Piaty ročník Shipyard Fest v Benátkach nad Jizerou sa uskutoční už túto sobotu!
června 2018 se v obci Benátky nad Jizerou můžete těšit na pátý ročník jednodenního metalového festivalu Shipyard Fest vol.V. Tentokrát se na něm představí až sedm kapel. V pozici headlinerů na vás čekají moravská doomová legenda R.E.T a death metalisti ELYSIUM. Velkým lákadlem určitě bude pražská brutal death metalová stálice POPPY SEED GRINDER a v tvrdších vodách se nachází i německo-česká konfrontace deathu a thrashe, PIKODEATH. Podobně laděná je i další česká formace, RAIN SHADOW. Blasfemický black/death metal zase přijdou prezentovat mladíci z NECNON MORTUSS. A nezapomeňme ani na mašinérii, která tuhle akci organizuje. RETURN TO INNOCENCE – experimentální temnota čtyř pánů, kombinující epic/symphonic, dark a občas i death metal. Místem činu tohoto jedinečného mini-festivalu je areál Loděnice v obci Benátky nad Jizerou. V areálu je možnost koupání a v případě nepříznivého počasí se je kde skrýt před deštěm. Vesnice se nachází přímo u sjezdu z dálnice (mezi Mladou Boleslaví a Prahou). Začátek programu je od 16:00. Vstupenky pouze na místě za 220 Kč. Hrací časy najdete již brzy na FB události. PR: Marek „Fajo“ Falat / Betrayers Of...
Report – Suffocation, Craniotomy, Perversity, Bloody Redemption – 15. 6. 2018, Rock Club Tartaros, Banská Bystrica
Opisovať fanúšikovi death metalu, kto alebo čo je Suffocation, by bolo tak zbytočné, ako ja neviem, napríklad vykladať Svedkom Jehovovým, aby vás neotravovali. Táto legenda je tu relatívne často, vlastne behom roka priniesli svoj nadpozemský randál na naše územie už potretí krát. Ja som ale kvôli viacerým nevysvetliteľným okolnostiam ( asi to pošlem ako návrh na scenár pre Akty X ) uvidel mistra Hobbsa a spol. po prvý krát. Žiaľ, kvôli zdravotným ťažkostiam vypadli z programu Nemci Profanity, na ktorých sa tešilo nemalé percento ľudí, takže support bol čisto slovenský. Brutal death/slam v podaní Craniotomy a old schoolovejšie bandy Perversity a Bloody Redemption. Bloody Redemption vtrhli na scénu vlastne nedávno, ale ich debutový album Infected Minds ma posadil na moju krásnu prdel. Trikrát som sa vyskytol na ich koncertoch, ale až teraz som si ich mohol naozaj vychutnať. Pred rokom ako support Vital Remains som ich nestihol a v Beluši sa na mne podpísalo viacero faktorov, veď to poznáte. Mne ako človeku, čo holduje prevažne old school death metalu vyčarili úsmev na tvári. Na prvú kapelu prilákali aj celkom dosť ľudí. Keďže okrem debutu nemajú vonku ešte nič, hralo sa logicky iba z neho, teda okrem jednej novej skladby, ako som bol neskôr upozornený, ale zase čo song to hymna. Zvuk bol relatívne fajn, ale ako som si stihol všimnúť behom večera, tak človek sa musí vedieť postaviť, inak má z toho iba guču hluku. Pri nich som sa ešte umiestnil asi dobre, pri ďalších kapelách som svoje miesto už stratil, ale k tomu sa dostanem. V prestávke medzi kapelami mi kamarát hovorí, že poďme sa prejsť po okolí. Neviem čo v Banskej Bystrici toho dňa oslavovali, ale na námestí boli nejaké stánky a stage, kde hrala svoje sladkobôľné songy nejaká rádiová kapela. Tak sme tam tak chvíľku stáli a pôsobili na okolitých ľudí ako päsť na oko. Radšej sme sa vrátili naspäť do klubu, kde akurát začali svoj set východniari Perversity. Maličké pódium v Tartarose vyplnili do posledného centimetra. Ako som spomínal, že Bloody Redemption ma uzemnili so svojím debutom, tak to isté platí možno ešte vo väčšej miere pre Perversity a ich Idolatry. Publikum sa už zaľudnilo, čo ma nesmierne tešilo. Kapela vrhala do davu svoju predstavu death metalu, ktorú pilujú k dokonalosti už vyše 20 rokov. Práve, keď som videl tričko speváka Juraja s logom Incantation, tak som si uvedomil tú istú podobnosť týchto dvoch kapiel. No, čo sa zvuku týka, tak už som zmenil svoje stanovisko a bolo to citeľne horšie. Čo už no, každopádne kapela rezala nekompromisne ako patológ hrudnú kosť. Keď už som sa dostal k tým patologickým témam, nie je to náhoda....
Mindshifter Fest XIII. budúcu sobotu v Nitre!!!
Po trinásty krát sa Nitrou rozozvučia dravé tóny Mindshifter festu! Tradične si na výbere dali organizátori záležať, aj keď sa zostava do značnej miery premiešavala ako základ kvalitného gulášu. Najprv vypadli Trnavčania Dysanchely, neskôr Bloody Redemption, ktorých ale nahradia blackáči Ain. Poďme na to teda pekne postupne. Perversity – stálica východoslovenského death metalu. Vyše 20 rokov šíria zatuchlinu scénou a táto doba im stačila na to aby vydali päť albumov. Ten posledný, Idolatry z minulého roka, patrí bez mihnutia oka k tomu najlepšiemu čo ohraničená oblasť v strede Európy vyklopila. https://www.youtube.com/watch?v=vVYtFPZOfZw Samsara – do detailov vypiplané dieťa Tiberiusa, minulý rok konečne obdarilo svet dávkou melanchólie, ale zároveň drsnosti, vďaka svojmu debutu When the Soul Leaves the Body. Ak ste fanúšikom povedzme My Dying Bride, nie je čo riešiť. https://www.youtube.com/watch?v=VoFX3MSqlqw Mysterious Eclipse – banda, kde sa miesi viacero smerov a štýlov. Pre orientáciu a preto, že niektorí ľudia sa vyžívajú v škatuľkách, tak tu sa motáme v kombináciách blackom napáchnutého melodického death metalu. Kapela usilovne pracuje na novom albume, tak snáď nechá nakuknúť pod pokrievku toho, čo sa nám chystá naservírovať. https://www.youtube.com/watch?v=i3L6i1pEwbQ Awrizis – zástupca českého národa. Modernejšie znejúca kapela, ktorá to hrnie vo viac – menej deathcorových vodách. Ale bandu netvoria žiadni neokukaní cucáci. Výčet kapiel, ktorými prešli členovia tohto súboru je zaujímavý, ráčte posúdiť – Dissolution, Godless Truth, Dissolving of Prodigy, Arch of Hell… https://www.youtube.com/watch?v=ZsFXyJhQ1sU Ain – jediným domácim zástupcom, je nitrianska black metalová úderka Ain. Štvorhlavá hydra dýchne chladným závanom spod hrobky a ochladí nás/vás v tomto pekelnom letnom počasí. https://www.facebook.com/AinOfficialSK/ 23. 6. 2018, Nová Pekáreň, Nitra Začiatok: 18:00 Vstup: 5€ FB...
Report – Beton – Wiegedood – Fuga – Bratislava – 4.6.2018
Pondelky väčšina z nás neobľubuje, no ak sa má večer uskutočniť koncert, hneď je aj pondelok znesiteľnejší. Pri kapelách na turné si okrem toho človek moc nenavyberá. Niekto by možno povedal, že cez týždeň sa nenájde dostatok fanúšikov, ktorí by došli koncert podporiť. V tomto prípade to však neplatilo. Stačilo namiešať vhodné mená a zišlo sa tu viac ľudí, ako na niektorých piatkových koncertoch, ktoré som navštívila, a zívali prázdnotou. Ďalšou výhodou boli len dve účinkujúce kapely, takže človek nemusel mať stresy, že nechytí posledný spoj. Keďže počasie je v týchto dňoch teplé, veľa ľudí sa zdržiavalo vonku na terase, kde je takto podvečer príjemne. Pri príchode som začula zdola zvuky a naľakala som sa, že som už stihla zmeškať prvé skladby, no našťastie to bola len zvuková skúška. Dopĺňam preto rýchlo tekutiny, stretnem pár známych ksychtov a koncert už aj začína. Ako prvá si na pódium namierila bratislavská kapela Beton. V tunajšom UG predstavujú stálicu, no koncerty na domácej pôde sú v ich prípade dosť zriedkavým úkazom, čo sa nedá povedať o iných miestach na Slovensku a celkovo v zahraničí. Ako som už spomenula, pri vchode som začula posledné tóny zvukovky, takže kapele stačilo už len naklusať na pódium. Zostava sa v posledných rokoch trochu obmenila. Najväčšia a najnovšia zmena nastala na poste speváka, ktorý momentálne len niekoľko mesiacov zastáva Paľo. Kapela teda spustila svoj crust, d-beat, punk, metal, resp. svoj vlastný kokteil. Myslím, že hlbší popis ich hudby je skôr na recenziu a tak sa zameriam viac na vystúpenie a dojmy. Odporúčam však okrem hudobnej stránky preštudovať aj obaly a texty. Nájdete tu zaujímavé veci (nahaha). V poslednom období sa okrem nového pevca objavili aj nové skladby. Bratislavské publikum ich snáď ešte naživo neočulo (ako by povedali asi Záhoráci), ale ak áno, hlboko sa skláňam pred nevedomosťou svojou. Ja som napr. Slavjanskú kávu a Radler Punk Acidko počula po prvýkrát live. Nechýbali však ani staršie veci a skladby z Konského Kokota. Playlist celkom dobre vybratý a namiešaný, aby ľudí udržal v strehu. A keď už sme pri tom striehnutí – na jednej z bední na všetko dohliadal rys ostrovid. Miestnosť bola celkom husto zaľudnená a počas jednej skladby sa dokonca začalo zvrhávať aj ku kotlu. Jeden dobrák sa rozbehol zo schodov a hodil sa do davu, ale tým to aj skončilo. Nejaké veľké tanečné kreácie sa nekonali. Keďže som už spomínala toho nového skřivánka, hlasovo sa celkom adaptoval, takže v tomto ohľade nemám výhrady, no pôsobí ešte trochu neohrabane. Pár teplých slov namiesto neho povedal gitarista. Zvukovo pôsobil set vyrovnane a nejaké vážne prešľapy, o ktorých by bolo potrebné zmieniť sa som nenašla. Hoci na konci si niektorí ľudia žiadali prídavky, kapela nemilosrdne odkráčala z pódia. Však bolo teplo, netreba to hrotiť. Wiegedood je pomerne mladá belgická kapela, ktorá vznikla len v roku 2014. Za ten čas však...
Na cestách rámusu – part I.
Rozhodol som sa spisovať zážitky z koncertných ciest v takejto nepravidelnej rubrike. Niekedy je cesta na koncert dlhšia a strastiplnejšia, ako sa iba dostať po úsečke z bodu A do bodu B. No a kedže z času na čas sa vtierknem mojim milovaným Craniotomy do rebriňáka, vydám sa s nimi na cesty a robím takú holku pre všetko, povedal som si, že by bolo fajn sa o tieto chujoviny aj podeliť. Tento rok bol toto pre mňa druhý trip s nimi a opäť smer Germánia. Spomínať veci ako, že som iba prišiel po nočnej z práce, ovlažil svoje chatrné hnáty v sprche a nasadol do párty auta, je asi zbytočné, ale nedá mi to. Vlastne iba dva dni predtým mi písal hlavný mozog (v prípade potreby zastupujúci aj iné orgány…) Roman, či by som si nedal výlet do Nemecka na dva festivaly. Craniotomy na oboch akciách nahradili kapely, ktoré vypadli. Tak teda menovite na Grabbenacht nahradili Scordatura a na Gahlen Moscht Metal Open Air Korpse. Ja človek, ktorého netreba moc presviedčať na také čosi, som to oznámil v práci, aby tí pandrláci ďalší nadčas nečakali a bolo vybavené. Pri rýchlom preštudovaní o aké akcie vlastne ide, ma potešilo, že uvidím niekoľko kapiel z kategórie blízkych mojej krvnej pumpe a tak už vážne nebolo čo riešiť. V piatok ma lákali Deranged či Serabulho, v sobotu to boli najmä španielski hrdlorezi Avulsed. Keď nás vrchný mäsiar Halmo pozbieral do auta štýlom magnetu priťahujúceho železné piliny a naskladali sa krámy do auta ( niekto musel dlhé hodiny stráviť hraním tetrisu, tá prax sa inak získať nedá… ) vyrazili sme smer krajina Horsta Fuchsa, piva a podivného porna. Čo sa dá behom asi osem hodinovej cesty robiť? Niekto pije, niekto spí a niekto vyberá hudobný doprovod. Kedže som piť prestal, spať sa mi na moje vlastné prekvapenie nechcelo, tak som sa babral s jemnými melódiami. Človek by až žasol, čo všetko hrá death metalovej kapele po ceste na koncert. Od Cephalotripsy, cez starú Sepulturu, Excrementory Grindfuckers až po Beatu Dubasovú. Po celú cestu sa nestalo defacto nič zaujímavé, až na to, že to vyzeralo na aprílové počasie, keď desať kilometrov sme prechádzali prietržou mračien a zrazu nejaká fiktívna pseudobožská postava zrejme luskla prstami a v momente sme sa ocitli v augustovom „pařáku“. Keď sme sa priblížili k mestečku Schriesheim, kde sa mal odohrávať festival Grabbenacht nikto nečakal, že si toto mestečko ( apropo ozaj pekné mestečko ) pozrieme detailne. Na prehliadku mesta stačilo iba zle zadať adresu do navigácie a povozili sme sa po nejakej milionárskej štvrti, odkiaľ bol pekný výhľad na okolie a na zrúcaninu nejakého hradu. Lenže, kurňa, my sme sem prišli...