Koncertná jeseň vrcholí a na koniec novembra sa agentúre A&P Media Productions podarilo zabookovať jednu zo zastávok jesenného turné “Void Dancers MMXIX” a to jedinú v rámci Českej republiky a Slovenska. Luxusnú zostavu tvorili v prvom rade avantgardný black metalisti z Nórskej metropoly DØDHEIMSGARD, švajčiarsky zjav death black metalu BÖLZER a ako hlavná kapela sa predstavili mladí Rakúšania HARAKIRI FOR THE SKY. Zostavu doplnila poľská black metalová formácia BLAZE OF PERDITION a Švajčiari MATTERHORN. Aj napriek jedinej zástavke široko ďaleko a nevšednému line-up som sa trocha obávala, či bratislavský MMC klub nebude kapacitne trochu premrštený.
Po príchode do klubu, kde už na pódiu pílili MATTERHORN, boli moje obavy naplnené. Švajčiari svoju neobvyklú zmes starého death/thrashu ochutenú speed metalom mastili asi tak pre 10 prítomných. Zvuk bol zatiaľ dosť nečitateľný a musím sa priznať, že ma ich vystúpenie príliš neoslovilo. Možno aj kvôli tomu zvuku to bolo dosť neuchopiteľné, márne som hľadala nejaký záchytný bod. Miestami disharmonicky pomalé pasáže, občas rýchle thrashové časti, veľmi zvláštne kombinácie. Znelo to surovo, staroškolsky a musím povedať, že doma z nahrávky (zatiaľ jedinej a to debutovej) „Crass Cleansing“ to znie celkom zaujímavo. Určite im treba dať ešte šancu.
Na poľskú black metalovú formáciu BLAZE OF PERDITION som sa fakt tešila. Na živo som ich ešte nevidela, no ten ich black metal nafutrovaný mrazivými a melancholickými melódiami je z nahrávok proste skvelý. A dnes sa im podarilo ten chlad, zármutok, ale aj pekelné plamene preniesť na pódium. Tri gitary tvorili nepreniknuteľnú ľadovú stenu, bicie a basa hnali skladby dopredu zaujímavou rytmiko a muzika sa rútila z pódia ako nezadržateľná lavína. Vokalista, ktorý prispieva aj treťou gitarovou linkou sa ku kapele pridal ako live vokalista len nedávno, ale spolu s bočnými vokálmi basáka nebolo poznať, že by bol nejakým nováčikom. V ich muzike je cítiť trochu melodiky švédskych DISSECTION, či pekelníkov WATAIN, ale obsahuje takú tú zvláštnu melancholickú, skľúčenú, či ponurú atmosféru, ktorá definuje poľskú black metalovú scénu. Poľská scéna ma proste v sebe niečo jedinečné, z tej muziky ide zvláštny nepokoj a BLAZE OF PERDITION sú len ďalším dôkazom tohto fenoménu. Nemám dopodrobna napočúvanú ich tvorbu, netuším ktoré skladby odohrali, ale koncert bol vynikajúci a mal neskutočne silnú atmosféru
Švajčiari BÖLZER sú ďalším originálnym zjavom na scéne. Ako pri nahrávaní albumov, tak aj na živo si vystačia len vo dvojici, bubeník Fabian a výrazný gitarista Okoi. Pamätám si ako pár mesiacov pred vydaním debutového albumu „Hero“ (2016), keď už mali na konte dve zaujímavé EPčka zahrali na festivale Gothoom a pre mnohých to bolo jedno z najväčších prekvapení. Po troch rokoch sa opäť vracajú na Slovensko a presne v deň dnešného koncertu im vychádzalo nové EP „Lese Majesty“, ktoré spolu s niekoľkými staršími skladbami zaznelo (takmer) celé. Okrem surového hrubého vokálu používa Okoi hlavne klasické spevy, ktoré by mohli niektorým fanúšikom podobných žánrov vadiť, ale vokály sú jedným z odlišovacích znakov BÖLZER. To ani nie sú spevy, často sú to skôr zvolania a výkriky. Ich dnešné vystúpenie bolo od začiatku až do konca hypnotické, tak zvláštne podmanivé a vzdušné. Akoby sa kapela vznášala. Asi to spôsobuje kombinácia tej neobvyklej gitary majúcej jedinečný sound a postupy spolu s miestami až omamným vokálom. Na jednej strane áno, základom je zbesilý death/black, ale je popretkávaný psychedelickými pasážami a občas sa objaví priepastná doomom nasiaknutá linka. A keď si to tak všetko zrátam dokopy, všetko vymenované čo vlastne definuje ich muziku, milujem. A asi aj to bude dôvodom, prečo ma ich dnešné vystúpenie totálne pohltilo. Highlight večera!
Dnešok však pre väčšinu prítomných patril predovšetkým avantgardnej formácii DØDHEIMSGARD z Nórskeho Osla. Všetci sme boli zvedaví hlavne na ich vystúpenie. Na čele s gitaristom, jediným pôvodným členom a súčasným hlavným vokalistom Vicotnikom kapela pôsobila na pódiu veľmi rôznorodo – gitarista s pančuchov cez celú tvár, basák s pomalovaným ksichtom na červeno, Vicotnik na bielo. Set odštartovali úvodnou skladbou „Shiva-Interfere“ z famóznej dosky „666 International“, ktorá dostala v setliste aj najviac priestoru, odzneli z nej ešte ďalšie dva tracky. Neobyčajný industriálny podklad, bublajúca basa, zbesilé black metalové vyčíňanie a kde-tu nejaká tá progová pasáž. Presne tie spomínané skladby obsahujú všetko, čo definuje DHG, obsahujú všetko čím sú a prečo sa odlišujú od hociktorej inej avantgardnej kapely. Príde mi úsmevné, ako by som mnoho rokov dozadu pri podobnej kapele s elektronickými pasážami podotkla, že toto je „didžina“, haha. Nie každý na podobnú muziku dospeje. Je to niečo ako hudobný chaos, obsahuje veľa disharmónií, je to spletitá zmes občas komplikovaných alebo len „hudobne zriedkavých“ pasáží, ktoré nejakým spôsobom dávajú zmysel a vyznievajú neuveriteľne zaujímavo. A všetko je ešte podčiarknuté naliehavým, miestami až nepríčetným vokálom Vicotnika. Tu som chcela napísať, že to dnes odspieval presne ako z nahrávky, ale jediná skladba zo setlistu, ktorú aj reálne naspieval bola asi len „Aphelion Void“ z poslednej dosky. Ale fakt mu to dnes neuveriteľne šlapalo, samozrejme aj s kvalitnou podporou ostatných hudobníkov, hlavne basáka, ktorý si koncert náležite užíval. Absolútne skvelé vystúpenie s absenciou jediného slabého miesta. Aj keď na druhej strane, jedinou chybičkou krásy bol obrovský priestor MMC, ktorý mal ešte dosť veľké rezervy a viem si predstaviť aký neuveriteľný tlak by to bol, keby sa toto vystúpenie odohralo napríklad v Randali. Ale DHG nesklamali!
Aj keď pre mnohých prítomných bol vyvrcholením večera set nórskych avantgardistov, ešte nás čakalo vystúpenie Rakúšanov HARAKIRI FOR THE SKY. Keď nad tým tak premýšľam, aj túto formáciu hrajúcu post-black metal som spoznala na Gothoome toho istého roku ako BÖLZER a ich set bol taktiež veľmi výživný. Chalanom sa darí svojou miestami snovou, miestami pochmúrnou, no jednoznačne emotívnou muzikou rozbúchať srdcia aj tých najtvrdších metalistov. Ale občas sa pri koncerte stáva to čo aj dnes, na HARAKIRI FOR THE SKY som už po toľkých skvelých vystúpeniach nemala proste chuť. Akosi mi do celého dnešného konceptu nezapadali. Nechcem naznačiť že nezapadali žánrovo, lebo miešanie kapiel rôznych žánrov živým vystúpeniam skôr prospieva, ale tá nálada, ktorá srší z ich post metalu ma dnes nedokázala chytiť, nedokázala som sa do toho ponoriť. Možno práve pri podobných formáciách je dôležité ak hrajú pospolu. Keby vystupovali spolu s ALCEST, či DOWNFALL OF GAIA, tak ma ich muzika totálne pohltí. To sa ale dnes nepodarilo.
Za fotky ďakujeme Martinovi Mayerovi, redaktorovi METALIRIUM
Celú fotogalériu nájdete na jeho flickr profile
