Sodomized Cadaver – Verses of Vorarephilia – Immortal Souls Productions, 2017
apr16

Sodomized Cadaver – Verses of Vorarephilia – Immortal Souls Productions, 2017

Zverejnené v apr 16, 2018

Do sexuálnych úchyliek toho najpodivnejšieho druhu až tak veľmi nevidím a tak som si schválne našiel, čo znamená vorarefília. Vorarefília je sexuálne vzrušenie z toho, že vás niekto zje, alebo vy jeho. No zase som o čosi múdrejší. Nechcem vedieť ako trávia svoj čas v skúšobni, mimo hudobných aktivít Welšania Sodomized Cadaver. Iba som tak rozmýšľal, kde som ja meno tejto kapely už zachytil a oni v lete vystúpia na Gothoome. No ale oproti tejto kompilačke dvoch Ep Vorarephilia a Verses of Putridity sa zostava prekopala od základov. Tieto dva zárezy na mršine nahrala kapela iba vo dvojici Raymond Packer ( gitara, spev – ten už ale v kapele nefiguruje ) a Gavin Davies ( bicie ). Súčasnú zostavu tejto sebranky tvoria okrem Daviesa, Ryan Thomas Howes ( gitara ), Charlie Rogers ( basa ) a v splaškových vodách undergroundu známe meno z kapiel ako Desecration, či Extreme Noise Terror – Ollie Jones ( spev ). Spojenie dvoch Ep do jedného celku je takou predzvesťou nového albumu Morbid Tales of Mutilation, ktorý vyjde v priebehu roka pod značkou Immortal Souls Productions. Čoho sme teda svedkami na tomto disku? V prvom rade sa nás kapela snaží vystrašiť, znechutiť a pripraviť na death metalové zverstvo v Sodomized Intro, ktoré je vážne nepríjemné a pustiť si ho niekde o samote na chate, tak asi vyvolám tých démonov z filmu Evil Dead. Od Cannibal Butcher po Weapons of Mass Decomposition sa na nás valí death metal s pachuťou echt perverznosti, ale k priblíženiu v akých mantineloch sa pohybujeme si stačí prečítať booklet a kapely, ktorým ďakujú. Je tu teda niečo z Avulsed, niečo z Basement Torture Killings atď. Zvuk je čitateľný, ale napriek tomu znie brutálne. Ako sme začali so Sodomized Intro, tak končíme so Sodomized Outro, ktoré už nie je tak desivým zážitkom ako intro, ale na prekvapenie, skôr pôsobí ukludňujúcim dojmom. Druhá polovica, teda Verses of Putridity je taká, dalo by sa povedať priamočiarejšia, ten ťah na bránku bez hocijakých intier a medzihier, mne proste šmakuje o čosi viac. Aj skladby mi prídu o čosi silnejšie, predsa len je toto o dva roky mladší bratríček Vorarephilie. A vtedajšia ústredná dvojica už bola zrejme o čosi viac vyhratá. Opäť škoda, že v booklete absentujú texty, rád by som vedel o čom je text skladby Vampire of Düsseldorf. Táto skladba sa mi tak najviac dostala pod kožu, pretože sa nesie vo svižnejšom tempe ako zvyšok Ep. Ešte by som rád vyzdvihol vokál Raymonda Packera, síce som zvedavý ako naspieva nový album Ollie Jones, ale Raymondov vokál, by mohol slúžiť ako dabing k prírodopisným seriálom o párení jazvecov. Milo, až tak antivegetariánsky pôsobí obal....

Čítaj ďalej
Report – High Purity – Dehydrated – Phrenelith – Břeclav – Piksla – 7.4.2018
apr15

Report – High Purity – Dehydrated – Phrenelith – Břeclav – Piksla – 7.4.2018

Zverejnené v apr 15, 2018

K niektorým veciam sa človek dostane úplnou náhodou. Takou náhodou bol aj tento koncert, na ktorý som sa dostala na poslednú chvíľu. Priznám sa, že som o ňom až do utorka (3.4.) nemala ani povedomie. Táto zostava bola lákavá, ale ako ubiehal týždeň, začala som sa zmierovať s tým, že sa sem asi nedostanem. Ako som už na začiatku písala, nakoniec som sa v tomto prihraničnom meste predsa len ocitla. Večer nám teda spríjemnili tri kapely – High Purity, Dehydrated a Phrenelith. Rada objavujem nové miesta a ešte radšej má menšie komorné koncerty, ktoré majú vždy svoju špecifickú atmosféru. Ja osobne som ešte na koncerte v meste Břeclav nebola. Klub Piksla už samozrejme existuje celkom dlho. Pravidelne sa tu konajú koncerty rôznych žánrov, takže pre miestnych nič výnimočne. Klub sa nachádza v blízkosti centra na hlavnej ceste smerujúcej na rôzne strany. Vchod je viac menej nenápadný, neupútal ma žiadny veľký banner, iba plagáty s pozvánkami na ďalšie akcie dávali tušiť, že je to správne miesto. Klub by som veľkosťou porovnala asi k ružomberskému klubu Nové Korzo. Nie je teda veľmi veľký, zmestí sa sem odhadom len okolo 200 ľudí. Pódium je len trochu vyvýšené, takže kapely majú takmer priamy kontakt s účastníkmi. Za pódiom sa nachádzali drevené stoly a lavice a celý priestor bol nefajčiarsky. Do klubu sme prišli okolo siedmej a už sa tu pohybovalo celkom dosť ľudí. Privítala som sa známymi, prehodila pár slov…Prvá kapela sa začala pripravovať na pódiu, avšak vyskytli sa menšie technické problémy, ktorá sa našťastie vyriešili. Začiatok sa avšak tým pádom trochu posunul až na deviatu hodinu. Vydýchla som si, že nejdem vlakom alebo autobusom. To by som toho veľa z večera nemala. High Purity som mala možnosť počuť do dnešného večera iba jedenkrát na Fekal party v Prahe. Kapela vystupovala myslím už ako druhá v poradí, v najväčšom teple a ich koncert bol poznamenaný (ako aj ďalších kapiel) dosť zlým zvukom. Pamätám si, že som nebola vtedy veľmi uchvátená muzikou, ale ako píšem, bolo tu niekoľko faktorov, ktoré prvému dojmu vôbec neprospeli. Dnes sa na pódium postavila táto štvorčlenná zostava a zapôsobila na mňa v úplne inom svetle. Nedá sa povedať, že by zvuk bol nejako úžasne vyladený, ale na tieto priestory som bola spokojná. High Purity spojili dohromady dravosť grind-core a zároveň sa postarali aj o death metalové a progresívne momenty. Vokál je v tejto kapele aspoň z môjho pohľadu výrazný element, nakoľko to nie je klasický growl, kde čas od času nerozumieť ani slovo, ale naopak má zaujímavú farebnosť a prechádza skôr do screamov. Texty sú napísané po česky a tým pádom dodávajú celej hudbe nevšednosť, hlavne pre človeka, čo...

Čítaj ďalej
Phylactery – Aeber – Support Underground, 2018
apr15

Phylactery – Aeber – Support Underground, 2018

Zverejnené v apr 15, 2018

Pri debutových albumoch, ktoré sa mi dostanú na recenziu, zvyknem byť ohľaduplnejší a privieram oko, ak nie je niečo úplne tip – top. Ale potom plesknú predo mňa prvotinu Aeber od Phylactery a tu nemusím privierať nič. Ak by všetky kapely, začínali na takto vysokej úrovni, tak žijeme v dokonalom svete. Ale pekne postupne. Phylactery sú kapelou z Brna a cesta ich hudobnou dráhou sa začala v roku 2014. Zostava je teda nasledovná : Aleš Seth Krupica ( spev ), Tomáš Melichar ( gitara ), Dominik Kure ( gitara ), Mirek Hanák ( bicie ) a Jan Blaha ( basa ). Nedajú sa nejak výrazne zaškatuľkovať, je to proste death metal vo viacerých jeho podobách. Každý song dýcha tak nejak svojim vlastným životom, čo robí tento album nesmierne pestrým. Pritom je zaujímavé, že albumom sa preplieta istý textový koncept. Dalo by sa povedať trošku brutálnejšia love story. Album nám dá hneď na úvod poriadnu ranu do tváre, ako Mike Tyson v jeho najlepších rokoch. Žiadne intro, rozohranie a neviem čo. Priamo útok na kladivko, nákovku a strmienok. Tento atak nesie meno Descent Into Madness. Nejde tu ale o nejaké extra rýchlostné preteky, ale o premyslenú skladbu, ktorá pri ďalších a ďalších počutiach odkrýva nové vrstvy, ale tak je to na celom albume. Ako som spomínal tú pestrosť, tak si skúste pustiť Nighfall a schválne, čo vám pripomenie spôsob spevu. Mne hneď vybehol na rozum Dethklok a ten animovaný klip Batmetal, ktorý zrejme väčšina z vás pozná. Nemenej zaujímavým trackom je Forest Eternal. No povedzte, kedy ste naposledy počuli od death metalovej kapely baladu? Ešte by som rád upozornil na The Grand Abomination. V prome na tento album, je písané, že Phylactery vo svojej hudbe kombinujú viacero prvkov, medzi nimi aj slam. No popravde na celom albume veľa slamových pasáží zrovna nie je, ale práve v The Grand Abomination je to zrejme skutočne aj počuť ( slamová pasáž vyskocí ešte v Under the Red Sun, pozn. red. ). Skôr sa albumom prelína technická odnož ( nielen ) death metalu. Vplyvy Suffocation, Dying Fetus v kombinácií s deathcorovými kapelami, ale sú tu aj také miesta, ktoré pripomenú Meshuggah, či The Dillinger Escape Plan. Preto, tak ako sa robí zemiakové pyré zo zemiakov, mlieka a masla, tak presne tak tvoria základ hudby Phylactery vyššie spomenuté death legendy a technické hviezdy metalového neba. Slam je tu v pozící takého muškátového orechu, presne ako v tom pyré. Jeho úlohou je rozšíriť paletu chutí. Toľko z deathmetalovej gastronómie. Zvuk albumu je čistejší ako laboratórna skúmavka. V brnenskom štúdiu Sonidos si dali naozaj záležať. Čo sa týka obalu, tak keď som ho zbadal ešte dávnejšie predtým...

Čítaj ďalej
Temnohlas – Manyac, Žriebädlo, Sinners Moon & Ohen v Seredi
apr11

Temnohlas – Manyac, Žriebädlo, Sinners Moon & Ohen v Seredi

Zverejnené v apr 11, 2018

Koncert s názvom TEMNOHLAS sa uskutoční v tradičných priateľských priestoroch Kempingu Sereď, 14.4.2018 o 19:27 (právo na zmenu času vyhradené) a cena vstupu sú 4 európske korunky. Do tanca a spevu zahrá seredský undergroundový triumvirát – Nasrané thrashové komando Manyac, symfonickí mesiačikovia Sinners Moon a prvotnopospolná temnota Žriebädlo. K nim sa pridá hosťujúca trnavská temnota s názvom Ohen. Toto kvarteto zaručuje večer plný temných hlasov a tónov, kričiacich gitár, dunivých dvojkopákov, ale aj stretnutia so starými známymi a pohodový večer pri pive. A ešte pozvánka na pivo: Aj víš čo budeš na Temnohlase slopat popri muzike? Já si dám asi nejaké to svetlé a okoštujem aj ten ROD ked už to tam bude, lebo šak prečo né! Tak v sobotu…a na zdraví! Text z FB Udalosti OHEN https://www.facebook.com/ohen.band/ Zriebädlo https://www.facebook.com/zriebadlo/ Manyac https://www.facebook.com/manyacband/ Sinners Moon https://www.facebook.com/sinnersmoonband/ MIESTO: Kemping Sereď Dátum: 14.4.2018 Vstup: 4 € FB Event:...

Čítaj ďalej
Report FURIA+UADA+AU-DESSUS – Randal klub, Bratislava – 4.apríl.2018
apr11

Report FURIA+UADA+AU-DESSUS – Randal klub, Bratislava – 4.apríl.2018

Zverejnené v apr 11, 2018

Black metalu som nikdy priveľmi neholdovala… Aj keď tu odjakživa boli kapely, ktoré sa akosi dostali do mojej priazne, tá hranica končila niekde pri ENSLAVED, SATYRICON, či BORKNAGAR a vždy išlo poväčšine o subžánre, ktoré síce krúžili okolo čierneho kovu, ale súčasne sa odkláňali od jeho surovej podoby, a práve to ma na nich najviac zaujalo. V posledných rokoch sa však stále viac a viac dokážem zahĺbiť do tohto žánru a zisťujem, že som robila veľkú chybu, keď som black metal tak často opomínala. Dnes nám Loud Farm Booking do bratislavského Randalu priniesli black metalový trojboj v podobe formácií, z ktorých jadra síce vyviera čierny kov, ale každá kapela ho obohacuje o svojské prímesi. Ktorá z kapiel AU-DESSUS, UADA či FURIA najviac zapôsobila na nedávnom koncerte v bratislavskom Randale na vás? Post black metalisti AU-DESSUS z litovského hlavného mesta nie sú v týchto končinách po prvý raz, avšak u mňa to bola ich premiérová šou. Štyria páni zahalení v totožných mikinách s výraznou kapucňou vyšli na pódium s pol hodinovým sklzom zhruba o ôsmej. Okrem rovnomenného EP-čka majú na konte debutový album „End of Chapter“, ktorému bol venovaný aj celý dnešný setlist. Veľmi kvalitný post-black sa valil z pódia s neuveriteľnou razanciou. Páni začleňujú do rýchlejších pasáží pomalé melancholické časti, ktoré trochu hraničia z doom metalom a tým je atmosféra ešte o čosi ponurejšia. Totálny rev vokalistu, taký naliehavý, občas až nepríčetný umocňuje svižné gitarové pasáže a naopak klasický vokál alebo hrdelné spevy v pozadí vytvárajú v pomalších častiach zaujímavú zvukovú stenu. Celé vystúpenie bolo veľmi vkusne dotvorené svetlami, ktoré absolútne sedeli do muziky a hypnotická atmosféra sa tým ešte znásobila. Ja som si ich vystúpenie užila, splnilo moje očakávania, ale mnohí mali obrovské výhrady voči zvuku. Čo sa toho týka, dnes to bolo v Randali veľmi rozpačité, ale naozaj veľmi záležalo na mieste, kde stojíte. Ja som pri sete AU-DESSUS zaznamenala iba akýsi plechový zvuk bicích, ale ako počúvam ostatný album teraz, asi tak znieť mali. Viac si to podľa mňa odniesli mladíci UADA z amerického Oregonu. Je to proste tak! Vydarený a kvalitný zvuk na koncerte môže v istých momentoch ešte viac umocniť atmosféru samotnej muziky, a naopak zbabrané ozvučenie môže aj v prípade skvelej šou vystúpenie kapely totálne pochovať. V Prípade UADA môže za katastrofálnu šou aj nevyvážený zvuk, ale vo veľkej miery si za to môžu chlapci sami. Ako mi kolega fotograf dal do pozornosti, UADA má momentálne nielen nového bubeníka, ale aj čerstvého basáka a to sa podpísalo na celej ich dnešnej šou. Okrem toho, že zvukovo to bol teda riadny bodrel, spravili nespočetne veľa chýb, niekedy akoby ani nevedeli, ktorá pasáž nasleduje. Celé...

Čítaj ďalej