REPORT – Scandinavia Deathfest 2019 – 1. DEŇ

DISMEMBER sú späť! Po ohlásení tejto správy niekedy začiatkom roka bolo rozhodnuté! Ide sa do Štokholmu na prvý ročník SCANDINAVIA DEATHFESTu. Práve na tejto akcii mali organizátori tú česť uviesť švédsku old schoolovú legendu späť na metalovú scénu. Dvanásť rokov dozadu, keď som oduševnene a s veľkým rešpektom sledovala ich set na Brutal Assaulte, ani ma nenapadlo, že ich ešte niekedy uvidím stáť na pódiu. Ba čo viac, v zostave z kultového albumu „Like an Everflowing Stream“ a ešte k tomu na domácej pôde, v rodnom Štokholme. Musím sa priznať, že do okamihu kým som nesedela v lietadle do Švédska, som tomu stále neverila. Ale je to skutočné, sme tu, ubytovaní priamo vedľa hokejovej arény Globen, ktorá má netradičný sférický tvar. Kluby KrakenSlaktkyrkan, kde sa odohrá prvý ročník SCANDINAVIA DEATHFESTu, sa nachádzajú neďaleko. Víkendový lístok na festival (piatok+sobota) vyšiel niečo cez 100 eur a vďaka veľkému záujmu bol pridaný aj ďalší hrací deň (nedeľa), kde ste si mohli kúpiť extra lístok za cca 50 eur a dať si repete koncertného setu DISMEMBER. Myslím, že dať 150 eur za výkvet švédskeho death metalu, reunion kultovky a kopec fínskych, či ďalších kapiel nie je až tak cez čiaru. Áno, pivo vo Švédsku nie je najlacnejšie. V klube sa cena pohybuje medzi 6-8 eur a špeciálne tretinkové pivo Dismember s obrázkom ich debutového albumu stálo cca 10 eur, ale bolo vynikajúce a bolo povinnosťou ho ochutnať. Nechýbalo ani Starobrno za 6 aur, no nedaj si. Expanzia brnenského ležiaku ma neprestáva udivovať. Klub Kraken je celkom fajn priestor vhodný pre cca 1200-1500 návštevníkov. Samozrejme v okamihu, keď sa úplne zaplnil, to nebolo príliš príjemné, ale totálny strop dosiahol asi len počas setu DISMEMBER.

Piatkový program sa celý odohrával len v klube Kraken. Po vstupe naše kroky viedli priamo k oficiálnemu festivalovému merchu. Ten sa samozrejme predával ako teplé rožky a behom niekoľkých hodín sa takmer celý vypredal. Potrebná bola trpezlivosť, ktorú väčšina z nás nemala a preto mi festivalové tričko neušlo. Tu by som ešte spomenula, že sa takmer všade dalo platiť kartou, takže zamieňať, či vyberať si švédske koruny nebolo takmer vôbec nutné.

Wombbath

Festivalový program otvárala švédska kapela WOMBBATH na čele s nadmieru produktívnym hudobníkom Johnym Pettersenom, ktorý stojí za sólovými projektmi HENRY KANE, NATTRAVNEN, URSINNE, ale môj najobľúbenejší projekt z jeho súpisky je HEADS FOR THE DEAD. Bol to naozaj skvelý rozbeh v štýle záhrobného death metalu, poriadne prehnitého a páchnuceho mŕtvolami. Pokračovalo sa v old schoolovom štýle domácej formácie SORCERY. Zvuk sa mi zatiaľ nezdal byť úplne dokonalý, ale v prípade špinavého surového death metalu je ťažké nájsť rovnováhu. Nemôže to byť čisté a uhladené, musí to byť proste trochu bodrel. SORCERY majú vonku čerstvú novinku „Necessary Excess of Violence“, ale v setliste dali priestor všetkým albumom. . V štýle švédskeho bzučiaceho death metalu sme pokračovali aj s formáciou DEMONICAL. Tejto bande to šliape ako sa patrí. Posledný album „Chaos Manifesto“, na ktorom sa už vokálne podpísal spevák Alex, je skvelým zásekom do diskografie. Po odchode Sverkera som si spočiatku nevedela predstaviť adekvátnu náhradu, ale Alex je vynikajúci vokalista aj frontman, a na pódiu aj pod ním to vďaka nemu vrie naozaj pekelne. Skladby z poslednej dosky, ktorá dostala najväčší priestor, sú naozaj hitovky, ktoré si žiadajú byť skandované publikom. Potlesk ani skandovanie si hudobníci nemuseli vynucovať, publikum im bolo očividne naklopené a tá energia naokolo bola famózna. Jeden z najsilnejších momentov bola pomalšia vec „From Nothing“. Milujem tú skladbu! Jediné, čo ma mrzí, že momentálne nehrávajú žiadnu skladbu z môjho obľúbeného albumu „Death Inernal“, snáď sa ešte niekedy dočkám aj záseku z tohto klenotu.

Medzi švédskym a nasledujúcim fínskym okienkom sa blysla dánska kapela UNDERGANG. Možno som príliš naivná, ale fakt som netušila, že spevák ten hlboký hnusný vokál nemá od prírody a používa nejaký harmonizér. Občas zatiahol aj do nevídane chorých polôh, akoby doslova grcal do mikrofónu, či pľul skazenú čiernu krv prúdiacu priamo z útrob jeho vnútorností. Lepšie to opísať ani neviem, ale na ten hnusný chorobný vokál tak rýchlo nezabudnem. Bol to proste death metal akoby stvorený v tých najhlbších kanáloch, špinavých, a bahnitých. Bol poriadne ponurý a skazený. V podobnom pochmúrnom duchu pokračovali aj fínske formácie PURTENANCERIPPIKOULU. Obe kapely miešajú ponurý death metal miestami až s doom metalom a naživo má ich materiál hypnotickú atmosféru. Muzika PURTENANCE je priam nasiaknutá temnotou, pomalé pasáže sú sprevádzané chladnými melodickými vyhrávkami, ktoré otvárajú hroby, mŕtvi ožívajú a pochodujú v pomalom tempe muziky priamo na vás. Niečo pre fanúšikov kapiel ako KRYPTS, či fínskych ABHORRENCE. Ich krajania RIPPIKOULU hrajú na podobnú nôtu, ale ich v pomalšom tempe hraný death metal má bližšie k dnešným vystupujúcim UNDERGANG. Hlavne čo sa týka zahuhlanosti, špinavosti a chorobnosti celej muziky. Vokalista Anssi odspieval set v rodnom jazyku celkom v pohode, ale nebol úplne čistý. Keďže ide o Fínov, predpokladám, že bol len pod parou, ale keby sa neopieral o stojan na mikrofón, tak by asi nedokázal stáť na nohách. Od toho setu som čakala trochu viac, najviac ma bavili posledné 2-3 skladby, celkovo mi to prišlo jednotvárne.  

Dano: // Posledným zástupcom z krajiny tisícich jazier v tento večer boli DEMILICH. Keďže ich diskografia nie je (nanešťastie) veľmi široká, tak ich set bol postavený na legendárnom albume „Nespithe“, doplnený zopár kusmi z demo obdobia. Mnoho fínskych DM smečiek má vo svojom prejave takú zvláštnu, záhadnú atmosféru a tvorba týchto pánov nie je v tomto smere žiadna výnimka. Surrealistický, technický death metal s neľudskými vokálmi vo veľmi svojskom podaní.

Po krátkej okupácii pódia fínskymi bandami sa vrátil na dosky štokholmský zástupca – UNANIMATED. Ich set vyrovnane prezentoval najväčšie hitovky z ich troch dlhohrajúcich počinov a priestor dostala aj ukážka z minuloročného EP „Annihilation“. Fanúšikovia melodického death/black metalu 90-tych rokov si určite museli prísť na svoje. Vystúpenie bolo bezchybné, zvukovo veľmi vydarené, ich typický špinavý zvuk, i keď basa Richarda Cabezu bola vytiahnutá v mixe možno až príliš. Zhruba od polovice setu sa k nim pripojil tretí gitarista, zrejme nejaký ex-člen, celé to zatvárali prerábkou „Satanic Lust“ od SARCOFAGO.

Headlinerom večera bola kultová death metalová  banda BENEDICTION z Birminghamu. Túto formáciu netreba snáď nikomu predstavovať, popri stálych pôvodných gitaristoch – Peter Rew a Darren Brooks sa do kapely vrátil aj niekdajší vokalista Dave Ingram a senzácia bola na svete. Každý fanúšik bol zvedavý  a myslím, že po tomto sete každý odchádzal aj nadmieru spokojný. Tí, čo ste túto kultovku videli nedávno v Beluši, vám asi nemusím nič hovoriť. Muzikanti sa v klube pohybovali počas celého dňa, s Ingramom sa museli odfotiť stovky ľudí a on ani na okamih nevyzeral, že by mal toho dosť. Ochotní a usmievaví hudobníci, ktorí si vážia každého jedného fanúšika. Na pódiu pôsobili uvoľnene a spokojne čomu nasvedčovalo aj neustále vtipkovanie. Ich set bol parádny, bezchybný a energický. Takto nejako si predstavujem set kultovej kapely, ktorá v súčasnosti síce už neprodukuje žiadnu novú muziku, ale ich pôsobenie na scéne určite nie je žiadnym kalkulom. Verím, že nie je ľahké odísť zo scény a presne pri takýchto koncertoch si vždy uvedomím, ako tí muzikanti milujú koncerty, milujú celý ten kolotoč naokolo a my fanúšikovia by sme mali byť vďační a nešpekulovať stále o tom, či hrajú kvôli prachom.

Za poskytnutie fotiek, videí, osobného pohľadu na niektoré koncerty a v neposlednom rade aj za spoločnosť ďakujem Danovi, Peťovi a Duškovi :)

Petra

Autor: Petra

Zdieľaj