Pondelky väčšina z nás neobľubuje, no ak sa má večer uskutočniť koncert, hneď je aj pondelok znesiteľnejší. Pri kapelách na turné si okrem toho človek moc nenavyberá. Niekto by možno povedal, že cez týždeň sa nenájde dostatok fanúšikov, ktorí by došli koncert podporiť. V tomto prípade to však neplatilo. Stačilo namiešať vhodné mená a zišlo sa tu viac ľudí, ako na niektorých piatkových koncertoch, ktoré som navštívila, a zívali prázdnotou. Ďalšou výhodou boli len dve účinkujúce kapely, takže človek nemusel mať stresy, že nechytí posledný spoj. Keďže počasie je v týchto dňoch teplé, veľa ľudí sa zdržiavalo vonku na terase, kde je takto podvečer príjemne. Pri príchode som začula zdola zvuky a naľakala som sa, že som už stihla zmeškať prvé skladby, no našťastie to bola len zvuková skúška. Dopĺňam preto rýchlo tekutiny, stretnem pár známych ksychtov a koncert už aj začína.
Ako prvá si na pódium namierila bratislavská kapela Beton. V tunajšom UG predstavujú stálicu, no koncerty na domácej pôde sú v ich prípade dosť zriedkavým úkazom, čo sa nedá povedať o iných miestach na Slovensku a celkovo v zahraničí. Ako som už spomenula, pri vchode som začula posledné tóny zvukovky, takže kapele stačilo už len naklusať na pódium. Zostava sa v posledných rokoch trochu obmenila. Najväčšia a najnovšia zmena nastala na poste speváka, ktorý momentálne len niekoľko mesiacov zastáva Paľo. Kapela teda spustila svoj crust, d-beat, punk, metal, resp. svoj vlastný kokteil. Myslím, že hlbší popis ich hudby je skôr na recenziu a tak sa zameriam viac na vystúpenie a dojmy. Odporúčam však okrem hudobnej stránky preštudovať aj obaly a texty. Nájdete tu zaujímavé veci (nahaha).
V poslednom období sa okrem nového pevca objavili aj nové skladby. Bratislavské publikum ich snáď ešte naživo neočulo (ako by povedali asi Záhoráci), ale ak áno, hlboko sa skláňam pred nevedomosťou svojou. Ja som napr. Slavjanskú kávu a Radler Punk Acidko počula po prvýkrát live. Nechýbali však ani staršie veci a skladby z Konského Kokota. Playlist celkom dobre vybratý a namiešaný, aby ľudí udržal v strehu. A keď už sme pri tom striehnutí – na jednej z bední na všetko dohliadal rys ostrovid. Miestnosť bola celkom husto zaľudnená a počas jednej skladby sa dokonca začalo zvrhávať aj ku kotlu. Jeden dobrák sa rozbehol zo schodov a hodil sa do davu, ale tým to aj skončilo. Nejaké veľké tanečné kreácie sa nekonali. Keďže som už spomínala toho nového skřivánka, hlasovo sa celkom adaptoval, takže v tomto ohľade nemám výhrady, no pôsobí ešte trochu neohrabane. Pár teplých slov namiesto neho povedal gitarista. Zvukovo pôsobil set vyrovnane a nejaké vážne prešľapy, o ktorých by bolo potrebné zmieniť sa som nenašla. Hoci na konci si niektorí ľudia žiadali prídavky, kapela nemilosrdne odkráčala z pódia. Však bolo teplo, netreba to hrotiť.
Wiegedood je pomerne mladá belgická kapela, ktorá vznikla len v roku 2014. Za ten čas však toho stihla vyprodukovať celkom dosť. Tento rok na ich konto pribudol ďalší zárez v strome s menom Doden Hebben Het Goed III. V zásade všetci členovia pôsobili a pôsobia aj v kapele Oathbreaker, alebo dokonca jeden aj v Amenra. Tieto dve mená kapiel sem dotiahli ľudí až z Banskej Bystrice.
Samozrejme, človek si hudbu môže vypočuť aj v pokoji doma, ale častokrát bude chýbať k tomu atmosféra. Ak ste si už niekedy Wiegedood vypočuli, z môjho pohľadu je to belgická verzia Mgła s atmosférickými prvkami. Nuž a ako zapôsobili naživo? Okolo pódia sa zhŕkli už pred setom niektorí nedočkavci a cca o desiatej sa spustila na nás spŕška black metalových rifov. Hudobníci nemali žiadne špeciálne habity, ani 50 sviečok na pódiu a pod. Zaobišlo sa to teda bez nejakej väčšej show. Taktiež sa nepárali ani s príhovormi a predstavovaním skladieb. Po potlesku nasledovala ďalšia skladba a tento scenár sa opakoval, až do konca setu. Hoci hudba má samozrejme niečo do seba, pociťovala som tu istú schematickosť. Atmosférické časti sú totiž vkladané buď do prostriedku skladieb, alebo na začiatku, v jednom prípade odchádzali do stratena. Čo sa však týka hudobných kvalít, prevedenia, či zvuku, tu niet absolútne čo vytknúť. Vidieť, že vyhranosť a dávku profesionality. Najviac sa mi rátalo vlažné rozlúčenie, resp. žiadne. Všetkých to však asi natoľko šokovalo, že si nikto neodvážil vypýtať prídavok.
Black metal v klube, no power metal vonku, alebo aj o jedenástej bolo stále príjemne teplo. Lúčim sa narýchlo s pár ľuďmi a utekám domov do ďalšieho pracovného dňa.
PS:
Ďakujem za zaujímavý hudobný zážitok a zároveň sa ospravedlňujem za neskoré napísanie tohto výlevu.
Fotografie Filip Hrubý – Rocker.sk
