Filmy a hudba!
apr27

Filmy a hudba!

Zverejnené v apr 27, 2020

Nedávno sme tu mali tému knihy a metal. Niekoľkých členov kapiel sme vyspovedali, aké knihy, ktoré sa týkajú muziky majú najradšej, či čítajú a aký je napríklad ich obľúbený žáner knihy. Dnes je téma jasná – FILM. Filmy, rovnako ako knihy a hudba patria k umeniu. Filmový priemyseľ produkuje neustále nové filmy, či už celovečerné, krátke, alebo dokumentárne…Odkedy vypukol Covid-19, takmer každý deň na mňa vyskočí reklama na Netflix…a tak som si povedala, že tému filmov v súvislosti s hudbou sme na našich stránkach ešte nemali. Na túto tému sme tentokrát vyspovedali iných členov slovenských kapiel, ako pri knihách. Na slovo sme si zobrali ôsmych členov slovenských kapiel (death metal, black metal, crust, grindoce atď.), ktorí mi odpovedali na päť mojich zákerných otázok. Ako si s nimi poradili si môžete prečítať nižšie. Začnime pri tejto téme od konca, čiže na východe Slovenska. Zobrala som si na slovo až troch pánov z rôznych kapiel. Starší majú prednosť a tak začnime Stanom z death metalovej skupiny Killchain (ex Erytrosy). Mimochodom, ich nový album už je na spadnutie. Prvú ochutnávku s názvom „Your stench“ ste si mohli vypočuť v Headbanger FM (20.4.2020). 1. Aký film o skupine, alebo hudobníkovi by si odporučil? Nemusí byť len metalový, kľudne môže byť aj rock, punk atď. – Mám na mysli film ako bol teraz nedávno napr. o Queen, alebo napr. Dirt. Presne Dirt by som doporučil, lebo mňa nenudil ani chvíľku. Stále sa tam niečo dialo a to je ešte málo čo povystrájali. Podľa mňa asi najlepšie urobený film o hudobníkoch. V knihe Nikkiho Sixxa je toho ešte oveľa viac. Queen som videl, ale nejak ma nenadchol. Nevravím, že ten film je zlý, ale chce to akciu. Lords of chaos bol zaujímavý, no ako to bolo naozaj už vie len dotyčný, ktorý tam osobne bol. 2. Ktorý dokumentárný film o hudbe by si odporučil? (opäť, nemusí byť len metal) The Godfathers of Hardcore je celkom dobré, ďalej Get Thrashed o thrashovej scéne. Black metalovy dokument Until the Light Takes us, samozrejme Death by metal o skupine Death. Lemmy, Slave to the Grind, Curbyho Obscene a viac ma nenapadá… 3. Aký soundtrack ku filmu máš najradšej? (opäť, nemusí byť len metal) Asi naj je Votrelec, Halloween, Phantasm, no soundtrack veľmi nepočúvam ešte som na to nedorástol :D. 4. Ktorý live záznam z koncertu sa ti najviac páčil? Nemám favorita z pomedzi live koncertov. Pozriem si to čo sa mi páči, poznám, alebo chcem vidieť ako to vyzerá na koncerte danej kapely. 5. Je nejaký film, ktorý sa týka hudby, či už autobiografia kapely, hudobníka, ktorý ťa vyslovene sklamal? U mňa je to tažké. Sklamanie neberiem vážne....

Čítaj ďalej
Kým nás Smrť nespojí: 5. časť – Symfónia lariev – Grind, gore a iné zrúdnosti
apr26

Kým nás Smrť nespojí: 5. časť – Symfónia lariev – Grind, gore a iné zrúdnosti

Zverejnené v apr 26, 2020

Za múrmi starého cintorína dopadá na hlavy smútiacich tichý dážď. Pietnu chvíľu prerušuje iba niekoľko naučených a rokmi otrepaných fráz od kňaza. Každý pohreb je taký malý osobný horor pre každého, tu ale pozostalí na seba iba pokukujú a v hlavách si prerátavajú, koľko komu po nebožtíkovi pripadne do lona. Že neodišiel dobrovoľne je zrejmé na prvý pohľad. Jednoizbový, drevený byt určený na večnosť je už uložený v jame a dav sa rozpŕchol. O pár dní si nikto na meno jeho nájomníka ani nespomenie. Skutočný horor ale čaká domnele mŕtveho. Z historických prameňov sú známe prípady o ľuďoch, ktorí sa prebudili šesť stôp pod zemou. Keďže sa náš uväznený hrdina venoval počas života týmto témam, bol si toho vedomý. Nikdy ho ale nenapadlo, že sa to prihodí jemu. Napriek tomu, že otvoril oči, tma neustúpila. Zatuchlé zvyšky vzduchu sa rýchlo míňali a jeho prepadla panika. Nevedel čo robiť, a tak iba šialene kričal, čím sa oberal o posledný kyslík a aj o to, čo ho behom života najviac zdobilo. Zdravý rozum. Zrazu sa iba mocne rozrehotal a upadol do spárov spánku. Vibrácie spôsobené krikom odtrhli od posledných súst krvilačné červy, hodujúce na posledných tkanivách vo vedľajšom hrobe. Poháňané pudom sebazáchovy im drevené steny rakvy nerobili najmenší problém a dostali sa cez obal k vytúženému čerstvému pokrmu. Začali ho neuveriteľne pahltne požierať, čím už muža odsúdeného k pozretiu naposledy prebrali k chvíľke života. Cez chodbičky v pôde sa mu dostalo letmého závanu vzduchu a vydal z ešte stále prekvapujúco fungujúcich hlasiviek posledný výkrik šialenej bolesti. Červy pokračovali v obžerstve a do pár minút bolo po hostine. Do stále teplých útrob nakládli vajíčka svojho rovnako nenásytného potomstva a odobrali sa pátrať po ďalšej porcii čerstvej mršiny. Z vajíčok začali vyliezať stovky hmýriacich sa lariev, ktoré vydávali ukrutne hlučný, mľaskavý rámus. Ak sa pri prechádzke cintorínom započúvate a započujete podobné zvuky, vedzte, že ide o symfóniu lariev, ktoré sa tešia zo života po živote. Tentokrát som sa v úvode nenechal uniesť žiadnym hororom. Aspoň teda nie úmyselne. Ale tá téma rozkladu je takým leitmotívom grindu vo všeobecnosti. Či už vnímate grindovú muziku po vzore patologickej uličky a doslovného rozkladu tela, ako nám to kedysi hlásali Carcass, Regurgitate, Haemorrhage… alebo dávate prednosť politickejšie ladeným kapelám ako Napalm Death, Brutal Truth apod., ktorí sa zase venujú rozkladu v spoločnosti, jedno je isté. Tá tému rozpadu a následných procesov v rôznych súvislostiach sa ťahá celým týmto žánrom. Čo majú však všetky tieto kapely spoločné po hudobnej stránke, je to, že zasiali na tento svet ten najagresívnejší a najšialenejší štýl. Keď už som spomenul Napalm Death, doteraz si pamätám na jednu historku z môjho detstva, ktoré...

Čítaj ďalej
Slovenský Suffocate nájdete na Youtube aj Bandcampe!
apr25

Slovenský Suffocate nájdete na Youtube aj Bandcampe!

Zverejnené v apr 25, 2020

Na death grindcore kapelu Suffocate z  Tešedíkova pri Šali si spomínajú už asi len pamätníci. Počas doby svojho pôsobenia však toho stihli celkom dosť. Od roku 1992, kedy sa datuje ich vznik, vydali do roku 2003 tri dlhohrajúce nahrávky, dve demá a jeden split (rok 2000 spolu so slovenskými Embolism, Obliterate a Heamorrhage). Prvý full album vyšiel v roku 1998 s názvom „Exit 64“, nasledoval „Lust for Heaven“ z roku 2000 a posledným počinom bol „Freestyle“ z roku 2003. Počas ich existencie ste ich mohli vidieť a počuť na mnohých akciách na Slovensku, ale aj v Čechách. Od určitého času, niekedy po roku 2004 sa však po nich zľahla zem a kapela upadla do „zabudnutia“. Čo sa presne stalo , a čo bolo príčinou rozpadu zostáva pre mňa trochu záhadou. Dobrou správou však je, že v týchto dňoch nám 4 NEW BLOOD všetkým sprístupnilo nahrávky Suffocate na Youtube a na Bandcampe. Tí, čo nevlastníte ani jeden ich fyzický nosič si takto môžete hudbu tejto takmer zabudnutej slovenskej kapely vypočuť v pohodlí domova. Bandcamp Exit 64 – prvé full CD z roku 1998 Nahraté a mix – Martin Papp Štúdio – Paladis Moonset – Slovakia Marec 1998 Cover – Roman Papp Cover koncept – Roman Papp & Suffocate Zostava: Gellért Pásztor – vocal Zsolt Hölgye – guitar Attila Pócs – guitar, back vocal Zoran Kočiš – bass, back vocal Erik Balogh – bicie Vydania: Exit 64 (Cass) | Erebos Production / cat# ERE07 / Slovakia / 1998 Exit 64 (CD) | Great White North Records / cat# GWN002 / Canada / 2000 Druhé full CD – Lust For Heaven 2000 Nahrávanie a mix – Martin Papp Štúdium – Paladis Moonset – Slovakia April – May 2000 Texty: Gellért Pásztor Cover – Roman Papp & Erik Balogh Zostava: Gellért Pásztor – vocal Zsolt Hölgye – guitar Attila Pócs – guitar, back vocal Zoran Kočiš – bass, back vocal Erik Balogh – drums Vydania: Lust for Heaven (Cass, CD) | Erebos Production / cat# ERE 019 / Slovakia / 2000 Tretie a posledné full CD – Freestyle 2003 Nahrávka a mix – Martin Papp Štúdium – Paladis Moonset – Slovakia Máj 2002 Cover – Roman „ROMBE“ Papp & Zoran „FOGEL“ Kočiš Zostava: Gellért „GERALD“ Pásztor – vocals Attila „ATTI“ Pócs – guitar, back vocal Zoran „FOGEL“ Kočiš – bass, back vocal János Bertók – drums Hudba – SUFFOCATE Texty – GERALD Dôležité upozornenie: Digital release Ⓟ © 2020 4NEWBLOOD All rights of the produced and of the owner of the work reproduced reserved. Unauthorised copying, hiring, lending, public performance and broadcasting of this recording prohibited. Recorded at studio Paladis Moonset – Slovakia,...

Čítaj ďalej
Recenzia – Vortex Unit – The Bringer Of Sun – Slovak Metal Army – 2020
apr23

Recenzia – Vortex Unit – The Bringer Of Sun – Slovak Metal Army – 2020

Zverejnené v apr 23, 2020

Asi skoro každý osciluje medzi dvomi pólmi ohľadom výberu nahrávky, ktorú sa chystá počúvať. Buď mám chuť na niečo tradičné, čo ma ničím zvláštnym neprekvapí a užijem si svoj obľúbený žáner tak, ako ho mám rád. Nevadí, že to nehýri originalitou, teraz nemám objaviteľskú náladu. A potom na opačnej strane je chuť vypočuť si hudbu, ktorú neviem prirovnať k inej kapele a objavovať nové svety. Samozrejme, pohľad na originalitu je často subjektívny, možno by mi niekto rovno z rukáva vysypal desať kapiel, ktoré znejú v danej situácii rovnako. S takýmto nezvyčajným, prekvapivým albumom v mojom prípade prišli Vortex Unit. Ich EP Nec Plus Ultra ma úspešne minulo, pri pohľade na predchádzajúce inkarnácie som už síce hlavou kýval, že to som určite počul (The Cryptosy, The Crypt), ale tak dávno, že nemám ani tušenie o čom to bolo. A načo sa hrabať zbytočne v minulosti, poďme sa radšej pozrieť na novinku The Bringer Of Sun, ktorá vychádza pod hlavičkou Slovak Metal Army. Pre neznalého je jednou z najdôležitejších otázok: Čo vlastne hrajú? Odpovedať pár slovami neviem, ale pár vetami hádam áno. Dôležitú rolu tu hrá black aj death metal, niekde má navrch jeden, potom druhý, najmä čo sa týka strunových nástrojov. Bicie sú šialené, nestratili by sa na prog metalovej nahrávke, rôzne polámané rytmy a neštandardné tempá zaručene pozapletajú hlavu. Vokály približne napoly rozdelené medzi mužský štandardný, ale pekne zrozumiteľný chropot a ženský občas jemne operný, občas viac civilný melodický spev. Znie to celkom zamotane, a aj to tak je. Pestré skladby, ktoré neprestávajú udivovať množstvom nápadov, ktoré neustále prichádzajú popri hlavných motívoch. Môžete sa oprieť o viac či menej chytľavý refrén, ale zároveň sa noríte do množstva sól, medzi-motívov a nových riffov. Atmosféra nahrávky sa dá popísať ako chladne agresívna, jemne odľudštená a cynická. Tomu zodpovedajú aj texty pojednávajúce o vzťahu akéhosi boha alebo bohočloveka vládcu ku svojim poddaným. Tieto šialené, niekedy ironické vízie sú veľmi dobre napísané, a naozaj si zaslúžia pochvalu (a hlavne prečítanie). Jeden odstavec ešte venujem stránke, ktorej sa možno mnohí v úvode zľakli, a tou je ženský spev. Ten ťahá už aj tak skvelú nahrávku ešte o pár levelov vyššie. Krásny odtieň hlasu Siren, v ktorom sa zrkadlí široká škála pocitov, je naozaj pestrý a neviem si bez neho The Bringer Of Sun predstaviť. Výborne zakomponovaný, skvele sa so svojím mužským protikladom dopĺňajú. The Bringer of Sun by Vortex Unit Rozoberať jednotlivé položky sa nechystám, album nemá slabé miesto a je extrémne vyrovnané. Takže si to môžeme zhrnúť: všetky nástroje na výbornú, určite ohúria bicie a ženský spev, a dosiaľ som nespomenul žiadne negatívum. Ale žiadne ma momentálne nenapadá a zatiaľ to u mňa...

Čítaj ďalej
Mark Riddick: Umenie vytiahnuté spod rozpadnutej krypty
apr21

Mark Riddick: Umenie vytiahnuté spod rozpadnutej krypty

Zverejnené v apr 21, 2020

Už sme tu dlhší čas nemali článok, ktorý sa nezaoberá striktne iba hudbou, ale umením v širšom rozsahu. V prípade Marka Riddicka je slovné spojenie širší rozsah naozaj na mieste. Medzi fanúšikmi prevažne extrémnej scény je známy ako vynikajúci maliar a jeho diela s hrdosťou prijali mnohé kapely. Stačí sa len rozhliadnuť niekde na koncerte a na oblečení nejedného vyznávača hluku nájdete nejaký morbídny motív, za ktorým stojí práve tento pán. Mark Riddick sa narodil 24. júna 1976 v Bossier City v Louisiane (pochádza z dvojičiek a so svojim bratom Mikom hral v niektorých kapelách, či projektoch ako Grave Wax, Moonrot, Equimanthorn, Unearthed…). Od roku 1991 začal ilustrovať demá, vytvárať logá atď. kapelám, fanzinom a aj vydavateľstvám v totálnom metalovom undergrounde. V roku 1998 ukončil štúdium na Greensboro College v Severnej Karolíne v odbore výtvarných umení a odvtedy sa naplno venuje prácam hlavne pre metalové podzemie. Okrem toho prispel niekoľkými prácami k seriálu Metalocalypse, vydal niekoľko kníh zaoberajúcich sa jeho tvorbou (Compedium of Death – 2012, Logos from Hell – 2015 a Morbid Visions – 2016), objavil sa v mnohých časopisoch ako Kerrang!, Terrorizer, Legacy či Metal Hammer. Mimo death metalu a extrémnej scény tvoril dokonca aj pre Justina Biebera, Rihannu, alebo niektoré odevné značky. Ako som vyššie spomínal, že v prípade tohto chlapíka sa jedná o multitalentovaného umelca, tak popri grafických prácach tvoril aj priamo hudbu. Už som zmienil niektoré kapely, v ktorých sa ocitol s jeho bratom, ale bolo toho samozrejme viac. Ja osobne za jeho najpodarenejší hudobný projekt pokladám Fetid Zombie, kde je zodpovedný za všetky nástroje a od roku 2007, kedy položil jeho základy, stihol vydať šesť albumov a obrovské množstvo splitiek. Aktuálne figuruje na zozname celkom rozbehnutého vydavateľstva Transcending Obscurity Records (napríklad spolu s kapelami ako Master, Paganizer, De Profundis, Gods Forsaken, alebo aj Slovákmi ONO). Myslím, že by nebolo zlé si pripomenúť nejaké albumy, ktoré sa hrdo prezentujú artworkom z dielne maestra Riddicka.   Arsis Visitant Agonia Records, 2018 Zase tak veľa kapiel, ktoré by defacto celú svoju kariéru zverili do rúk jedného umelca nie je. Jednou z výnimiek sú Američania Arsis. Môžno je aj trochu prekvapením, že sa nejedná o kapelu holdujúcu práchnivému old school death metalu, ale táto banda si to od svojich začiatkov krúti skôr v technickom, melodickom a moderne znejúcom death metale na spôsob povedzme The Black Dahlia Murder. Aj keď v ušiach fans majú väčší cveng zrejme staršie albumy, ja som vyberal album asi s najkrajším obalom. Tým je zatiaľ posledný album Visitant, kde by zrejme aj Ján Žižka pomocou jedného oka poznal prácu Marka Riddicka.   Avulsed Revenant Wars, EP Unholy Prophecies, 2013 Teší ma, že Mark...

Čítaj ďalej