Mysterious Eclipse vydávajú v apríli nové CD!
mar29

Mysterious Eclipse vydávajú v apríli nové CD!

Zverejnené v mar 29, 2020

V priebehu budúceho mesiaca, t.j. apríla sa chystá vydať slovenská death black metalová kapela Mysterious Eclipse nové CD s názvom „Iný svet“ v náklade 500ks. Bude obsahovať aj 16 stranový Booklet, ktorý bude plnofarebný. O cover sa postarala Alexandra Pauerová (Alexandra Power), ktorá nakreslila aj obrázok ku skladbe „Dualita“. Ku skladbe „Dcéry búrky“ a „Šintavská bosorka“ kreslil obrázky aj Lukáš Plaštiak (náš redaktor s prezývkou Mrkva). V booklete je fotka od Michala Richtárecha a Vlada Hagaru. Ďalšie kresby robila Petra Siažiková, speváčka Mysterious Eclipse. Ako hosť nahrala na album klávesy Andrea Almaši. Novinka má sedem skladieb, ktoré sa dĺžkou pohybujú od 3 minút vyššie. Mix a mastering si na starosť zobral Martin Bradáč. Záujemcovia o toto CD môžte písať do správy na FB stránke skupiny. https://www.facebook.com/mysteriouseclipse.sk/ Album si môžete dopredu vypočuť aj na Bandzone:...

Čítaj ďalej
Kým nás Smrť nespojí: 1. časť – Predčasná exhumácia – Old school death metal, part. I
mar29

Kým nás Smrť nespojí: 1. časť – Predčasná exhumácia – Old school death metal, part. I

Zverejnené v mar 29, 2020

Spln mesiaca. Padajúca hmla na polorozpadnutý, chátrajúci cintorín. Oblohu križujú netopiere, v nekonečnej potrebe za naháňaním potravy. V tejto temnej idylke sedím sám na rokmi ošľahanom hrobe a brázdim prstami po náhrobku v snahe zistiť hmatom, s kým to mám dočinenia, pretože nápis pod nánosmi času stratil čitateľnosť. Majestátne ticho noci prerušuje najprv nepatrné klopkanie a škrabot. Jemne ma to rozrušilo, ale keďže sa všetko vrátilo k mĺkvemu pokoju, prestal som si to všímať a nechávam sa unášať opäť nočným chladom. Lenže zvuky nesúce sa tmou sú tu opäť. Periférne zaznamenávam pohyb a neverím vlastným očiam. Pár metrov odo mňa sa pôda na jednom z hrobov začína zdúvať a hluk naberá na intenzite. Ustupujem preto o pár krokov a skrývam sa za kaplnkou, ktorá tu už musí stáť veky a pozorujem situáciu, ktorá nastala. Miesto posledného odpočinku sa otvára, nahnité drevo z rakvy praská pod silou, ktorá na neho tlačí zdola. Ako krt, ktorý sa prekope na denné svetlo, z jamy vylieza niečo, čo bolo kedysi človekom. Pár jemných, nie príliš koordinovaných pohybov a táto bezbožná kreatúra zo seba zhodí aj tých posledných pár mäsožravých červov, ktoré ešte obhrýzali zvyšky tkanív. Neuvedomil som si, že som vydal zdesený výkrik, ale už je neskoro. Prázdne jamky, ktoré kedysi vypĺňali oči, ma už zaregistrovali a lačný pud začal pracovať. Chcel som sa dať na útek, ale ohromený touto scénou som si nevšimol, že za mnou už stojí ďalší oživený „kedysičlovek“ a tento do mňa zahryzol s vervou svoje krvilačné zuby. Nakazil ma infekciou zvanou death metal. (Mrkva, MetalExpress 6. 9. 2018 – Recenzia Carnal Tomb – Rotten Remains) No neviem, aký stupeň narcizmu je to, keď citujem sám seba, ale to nechajme radšej bokom. Aby sme si to uviedli na pravú mieru. V sérií týchto článkov sa zahrám na takého avatara Pavla Dvořáka, ale namiesto pátrania po vykopávkach, sa budem rochniť v slovenskom death metale (s miernymi odbočkami tu a tam). Takže si prejdeme históriou môjho (a asi aj nejedného z vás) milovaného žánru od jeho prahistórie konca 80. rokov až po dnešok, necháme prehovoriť osobnosti a hudobníkov, ktorí vystavali monument Smrtke na Slovensku, dáme do pozornosti výstavné diela (čítaj albumy), ktoré stoja za to, aby človeka postupne pripravili o sluch atď. Takže dajte domácim miláčikom tabletky na ukľudnenie, varujte susedov, vytočte volume doprava a prežehnajte sa. Mimo toho teatrálneho začiatku mi bránu do sveta blast beatov, spevu, ktorý zatrasie maternicou (dobre, mne asi nie) a textov, kde sa to hemží nebožtíkmi, zvrátenosťami, krvou a ľudskými vlastnosťami, s ktorými by asi Mojžis spokojný nebol, otvorili kultoví floridskí mlátiči Monstrosity s albumom Millenium. Pretože som porevolučné dieťa, tak to bolo až niekedy chvíľu po prelome milénia (náhoda?) a postupne som si hľadal nitky k ďalším kapelám. Pretože na tom albume chroptel...

Čítaj ďalej
Na pokec s fanúšikmi – Tomáš Kasal
mar25

Na pokec s fanúšikmi – Tomáš Kasal

Zverejnené v mar 25, 2020

Už je to nejaký čas, čo sme naposledy dali slovo aj niekomu z vás (nás, všetci sme) fanúšikov. Tentokrát sa krátkemu výsluchu podrobil tatér, maliar a hudobný fanúšik, Tomáš Kasal. S Tomášom sa poznám už nejaký ten rok a keď si odmyslím mojich rodičov, ktorí mi namiešali genetický koktejl, tak práve on mal najväčší vplyv na môj výzor, pretože som u neho v štúdiu strávil nespočet hodín na tatérskych seansách. Takže, už púšťam k slovu práve jeho. Ako dlho sa venuješ tatérstvu? Tetovať som začal na vojne 95-96. Teraz sa tejto technike hovorí Handpoke.. Potom dlho, dlho nič a v 2010 som sa o tetovanie začal znova zaujímať. Kúpil som si svoj prvý china strojček a pomaličky sa to rozbiehalo. Kedy si si ty sám dal urobiť prvú kérku? Samozrejme som bol aj môj prvý klient. Takže som to skúšal na sebe. Na lýtko som si spravil vykúreneho vlka v adidaskách. Samozrejme žiadne tieňovanie, čistý black. Tetoval si aj hudobné motívy? Samozrejme. Môj najobľúbenejší rukáv bol celý o AC/DC. A ešte skupinu TOTO. Bola to skladačka portrétov všetkých hudobníkov, čo tam kedy hrali. Zaujímavé bolo, že chalan sa s nimi stretol osobne a že si ho všetci obkukávali a hľadali svoj portrét. Že vraj sa im to veľmi páčilo. To ma tak zahrialo pri srdci (tých hudobných motívov bolo podstatne viac, len ja osobne mám od Tomáša tetovania Johnnyho Casha, Craniotomy a obraz Satan I od H. R. Gigera, ktorý použili na svojom albume To Mega Therion Švajčiari Celtic Frost… pozn. red.). Viem, že aj maľuješ. Ako dlho sa venuješ tomuto a aké techniky používaš? Kde by si mohli prípadní zvedavci tvoje diela omrknúť? Maľovaniu sa venujem cca 25 rokov. Začal som olejom na plátno a momentálne sa zdokonaľujem v akryle, čo je úplne iná technika. Moje obrazy už nemaľujem na zákazku, teraz robím dizajny tetovaní na zákazku. Takže si maľujem, čo sa mne páči, ale je to momentálne pre mňa taká psychohygiena. Väčšiu časť mám vystavenú u nás v štúdiu a samozrejme aj doma. Vysvetli a priblíž nám, čo je to Colonia Corporation? Je to môj srdcový projekt. Oslovil som viacerých tatérov a umelcov zo Slovenska a Čiech, ktorí pre nás vytvárajú dizajny na tričkách, alebo mikinách, ktoré potom vo voľnom čase vyrábam doma v ateliéri technikou sieťotlač. Dosť ma to baví, je to taká alchýmia.. Máme ich v ponuke u nás v štúdiu, ale aj na eshope. Takto môžu mať ľudia dizajn od známych tatérov za pár €. Sú to limitované edície cca 20 kusov. Prejdime k hudbe. Chodíš na koncerty. Nejaké tvoje top, prípadne prvý, či nejako inak pamätný? Kam sa najbližšie chystáš (resp. chystal, kvôli...

Čítaj ďalej
Na východnom Slovensku vznikol Sordid Malice!
mar25

Na východnom Slovensku vznikol Sordid Malice!

Zverejnené v mar 25, 2020

Na východnom Slovensku vznikol a bol v týchto dňoch oficiálne ohlásený na sociálnych sieťach ďalší nový projekt s názvom Sordid Malice. Je to bočný projekt, ktorý tvoria Necronymous (Zeus) a Nihil, obaja členovia black metalovej kapely Iria. Už samotný názov a logo mnoho napovedia, konkrétne ide o symfonický black metal. Texty sa zameriavajú na hororové príbehy a životy známych sériových vrahov. Duo zatiaľ vypustilo singel v podobe lyric videa s názvom „A Wastebasket Made Of Human Skin“. Tento song sa spolu s ďalšími piatimi bude nachádzať na EP „Whole Human Bones …And Fragments“. V projekte si Nihil vzal na starosť orchestrálne pasáže a vokály. Necronymous bicie, gitary a basgitaru. O textovú stránku a koncepty sa starajú obaja. Grafiku na obal EP nakreslila Katarína Chochoľáková. Kontakt: https://www.facebook.com/sordidmaliceofficial/ Vypočujte si prvú ukážku na...

Čítaj ďalej
Rozhovor – Morna – „Sme len kapela, ktorá v danej kombinácii nominovaných, za daných okolností a v danom roku zaujala najviac“
mar25

Rozhovor – Morna – „Sme len kapela, ktorá v danej kombinácii nominovaných, za daných okolností a v danom roku zaujala najviac“

Zverejnené v mar 25, 2020

Skupina MORNA sa tento rok opäť dočkala patričného ocenenia, keď len nedávno prebrali prestížne ocenenie Radia FM v kategórii „Hard and heavy“. V minulom roku sme im nevenovali až tak veľa priestoru ako by si zasluhovali. Išlo len o krátke informácie o vydaní nového albumu „Scentient Cultist“ a pod. V tejto súvislosti sme požiadali Mornu o rozhovor, v ktorom sa budeme zaoberať hlavne novým albumom, dianím okolo awardov a všeobecnosťami. Na otázky odpovedal bubeník Jakub. Ahojte, predovšetkým vám chcem pogratulovať k víťazstvu Radio FM Awards, v kategórii hard and heavy. Mohli sme vašu bezprostrednú reakciu vidieť aj na živo, ale prezraďte, aké máte pocity po par dňoch? Čo to pre vás znamená byť opäť na „špici“ slovenskej tvorby? Ďakujeme! Spontánne emócie, ktoré nás ovládli po tom, ako sme sa dozvedeli, že sme cenu získali, sa postupne pretransformovali na pocit hrdosti a vďaky. Hrdosti v tom najlepšom možnom význame – teda pocitu, že to obrovské množstvo času a energie vložených do tohto albumu malo evidentne veľký význam a ľudia to ocenili, takže môžeme byť spokojní. Nevnímame to tak, že sme na akomsi pomyselnom vrchole slovenskej tvorby. Tak to nefunguje a nemá to ani svoju logiku. Vrcholom slovenskej tvorby sú každoročne všetci umelci a kapely, ktorí sú vybraní, počúvaní a posudzovaní. Sme len kapela, ktorá v danej kombinácii nominovaných, za daných okolností a v danom roku zaujala najviac. Vyhrali ste už po druhýkrát, čím to podľa vás je? Máte nejaký návod pre ostatné kapely, pokiaľ by mali tiež takéto ambície? Nemyslím si, že je správne hovoriť o nejakom návode. Návody majú zmysel pre pranie, varenie, na skonštruovanie prístrojov a strojov, či na to, ako sa naučiť ovládať nejaký software. Rovnako tak si nemyslím, že ambícia získať ocenenie Radio_Head Awards – alebo akékoľvek iné ocenenie – by mala byť existenciálnym a ultimátnym cieľom akejkoľvek kapely. Domnievam sa, že ak to má niekto v sebe takto nastavené, je to chyba. My sme to tak nikdy nemali, preto na to vlastne ani nedokážem nijako rozumnejšie odpovedať. Naše nastavenie bolo vždy jasné: robiť profesionálny obsah, robiť žánrovo zaujímavú a v istom zmysle inovatívnu muziku, čerpať neustále nové umelecké podnety ako inšpirácie (nie len v hudbe, ale aj v oblasti literatúry, filmu, snáď aj vizuálneho umenia), a oslovovať efektívne tú časť ľudí, ktorá o niečo takéto má záujem. Vôbec si nerobíme ilúzie o tom, že zaujímame všetkých. Ak by som to teda mal nejako zhrnúť – a ak môj pohľad vôbec má nejakú relevanciu pre ostatných ľudí – odporúčal by som asi robiť všetko naplno a s tými najvyššími ambíciami. Sme tak nejako všeobecne nastavení na to, že robiť niečo s najvyššími ambíciami automaticky znamená dostať...

Čítaj ďalej