Rozhovor – Morna – „Sme len kapela, ktorá v danej kombinácii nominovaných, za daných okolností a v danom roku zaujala najviac“


Skupina MORNA sa tento rok opäť dočkala patričného ocenenia, keď len nedávno prebrali prestížne ocenenie Radia FM v kategórii „Hard and heavy“. V minulom roku sme im nevenovali až tak veľa priestoru ako by si zasluhovali. Išlo len o krátke informácie o vydaní nového albumu „Scentient Cultist“ a pod. V tejto súvislosti sme požiadali Mornu o rozhovor, v ktorom sa budeme zaoberať hlavne novým albumom, dianím okolo awardov a všeobecnosťami. Na otázky odpovedal bubeník Jakub.

Ahojte, predovšetkým vám chcem pogratulovať k víťazstvu Radio FM Awards, v kategórii hard and heavy. Mohli sme vašu bezprostrednú reakciu vidieť aj na živo, ale prezraďte, aké máte pocity po par dňoch? Čo to pre vás znamená byť opäť na „špici“ slovenskej tvorby?

Ďakujeme! Spontánne emócie, ktoré nás ovládli po tom, ako sme sa dozvedeli, že sme cenu získali, sa postupne pretransformovali na pocit hrdosti a vďaky. Hrdosti v tom najlepšom možnom význame – teda pocitu, že to obrovské množstvo času a energie vložených do tohto albumu malo evidentne veľký význam a ľudia to ocenili, takže môžeme byť spokojní. Nevnímame to tak, že sme na akomsi pomyselnom vrchole slovenskej tvorby. Tak to nefunguje a nemá to ani svoju logiku. Vrcholom slovenskej tvorby sú každoročne všetci umelci a kapely, ktorí sú vybraní, počúvaní a posudzovaní. Sme len kapela, ktorá v danej kombinácii nominovaných, za daných okolností a v danom roku zaujala najviac.

Vyhrali ste už po druhýkrát, čím to podľa vás je? Máte nejaký návod pre ostatné kapely, pokiaľ by mali tiež takéto ambície?

Nemyslím si, že je správne hovoriť o nejakom návode. Návody majú zmysel pre pranie, varenie, na skonštruovanie prístrojov a strojov, či na to, ako sa naučiť ovládať nejaký software. Rovnako tak si nemyslím, že ambícia získať ocenenie Radio_Head Awards – alebo akékoľvek iné ocenenie – by mala byť existenciálnym a ultimátnym cieľom akejkoľvek kapely. Domnievam sa, že ak to má niekto v sebe takto nastavené, je to chyba. My sme to tak nikdy nemali, preto na to vlastne ani nedokážem nijako rozumnejšie odpovedať. Naše nastavenie bolo vždy jasné: robiť profesionálny obsah, robiť žánrovo zaujímavú a v istom zmysle inovatívnu muziku, čerpať neustále nové umelecké podnety ako inšpirácie (nie len v hudbe, ale aj v oblasti literatúry, filmu, snáď aj vizuálneho umenia), a oslovovať efektívne tú časť ľudí, ktorá o niečo takéto má záujem. Vôbec si nerobíme ilúzie o tom, že zaujímame všetkých. Ak by som to teda mal nejako zhrnúť – a ak môj pohľad vôbec má nejakú relevanciu pre ostatných ľudí – odporúčal by som asi robiť všetko naplno a s tými najvyššími ambíciami. Sme tak nejako všeobecne nastavení na to, že robiť niečo s najvyššími ambíciami automaticky znamená dostať sa kamsi na vrchol a zarábať veľké peniaze. Myslím si, že to je omyl. Najvyššie ambície môžu pokojne ostať na kvalitatívnej úrovni v súvislosti s produkovaným obsahom, teda snaha robiť čo najlepšie to, čo robím, bez nejakých nevyhnutne zištných dôvodov.

Poďme trochu k samotnej hudbe a poslednému albumu. Ako ste ho vytvárali? Aký je u vás proces tvorby? Máte pri vývoji vašich skladieb niečo, čo považujete za špecifické práve pre vašu tvorbu, vlastný podpis?

Sentient Cultist sme tvorili dosť operatívne, takzvane na kolene. Veľakrát sme boli geograficky odlúčení, situovaní každý v inom kúte V4, prípadne vo vzdialenejších krajinách Európy. Náš frontman Robo strávil pomerne veľa času pracovne v Nemecku, takže mnohé skladby vznikali na diaľku. V tomto zmysle sme sa oproti predchádzajúcim albumom posunuli zasa niekam inam, ale očakávali sme to. S pribúdajúcim vekom pribúdajú aj nové záväzky a životný režim sa prirodzene mení. V praxi to teda vyzeralo napríklad tak, že sme si posielali demo verzie skladieb v podobe nahratých gitarových riffov, a s nimi som potom ja pracoval priamo pri bicej sade. Keďže nemám patričné technické vybavenie, to, čo som vymyslel a pripravil, som potom asi raz za 2 týždne odprezentoval na veľkej spoločnej skúške. Znie to asi hrozne, ale celkom to fungovalo. Každopádne mi vo všeobecnosti chýba ten priamy kontakt.
Čo sa týka nášho rukopisu alebo špecifického prvku, toto hodnotenie by som najradšej ponechal na poslucháčov. Z môjho pohľadu je to istá forma naratívnosti, harmonická a rytmická nestálosť či metrická variabilita, ktoré sú kombinované do špecifickej sady žánrov. Pri Sentient Cultist sme navyše trochu experimentovali aj so zvukovým dizajnom a s aranžmánmi, ktoré pri niektorých skladbách vznikali priamo pri nahrávaní. To bola fakt bavka!

Mastering na poslednom albume vám robil Steve Kitch z UK, ktorý pôsobí aj v kapele THE PINEAPPLE THIEF. Prečo ste sa rozhodli pre mastering práve uňho? Odporučil vám ho niekto, alebo ste si skrátka urobili rešerš a rozhodli ste sa, že práve on je ten správny človek? Robil mastering aj ďalším známym kapelám? Čo sa týka Slovenska, boli ste prvou kapelou, ktorým robil mastering?

Rozhodli sme sa pre spoluprácu s ním preto, pretože jeho robota je kvalitná a dostupnosť jeho služieb je výborná. Takisto komunikácia a spoľahlivosť Steva je skvelá a profesionálna. Myslím, že to pôvodne prišlo ako nápad od Roba, pretože sa veľmi dobre orientuje v tejto oblasti. Urobili sme si teda prehľad a zistili sme, že sa to oplatí. Navyše, celkom dobre sedí profilovo (to, ako pristupuje k masteringu) aj k našej tvorbe. Vôbec netuším, či sme prvou slovenskou kapelou, ktorá má od Steva master. Skôr by som povedal, že nie, ale nedokážem menovať príklady iných kapiel. Nemám v tom celkom prehľad.

Prvé ocenenie Radio FM Awards ste získali v roku 2016 s albumom Nuisance. V čom je podľa vás nový album vyspelejší? Ak porovnáte s odstupom času nový a starý album, kde vidíte najväčší vývoj po hudobnej stránke.

Hovoriť o vyspelosti je možno z istého pohľadu klamlivé, pretože to stojí na premise, že každá hudba každého hudobníka nutne podlieha evolúcii. Čo nie je pravda. My sa touto ilúziou však radi nechávame klamať, pretože je to lepšie, ako čeliť predstave, že sa nikam neposúvame a stagnujeme (smiech). Každopádne posun vidíme určite vo zvuku, ktorý sa nám pri tejto nahrávke podarilo dosiahnuť – hlavne teda Robovi, ktorý to nahrával a mixoval, a následne aj Stevovi. Treba však zároveň jedným dychom dodať, že zvuk je do veľkej miery ovplyvnený aj technickými aspektmi hry u jednotlivých hráčov, čo sa často nespomína ako jeden z parametrov pri hodnotení celkového zvuku. No a tam zasa ja osobne veľmi dúfam, že od nahrávania Nuisance, ktoré prebiehalo snáď pred 5-6 rokmi (uf, to je doba!), sme sa vyvinuli hráčsky, čo nám umožnilo nahrať (teda zahrať veci na nástroje pri spustenom nahrávaní) tie nové skladby zasa o čosi lepšie a profesionálnejšie (smiech). Na Sentient Cultist je podstatne viac čistých vokálov, ako na predchádzajúcich nahrávkach, takže si myslím, že v tomto je tiež nejaká zmena, ak nie nutne posun, čo by už zákonite implikovalo kvalitatívnu zmenu. To posúdia zrejme poslucháči časom. Rozhodne je to prvý krok k ďalšiemu vývoju a rozhodne to bude výzva na živých vystúpeniach.

Čo sa týka nahrávania, pri vašej ďakovačke po prebratí ceny Radio Head Awards ste okrem iného spomenuli, že album bol nahratý v priestoroch nejakej ZUŠky a zmixovaný na niekoho frajerky laptope. Celkom zábavná story, mohli by ste trochu osvetliť? Všetko prebiehalo vo vašej réžií alebo vám niekto pomohol?

V tomto ohľade sa v porovnaní s minulými nahrávkami prakticky nič nezmenilo. Máme tú skvelú možnosť, že môžeme v miestnej ZUŠ v Novej Dubnici využiť na účely nahrávania (predovšetkým bicích, ale nie len) koncertnú miestnosť. Navyše je tam také skvelé zázemie – aj vďaka skvelému človeku a muzikantovi Jarovi Bežákovi, ktorý je v tejto škole pedagógom –, že sme mali naozaj všetko, čo sme potrebovali. Od bicej sady (jazzovej!), cez technické vybavenie, až po ochotu všetkých dotknutých. V našej réžii prebiehajú tie kľúčové veci spojené priamo s nahrávaním, ale samozrejme by sa to nezaobišlo bez všemožnej podpory rôznych ľudí. Týmto by som im ešte raz rád vzdal úctu a vďaku, za to, že sú, a za to, že nám pomáhajú. Nie len teraz, ale dlhé roky. Vedia, ktorí to sú :). No a frajerkin notebook už len dotvára celkový kolorit. Je to počítač Robovej snúbenice, ktorý nám ochotne a s láskou požičiava, pretože má dostatočné technické parametre na to, aby zvládol tie naše zámery (smiech).
Jednou zo zverejnených skladieb ešte pred samotným vydaním albumu bola „Let us bury this body“, ku ktorej je natočený aj videoklip. Prečo ste sa rozhodli natočiť videoklip, v ktorom je hlavným účinkujúcim len bubeník. Predpokladám, že to bol zámer.

Isteže to bol zámer. Bez zámeru nerobíme nič :). Rozhodli sme sa tak preto, lebo sa nám zdala tá skladba dostatočne zaujímavá na to, aby to bol playthrough pre bicie nástroje, a zároveň preto, lebo sme dovtedy žiadne také video nemali. Súčasne to bol tak trochu aj experiment z hľadiska video produkcie, pri ktorej nám veľmi pomohol svojou aktivitou Matúš Kňážek, inak skvelý týpek a fotograf, ktorý vo voľnom čase vášnivo fotí lietadlá. Ale ja osobne na to samotné nahrávanie nespomínam až tak v dobrom, pretože som bol práve chorý (smiech). Asi je to tam aj trochu minimálne vizuálne cítiť na tom videu…

Veľmi by nás zaujímalo pozadie „Follow forty-one point two“, čo má vyjadrovať toto konkrétne číslo?

„Follow Forty-One Point Two“ odkazuje na kód v medzinárodnej klasifikácii chorôb, ktorá je definovaná Svetovou zdravotníckou organizáciou. Ďalšie súvislosti vyjdú asi celkom prirodzene na povrch sami, aj po prečítaní celého textu a zvážení kontextu :).

Posledný album Sentient Cultist rovnako ako Nuisance ste vydali na vlastné náklady. Aké sú vaše dôvody, že nie ste pod žiadnym vydavateľstvom? Mali by ste prípadne záujem o upísanie sa nejakému vydavateľovi?

Dôvody sú prozaické – nedáva nám to momentálne žiaden väčší zmysel, keďže sme prakticky vo všetkých ohľadoch úplne samostatní. Za čo som ja osobne, úprimne, naozaj veľmi rád, pretože také šťastie nemá mnoho kapiel. Myslím tým to, že si zvládnu vytvoriť album od úplného začiatku až po vydanie a distribúciu bez pomoci akýchkoľvek štúdií, agentúr či vydavateľstiev.

Aký album ste si za poslednú dobu obľúbili? Je možné, že ste niektoré prvky, alebo nápady z neho preniesli aj do vašej súčasnej tvorby, do nového albumu?

Ja osobne počúvam momentálne prevažne klavírne koncerty Sergeja Rachmaninova. Objavil som v nich čosi, čo som tam predtým nepočul. Okrem toho venujem zvýšenú pozornosť Tool a ich najnovšej nahrávke a takisto Between the Buried and Me a ich (prakticky) dvojalbumu Automata. Zo slovenskej scény teraz sledujem muzikantské aktivity Richarda Chovana a basgitaristky Laury Jaškovej. Zaujala ma ale v posledných týždňoch napríklad aj nová Katatonia, čo máme spoločné minimálne s gitaristom Mišom. Viem, že Robo si napríklad v posledných dňoch púšťal prvé nahrávky Morny vrátane Succubus (2011) a A Tale of Woe (2013) a bol to teda zážitok… (smiech). Mišo inak často počúva počas dňa popri práci rôzne post-rockové kapely, ale napríklad aj klasické albumy In Flames. Basgitarista Tomáš si ide veci ako Caligula’s Horse, Insomnium, Stevena Wilsona. Toho sledujeme, mimochodom, dlhodobo všetci štyria, vrátane jeho terajších najnovších počinov. Čo sa týka možnosti prenášania vplyvov, tam by som to zbytočne nerozporoval. Myslím, že to je jasné. Ľudia sú sami kreatívni dosť a dokážu našu hudbu porovnávať naprieč svetovou scénou a jej žánrami (smiech).

Nakoľko vaša hráčska úroveň je na vysokej úrovni, zaujímalo by ma, či má niekto z členov za sebou napríklad ZUŠ, alebo či to je čisto tvrdá drina?

Nikto z nás nemá ukončenú základnú umeleckú školu. Ja som muzikológ. A chalani sú šikovní a zodpovední borci, to je celé :).

S hlavnou myšlienkou môže byť spojená aj otázka na záhadný obal albumu. Autorom myšlienky je člen Morna a do grafickej a digitálnej podoby ho spracoval Valér z ČADu. Je na ňom veľký počet detailov, ktoré majú bezpochyby nejaký hlbší význam. Prezradíte aj pozadie tohto podivného obrazu alebo nechávate fantazírovanie na fanúšikoch? Čo všetko treba hľadať a všimnúť si?

V prvom rade chcem poďakovať za a zdôrazniť maximálne profesionálne odvedenú prácu zo strany Valéra. Mali sme s obalom veľké problémy, pretože sme dlho nevedeli nájsť umelca, ktorý by nám pomohol docieliť to, čo sme chceli. Boli v tom peripetie, aj preto, lebo ja som bol od minulého leta pol roka v zahraničí na univerzite, a vzhľadom na to, že to bola primárne moja predstava a nápad, tak to stálo na mojej iniciatíve. Nevylučujem, že som niektorých ľudí, s ktorými sme chceli spolupracovať, odradil svojimi požiadavkami a prístupom. Bolo to všetko navyše pod veľkým časovým tlakom. Prvé verzie od Valéra sme dostali prakticky až v novembri. To je šialené, keď si vezmeme, že o mesiac mal vyjsť album.
Detailov je tam naozaj veľa, to je pravda. Je v tom čaro toho, že vlastne každý ďalší podrobný pohľad môže priniesť nové odhalenie, ktoré postupne môže prispievať k tvorbe nejakej komplexnejšej mozaiky. Aj preto sme vydali opäť fyzický CD nosič. Pretože ten obal je sám osebe umeleckým dielom a zaslúži si byť zhmotnený. Významov je tam mnoho, môžem len námatkovo uviesť niekoľko z nich a zvyšok prenechám na fanúšikov: silueta, odraz osoby v okne, aj postava sediaca na pohovke je jeden a ten istý človek – je to metarealita, symbolické zobrazenie vstupu do samého seba; obraz visiaci v pozadí na stene – odkaz na symboliku Španielskeho barokového maliara Diega Velázqueza; papiere ležiace na stole sú notový zápis – je to symbolika nášho „povolania“. Tu ma trochu mrzí, že sme tam nestihli dať ešte vázičku so zvädnutými kvetmi, ktoré by symbolizovali naše patologické pochybnosti o kvalite našej hudby, ktoré občas trochu bránia v našej životaschopnosti (smiech).

Doba je dnes aj vďaka Covid 19 digitálna, predsa však existujú ľudia, ktorí holdujú aj fyzickému merchu. Pre fanúšikov ste doteraz vždy vyrobili trička. Aké máte momentálne v ponuke? Čo môžete v súčasnosti fanúšikom ponúknuť okrem digitálneho albumu a merchu? Ako sa k vášmu merchu dostanú v súčasnosti? (keďže koncerty asi na teraz chvíľu vynecháme)

S albumom Sentient Cultist ponúkame len jeden typ trička, teda v jednej farbe a s jedným dizajnom. Všetko je dostupné cez náš web morna.sk. Okrem toho samozrejme máme aj nejaké zásoby merchu k predchádzajúcim nahrávkam – vždy sa treba individuálne informovať cez sociálne médiá, ak by mal niekto o to záujem. V súčasnej karanténe môžeme nahradiť koncertné aktivitami inými vecami, ktoré sa dajú realizovať vo virtuálnom priestore. Nechajte sa prekvapiť…

Máte nejake plány do budúcnosti, o ktorých by ste nás všetkých chceli informovať, alebo si teraz plánujete skôr poriadne oddýchnuť a zas nás prekvapiť niečim kvalitným po dlhšom čase?

Náš plán je, asi podobne ako plán všetkých navôkol, vyčkať, kým skončia obmedzenia v súvislosti s pandémiou, a potom naskočiť zasa na normálny režim fungovania. Máme pripravené turné, ale nikto momentálne nevie, ako to celé dopadne.

Pri live koncertoch ešte zostanem s poslednou otázkou. Minuloroční víťazi kategórie Hard and Heavy, Catastrofy, sú známi tým, že sa ich koncertov zúčastňuje na slovenské pomery veľa ľudí. Ako to je s vašim koncertovaním? Máte už fanúšikovskú základňu, ktorá je ochotná vycestovať za vašim koncertom napríklad aj do Košíc? Plánujete aj vy obohatiť svoje vystúpenia napríklad o projekciu, alebo inak pritiahnuť ľudí na vaše živé vystúpenia? Ktorý váš koncert považujete za najvydarenejší vo vašej histórii a prečo?

Myslím, že máme skupinu fanúšikov, ktorá je ochotná za nami pricestovať. Ale neporovnával by som sa v tom s inými kapelami. Obohatenie koncertov rôznymi multimédiami je super vec, a radi by sme to realizovali, ale také niečo sa dá urobiť v podstate len vo väčších kluboch, kde je na to technické a priestorové zázemie. Vo veľa kluboch na Slovensku a v Česku toto chýba, takže logicky to momentálne nie je súčasťou našich koncertov. Najvydarenejších koncertov bolo viac, mnohé z nich napríklad na veľkých festivaloch ako Brutal Assault, Wacken apod. Tradične sa nám vydaria aj domácej koncerty v Dubnici nad Váhom v klube The Doors Pub, kde obvykle aj krstíme naše albumy. Je to komorné, ale skvelé, aj vďaka tomu, že tam prídu ľudia z celého okolia a zaplnia priestor do prasknutia.

Ďakujeme za rozhovor, prajeme hlavne veľa zdravia, veľa ďalšej inšpirácie, veľa ďalších úspechov a snáď sa vidíme aj inak ako online.
Použité fotografie pochádzajú z FB kapely.
Kontakt:
https://www.facebook.com/Mornaband/
https://www.morna.sk/
https://morna.bandcamp.com/

Avatar photo

Autor: Mrtvolka

Zdieľaj