v nemom úžase a strachu schoval do rohu miestnosti ako ranené zviera. Bytosť si ho už vyhliadla svojimi krvilačnými očami a prisala sa na neho ako medúza na svoju obeť. Stačilo iba málo. Dostať novú krv do starých žíl. Tak tak. Do toho starého tela death metalového organizmu treba pravidelne dopĺňať životodarnú tekutinu. Tým myslím nové kapely. Našťastie toto telo je stále udržiavané pri živote a infúzie ho nenechajú zbaviť vitality. Ja prežívam vždy taký malý ohňostroj radosti, keď sa mi dostane do uší správa o nejakej mladej kapele, ktorá srší aktivitou. Ale má to tak aj mojich sedem statočných? Pátrajú aj oni stále po novej muzike? Sú mladé kapely, ktoré ich oslovujú? Roman Regina (Typhoid): Veľa vecí, nemám zábranu pustiť si goregrind, slam, technický metal. Jediné, čo nepočúvam, je deathcore, aj keď sú aj tam kvalitné bandy, ktoré stoja...